Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-43-2009.pdf
PDF · 138.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/43/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobcu H.0, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovanej Rádio Bojnice, s.r.o., Okrajová 964/12, Bojnice, IČO: 36 348 473, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r. o., so sídlom M. R. Štefánika 11/1, Prievidza, IČO: 36 869 121, o náhradu nemajetkovej ujmy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 11.000,- eur zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Nitra dňa 19.02.2009 domáhal v zmysle pripustenej zmeny žaloby uznesením 27.06.2018 č. k. 5C/43/2009-425, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 12.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a ospravedlniť sa mu v znení: „Žalovaná je povinná doručiť žalobcovi písomné ospravedlnenie prostredníctvom pošty doporučene na adresu žalobcu v znení: Žalovaná sa týmto ospravedlňuje žalobcovi za porušenia jeho práv, ku ktorým došlo konaním žalovanej tým, že uverejnila správu o osobe žalobcu spôsobom, ktorý nebol v súlade so zákonom a právami.“ Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je prevádzkovateľom rozhlasovej stanice Rádio Beta. V súvislosti s trestným konaním vedeným voči žalobcovi v spravodajskej relácii odvysielanej na tomto rádiu minimálne dňa 17.01.2007 o 17.00 hod. bola daná správa o žalobcovi v znení: „Doživotie v III. NVS dostal XX-ročný H. zo W., ktorého dnes senát KS v Nitre uznal vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi...“ Poukázal najmä na § 11, 13 Občianskeho zákonníka, Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ESĽP. Žalovaná tvrdila, že žalobca vylúpil zlatníctva a tiež tvrdila, že to urobil so svojimi kumpánmi. Pojem vylúpil nie je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Tým žalobkyňa označila žalobcu za vinného zo spáchania konkrétnych lúpeží spolu s konkrétnymi osobami. Nestranný poslucháč tak podozrieval žalobcu z nečestného správania, z toho, že má opovrhnutiahodné vlastnosti a z toho, že je vinný zo spáchania lúpeží, keď žalovaná tvrdila, že žalobca zlatníctva vylúpil. Toto žalovaná vyslovila skôr, ako bola žalobcovi dokázaná vina právoplatným spôsobom. Nepochybne tak porušila princíp prezumpcie neviny a tým aj osobnostné práva žalobcu. Porušenie tohto princípu je spôsobilé ovplyvniť výsledok trestného konania. Žalovaná porušila právo na spravodlivé súdne konanie, objektívne vytvorila tlak na súd, ktorý nemohol byť nestranný. Konanie žalovanej nie je hodnotiacim úsudkom, nespadá do rámca „slobody prejavu“. Právo na slobodu prejavu bolo prekročené a zneužité. Žalovaná nedodržala pravidlo: vypočuj aj druhú stranu. Ďalej žalovaná uviedla nepravdivé údaje, napr. tvrdila, že jedna zo
zavraždených je priateľkou žalobcu. Žalobca bol ponížený v očiach verejnosti. To, že nebolo uvedené celé meno na veci nič nemení, nakoľko žalovaná poskytla dosť identifikačných údajov, aby sa osoba dala identifikovať. <https://cs.wikipedia.org/wiki/Audiatur_et_altera_pars>Vzhľadom na intenzitu, rozsah a trvanie neoprávneného zásahu požaduje nemajetkovú ujmu 12.000,- eur. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal žalobca zo sumy, ktorá bola priznaná ESĽP v obdobných veciach. Žalobca túto sumu navýšil o raz toľko z dôvodu zmeny kurzu eura a z dôvodu, že v prípade žalobcu došlo k porušeniu jeho práv verejným spôsobom.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že nemá k dispozícii zvukový a ani iný záznam z tohto dňa, preto sa k obsahu nevie vyjadriť. Žalovaná nemá povinnosť archivovať obsah spravodajských relácií starších ako desať rokov. Žalovaná svoje správy vždy doslovne preberá buď od hovorcov PZ SR alebo hovorcov jednotlivých súdov. Ich obsah sa nikdy nemení, nedopĺňa (č. l. 204 - 205 spisu).
3. Podaním zo dňa 11.06.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti nemajetkovej ujmy v sume 11.000,- eur s tým, že požaduje už len 1.000,- eur (č. l. 406 spisu).
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania zobral žalobu späť v časti. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok I) a konanie v časti zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení C.s.p., a to so súhlasom žalovanej (č. l. 415 spisu).
8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výsluchom žalobcu, v zmysle § 196 ods. 3 C.s.p. čítaním písomných odpovedí svedkov. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd považoval za nadbytočné a nehospodárne ďalšie navrhnuté dokazovanie (napr. výsluchom zamestnanca žalovanej, ktorý v roku 2007 mal spornú správu v rozhlasovom vysielaní čítať, zamestnancov, ktorí správu prepisovali; výsluchom konateľa žalovanej, pričom na tomto dôkaze žalovaná už ani netrvala), preto návrh/y na doplnenie dokazovania zamietol. Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
9. Podľa monitoringu médií vo vysielaní Rádia Beta (ktoré prevádzkuje žalovaná, čo v konaní ani sporné nebolo) dňa 17.01.2007 o 17.00 hod. odznela nasledovná správa: Doživotie v tretej nápravno - výchovnej skupine dostal 33-ročný H. Doživotie v tretej nápravno - výchovnej skupine dostal 33-ročný H.n, ktorého dnes senát KS v Nitre uznal vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi, 53 ročným D. a 38- ročným Q. zo Šale. Treťou obeťou je jeho 16 ročná priateľka P.., ktorú mal zabiť preto, lebo ho chcela udať za lúpeže. D.. dostal za lúpež v spolupáchateľstve 9 rokov, Q. 7 rokov. Obaja si trest odpykávajú v druhej nápravno - výchovnej skupine.“ (č. l. 232 spisu).
10. Žalobca vo svojom vyjadrení z 30.04.2017 uviedol nasledovné. Žalovaná sa bráni len tým, že opakovala to, čo počula, čo nie je ospravedlnenie porušenia práva a ani vyvinenie sa. Predmetom žaloby je porušenie práva na prezumpciu neviny. Ani neskoršie odsúdenie nezmenšuje to, že informačný prostriedok porušil právo dotknutej osoby. Okrem toho žalovaná použila výroky vylúpil, zabil a pod., čím porušil prezumpciu neviny (č. l. 226 - 227 spisu).
11. Žalobca pred súdom pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaná vo svojom informačnom prostriedku dňa 17.01.2007 uverejnila správy ohľadom jeho osoby, pričom presiahla zákonom ustanovený rámec, čím zasiahla do jeho práv. Išlo o tvrdenia, ktoré sú konštatovaním viny vyslovené pred právoplatným rozhodnutím, resp. pred konečnými skutkovými zisteniami, pričom žalovaná použila pojmy ako vylúpil, zabil a podobne. Poukázal na konanie o žalobe voči spoločnosti TA3 a rozhodnutie Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 25C/225/2006. Súdy skonštatovali, že informačný prostriedok nesie zodpovednosť za také tvrdenia, ktoré v sebe zahŕňajú konštatovanie viny pred konečným rozhodnutím. Súdu dal do pozornosti prípad Nešťák voči Slovenskej republike. S vyjadrením žalovanej nesúhlasí, zákon nešpecifikuje, že musí byť pred súdom predložený zvukový záznam. Žalobca predložil dôkaz - prepis od certifikovanej spoločnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že zamestnanci žalovanej iba prečítali správy prevzaté od iných osôb a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP, kde sa uvádza, že aj keď informačný prostriedok preberie a prečíta správy z iného zdroja alebo umožní inému subjektu takéto tvrdenia vysloviť, šíriť, je rovnako zodpovedný ako ten, čo ich vyslovil. Žalovaná predmetnú reláciu odvysielala pred konečným rozhodnutím súdu, čo je možné overiť si na Krajskom súde Nitra a použila tvrdenia, ktoré sú konštatovaním viny. Informačný prostriedok má nielen možnosť ale povinnosť pri informovaní verejnosti postupovať tak, aby sa neporušovali práva dotknutých osôb. Preto, keď žalovaná chcela zverejniť správu, mala možnosť zvoliť tvrdenia a výroky, ktoré by neboli v rozpore so zákonom. Informačné prostriedky sú zámerne zneužívané, verejnosť sa informuje zverejňovaním šokujúcich tvrdení, aby sa upútala pozornosť, pričom sa nehľadí na práva dotknutých osôb. Toto nie je možné pripustiť, ani akceptovať, nie je predsa možné, aby si subjekty z porušovania práv vytvorili živnosť. Čo sa týka výšky zadosťučinenia, poukázal na rozhodnutia ESĽP a vnútroštátnych súdov, kde z dôvodu porušenia práv dotknutých osôb - právo na prezumpciu neviny, boli priznané vyššie sumy, než aká je predmetom tohto konania. V čase, keď správa bola odvysielaná bol žalobca vo väznici a ak si správne pamätá, bol vo väzbe v súvislosti s iným trestným činom. Rozhodnutie v tom čase v tej danej veci nebolo ešte právoplatné (č. l. 242 a nasl. spisu).
12. Z písomných odpovedí svedkov (konateľov spoločnosti NEWTON Media, spol. s r. o.) v zmysle § 196 ods. 3 C.s.p., je zrejmé, že spoločnosť NEWTON Media, spol. s r. o. nebola tou, ktorá by žalobcovi sporný prepis správy poskytla (č. l. 320 spisu).
13. Z písomných odpovedí svedkov v zmysle § 196 ods. 3 C.s.p. R., Z., R., S., P., t. j. konateľov spoločnosti Slovakia Online s.r.o., vyplýva, že zvukové záznamy spoločnosť uchováva len nevyhnutný čas, aby mohla dané informácie spracovať, overiť. Informácie z rozhlasového vysielania majú uložené v databáze v podobe doslovného textového prepisu odvysielanej relácie. Túto činnosť vykonávajú na základe činností registrovaných v obchodnom registri. Aj fyzickým osobám na základe žiadosti poskytnú doslovný prepis rozhlasovej relácie. Prepis, ktorý im bol zaslaný, aby sa k nemu vyjadrili, je poskytnutý spoločnosťou Slovakia Online s.r.o. Prepis príspevku zo spravodajstva Rádia Beta zo dňa 17.01.2007 o 17.00 hod. sa nachádza v databáze informácií spoločnosti a plne súhlasí s tým, čo sa nachádza v listine, ktorá im bola zaslaná. Vzhľadom na odstup času zvukový záznam už k dispozícii nemajú (č. l. 380 - 381 spisu).
14. V zmysle výpisu z obchodného registra spoločnosť Slovakia Online s.r.o., so sídlom Riazanská 57, Bratislava, IČO: 31 402 445, má vo svojom predmete činnosti okrem iného aj: automatizované spracovanie dát, audiovízia, databanky /s výnimkou zhromažďovania údajov, na ktorých zhromažďovanie je potrebné osobitné povolenie/, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov.
15. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 04.07.2018 uviedla, že sa domnieva, že v konaní nebolo preukázané odvysielanie správy v znení tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak by súd dospel k záveru, že toto preukázané bolo má zato, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma a už vôbec nie závažná, ktorá je predpokladom na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Okresný súd Bratislava II vo veci žalobcu H. proti žalovanej C.E.N s.r.o., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, rozsudkom z 18.11.2008 č. k. 19C/49/2007-392 vo veci samej rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť titulom nemajetkovej ujmy zaplatiť žalobcovi 100.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
V rámci odôvodnenia poukázal súd okrem iného na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005, kde sa v rámci skutkovej vety vo vzťahu k žalobcovi (pozn. v rámci trestného konania boli odsúdené aj 2 ďalšie osoby) uvádza, že žalobca:
- 23.07.2001 štyrikrát vystrelil na predavača D. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy, na následky ktorých poškodený zomrel (bod 1),
- 25.08.2001 v snahe zmocniť sa predmetov v predajni Šperk v Šuranoch, bez vyzvania zozadu strelil do zátylku hlavy predavačky Z., čím jej spôsobil strelné kanálovité rozdrtenie a pomliaždenie mozgu vedúce k okamžitej smrti (bod 2),
- v presne nezistenom čase v období mesiacov máj až jún 2001 vylákal do lesného porastu katastra obce Žirany pod zámienkou návštevy rybníka poškodenú P., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy, následkom čoho spadla poškodená na zem, kde jej strelil do čela hlavy a spôsobil jej pomliaždenie mozgu, čo viedlo k okamžitej smrti..., čím spáchal pokračovací trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/, b/, j/ Trestného zákona a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný doživotný trest odňatia slobody. Žalobca využil opravné prostriedky, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo 07.11.2007 sp. zn 1To/12/2007.
17. Okresný súd Nitra vo veci žalobcu H. proti žalovanej SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., o ochranu osobnosti, rozsudkom z 12.07.2013 č. k. 25C/220/2006-925 vo veci samej rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť titulom nemajetkovej ujmy zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. V rámci odôvodnenia poukázal súd okrem iného na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005, kde žalobca ako obžalovaný bol uznaný v bodoch 1,2,3 obžaloby za vinného, že iného úmyselne usmrtil, pričom tento čin spáchal na viacerých osobách obzvlášť surovým spôsobom a v úmysle získať majetkový prospech ...., čím spáchal pokračovací trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/, b/, j/ Trestného zákona a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený doživotný trest odňatia slobody. Žalobca využil opravné prostriedky, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo 07.11.2007 sp. zn. 1To/12/2007.
18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 19. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
20. Podľa článku 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
21. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
22. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
23. Podľa článku 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním
24. Podľa článku 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
25. Podľa 2 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok), dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
27. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 17.01.2007 sp. zn. 1T/1/2005, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/, b/, j/ Trestného zákona a trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný doživotný trest odňatia slobody. Žalobca využil opravné prostriedky, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo 07.11.2007 sp. zn 1To/12/2007 (pozn.: súd zo svojej činnosti vie, že odvolanie žalobcu, v rámci trestného konania obžalovaného bolo zamietnuté). Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 07.11.2007.
29. Súd má za to, že žalobca dostatočným a hodnoverným spôsobom preukázal, že vo vysielaní Rádia Beta, ktoré prevádzkuje žalovaná spoločnosť dňa 17.01.2007 o 17.00 hod. odznela nasledovná správa: „Doživotie v tretej nápravno - výchovnej skupine dostal XX-ročný H.L. Doživotie v tretej nápravno - výchovnej skupine dostal XX-ročný H., ktorého dnes senát KS v Nitre uznal vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi, XX ročným D.. z Piešťan a 3X- ročným Q. zo Šale. Treťou obeťou je jeho 16 ročná priateľka P., ktorú mal zabiť preto, lebo ho chcela udať za lúpeže. JI. dostal za lúpež v spolupáchateľstve 9 rokov, Q.. 7 rokov. Obaja si trest odpykávajú v druhej nápravno - výchovnej skupine.“
30. Uvedenú skutočnosť (odvysielanie správy) má súd za preukázanú z doslovného prepisu tejto správy, ktorá bola poskytnutá žalobcovi spoločnosťou Slovakia Online s.r.o., so sídlom Riazanská 57, Bratislava, IČO: 31 402 445, čo bolo potvrdené aj konateľmi tejto spoločnosti.
31. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 zabezpečuje každej fyzickej osobe širokú ochranu jej osobnosti bez akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z odlišností daných pôvodom, pohlavím, rasou, náboženstvom, národnosťou, vzdelaním, jazykom či povolaním. Ochranu osobnosti poskytuje tým, že zakotvuje všeobecnú zásadu ochranu osobnosti. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu.
32. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, do ktorých osobnosť vstupuje, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté chránené osobnostné práva fyzickej osoby, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité konanie považovať za zásah do osobnosti.
33. Prvým zo znakov je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo i len v ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť vždy vtedy, ak
zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nie je významná subjektívna stránka (t.j. to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky). Znak objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je preto daný vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany osobnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na už spomenutom objektívnom princípe, nevyžaduje sa, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť či už vedomá alebo nevedomá.
34. Druhým zo znakov konania zasahujúceho do chránených práv osobnosti fyzickej osoby je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten, kto do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu (vo všeobecnosti sa pripúšťa, že neoprávnenosť vylučuje predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, ale tiež existencia zákonom uznávaného dôvodu pre určitý zásah, za ktorý napr. § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje použitie písomností osobnej povahy na úradné účely a na základe zákona, a napokon tiež skutočnosť, že k zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho práva stanoveného zákonom alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona).
35. Tretím znakom právne relevantného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je príčinná súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich jej fyzickú a morálnu integritu, a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození chránených osobnostných práv.
36. Pri aplikácii ustanovení zákona upravujúcich ochranu osobnosti treba preto upriamiť pozornosť najmä na čl. 14 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje základné ľudské práva a slobody. V tejto súvislosti nadobúda osobitné postavenie Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd dojednaný v Ríme 4. novembra 1950 uverejnený ako oznámenie pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len dohovor) keď v aplikačnej časti pri rozhodovaní vo veciach základných ľudských práv a slobôd treba rešpektovať ustanovenia uvedeného dohovoru, ak vnútorná úprava nezabezpečuje väčší rozsah práv a slobôd.
37. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
38. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
39. V danej veci došlo k stretu osobnostných práv žalobcu a práva na slobodu prejavu. Je preto potrebné nájsť „vyvážený vzťah“ medzi ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti fyzickej osoby a slobody prejavu, a právom na informácie na strane žalovanej i osôb - verejnosti, ktorým žalovaná takéto informácie zaručuje. Ústavný súd viackrát vo svojej judikatúre zdôraznil, že sa v danom prípade jedná o konflikt v rámci systému základných práv a slobôd a ako taký ho treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. Sloboda prejavu je totiž jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, zabezpečuje sebarealizáciu jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prejavujú priaznivo, t. z., ktoré sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k takým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje to totiž pluralizmus a znášanlivosť v demokratickej spoločnosti (napr. Handside
proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, § 49). Sloboda prejavu však nie je bezhraničná. Musí ustúpiť právam na ochranu osobnosti v rámci garantovaného rozsahu v článku 19 ústavy a § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> V prípade vzájomnej konkurencie základných práv a slobôd vnútri ich systému je povinnosťou všeobecného súdu posúdiť, či z ústavne akceptovateľného hľadiska došlo k obmedzeniu slobody prejavu alebo zásahu do ochrany práv a slobôd jednotlivca. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody je ústavne akceptovateľné vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlnenie jeho existencie a naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Musí ísť teda o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že primárne postavenie v rámci ochrany slobody prejavu patrí vždy novinárom, obzvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú totiž povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých vecí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať (napr. Prager a Oberchlick/Rakúsko, Tromzo/Nórsko). V tomto smere novinárom, masmédiám je dovolené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie, zjednodušenie interpretácie faktov. Aj negatívny spoločenský jav, akým je páchanie trestnej činnosti, je témou verejnosťou sledovanou, preto verejnosť tieto informácie v médiách právom očakáva.
40. Je tu zásada prezumpcie neviny (nemožnosť hľadenia na toho, voči komu sa vedie trestné konanie, ako na vinného, kým vina nie je preukázaná, resp. vyslovená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu) platiaca pre každého, primárne ale na orgány činné v trestnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 05.11.2013 sp. zn. 10Co/144/2012). Je potrebné uviesť, že žalovaná verejnosti len interpretovala informácie ohľadom výsledku rozhodnutia pred Krajským súdom v Nitre v trestnej veci v danom konaní žalobcu.
41. Hodnotiaci úsudok predstavuje subjektívne tvrdenie, vyjadrujúce osobný názor toho, kto hodnotiaci úsudok vyslovuje. Právne akceptovateľný je taký hodnotiaci úsudok, ktorý je vecný, konkrétny a primeraný čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Hodnotiaci úsudok je originálny, nakoľko má v sebe tvorivé prvky autora v tom zmysle, že vytvorí určitý jemu vlastný logický záver (t.j. jeho vlastný hodnotiaci úsudok) na základe určitých informácií. Takéto podklady by mali byť uvedené, aby bolo umožnené vytvorenie si vlastného názoru, vlastného hodnotiaceho úsudku. Obe zložky hodnotiaceho úsudku (podklady a vyvodenie logického záveru) musia tvoriť jednotný kompaktný celok a musia byť logicky spojené - logicky na seba nadväzovať. Hoci pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné preukázať, nemožno ho chápať tak, že nepodlieha žiadnym pravidlám, nakoľko v takom prípade by sa vytvoril inštitút, ktorý by ad absurdum znegoval právo na ochranu osobnosti. Tam, kde je určité vyjadrenie hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zasahovania do práva na slobodu prejavu závisieť na tom, či pre napadnuté vyjadrenie existuje dostatočný faktický podklad.
42. V danej veci išlo o pomerne stručnú informáciu, ktorá mala zastihnúť žalobcu, keď bol vo väzbe v súvislosti s iným trestným činom. Keď súd skonštatoval obzvlášť surový spôsob spáchania činu v podstate za účelom získať majetkový prospech, nie je nič nezvyčajné na tom, keď vraždy sú označené (zhodnotené) ako brutálne. Žalobca bol totiž súdený (neskôr aj právoplatne odsúdený) za pokračovací trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. a/, b/, j/ Trestného zákona a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. V zmysle § 219 ods. 2 písm. a/, b/, j/ Trestného zákona, výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ na dvoch alebo viacerých osobách, b/ obzvlášť surovým alebo trýznivým spôsobom, j/ v úmysle získať majetkový prospech alebo v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin alebo z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. To, že za tretiu obeť bola označená 16 ročná priateľka P.., ktorú mal zabiť preto, lebo ho chcela udať za lúpeže, popri ostatných poskytnutých informáciách o spáchaných skutkoch ostáva bez významu. Navyše označenie priateľka neposkytuje žiadnu bližšiu informáciu o vzťahu žalobcu a 16 ročnej P. (aj vzhľadom na zverejnenie veku P. nie je zrejmé, či sa tým myslel vzťah kamarátsky, alebo išlo o družku, známu). V konaní nebolo dostatočným spôsobom z navrhnutých dôkazov možné ustáliť, aký bol skutočný vzťah medzi žalobcom a P. a teda nebolo preukázané, že išlo o pravdivú informáciu. Aj keby tento vzťah vyplýval z odôvodnenia rozhodnutia súdu v trestnom konaní, pre súd v tomto konaní nie je odôvodnenie záväzné, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ich spáchal. Súd dospel k záveru, že táto informácia však nie je objektívne spôsobilá vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby.
43. K pojmu „vylúpil“, „komplic“ súd uvádza, že ide vo svojej podstate o zjednodušenie. Vo vzťahu k novinárom a médiám je v tejto sfére poskytnuté privilegované postavenie vrátane možnosti dopustiť sa aj určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti pri rešpektovaní zásady, že celkové vyznenie uverejnených informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam, ako v tomto prípade.
44. Konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (ochrana osobnosti, sloboda prejavu), treba riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy (napr. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Súd prihliadal na to:
- kto uverejnil dané informácie? - regionálne Rádio Beta pri informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu o negatívnom spoločenskom jave, akým je páchanie trestnej činnosti, so zreteľom na právo verejnosti takéto informácie dostať, pričom verejnosť tieto informácie v médiách právom očakáva.
- o kom sa zverejnila informácia? - o obžalovanom XX-ročnom Petrovi L. zo Žirian, ktorý sa podľa vlastného tvrdenia nachádzal vo väzbe v súvislosti s iným trestným činom.
- čo bolo uverejnené? - stručné informácie v súvislosti s vyhláseným rozsudkom v trestnej veci aj žalobcu.
- kde a ako boli uverejnené tieto informácie? - v rámci rozhlasového spravodajstva.
- kedy boli uverejnené dané informácie? - v deň vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa/inštancie, teda po jeho vyhlásení.
45. Súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že žalovanou podané informácie boli primerané, založené na relevantnom skutkovom základe a preto nepredstavovali neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Zverejnenie predmetných informácií nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Tam, kde určitú formuláciu by bolo možné označiť za hodnotiaci úsudok, tento bol primeraný vzhľadom na dostatočný faktický podklad a preto nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, ktorý bol navyše označený len ako 33-ročný H.. Zo žalobcom pripojeného rozsudku Okresného súdu Nitra vyplýva, že už v minulosti (r. 2001) média informovali o jeho prípade, rovnako z rozsudku Okresného súdu Bratislava II je zrejmé, že TV TA3 v ten istý deň už o 12.00 hod. informovala verejnosť o prípade žalobcu, nazvala ho vrahom a označila ho celým menom a fotografiou. Je zrejmé, že šlo o sledovaný prípad (vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti je to pochopiteľné). Možno preto dôvodne predpokladať, že vzhľadom na opakované informovanie verejnosti z viacerých médií, ktoré skôr zverejnili meno, priezvisko, niektoré aj podobizeň žalobcu, bol žalobca na základe tohto označenia stotožnený a na uvedenom by nezmenilo nič ani prípadné označenie XY. Súd dodáva, že žalobca ale nemohol byť osobne konfrontovaný (pre výkon väzby) s reálnymi následnými reakciami.
46. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdov v trestnom konaní, mal využiť všetky opravné prostriedky (riadne a mimoriadne, pričom je nepochybné, že využil možnosť podať odvolanie). Správa bola odvysielaná žalovanou po rozhodnutí súdu prvého stupňa, preto nie je logické tvrdenie žalobcu, že uvedené ovplyvnilo priebeh trestného konania. Dodáva sa, že bolo použité slovné spojenie „KS v Nitre uznal vinného“ a teda šlo o pravdivú informáciu. Navyše je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní v žiadnom prípade nie je viazaný prípadným názorom verejnosti. Súd rozhoduje nestranne na základe vykonaných dôkazov. Súd má zato, že konaním žalovanej nedošlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny pričom odkazuje aj na odôvodnenie uvedené v bode 40 tohto rozsudku.
47. Čo sa týka žalobcom predložených rozsudkov Okresného súdu Bratislava II a Nitra, kde bol čiastočne úspešný v konaní, tu treba dodať, že súd v tomto konaní uvedenými rozhodnutiami nie je viazaný. Navyše ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe odlišných skutkových základov, pričom každá vec je osobitná a nie je možné toto v danom prípade zovšeobecňovať.
48. Pokiaľ ide o prípad F. proti Slovenskej republike, v zmysle rozsudku ESĽP z 27.02.2007, došlo v jeho prípade k porušeniu prezumpcie neviny podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru, pretože vyjadrenia obsiahnuté
v príslušných rozhodnutiach krajského súdu naznačovali vinu pána F. pred tým, ako o nej bolo súlade so zákonom rozhodnuté. Uvedené rozhodnutie nie je použiteľné v danom prípade, išlo o skutkovo a právne odlišnú vec. PY. totiž namietal, že Krajský súd v Žiline v rozhodnutiach vzťahujúcich sa na jeho väzbu konštatoval preukázanie, že sa dopustil trestného činu, z ktorého bol obvinený z dôvodu, že potreboval peniaze a že sa u neho prejavujú sklony k páchaniu trestnej činnosti.
49. Žalobca sa domáhal primeraného zadosťučinenia (ospravedlnenia) ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže k neoprávnenému zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu žalobcovi na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nedošlo, priznanie primeraného zadosťučinenia ako aj náhrady nemajetkovej ujmy nebolo namieste.
50. V prípade, že by súd dospel k opačnému názoru, skúmal by ďalej, či výkon práva žalobcu nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
51. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.
52. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
53. Podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 256 ods. 1 O.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý bol v konaní neúspešný a v späťvzatej časti sa má zato, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.