Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Co-164-2017.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: V. W., U.. Q. C.. XX.X.XXXX¸ S. I. Č.. Q.. X, XXX XX O., zastúpenej Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 975 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Csp/36/2016 - 84 zo dňa 20.6.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a II..
II. Odmieta sa odvolanie voči výroku III.
III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit: „I. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 975 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 25.2.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 58,50 eura na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázane, že dňa 11.11.2013 uzavrela žalovaná so žalobkyňou zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej žalovaná poskytla v skutočnosti úver vo výške 3.200 Eur so zmluvnou odmenou 3.478 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala sumu 6.678 Eur zaplatiť žalovanej v 42 mesačných splátkach po 159 Eur, splatných podľa splátkového kalendára žalovanej. Aj keď je v úverovej zmluve uvedené, že žalovaná poskytla žalobkyni úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti, súd je toho názoru, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Predmetné ustanovenie článku 1.1 úverovej zmluvy bolo totiž do zmluvy účelovo zapracované žalovanou. Zo žiadosti o poskytnutie úveru z 05.11.2013 nevyplýva, aby žalobkyňa žiadala úver na podnikateľské účely a takýto účel je vylúčený aj zo samotnej povahy podnikania žalobkyne. Žalobkyňa pracuje na pozícii opatrovateľky, ako mnoho slovenských žien v zahraničí, pričom táto skutočnosť vyplýva z výpisu zo živnostenského registra. Z výsluchu žalobkyne a z čestného prehlásenia bývalého finančného agenta žalovanej, W.
X., ktorý pre žalovanú dojednával uzatvorenie úverovej zmluvy vyplýva, že podnikateľský úver bol žalobkyni predložený automaticky po zistení, že má podnikateľské oprávnenie, a to bez toho, aby bol zisťovaný účel použitia finančných prostriedkov. Napriek tomu, že finančné prostriedky chcela použiť na účel súkromný, musela podpísať žiadosť a následne úverovú zmluvu pre podnikateľov. Podľa názoru súdu išlo zo strany žalovanej o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom poškodiť žiadateľa o úver tým, že ho zbaví ochrany, ktorú mu poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Súd mal ďalej za to, že žalovaná zneužila údaje žalobkyne a skutočnosť, že je živnostníčkou, aby ju zbavila ochrany ako spotrebiteľa domáhajúceho sa svojho práva. Žalovaná sa snažila vyhnúť režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, nekonala s odbornou starostlivosťou a predmetnú formulárovú zmluvu predložila na podpis žalobkyni, ktorá si neuvedomovala dôsledky podpisu takejto zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru na tzv. iný, a to nespotrebiteľský úver, majúci sa riadiť výlučne úpravou v zmluve o Obchodnom zákonníku, teda žalovanú. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že okrem ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 129/2010 Z.z.). Z úverovej zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), a y) ZOSÚ, preto je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZOSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je nepochybné, že žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 3.200 Eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila sumu spolu 4.175 Eur. Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 975 Eur, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu v uvedenej výške, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať podľa § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 975 Eur žalobe vo výroku I. rozsudku vyhovel. Pretože žalovaná svoj dlh žalobkyni včas nezaplatila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobkyni priznal vo výroku I. rozsudku v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 975 Eur od 25.2.2016, odo dňa nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. od poslednej žalobkyňou uhradenej splátky, do zaplatenia. O trovách konanie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a o súdnom poplatku podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestu v znení neskorších predpisov.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na záznam z rokovania s klientom a žiadosť o odklad splátok tým, že objektívne tak žalovaný ako veriteľ bol správaním žalobkyne utvrdzovaný v tom, že žalobca uhrádza svoje záväzky na základe príjmov zo svojej podnikateľskej činnosti. Namietal predložené čestné vyhlásenie s tým, že sa jedná o nezákonný dôkazný prostriedok, ktorý obchádza ustanovenie § 196 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie svoje závery založil na základe toho, kedy prevzal tvrdenie žalobcu v konaní pred súdom bez toho, aby bolo v konaní reálne preukázané, že žalovaný: a) mal vedomosť o tom, že žalobca chce úver na iný účel ako na podnikanie, b) tvrdenie žalobcu pred súdom je oprávnené. Žalobca predsa podpisom zmluvy vyhlasoval, že chce úver na podnikateľský účel a aj z jeho následného správania, ktoré preukázal (napr. v podobe záznamu z rokovania s klientom, či žiadosťou o odklad splátok) vyplýva, že obsah zmluvy nespochybňoval. Nikdy netvrdil, že úver žiada na iný účel ako podnikanie. Toto tvrdenie začal prezentovať až v súdnom konaní.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení žalobkyňa poukázala na to, že v čase dojednávania úverovej zmluvy nežiadala o poskytnutie úveru na podnikateľský účel, a túto skutočnosť preukázala doloženou žiadosťou o poskytnutie úveru, ako aj ďalšími dôkazmi, najmä povahou jej podnikania a vyhlásenia finančného agenta. Vzhľadom na obsah predloženej žiadosti o poskytnutie úveru (absencia podnikateľského účelu) nemožno akceptovať aj námietku žalovanej, že nie je zrejmé, z akého dôvodu by sa malo uprednostniť súčasné tvrdenie žalobkyne, oproti jeho skoršiemu pri uzatváraní zmluvy. Žalobkyňa nežiadala úver na podnikateľský
účel, preto tvrdenie o podnikateľskom účele úveru je iba tvrdenie žalovanej, ktoré účelovo rozpore so žiadosťou žalobkyne inkorporovala do zmluvy.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379 a násl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.
7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, vec správne právne posúdil a presvedčivo reagoval so zohľadnením okolností prípadu na procesné prostriedky strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nezostali nezodpovedané žiadne otázky strán sporu.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Vzhľadom na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní, týkajúce sa otázky posúdenia zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu je nepochybné, že žalovaný svojim postupom (a to v zhode so súdom prvej inštancie) sa márne snažil obísť spotrebiteľskú ochranu, ktorú poskytujú predpisy na ochranu spotrebiteľa len a len z dôvodu existencie živnostenského oprávnenia na strane žalobkyne. Nanútenie účelu úveru na podnikateľský je konaním v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
10. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyvodil právne závery z vykonaného dokazovania, keď zo žiadosti o poskytnutie úveru z č.l. 12 a z čestného prehlásenia W. X. mal za preukázaný spotrebiteľský charakter vzťahu.
11. So zreteľom na uvedené potom všetky námietky odvolateľa uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.
12. Za stavu, ak odvolateľ nenamietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť uzavretého úveru medzi stranami sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátene výroku o náhrade trov prvostupňového konania.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaného proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok má svoju oporu v § 14 zákona č. 71/1992 Zb. s prihliadnutím na ustanovenie § 386 písm. c) CSP. Za stavu ak, o súdnom poplatku rozhodoval sudca, tak voči jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je a so zreteľom na uvedené potom možno konštatovať, že odvolanie v tejto časti zo strany odvolateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Za takejto situácie odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného voči výroku III. napadnutého rozsudku.
14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).