Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-314-2013.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Andalex Reality, s.r.o., Tehelná 42, 900 42 Dunajská Lužná, zast. JUDr. Slávo Uhrina, advokát, Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 6.768,- eura s príslušenstvom oproti povinnosti vyplatiť žalovanému 519,17 eura takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.768,- eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.01.2014 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 591,17 eura, všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.768,- eura s príslušenstvom oproti povinnosti vyplatiť 519,17 eura. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom domu U. ul. X v A. - Petržalke (ďalej len „Dom“) podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V dome sa nachádza 15 bytov a 20 nebytových priestorov. Žalobca požiadal žalovaného o uzavretie poistnej zmluvy, ktorou by zabezpečil pre vlastníkov poistenie domu proti živelným nebezpečiam a poistenie zodpovednosti za škodu súvisiacu s vlastníctvom domu. Žalovaný predložil dňa 05.09.2007 návrh poistnej zmluvy, ktorý žalobca prijal. Poistná zmluva so začiatkom poistenia 06.09.2007 má číslo XXXXXXXXXX. Žalobca počas rokov 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, platil poistné v sume 1.128,- eur. Spolu zaplatil za 6 rokov na poistnom sumu 6.768,- eur. Žalovaný poskytol počas poistenia z tzv. poistných udalostí žalobcovi poistné nasledovne: 06.06.2009 sumu 8,76 eura, 18.09.2013 sumu 582,41 eura, spolu 591,17 eura.
2. Dňa 08.03.2013 došlo v Dome k škodovej udalosti. Na 6. poschodí v kotolni praskol vodovodný ventil. Následne voda zaliala chodbu, schodisko, stiekla na 5.p. a vnikla do strojovne výťahu V Strojovni došlo k skratovaniu riadiacich jednotiek výťahu. Ich oprava nebola možná a vadu bolo nutné odstrániť výmenou. Žalobca vec oznámil a škodu uplatnil u žalovaného ako poistnú udalosť. Pri zdĺhavom riešení tejto poistnej udalosti žalobca najskôr zistil, že žalovaný vedie poistku bezdôvodne na poistníka P. II, s.r.o.. Po odstránení tejto chyby likvidátorka oznámila, že nemôže vyplatiť poistné plnenie, lebo je vinkulované v prospech záväzkov jednoho zo spoluvlastníkov Domu. Na dôkaz predložila dohodu, na ktorej chýbal podpis poistníka - žalobcu. Súčasne žiadala, aby žalobca predložil list vlastníctva k Domu. Následne žalovaný prestal komunikovať so žalobcom a nereagoval na predžalobné upomienky. Žalobca preto preskúmal poistnú zmluvu z dôvodu straty dôvery v postup žalovaného a zistil, že bola uzavretá poistná zmluva s názvom Poistenie výroby, obchodu a služieb, podnikateľskej a inej činnosti. Poistený je dom U. č. X v Bratislave pre prípad poistných nebezpečenstiev uvedených v článku 1 body 1 2 a
3 Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia PPZ 93. v článku 2 bod 1 a 3 Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia PPZ 93 sa uvádza, že poistenie sa vzťahuje na veci hnuteľné a nehnuteľné, ktorých vlastníkom je poistený a ktoré sú jednotlivo uvedené v poistnej zmluve, alebo sú súčasťou v zmluve vymedzeného súboru vecí. Ak je to dohodnuté v poistnej zmluve, poistenie sa vzťahuje aj na cudzie veci, ktoré poistený právom užíva, alebo ich prevzal od fyzickej alebo právnickej osoby na základe zmluvy o prácach alebo výkonoch.
3. Poistná zmluva určuje, že poistenou vecou je administratívna budova Údernícka 9, súpisné číslo XXXX v A.. Ako poistený je uvedený žalobca. Označenie poisteného domu v poistnej zmluve plní požiadavku čl. 2 bod 1 VPP -jednotlivo uviesť v poistnej zmluve poistenú vec, pričom sa predpokladá
- platí podmienka - že vec patrí poistenému. K tomu, aby sa poistenie vzťahovalo aj na cudziu vec, je potrebné okrem jej označenia ako poistenej veci, aby poistná zmluva podľa čl. I bod 3 VPP uvádzala, že poistenie sa vzťahuje na cudziu veci. Alternatívne zmluva mala určiť, že poistenými sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Požiadavka aby poistná zmluva podľa čl. 2 bod 3 VPP uvádzala, že poistenie sa vzťahuje na cudziu vec znamená, že v texte poistnej zmluvy a prílohách, na ktoré samá odkazuje, musí byť dané dojednanie o poistení cudzej veci obsiahnuté. Preto nestačí ak by skutočnosť
- že označená poistená vec je cudzia a nepatrí poistenému mala vyplývať z inej prílohy poistného spisu, ktorá nie je súčasťou poistnej zmluvy Z obsahu zmluvy ale nevyplýva, že bolo dojednané poistenie cudzej veci ani poistenie v prospech tretích osôb, napriek tomu, že žalobca také poistenie mal na mysli pri uzatváraní poistnej zmluvy. Poistná zmluva tak poisťuje vec, ktorá nespĺňa predpokladanú podmienku dojednaného poistenia - vlastníctvo veci poisteným a súčasne ani nedojednáva poistenie cudzej veci. Poistná zmluva je preto neplatná podľa § 37 ods. 2 OZ, prípadne už zanikla pri prvom prevode spluvlastníckeho podielu podľa § 812 OZ po uzavretí zmluvy a je povinnosťou oboch jej účastníkov vrátiť druhému plnenie, ktoré obdržali v zmysle § 457 OZ. Žalovaný dňa 10.10.2013 oznámil, že obsah poistnej zmluvy poukazuje na to, že poisťuje cudziu vec. Toto tvrdenie je účelové. Z hľadiska aplikácie čl. 2 bod 3 VPP správca nespĺňa ani stanovené podmienky poistenia cudzej veci, lebo pri výkone správy domu nehnuteľnosť neužíva ani nepreberá na vykonanie prác či výkonov.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu č. k. 10Cb/314/2013-32 podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaný so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu s rozsahom poistenia pre poistenie budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám a poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú v súvislosti s činnosťami podľa výpisu z obchodného registra. Predmetom poistenia budov a iných stavieb proti živelným nebezpečenstvám je podľa listu č. 1 Poistnej zmluvy administratívna budova s miestom poistenia U. ul. č. 9, súpisné číslo XXXX, poistenou činnosťou je poistenie zodpovednosti za škodu podľa listu č. X Poistnej zmluvy a predloženého Obchodného registra. Podkladom pre uzatvorenie poistenia bol dotazník pre dojednanie majetkového poistenia nehnuteľných a hnuteľných vecí, ponuka pre poistenie majetku malých a stredných podnikateľov, podklady pre dojednanie poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré sú obsiahnuté v Poistnej zmluve. Vo všetkých týchto dokumentoch žalobca uviedol ako hlavný predmet poisťovanej činnosti, správu bytového domu s miestom poistenia na U. ul. č X v A..
5. Žalovaný má za to, že z vyššie uvedeného jednoznačne a nespochybniteľné vyplýva, že žalobca so žalovaným priamo v Poistnej zmluve dohodli, že predmetom poistenia bude cudzia vec, t.j. nehnuteľnosť, ktorú mal žalobca v správe a tiež činnosť žalobcu vykonávanú v súvislosti so správou tejto poistenej nehnuteľnosti. Uvedené preukazuje obsah poistnej zmluvy. Pri dojednaní poistenia a podpise Poistnej zmluvy boli tieto skutočnosti známe tak žalobcovi ako aj žalovanému a je zrejmé, že obe zmluvné strany uzatvárali Poistnú zmluvu s vedomosťou, zámerom poistiť cudziu vec. žalobca na základe uzatvoreného poistenia z Poistnej zmluvy prijal od žalovaného dva krát poistné plnenie za škodové udalosti vzniknuté v súvislosti so správou poistenej nehnuteľnosti, príjem poistného plnenia žalobca nikdy nenamietal. Uvedené preukazuje, že žalovaný na základe uzatvoreného poistenia v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a rozsahu poistného krytia, poskytoval žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vrátenie zaplateného poistného za roky 2007 až 2010.
6. V rámci procesného útoku žalobca navrhol vykonať dôkazy: Poistná zmluva, VPP živelného poistenia PPZ 93, podpisový vzor konateľky žalobcu, poistnú zmluvu č. XXX-XXXXX-XX s podpisom konateľky.
7. V rámci procesnej obrany žalovaný navrhol vykonať dôkazy: štatistický list, poistnú zmluvu, rozhodnutie o povolení užívať stavbu, zmluvu o výkone správy, dotazník pre dojednanie majetkového poistenia, ponuka pre poistenie majetku, podklady pre dojednanie poistenia zodpovednosti za škodu.
8. K odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 02.09.2014, v ktorom uviedol, že z názvu uzavretej poistnej zmluvy „Poistenie výroby, obchodu a služieb a podnikateľskej a inej činnosti“ je zrejmé, že tento druh poistky nie je vhodný na poistenie majetku - bytov a nebytových priestorov polyfunkčnej budovy. Poistná zmluva umožnila poistenie cudzej veci v či. 2 bod 2 VPP len v prípade, ak poistený má právo vec užívať alebo vec prevzal podľa zmluvy o prácach a výkonoch. Pri správe budov resp. bytov a nebytových priestorov k takej situácii nedochádza. Poistná zmluva poistenú vec označuje ako administratívna 2 poschodová budova (3. NP). V skutočnosti ide o tzv. inú budovu (kód 15 na liste vlastníctva) a budova má 6. NP. Žalovaný tak poistil polyfunkčnú 6 poschodovú budovu ako administratívnu 2 poschodovú budovu bez toho, aby mal k dispozícii list vlastníctva a kompletné kolaudačné rozhodnutie. Tieto nesprávne údaje by mohli podstatnou mierou ovplyvniť poistné plnenie. Ďalej uviedol, že za žalobcu podpísala poistnú zmluvu sestra konateľky pani Emília K.. Nebola ani pracovníkom poisteného a nemala ani podpisové právo za P. T., s.r.o. W. K. v rámci svojej pracovnej zmluvy vo firme V. M. P. vykonávala aj niektoré pracovné úlohy v spoločnosti správcu. Medzi jej oprávnenia ale nepatrilo uzatváranie písomných právnych úkonov za správcu. V dotazníku žalovaného sa výslovne uvádza, že osobou oprávnenou podpísať poistnú zmluvu je len konateľka V. M.. Pretože napriek tomu poistnú zmluvu podpísala Z. K., je to neplatný právny úkon.
9. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že má za to, že poistná zmluva je platná, žalobca prejavil vôľu byť poistený, platil riadne poistné a žalovaným aj bolo vyplácané poistné plnenie z uzatvorenej poistnej zmluvy. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 žalovaný uviedol, že v dotazníku, ktorý je prílohou poistnej zmluvy je uvedené, že osobou oprávnenou podpísať Poistnú zmluvu je konateľka, V. M.. Poistná zmluva obsahuje odtlačok pečiatky poisteného a podpis. Žalobca mal k dispozícii podpísanú Poistnú zmluvu, nenamietal, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou, počas doby trvania poistenia riadne platil poistné a požíval poistnú ochranu za ktorú prijal dvakrát poistné plnenie. Poukázala na § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1. Poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
10. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy a žalobca riadne hradil dohodnuté poistné. Taktiež nebolo sporné, že žalobca prijal dve poistné plnenia od žalovaného počas trvania poistnej zmluvy. Vzhľadom na obsah podanej žaloby bolo sporné či je samotná poistná zmluva riadnym platným právnym úkonom vzhľadom ku skutočnosti, že podľa žalobcu bola medzi stranami sporu resp. medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného uzatvorená nesprávna poistná zmluva, ktorá nebola vhodná na účely, ktoré žalobca od poistnej zmluvy očakával, predmet poistenia a druh poistenia nebol riadne definovaný. Druhou spornou otázkou bola prípadná neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu, že túto nepodpísala konateľka žalobcu ako jediná oprávnená osoba k uzatváraniu obdobných vzťahov za žalobcu, ale iná osoba, ktorá nebola ani v zamestnaneckom vzťahu k žalobcovi. Spornou teda ostala otázka či má žalobca nárok na vyplatenie už zaplateného poistného z neplatnej poistnej zmluvy a zároveň povinnosť vyplatiť žalovanému prijaté poistné plnenia.
11. Zistený skutkový stav súd posudzoval po právnej stránke nasledovne:
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka: právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 369 ods. 1 a 2. Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR 87/1995 Z. z, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z opísaného skutkového stavu, z uvedených právnych predpisov a listinných dôkazov, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ako vyplýva zo súdneho spisu žalobca viedol procesný útok dvoma líniami, ktoré každá osebe mali spôsobovať neplatnosť samotnej poistnej zmluvy. Prvou líniou bolo tvrdenie, že zmluva je neplatná v zmysle § 37 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie zo zmluvy je nemožné, nakoľko zmluva s Názvom poistenie výroby, obchodu a služieb, podnikateľskej a inej činnosti s definovaným predmetom poistenia nie je typom poistnej zmluvy, ktorú mal žalobca ,,na mysli“ pri uzatváraní poistnej zmluvy, resp. žalobca mienil uzavrieť iný typ poistnej zmluvy. S takto definovaným dôvodom neplatnosti poistnej zmluvy sa súd v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Je plne na vôli a zodpovednosti poistníka resp. poisteného, aký typ poistnej zmluvy uzavrie s poisťovňou, na aký predmet poistenia. Nemožno poisťovňu zaťažovať zodpovednosťou za klientom zvolený druh poistenia, teda v prípade ak sa neskôr preukáže, že zvolený typ poistnej zmluvy nebol najvhodnejší pre klienta. Žalobca podľa vlastných tvrdení, až na základe istej škodovej udalosti dospel k záveru, že uzatvorená zmluva nepokrýva riziká, ktorých krytie očakával pri uzatváraní zmluvy. Je základným predpokladom, že sám klient poisťovne vie voči akým rizikám chce byť krytý poistnou zmluvou a takú poistnú zmluvu aj zvoliť. Navyše z uzavretej poistnej zmluvy prijal v minulosti poistné plnenia, takže poistná zmluva zjavne nebola celkom bez možnosti plnenia. Samotné tvrdenie, že žalobca mal ,,na mysli“ pri uzatváraní poistnej zmluvy iné druh poistenia ako dôvod neplatnosti zmluvy nemôže v žiadnom prípade obstáť.
13. Súd sa však stotožňuje s názorom žalobcu, že zmluva je neplatná z dôvodu, že ju za žalobcu uzatvárala osoba, ktorá k tomuto úkonu nebola oprávnená. Bolo jednoznačnou povinnosťou žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy mať za osvedčené, že osoba, ktorá zmluvu uzatvárala je osobou oprávnenou. Z dotazníka pre dojednanie majetkového poistenia ako aj z výpisu z Obchodného registra musel žalovaný vedieť aj vzhľadom na jeho podnikateľský charakter - poisťovne, že platne môže uzavrieť poistnú zmluvu so žalobcom len s osobou k tomu oprávnenou či už zo zákona, alebo na základe plnomocenstva. Za žalobcu však poistnú zmluvu podpísala p. Kakulová, ktorá však nebola k takémuto úkonu ani oprávnená, ani splnomocnená. Ako bolo na základe podnetu strán sporu zistené súdom, lustráciou v Sociálnej poisťovni, pani K. bola v čase podpisu zmluvy zamestnankyňou iného právneho subjektu V. M. - P. IČO: XX XXX XXX, čo je odlišný subjekt od žalobcu. Je zrejmé, že konateľka žalobcu, pani M. poznala pani K., nakoľko ju zamestnávala ako živnostníčka, avšak ani tento vzťah nemožno považovať za fakt, že by pani K. mohla za žalobcu platne uzatvárať poistnú zmluvu. Súd nemohol prisvedčiť ani tvrdeniu žalovaného, že poistná zmluva bola podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal; poistná zmluva
je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Bolo preukázané, že zmluva sa dostala do dispozície žalobcu 05.09.2007, pričom prvé poistné bolo pripísané na účet žalovaného 12.11.2007 (č.l. 102 spisu). Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie otázky uzavretia poistnej zmluvy uvedené zákonné ustanovenie nemožno použiť a zmluva nevznikla inou formou ako písomnou formou.
14. Na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd nemohol prihliadať, nakoľko podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Žalobca by však nemohol úspešne uplatniť námietku premlčania, ktorú je povinný zo synalagmatického vzťahu plniť (vrátenie prijatého poistného plnenia), nakoľko žalobca sa až v roku 2013 dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu kto sa na jeho úkor obohatil, pričom žaloba bola podaná v roku 2013, teda k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby nedošlo.
15. Na základe uvedených skutočností, súd poistnú zmluvu vyhodnotil ako neplatnú z čoho vyplýva, že jej účastníci sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali a o podanej žalobe rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
16. Úrok z omeškania zo žalovanej sumy si žalobca uplatnil v súlade s citovanými právnymi predpismi a z uvedeného dôvodu mu boli súdom aj priznané v navrhovanej výške a rozsahu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 01.01.2014, teda nie v rozpore s právnymi predpismi.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.