Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-19-2015.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/19/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v spore žalobcu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, IČO: 00 175 480, zastúpené spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanej A. E., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D.. H.. K.. Š. XXX/X, Y., o zaplatenie 6.877,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany z 25.09.2014 č. k. 6Ro/151/2014-40.
II. Konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania zastavuje.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 6.877,01 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.09.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.877,01 eur spolu s poplatkom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je nájomcom družstevného bytu č. XX, na X. poschodí na ul. H.. K.. Š.X. XXX Y. Y.. Žalovaná si svoju povinnosť riadne platiť mesačné preddavkové úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu neplnila, za obdobie od 01.10.2011 do 31.08.2014 dlhuje žalobcovi sumu 6.877,01 eur a poplatok z omeškania. Žalobca žalovanú na túto skutočnosť upozornil, oznámil výšku nedoplatku a súčasne ju vyzval k úhrade, bezvýsledne. K žalobe pripojil predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie družstevného bytu platný od 01.10.2011, od 01.01.2012, od 01.03.2013, vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu - rok 2010, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2011 - 31.12.2011 s prílohou, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2012 - 31.12.2012 s prílohou, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2013 - 31.12.2013 s prílohou, upomienku z 22.04.2014, 26.02.2013, 23.08.2013, 12.09.2012, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Y..
2. V konaní bol dňa 25.09.2014 vydaný platobný rozkaz č. k. 6Ro/151/2014-40, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho preto zrušil (výrok I tohto rozhodnutia) s poukazom na § 266 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Následne žalobca predložil súdu nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou, výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05.08.2008 spolu s doručenkou. Podaním zo 07.06.2018 vzal žalobca v časti poplatku z omeškania žalobu späť.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, nenavrhla a nepredložila súdu žiadne dôkazy. K čiastočnému späťvzatiu sa žalovaná taktiež nevyjadrila.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca využil svoje dispozičné právo a za konania zobral žalobu späť v časti poplatku z omeškania. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (výrok II) a konanie v späťvzatej časti zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení C.s.p. Súd nesúhlas žalovanej nezistil (keďže sa k tomu nevyjadrila).
9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami (resp. v danom prípade žalobcom). Dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobca bol ku dňu podania žaloby vlastníkom štvorizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo Y. X. N.. H.. K.. Š. vo vchode č. X, na X poschodí bytového dumu s. č. XXX, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti pre k. ú. Y. na LV č. XXXX (č. l. 28 - 33 spisu).
11. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom vyššie uvedeného štvorizbového bytu (špecifikovaný v predchádzajúcom bode tohto rozsudku). Podľa článku 4 bod 5 veta prvá zmluvy, nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu sa platí zálohovo vždy vopred a to do konca predchádzajúceho mesiaca. Výška nájomného a úhrad bola upravená v čl. 4 bod 1 zmluvy. Podľa článku 7 zmluvy, nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú (č. l. 109-110 spisu).
12. Žalobca, prenajímateľ, vypovedal nájomnú zmluvu listom z 05.08.2008 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubého porušenia povinností nájomcom, pretože žalovaná nezaplatila úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace s tým, že výpovedná doba je tri mesiace (č. l. 111 spisu). Žalovanej bola výpoveď z nájmu bytu doručená 08.08.2008 (č. l. 111 spisu).
13. V konaní nebolo sporné, že žalovaná aj po zániku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami byt naďalej užívala, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu neplatila.
14. V zmysle predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného:
- od 01.10.2011, mesačná zálohová platba predstavovala sumu 155,50 eur (prevádzka, správa, služby a vedľajšie poplatky) a sumu 57,43 eur - fond opráv (č. l. 6, 7 spisu),
- od 01.01.2012, mesačná zálohová platba predstavovala sumu 136,02 eur (prevádzka, správa, služby a vedľajšie poplatky) a sumu 57,43 eur - fond opráv (č. l. 8, 9 spisu),
- od 01.03.2013, mesačná zálohová platba predstavovala sumu 138,40 eur (prevádzka, správa, služby a vedľajšie poplatky) a sumu 57,43 eur - fond opráv (č. l. 10, 11 spisu).
15. Podľa vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu - rok 2010, nedoplatok predstavoval sumu 63.604,06 eur (č. l. 12 a 13 spisu).
16. V zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie:
- 01.01.2011 - 31.12.2011, nedoplatok k 30.04.2012 predstavoval sumu 9.186,57 eur (č. l. 14 - 17 spisu),
- 01.01.2012 - 31.12.2012, nedoplatok k 30.04.2013 predstavoval sumu 13.031,38 eur (č. l. 18 - 20 spisu),
- 01.01.2013 - 31.12.2013, nedoplatok k 30.04.2014 predstavoval sumu 71.155,25 eur (č. l. 21 - 25 spisu).
17. Listami z 22.04.2014, 26.02.2013, 23.08.2013, 12.09.2012, bola žalovaná vyzvaná k úhrade nedoplatku (č. l. 24 - 27 spisu).
18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva, pričom nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou zo strany prenajímateľa (žalobcu) listom z 05.08.2008. Aj po skončení nájmu žalovaná byt užívala (bez právneho dôvodu), úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu neplatila.
23. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 8/2009).
24. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či bola držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda, či priniesla konzumentovi zisk (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2009 sp. zn. 4 Cdo 104/2008).
25. Užívaním vyššie špecifikovaného bytu bez právneho dôvodu, sa žalovaná na úkor žalobcu, ktorý bol pôvodne prenajímateľom bytu, bezdôvodne obohacovala a musí žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže bezdôvodné obohatenie žalovanej spočívalo v užívaní bytu, nie je dobre možné vydať bezdôvodné obohatenie in natura, ale žalovaná musí podľa § 458 Občianskeho zákonníka poskytnúť peňažnú náhradu. Výšku takejto peňažnej náhrady, bezdôvodného obohatenia, možno podľa súdu určiť, v súlade so žalobou žalobcu ako nájomné, ktoré by pri riadnej nájomnej zmluve musela žalovaná za takýto byt v uvedenom období platiť a tiež odplatu za služby, ktoré pri užívaní bytu spotrebovala.
26. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného (úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu) za obdobie od 01.10.2011 do 31.08.2014, t. j.
- za časť roku 2011 (október, november, december) 3 x 155,50 eur, 3 x 57,43 eur v celkovej sume 638,79 eur,
- za rok 2012 (12 x 136,02 eur, 12 x 57,43 eur, mínus 254,55 eur), v celkovej sume 2.066,85 eur,
- za rok 2013 (2 x 136,02 eur, 10 x 138,40 eur, 12 x 57,43 eur, plus nedoplatok 222,15 eur), v celkovej sume 2.567,35 eur,
- za časť roku 2014 (január až august) 8 x 138,40 eur, 8 x 57,43 eur, plus nedoplatok 37,38 eur v celkovej sume 1.604,02 eur. Spolu výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 6.877,01 eur (pozn. súdu: žalobou uplatnená výška sumy bezdôvodného obohatenia nebola medzi stranami sporu sporná).
27. V zmysle vyššie uvedeného na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že žalobca mal v konaní plný úspech (pri úspechu súd zohľadňoval sumu istiny) a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku II, III, IV je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I nie je prípustné odvolanie.