Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1049-2011.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/1049/2011
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: AutoFinance, a.s., IČO: 36 810 894, Okružná 18, 058 01 Poprad, zast.: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, proti povinnému: Š. R., U.. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX Š., o vymoženie 3.280,17 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, súd p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 221,93 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.01.2012 súd vydal poverenie č. 5402 079045, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, vykonaním exekúcie.
2. Dňa 11.07.2017 oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby sa exekútorom vo veci stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60.
3. Súd výzvou zo dňa 08.12.2017 vyzval súdneho exekútora na predloženie vyúčtovania trov exekučného konania s tým, že súd potrebuje informáciu aká suma bola vymožená, nakoľko o trovách pôvodného súdneho exekútora sa rozhodne podľa § 243k Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Súdny exekútor dňa 21.12.2017 doručil odpoveď na výzvu súdu, v ktorej uviedol, že návrh na zmenu exekútora je s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 podaný v rozpore s príslušnou novelou Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, konkrétne s ustanovením § 34 ods. 2. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora smie súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 len v prípade, že návrh na zmenu súdneho exekútora podal oprávnený na súd v lehote do 31.03.2017. Zo žiadosti o zmenu exekútora, ktorú oprávnený doručil súdu dňa 07.08.2017 je zrejmé, že oprávnený doručil takúto žiadosť už za účinnosti novely Exekučného poriadku, teda po 01.04.201. Svoju žiadosť oprávnený odôvodnil tým, že listom zo dňa 20.02.2017 vypovedal súdnemu exekútorovi Zmluvu o vykonávaní exekúcie zo dňa 02.04.2009, pričom túto skutočnosť považuje súdny exekútor za irelevantnú, nakoľko touto zmluvou boli medzi oprávneným a súdnym exekútorom dohodnuté podmienky nároku súdneho exekútora na tzv. zmluvnú odmenu.
4. V rámci svojho vyjadrenia k návrhu na zmenu súdneho exekútora, súdny exekútor uviedol, že exekúcia nebola doposiaľ vymožená ani sčasti. Za účelom zexekvovania majetku povinného exekútor zablokoval hnuteľný majetok vo vlastníctve povinného, avšak k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí nemohol pristúpiť z dôvodu prednostného práva iného exekútora, ktorý uvedený majetok skôr zablokoval a spísal. Pokračovanie v exekúcii sa javí ako neúčelné, a preto súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, zastavil. Oprávnený sa k vyjadreniu a návrhu súdneho exekútora nevyjadril.
5. Preskúmaním obsahu exekučného spisu súdneho exekútora súd zistil, že povinný je vlastníkom hnuteľného majetku a to motorového vozidla r. výroby 1982, ktorý je blokovaný viacerými exekútormi. Z oznámenia Daňového úradu v Nitre vyplýva, že povinný nemá v registri daňových subjektov evidovaný žiadny účet v peňažných ústavoch. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súdny exekútor dňa 30.04.2012 uskutočnil služobnú cestu v mieste bydliska povinného za účelom zistenia jeho majetkových pomerov, pričom povinný sa na mieste nenachádzal a v okolí bydliska nemal nikto vedomosť o tom, kde sa povinný nachádza, resp. nepoznali osobu povinného. Z roku 2013 súdny exekútor žiadal o súčinnosť aj Union zdravotnú poisťovňu a.s., ktorá uviedla, že na poistenca - povinného neeviduje žiadneho platiteľa. Opakovanými lustráciami v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky ani dávky v nezamestnanosti. V roku 2014 bol povinný evidovaný ako zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce, avšak zamestnávateľ povinného oznámil súdnemu exekútorovi, že priemerný mesačný zárobok povinného činí 36,83 eur, a preto nie je predpoklad vykonania exekúcie zrážkou zo mzdy. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že súdny exekútor opakovane vykonal lustráciu motorových vozidiel, avšak bez akýchkoľvek zmien (motorové vozidlo blokované viacerými exekútormi), tiež neboli zistené žiadne účty povinného v bankových subjektoch. V priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd má za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. (ďalej len vyhláška), účinnosť od 01.01.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
14. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
15. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 184,94 eur pozostávajúcu z poštového vo výške 17,97 eur, cestovného vo výške 152,58 eur (za cestu Stará Ľubovňa
- Ipeľský Sokolec a späť, t.j. 546 km) a poplatkov za súčinnosť 1,85 eur.
16. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za 19 polhodín x 0,66 eur, teda spolu vo výške 12,54 eur.
17. V súvislosti s archiváciou spisu si exekútor uplatnil náhradu v sume 7,86 eur. Súd exekútorovi túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia spisu nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí exekútorovi odmena podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20 %, teda o 36,99 eur, a teda mu patrí 221,93 eur.
19. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 221,93 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Nakoľko súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného, súd exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol pretože by to odporovalo zásade účelnosti a hospodárnosti konania. Z hľadiska rei iudicata zastavenie exekučného konania nebráni oprávnenému, aby opätovne podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, v prípade ak bude mať vedomosť, že povinný nadobudol majetok, zexekvovaním ktorého by pohľadávka oprávneného mohla byť uspokojená.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.