Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-17-2016.pdf
PDF · 80.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Marcela Farkašová, N.. XX.X.XXXX, trvale bytom A., W. XXX/XXA, A., o zaplatenie 573,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 573,30 eur a časti príslušenstva, spolu vo výške 750,- eur, zastavuje. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 31,28,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd priznáva žalobcovi vrátenie súdneho poplatku vo výške 27,30 eur, ktoré vrátenie vykoná Slovenská pošta, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.9.2015, podanou na súd dňa 28.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd uložil platobným rozkazom žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 573,30 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 37,50 eur od 10.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 82,70 eur od 10.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 93,75 eur od 10.1.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 62,60 eur od 10.2.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 296,75 eur od 10.11.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, titulom úhrady faktúr, ktorými boli žalovanej vyúčtované mobilné elektronické služby, poskytované žalovanej jeho právnym predchodcom Slovak Telekom a.s. v zmysle zmluvy o pripojení č. 4899260, uzatvorenej písomne dňa 30.3.2011, vrátane nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá pohľadávka bola na žalobcu postúpená písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. 2. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 22.5.2017. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.5.2017 uviedla, že si je vedomá dlžoby voči Telekom a požiadala o možnosť plnenia v splátkach. 3. Podaniami, doručenými súdu dňa 21.5.2018 a 25.6.2018, žalobca oznámil súdu čiastočné plnenie zo strany žalovanej po podaní žaloby, vo výške 750,-eur, ktorá suma zahŕňala celú žalovanú istinu a časť žalovaného príslušenstva s tým, že žiada už len zaplatenie sumy 31,28 eur vyčísleného úroku z omeškania. Navrhol vec rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. 4. Na pojednávaní dňa 12.7.2018 žalovaná do zápisnice súdu o pojednávaní uznala nárok žalobcu na zaplatenie sumy 31,28 eur v celom rozsahu. 5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku /ďalej len „C.s.p.“/ žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí o veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Súd v zmysle cit. ustanovení C.s.p. na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie v späťvzatej časti zastavil. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol potrebný. 9. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 10. Rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav, ktorý sa ostatne ani nezisťuje, ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy strán a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený /napríklad by nevypočul už predvolaného svedka/. Súd nemá v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav, pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie podmienok určených v § 282 C.s.p. úč. od 1.7.2016 /predtým § 153a O.s.p./ stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. Naviac, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do uznania zasiahnuť. Nemôže poučovať strany o ich hmotnoprávnych nárokoch /§ 160 C.s.p/, ale len o ich procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil by tým veľmi vážnym spôsobom zásadu rovnosti strán, čo by odôvodňovalo sťažnosť protistrany. 11. Procesným predpisom vyžadovanými podmienkami pre vydanie rozsudku pre uznanie sú: 1/ Žalovaný nárok, ktorý je proti nemu uplatňovaný, výslovným prejavom uznal a 2/ Žalovaný uznal taký nárok, ohľadne ktorého môže byť uzavretý súdny zmier. Súdny zmier je typickým inštitútom sporového konania, keďže vyžaduje dispozičné úkony strán s takými nárokmi, s ktorými sú oprávnení nakladať /majetkové nároky/, na rozdiel od osobných práv v statusových veciach a nesporových konaniach. Ak sú obidve tieto podmienky splnené, je nemožné zasahovať do obsahu uznávacieho úkonu. Ak by tak súd urobil, konal by nad rámec svojich právomocí, daných mu zákonom. Ako štátny orgán môže súd robiť len také úkony, s ktorými zákon výslovne počíta, aplikácia analógie je v zmysle Ústavy SR vylúčená. 12. Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku. 13. Stručná identifikácia nároku je uvedená v bode 1. tohto odôvodnenia. 14. Súd vec hmotnoprávne posúdil podľa nasledovných ustanovení: Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 1 ods. 1 Zák. NR SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého bola uzatvorená zmluva o pripojení /ďalej len osobit. zákona“/, tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách. Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). Podľa § 42 ods. 4 písm. b) tohto zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v plat. znení, s použ. prech. ustanovení, výška úrokov z omeškania bola v čase omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Lehota na plnenie je 3 dni /§ 232 ods. 3 vet prvá C.s.p./ odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., /v časti, v ktorej konanie zastavil/ a v časti o veci samej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. /plný úspech žalobcu/. 17. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./. 18. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi zo späťvzatej časti, kráteného o 1%, najmenej o sumu 6,70 eur, súd rozhodol podľa § 11 ods3,4,6 Zák. SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v plat. znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti, v ktorej súd čiastočne zastavil konanie, v časti o náhrade trov a v časti o vrátení súdneho poplatku, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta práva O.s.p.). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku, vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmineky na vydanie takého rozhodnutia /§ 356 písm. a/ C.s.p./. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.