Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-272-2014.pdf
PDF · 93.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/272/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: AF REALITY II, a.s., Námestie SNP 4, 921 01 Piešťany IČO: 35 964 391, zast.: JUDr. Irena Sopková, advokátka, Hlavná 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: F. M. Servis s.r.o., Pod Rovnicami 65, 841 04 Bratislava, IČO: 35 764 350, zast.: Advokátska kancelária Ecker-Kán & Partners, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 15.903,26 eura takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15.903,26 eura. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný vzťah na dobu určitú, a to Zmluvou o nájme nebytových priestorov a Dodatkom ku Zmluve. Nájomný vzťah bol ukončený dňa 30.04.2014. Žalovaný ako nájomca bol povinný platiť za prenajaté nebytové priestory nájomné a odplatu za služby spojené s nájmom. Kontrolou účtovníctva žalobca zistil, že žalovaný si neplnil svoje záväzky, preto dňa 24.04.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy. žalovaný bol povinný v lehote splatnosti uhradiť vystavené faktúry za nájomné č. VF XXXXX na sumu 5.446,25 eura splatná 16.02.2014 neuhradené 5.446,25 eura, č. VF XXXXX na sumu 5.446,25 eura, splatná 15.03.2014 neuhradené 5.522,50 eura, č. VF XXXXX na sumu 5.522,50 eura splatná 07.04.2014 neuhradené 5.522,50 eura.
2. Voči vydanému platobnému rozkazu č.k. 36 Rob/358/2014-56 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko pohľadávka žalobcu neexistuje. Tvrdenie žalobcu, že zmluvný vzťah založený Zmluvou bol ukončený až dňa 30.04.2014 je nepravdivé. Nájom predmetných nebytových priestorov bol platne a účinne ukončený ku dňu 31.01.2014. Jednostranným právnym úkonom žalovaného bola dňa 27.06.2013 podaná výpoveď zo Zmluvy, a to v zmysle ustanovenia článku 9 bod 9.2. Zmluvy: „Výpovedná lehota je šesť mesiacov (spočíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Každá zo zmluvných strán je oprávnená vypovedať Zmluvu bez udania dôvodu. Žalovaný žalobcu po ukončení Zmluvy viacnásobne vyzýval na prevzatie nebytových priestorov ku dňu ukončenia nájomného vzťahu, napriek tomu prenajímateľ neposkytol spolupôsobenie a predmet nájmu si neprevzal. Aj napriek tomu žalovaný v súlade so Zmluvou nebytové priestory vypratal a po ukončení nájmu neužíval. Žalobca napriek ukončeniu zmluvy žalovanému vystavoval faktúry za nájom. Predmetné žalované faktúry č. VF 14066, č. VF 14125 č. VF 14183 žalovaný žalobcovi vracal ako neodôvodnené s tým, že ich neuznáva. Nakoľko bol nájom predmetných nebytových priestorov nesporne ukončený dňa 31.01.2014, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie nájomného za mesiace február, marec a apríl 2014.
3. Žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať nasledovné dôkazy: zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.09.2008, dodatok k zmluve zo dňa 25.11.2010, preberaco-odovzdávací protokol zo dňa 30.04.2014, zoznam vydaných neuhradených faktúr, výzva na zaplatenie zo dňa 24.04.2014.
4. Žalovaný v rámci procesnej obrany navrhol vykonať nasledovné dôkazy: výpoveď zo zmluvy z 27.06.2013, vrátenie faktúry zo dňa 10.01.2014 , výzva na protokolárne prevzatie priestorov zo dňa 31.01.2014, vrátenie faktúry č. 14066.
5. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný zaslal žalobcovi list, v ktorom uviedol, že nájom nebytových priestorov vypovedá v zmysle zmluvy, výpovedná lehota v trvaní šesť mesiacov začína plynúť dňom 01.07.2013 a platnosť zmluvy končí dňom 31.12.2013. Žalobca žalovanému oznámil, že výpoveď neakceptuje a trvá na ukončení nájomného vzťahu uplynutím dojednaného času, t.j. dňa 30.04.2014 v súlade s § 9 ods. 1 z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V ďalšom konaní žalobca od tohto spôsobu procesného útoku spočívajúceho v tvrdení, že trvá na ukončení nájomného vzťahu uplynutím dojednaného času upustil, čo potvrdila právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom 23.11.2017. Svoj procesný útok žalobca zmenil tým spôsobom, že písomná výpoveď žalovaného z 27.06.2013 bola žalobcovi doručená 28.06.2013, pričom žalovaný nemal predmet nájmu - nebytové priestory vypratať a užíval ich aj nasledujúce obdobie. Medzi stranami sporu bol 30.04.2014 uzavretý preberací protokol, na základe ktorého boli predmetné priestory dňa 30.04.2014 žalobcom aj prevzaté, preto fakturácia za prenájom je oprávnená a žalovaný nájom mal uhradiť. Žalobca poukázal na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje aj na nebytové priestory, podľa ktorého ak nájomca užíva priestory aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne. Žiadna žaloba však podaná nebola, teda nájom sa obnovil na 1 rok avšak vzhľadom na to, že žalobca si priestory 30.04. 2014 prevzal a súhlasil s tým, uplatnil si nájomné iba po dobu, kedy došlo ku skutočnému prevzatiu priestorov. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca odmietol prevziať nebytové priestory, toto nemalo byť pravdivé a na preukázanie tejto skutočnosti žalobca uviedol, že navrhne výsluch svedkov.
6. K pôvodnému procesnému útoku spočívajúcom v tvrdení, že skončenie nájmu nebytových priestorov zo strany žalovaného písomnou výpoveďou so 6 mesačnou výpovednou dobou je v rozpore so zákonom č. 116/1990 Zb. sa vyjadril žalovaný na pojednávaní konanom 23.11.2017 pričom uviedol, že Občiansky zákonník ustanovuje, že nájom sa skončí uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Zákon v nijakom ustanovení skončenie nájmu dohodou nezakazuje, pokiaľ sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na skončení nájmu výpoveďou a táto bola podaná a platne doručená zo strany žalobcu akceptovaná. Je treba pritom rešpektovať aj zmluvnú slobodu a zásadu pacta sund servanta. Žalovaný dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR zo dňa 25.02.2013 č. 28Cbo/2485/2005, z ktorého vyplýva, že „Zákon o nájme nebytových priestorov upravuje výpovedné dôvody pre prípad skončenia nájomného vzťahu pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý“. Nemožno však vyvodiť, že by sa nájomný vzťah na dobu určitú nemohol skončiť pred uplynutím dohodnutej doby inak ako výpoveďou prenajímateľa a nájomcu z dôvodov upravených v tomto zákone. Nejde teda o ustanovenie kogentné v tom zmysle slova, že by boli vylúčené iné spôsoby zániku nájomného vzťahu, o čom svedčí aj skutočnosť, že zákon o nájme nebytových priestorov upravuje aj iné spôsoby zániku nájmu, pri ktorých nerozlišuje či ide o nájom dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú.
7. K druhej línii procesného útoku žalobcu s právnym odôvodnením, že nájomný vzťah sa medzi stranami obnovil v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalovaný vyjadril písomne, podaním zo dňa 05.03.2018. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať v danej právnej situácií. Predmetné ustanovenie sa viaže k predchádzajúcemu ods. 1 predmetného § 676 Občianskeho zákonníka: „Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak“, pričom nie je možné ho vyňať z kontextu právnej úpravy a aplikovať na danú situáciu. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa viaže k skončeniu nájmu uplynutím doby nájmu. Je neprípustné, aby žalobca aplikoval len jednotlivý odsek, nakoľko sa právne normy vykladajú v súvislosti s ďalšími normami, obzvlášť ak zákonodarca zahrnul obidve právne normy do jedného ustanovenia § 676. Konkludentné obnovenie nájomného vzťahu (relocatio tacita ) upravené ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať výhradne v právnom stave, keď skončí nájom priestorov uplynutím doby a nájomca naďalej pokračuje v
ich užívaní a chce v nájme priestorov pokračovať, pričom prenajímateľ mu v danom nijakým spôsobom nebráni, predpokladom obnovenia nájomnej zmluvy je teda negatívne konkludentné konanie zmluvných strán, ich nečinnosť. Avšak vo vzťahu žalobcu a žalovaného došlo k výslovnému prejavu žalovaného v zmluve nepokračovať podaním výpovede zo zmluvy, a teda nie je možné aplikovať ustanovenie o konkludentnom predĺžení nájmu. Podmienky dané ustanovením § 676 Občianskeho zákonníka neboli splnené. Nájom nebol skončený uplynutím doby a nájomca neužíval naďalej prenajaté priestory v úmysle predĺžiť trvanie nájomnej zmluvy a v nájme pokračovať.
8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 16.09.2008. Dodatkom č. 1 k Zmluve bol pôvodný predmet nájmu rozšírený o ďalšie priestory a doba nájmu mala byť upravená do 30.04.2014. Na základe tejto zmluvy žalovaný riadne užíval predmet nájmu a taktiež riadne uhrádzal nájomné do 31.01.2014. Skutočnosť, že žalovaný riadne uhradil nájomné do 31.01.2014 nebola medzi stranami sporná. Žalovaný písomnou výpoveďou zo dňa 27.06.2013 vypovedal zmluvu v zmysle bodu 9.2 tejto zmluvy. Doručenie tejto výpovede žalobcovi taktiež nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 05.10.2013, že neakceptuje uvedenú výpoveď. Spornou ostala jedine otázka, či žalovanému vznikla povinnosť uhradiť vystavené faktúry za obdobie od februára 2014 do apríla 2014 (žalovaná suma), nakoľko žalobca tvrdil, že nájomný vzťah bol riadne ukončený až koncom mesiaca apríl 2014, kedy priestory protokolárne prevzal.
9. Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. číslo 116/190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Podľa § 9 ods. 3 zák. číslo 116/190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Podľa § 12 zák. číslo 116/190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
10. Zo zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci a predložených listinných dôkazov - zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.09.2008, dodatok k zmluve zo dňa 25.11.2010, preberaco-odovzdávací protokol zo dňa 30.04.2014, zoznam vydaných neuhradených faktúr, výzva na zaplatenie zo dňa 24.04.2014, mailová správa zo dňa 28.06.2013, výpoveď zo zmluvy z 27.06.2013, vrátenie faktúry zo dňa 10.01.2014, výzva na protokolárne prevzatie priestorov zo
dňa 31.01.2014, vrátenie faktúry č. 14066 dospel súd k jednoznačnému záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd pri rozhodovaní nemohol brať do úvahy listiny založené v spise týkajúce sa Zmluvy o dlhodobej správe registratúrnych záznamov a výpoveď z tejto zmluvy, nakoľko tieto s predmetom konania nijako nesúvisia. Súd konštatuje, že žalovaným daná výpoveď zo zmluvy o nájme nebytových priestorov je právny úkon urobený plne v súlade so zmluvou aj právnym poriadkom. Zmluvné strany si jednoznačne v zmluve vymienili možnosť skončiť nájom výpoveďou so 6-mesačnou výpovednou lehotou. Právnym poriadkom pritom nie je zakázané ukončiť zmluvný vzťah vychádzajúci z nájomnej zmluvy nebytových priestorov zmluvne dohodnutou výpoveďou. Pôvodný procesný útok žalobcu, že takéto ukončenie zmluvy je v rozpore s § 9 ods. 3 zák. číslo 116/1990 Zb. V uvedenom zákonnom ustanovení sú síce uvedené zákonné možnosti kedy nájomca môže vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dohodnutého času, avšak nejde o kogentné ustanovenie zákona, ktoré by výlučne určovalo možnosti vypovedať nájomnú zmluvu s vylúčením iného, najmä zmluvne dohodnutého spôsobu ukončenia zmluvy. Uvedené zákonné možnosti dávajú možnosť vypovedať zmluvy z dôvodov, ktoré nemohli byť známe v čase uzatvárania zmluvy, čím je dané možnosť vypovedať zmluvu (ak takéto dôvody nastanú) aj z dôvodov, ktoré neboli v zmluve dohodnuté. Zákon číslo 116/1990 Zb. v § 12 sám určuje výpovednú lehotu 3 mesiace ak nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami iná výpovedná lehota. Toto ustanovenie sa pritom týka nájomných vzťahov uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú. V prejednávanej veci bola medzi stranami sporu dohodnutá 6 mesačná výpovedná lehota, ktorá bola aj jednoznačne zachovaná. Podľa názoru súdu nie je v prejednávanej veci ani rozhodujúce, kedy bola písomná výpoveď žalobcovi žalovaným doručená, teda či už v júni 2013, alebo v júli 2013. tejto otázke pritom vznikol medzi stranami sporu roypor. Skutočnosť, kedy skutočne bola žalobcovi výpoveď doručená, teda či ešte v júni alebo až v júli 2013 nebola stranami sporu jednoznačne preukázaná. Žalobca doručenie výpovede nespochybnil, tvrdil však, že mu bola doručená už v júni, žalovaný naopak mal za to, že výpoveď bola doručená až v júli 2013. Skúmanie otázky, kedy bola reálne doručená výpoveď by bolo rozhodujúce v prípade ak by bolo sporné, či má žalovaný uhradiť nájom za posledný mesiac nájmu a ktorý mesiac to je. Ak by aj bola výpoveď doručená v júli, 6 mesačná výpovedná lehota by uplynula v januári 2014, ak by bola doručená už v júni 2013, uplynula by v decembri 2013. Sporný by bol len mesiac január 2014, teda či má žalovaný za tento mesiac hradiť nájomné alebo nie. Nie je však sporné, že žalovaný riadne uhradil nájomné aj za mesiac január 2014. Ak by za mesiac január 2014 žalovaný nájomné neuhradil a žalobca by si nájomné za tento mesiac uplatnil, zistenie presného dátumu doručenia výpovede by bolo otázkou rozhodujúcou. Takáto situácia však nenastala.
11. Je nepochybné, že žalobca mal o výpovedi vedomosť, taktiež žalovaný preukázal, že koncom januára 2014 vyzval žalobcu na prevzatie priestorov. Skutočnosť, že žalobca nepristúpil k prevzatiu priestorov v tomto čase a pristúpil k tomu až 30.04.2014 nemôže znamenať trvanie nájomného vzťahu až do 30.04.2014 a dôvodnosť ním uplatneného nároku za nájomné za mesiace február, marec, apríl 2014.
12. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že nájom sa v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa obnovil za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Uvedené ustanovenie zákona umožňuje konkludentné obnovenie nájomného vzťahu. Musí však ísť o situáciu, keď došlo k uplynutiu nájomnej doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená, ale aj napriek uplynutiu doby sa pokračuje v plnení záväzku. Ide o zakotvenie nevyvrátiteľnej domnienky obnovy nájomného vzťahu dojednaného na dobu určitú tak, že po splnení zákonných podmienok dôjde k obnove nájomného vzťahu okamžite po uplynutí doby nájmu. Aby takáto situácia nastala, zmluvné strany nájomného vzťahu by museli konať istým spôsobom. Konkrétne nájomca by musel konať tak, že naďalej plní nájomnú zmluvu a prenajímateľ by musel opomenúť podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Absencia čo i len jedného z prvkov uvedeného správania má za následok, že k obnove nájomného vzťahu nedôjde. V prejednávanej veci, však bolo zrejmé, že žalovaný doručil žalobcovi výpoveď, žalobca o nej mal vedomosť. Žalobcovi teda muselo byť zrejmé, že žalovaný nemá záujem na pokračovaní nájomného vzťahu. Nemohlo teda dôjsť k automatickému obnoveniu nájomného vzťahu tak ako to tvrdí žalobca.
13. Z uvedených dôvodov, musel súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.