Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18CoP-14-2018.pdf
PDF · 94.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., dieťa rodičov I.. L. M.Ě., M.. XX.XX.XXXX, Q. U., N. XXX/X, zastúpená JUDr. Milanom Sivým, advokátom, Poprad, Nám. sv. Egídia 1116 a I.. R. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. A., F. XXX, zast. AK Sitar & Saloka, Košice, Zvonárska 8, v konaní začatom na návrh matky o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P/141/2017-65 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
Zrušuje rozsudok vo výroku III., ktorým bol zamietnutý návrh matky na zmenu úpravy styku a vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne od 01.02.2018 výrokom I., výrokom II. návrh otca na úpravu styku zamietol, výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že matka žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na mal. P. na sumu 350 eur mesačne a zároveň rozhodnúť o úprave styku. Uviedla, že jej príjem predstavuje 1 000 eur mesačne a otec si plní výživné vo výške 150 eur mesačne. Konštatovala, že dcéra navštevuje X. ročník základnej školy a vzhľadom na nový školský režim je už doterajšia právna úprava styku nevyhovujúca. Otec s návrhom na výživné nesúhlasil a nesúhlasil s navrhovanou úpravou styku a poprel, žeby sa dopúšťal obštrukcií pri styku. Sám navrhol novú úpravu styku a súhlasil so zvýšením výživného na sumu 250 eur. Uviedol, že žije sám, inú vyživovaciu povinnosť nemá a jeho príjem je vo výške 1 200 eur mesačne.
3. Posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom pri rozvode manželstva, pod sp. zn. 7C/1/2016 do 31.10.2016, kedy bola maloletá zverená do starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 150 eur a súčasne bol upravený styk s mal. P.. V súčasnosti je čistý mesačný príjem matky 1 177 eur a otca 1 303 eur. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutočne došlo k zmene pomerov, najmä na strane mal. dieťaťa a preto zvýšil výživné na sumu, ktorá plne zodpovedá potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a pod. Vzal v úvahu, že otec poskytuje dieťaťu, a to aj vo väčšom rozsahu iné plnenia nad rámec výživného, čo matka nepoprela a takéto plnenia vo vzťahu k dieťaťu považuje za
prospešnejšie pre mal. dieťa. Z uvedeného dôvodu preto nezistil žiadnu potrebu spätného zvyšovania výživného a návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Z výpovedí účastníkov konania mal za to, že doterajšia úprava styku sa riadne realizuje, sama matka potvrdila, že dieťa sa na otca teší a preto podľa názoru súdu s poukazom na krátkosť doterajšej úpravy styku by túto nebolo vhodné v súčasnosti meniť.
4. Nič nebráni otcovi, aby v rámci styku s dieťaťom zabezpečoval aj jej školské povinnosti, a preto názor matky, že nástupom mal. P. na základnú školu došlo u nej k zmene denného režimu považoval za bezvýznamný, a aj jej návrh, ako aj návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka proti výroku III. Uviedla, že žiadala upraviť styk otca s mal. P. v tom smere, že by zrušil styk otca s mal. P. každý nepárny štvrtok v čase od 16:00 do nepárneho piatku do 19:00. Má za to, že doterajšia úprava styku nie je v záujme mal. P., nakoľko otec nezabezpečuje riadne školské povinnosti, čomu nasvedčuje aj zhoršený prospech zo slovenského jazyka. V čase styku otca s mal. P. od nepárneho štvrtka do nepárneho piatka väčšinou zabezpečujú prípravu do školy starí rodičia z otcovej strany a túto prípravu ona nepovažuje za adekvátnu. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec mal. P. má upravený styk s maloletou na obdobie letných prázdnin, matka však nie a v čase jej celozávodnej dovolenky by chcela vziať mal. P. na dovolenku do zahraničia, kde väčšina zájazdov má nástup od piatku, resp. soboty, avšak v tomto smere nebola možná dohoda s otcom. Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby súd rozhodol tak, že letné prázdniny strávi mal. P. s matkou a to každý rok vždy celé 2 týždne v čase jej celozávodnej dovolenky, počnúc piatkom a končiac nedeľou.
6. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že konečnú zmenu úpravy styku ponecháva na rozhodnutie súdu, avšak upriamil pozornosť na fakt, že mal. dieťa v tomto konaní nie je objektom a preto nie je nejakým predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Je subjektom konania a osobou so všetkou ľudskou dôstojnosťou. Je vedecky dokázané, že v určitom rozsahu sú matka aj otec nenahraditeľní. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa je preto potrebné brať do úvahy zachovanie vzťahu s oboma rodičmi, pričom súčasťou zachovania rodinného prostredia je aj zachovanie väzieb mal. dieťaťa a širšej rodiny. Má za to, že je potrebné, aby rodičia navzájom spolupracovali vo vzťahu k dieťaťu tak, aby sa vzájomne negatívne nevnímali a nesprávali sa kontraproduktívne, keďže takéto ich správanie môže najviac ublížiť mal. dieťaťu.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj otec, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy zmenu pomerov na strane otca, spočívajúcu v zhoršení jeho zdravotného stavu a vychádzal iba zo zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa v súvislosti s jeho nástupom na základnú školu. Má za to, že nie je správne takto rigidne posudzovať nástup dieťaťa do školy, ale na základe tejto skutočnosti bez ďalšieho zvyšovať výživné na dieťa za absencie dôkladného preskúmania všetkých pomerov na strane rodiča, ktorý toto výživné platí. O to viac, ak aj u tohto rodiča sa v ostatnom čase zhoršili pomery, vychádzajúc z potreby zvýšených výdavkov na liečbu vlastného zdravotného stavu. Podľa názoru otca nedošlo k takému zvýšeniu nákladov, ktoré by nebolo pokryté doteraz plateným výživným. Navyše zotrváva na svojom názore, že relatívne veľké množstvo krúžkov a voľno-časových športových aktivít, ktoré maloletá začala navštevovať spolu s nástupom na základnú školu, môže v konečnom dôsledku pôsobiť kontraproduktívne na adaptačný proces maloletej na školu a s ňou súvisiace povinnosti. Nemenej podstatnou a zároveň neopomenuteľnou skutočnosťou je tiež tá, že otec kedykoľvek popri bežne uhrádzanom výživnom, dobrovoľne a pravidelne platí aj ďalšie výdavky mimo výživného, o čom súdu predložil listinné dôkazy.
8. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62- § 68 CMP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je a rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 CSP vo výroku I. potvrdil.
9. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skutkovými zisteniami rozhodujúcimi pre posúdenie, či na strane oprávneného, ako aj povinného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom.
10. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil výšku akceptovateľných výdavkov na strane maloletého dieťaťa ako aj povinného otca a dospel k správnemu právnemu záveru, že na oboch stranách došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné koľko si rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón.
11. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanosť, vedomosť, zručnosti a pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
12. Ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine treba vykladať tak, že aj keď obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom, odvíja sa táto od individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ sú teda takéto pomery jedného z rodičov priaznivejšie, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou, to znamená podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a zároveň treba mať na pamäti, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade je nepochybne mesačný príjem otca maloletého nadštandardný, pričom matka má príjem dosahujúci cca plat priemerný. Pokiaľ ide o potreby maloletého, aj tieto musia byť prispôsobené možnostiam rodičov. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné a dieťa sa má podieľať na ich životnej úrovni, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj podpriemerné.
13. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, keďže mal. P. začala navštevovať X. ročník základnej školy a matke sa zvýšili výdavky v súvislosti s plnením si školských povinností maloletej (školské pomôcky, družina a pod.) aj na jej mimoškolské aktivity a rovnako sa zvýšili jej výdavky na ošatenie, stravu a obuv maloletej. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov, u ktorých oproti poslednej úprave výživného došlo k zvýšeniu príjmu, u matky na sumu 1 177 eur mesačne a otca 1 303 eur mesačne. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie správne ustálil, že vyššie uvedená zmena pomerov na strane mal. dieťaťa, ako aj rodičov odôvodňuje zvýšenie výživného tak, ako je upravené vo výroku I. rozsudku.
14. V súvislosti s námietkou otca, že na výživu dcéry prispieva aj nad rámec bežného výživného, túto skutočnosť zohľadnil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, kedy nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného v plnom rozsahu, ale až počnúc dňom vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej.
15. Pokiaľ ide o odvolanie matky o zamietnutí jej návrhu na zmenu úpravy styku, toto považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné.
16. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto právo do kategórie práv hospodárskych a
sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna moc poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie materiálnych a nemateriálnych podmienok tak, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú k socializácii dieťaťa.
17. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93) vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
18. Súd pri svojom rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti sleduje vždy najlepší záujem maloletej pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam. Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu.
19. Rodičovské práva a povinnosti majú totižto obaja rodičia (§ 28 ods. 2, veta prvá zákona o rodine). Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť maloleté deti, v záujme ktorých rozhodne nie je obmedzovanie kontaktu so žiadnym s jeho rodičov. Má za to, že konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého dieťaťa a preto dôrazne apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú P., no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči sebe. V uvedenom kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenie Zákona o rodine, najmä § 24 ods. 4 , podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho schopností, citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi a tiež na § 30 ods. 1 zo znenia ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu na výchove dieťaťa majú obaja rodičia.
20. Vyššie uvedené bolo potvrdené Ústavným súdom ČR v náleze zo dňa 15.03.2016 pod sp. zn. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodiča s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.
21. V danom prípade odvolací súd nevidí dôvod na zmenu úpravy styku otca s mal. dcérou každý nepárny štvrtok v čase od 16:00 do nepárneho piatku do 19:00. Z výsledkov vykonaného dokazovania neboli zistené také skutkové okolnosti, ktoré by otcovi objektívne bránili v zabezpečovaní školskej prípravy mal. dcéry počas pracovného týždňa. Zároveň odvolací súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by sa starí rodičia nemohli podieľať na školskej príprave mal. vnučky a ani matka neuviedla skutkové okolnosti, pre ktoré považuje ich prípravu za neadekvátnu. Súčasne z predloženého výpisu známok maloletej neboli preukázané tvrdenia matky zhoršeného prospechu z dôvodu nedostatočnej školskej prípravy zabezpečovanej otcom.
22. V danom prípade je však problematickou úprava styku počas letných prázdnin rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 31.10.2016 pod sp. zn. 7Pc/1/2016, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočne určitá, keďže otec je oprávnený stretávať sa s maloletou 2 týždne v mesiaci august podľa dohody s matkou, bez vymedzenia uvedeného obdobia konkrétnymi kalendárnymi dňami. Keďže podľa matky je dohoda s otcom v tomto smere problematická a tento neakceptuje aj jej právo na dovolenku s mal. dcérou, bude podľa názoru odvolacieho súdu zrejme nevyhnutné upraviť styk otca s mal. dcérou počas letných prázdnin presným vymedzením obdobia tohto styku. Takáto úprava zabráni prípadným
ďalším konfliktom medzi rodičmi a zároveň umožní matke prispôsobiť si čerpanie svojej dovolenky počas letných prázdnin tak, aby aj ona mala možnosť túto tráviť s mal. dcérou.
23. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s mal. dcérou počas letných prázdnin v súlade s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
24. Súd prvej inštancie zároveň postupom podľa § 396 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).