Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/49/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: H.. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, U., proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o zaplatenie funkčného platu vo výške 17.650,60 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške :

- 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do13.03.2013,

- 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do 13.03.2013,

- 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do 13.03.2013,

- 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do 13.03.2013, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti zaplatenia istiny 17.650,60 eur a v prevyšujúcej časti príslušenstva zamieta.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2007, zmenenou podaním došlým súdu dňa 06.05.2010, ktorej zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 02.05.2014, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.650,60 eur predstavujúcej funkčný plat za obdobie od 01.06. 2006 do 15.02.2007 /8,5 kalendárnych mesiacov/ spolu s úrokmi z omeškania:

- 8% ročne zo sumy 2.015 eur od 11.07.2006 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.08.2006 do zaplatenia

- 9% ročne zo sumy 2.138,15 eur od 11.09.2006 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.10.2006 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.11.2006 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.12.2006 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.01.2007 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 2.065,32 eur od 11.02.2007 do zaplatenia

- 9,5% ročne zo sumy 1.032,66 eur od 11.03.2007 do zaplatenia s akceptáciou výpočtu funkčného platu žalovaným.

Žalobu skutkovo odôvodnil žalobca tým, že rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 bolo na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sž 70/2004 zo dňa 18.11.2005 zrušené rozhodnutie žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ( ďalej len „štzp“) so žalobcom. Citované rozhodnutie Úradu pre štátnu službu je právoplatné a vykonateľné podľa § 140 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení nesk. predpisov. Podľa § 44 Zák. o štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štzp trvá a podľa § 57 Zák. o štátnej službe, štátny zamestnanec má právo na uzatvorenie podmienok na riadny výkon štátnej služby a na plat. Žalovaný vo svojom oznámení č. 09684-2/2007-OÚ zo dňa 4.02.2007 priznáva funkčný plat žalobcovi vo výške 1.828,65 eur /55.090 Sk/. Výzvou č. 19518-/2007-OÚ zo dňa 12.02.2007 umožnil žalovaný žalobcovi nastúpiť dnom 15.02.2007 do štátnej služby. Z vybavenia sťažnosti žalovaného Úradom vlády SR č. Sť9/2006/VSÚ zo dňa 15.12.2006 vyplýva, že žalobca sa domáhal svojich práv a Úrad vlády SR potvrdil opodstatnenosť jeho sťažnosti.

2. Žalobca k žalobe pripojil rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, Rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, Oznámenie Úradu vlády SR č. zo dňa 15.12.2006 o vybavení sťažnosti, Oznámenie žalovaného o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 14.02.2007.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu nie je relevantným spôsobom preukázaný. Zákonnosť správneho rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 06.05.2006 vydané v druhostupňovom konaní bola žalovaným napadnutá a postúpená na preskúmanie Najvyššiemu súdu SR. Konanie bolo uznesením NS SR č. 4Sž 43/2006 zo dňa 28.08.2006 postúpené na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave, ktoré je vedené pod č. 1S 385/06. Od rozhodnutia súdu vo veci zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia závisí aj hmotnoprávne postavenie žalobcu a jeho peňažné nároky zo štátnozamestnaneckého pomeru. Ku dňu 31.12.2003 bol štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného na základe jeho žiadosti riadne ukončený.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28C/49/2007-129 zo dňa 05.02.2008 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu neexistencie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, pričom z dôvodu odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 12Co/247/2008-190 zo dňa 29.01.2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný z dôvodu, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia mzdových nárokov vyplývajúcich zo štzp ; z § 5 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z. vyplýva, že štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štzp službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej správy a podľa § 7 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 312/2001 Z.z. je služobným úradom na účely tohto zákona ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy. Keďže sa jedná o mzdový nárok medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom, pričom žalobcovi vznikol štzp na základe rozhodnutia žalovaného ako služobného úradu a teda žalobca je v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným, žalovaný je vecne pasívne legitimovaný.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28C/49/2007-463 zo dňa 10.12.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 28C/49/2007-510 zo dňa 03.02.2011 bola žaloba opätovne zamietnutá pri predbežnom posúdení, že súd nemá právomoc rozhodnúť o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, keď o tomto rozhoduje služobný úrad v osobitnom konaní podľa § 125 ods. 1,2 Zák. č. 312/2001 Z.z. Ku dňu rozhodnutia súdu mal súd preukázané, že neexistuje rozhodnutie o skončení štzp, ktoré spôsoby skončenia ku dňu 18.12.2003 boli uvedené v § 39 ods. 1,3 Zák. č. 132/2001 Z.z. a štzp mohol byť skončený aj na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca s predpokladom v § 41 Zák. č. 312/2001 Z.z. Z dôvodu odvolania podaného žalobcom Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012 napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje od žalovaného nárok na vyplatenie funkčného platu v zmysle § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil, keďže rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru bolo zrušené. Žalovaný dňa 15.12.2003 vydal rozhodnutie č. 42016/2003-OŠVS o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, ktoré rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím príslušného štátneho orgánu Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 vydaným na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k.

3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, ktorého preskúmania sa žalovaný domáhal žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžo 192/2008 zo dňa 21.04.2009 zamietnutá. Z dôvodu, že uvedené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného neskončil a trval ďalej. Z tohto dôvodu preto zostalo súdu prvej inštancie vysporiadať sa s návrhom žalobcu na vyplatenie funkčného platu za ním požadované obdobie.

6. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 28C/49/2007-666 zo dňa 05.09.2014 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 10.320,98 eur predstavujúcej vyčíslenie príslušenstva istiny 17.650,60 eur a v časti zaplatenia istiny 17.650,60 eur žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný dňa 12.03.2013 vyplatil žalobcovi túto istinu predstavujúcu funkčný plat vo výške netto platu 11.771,25 eur. Z dôvodu opätovne podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/91/2016-703 zo dňa 31.05.2017 napadnutý rozsudok prvej inštancie opätovne zrušil z dôvodu nesprávneho právneho názoru súdu prvej inštancie, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení štzp žalobcu, pretože takýmto rozhodnutím, ktorým bol neplatne skončený štzp žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného č. 42016-2003-OŠVS zo dňa 18.12.2001, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č.j. UŠS-31608-2003 z 03.02.2004 a toto bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, na základe ktorého Úrad pre štátnu službu rozhodnutím č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 rozhodnutie služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 42016/2003-OŠVVS zo dňa 18.12.2003 vo veci neplatného skončenia Štzp žalobcu zrušil. Odvolací súd ďalej vyslovil, že tunajší súd mal pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vyplatenie funkčného platu postupovať podľa § 44 zákona o štátnej službe, podľa ktorého ustanovenia postupoval i žalovaný, keď podľa jeho oznámenia zo dňa 12.03.2013 žalobcovi vyplatil funkčný plat po vykonaní zákonných zrážok.

7. Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu oboznámiac sa vykonaným dokazovaním výsluchom sporových strán, oboznámil sa s listinnými dokladmi: Rozhodnutím žalovaného č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 o vymenovaní žalobcu do dočasnej štátnej služby dňom 01.04.2003, Rozhodnutím žalovaného č. VSÚ/588/2003 zo dňa 05.05.2003 o vymenovaní žalobcu za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo dňom 15.05.2003, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č.j. UŚS-31608/2003 zo dňa 03.02.2004 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdenie rozhodnutia služobného úradu Ministerstva zdravotníctva SR č. 42016/2003-FOŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť žalobcu dňom 31.12.2003, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 10/2004-230 zo dňa 18.11.2005, Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, Oznámením Úradu vlády SR k č. sť. 9/2009/VSÚ zo dňa 15.12.2006, Oznámením Ministerstva zdravotníctva SR o výške a zložení funkčného platu č. 09684-2/2007-OÚ zo dňa 14.02.2007, Výzvou Ministerstva zdravotníctva SR č. 09518-1/2007-OÚ zo dňa 12-02-2007 o dostavení sa žalobcu k vedúcemu služobného úradu dňa 15.02.2007, Rozhodnutím žalovaného č. 09686-1/2007 zo dňa 15.02.2007 o zaradení odvolaného predstaveného -žalobcu s účinnosťou od 16.02.2007 na výkon štátnej služby, Rozhodnutím žalovaného č. 22880-1/2007-OÚ zo dňa 10.09.2007 o odvolaní žalobcu zo štzp dňom 10.09.2007, Oznámením žalovaného zo dňa 12.03.2013 o poukázaní funkčného platu žalobcovi za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2007, Tabuľkou č. 1 o výpočte výšky náhrady funkčného platu žalobcu od 01.01.20004 - 31.01.2006, Tabuľkou č. 2 o výpočte výšky náhrady funkčného platu žalobcu od 01.06.2006 - 14.02.2007, Tabuľkou č. 3 o výpočte čistej náhrady príjmu žalobcu za obdobie od 01.01.2004 - 14.02.2007, Rekapituláciou odvodov Úradu verejného zdravotníctva SR za zamestnanca - žalobcu zo dňa 27.05.2014, Potvrdením žalovaného o zdaniteľných príjmoch žalobcu zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse za rok 2013 zo dňa 29.01.2014 s listom žalovaného doručeného žalobcovi dňa 03.02.2014 s oznámením o zaslaní mu Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2013, právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24C/34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 218/2016-457 zo dňa 20.09.2017, právopl. 08.12.2017, ako i obsahom celého spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Rozhodnutím ministra zdravotníctva SR o vymenovaní do dočasnej štátnej služby č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby s funkciou štátneho zamestnanca - štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 01.04.2003 so služobným úradom Ministerstvo zdravotníctva SR. Rozhodnutím Ministerstva

zdravotníctva SR o vymenovaní za predstaveného č. VSÚ/588-2003 vydaného dňa 05.05.2003 bol žalobca s účinnosťou od 15.05.2003 vymenovaný za predstaveného vrchného riaditeľa pre legislatívu a právo s funkciou štátneho zamestnanca štátny radca na odbor štátnej služby legislatíva druh štátnej služby stála štátna služba.

9. Rozhodnutím o plate žalobcu č. 09684-2/2007 zo dňa 14.02.2007 súd zistil, že navrhovateľ s účinnosťou od 15.02.2007 bol zaradený v 10. platovej triede ako hlavný štátny radca a bol mu priznaný funkčný plat vo výške 55.090 Sk.

10. Rozhodnutím žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe jeho žiadosti bez udania dôvodu zo dňa 16.12.2003.

11. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. UŠS - 31608/2003 z 03.02.2004 bolo potvrdené rozhodnutie služobného úradu žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 o skončení Štzp žalobcu u žalovaného dňom 31.12.2003.

12. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR ( ďalej len „NS SR“) č.k. 3Sž/70/2004-30 zo dňa z 18.11.2005 bolo na návrh H.. J. W. zrušené rozhodnutie Úradu pre štátnu službu č. UŠS - 31608/2003 z 03.02.2004 a vec bola Úradu vrátená na ďalšie konanie.

13. Rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 z 26.05.2006 bolo zrušené rozhodnutie služobného úradu žalovaného č. 42016/2003-OŠVS zo dňa 18.12.2003 vo veci štátnozamestnaneckého pomeru H.. J. W. z dôvodu, že bolo podpísané neoprávnenou osobou, a teda bolo vydané v rozpore so zákonom, z toho dôvodu je neplatné, nepreskúmateľné.

14. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo/192/2008 zo dňa 21.04.2009 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008, ktorým bola zamietnutá žaloba podaná žalovaným o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006.

15. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 12.03.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bol poukázaný na účet funkčný plat prináležiaci podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. Funkčný plat podľa § 78 ods. 2 Zákona je vypočítaný za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2013 spolu v sume 73.436,10 eur a po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 312/2001 Z.z. bola žalobcovi poukázaná suma 54.854,12 eur.

16. Listom žalovaného zo dňa 20.01.2014 doručeným žalobcovi dňa 04.02.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi a zároveň mu zaslal Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013 s tým, že ak v roku 2013 mal žalobca príjem zo závislej činnosti aj od viacerých zamestnávateľov, môže najneskôr do 17.02.2014 požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň svojho posledného zamestnávateľa, ak tak neurobí ,má žalobca povinnosť daňové priznanie si podať sám.

17. Z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň , o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013, ktoré bolo prílohou listu žalovaného zo dňa 20.01.2014 adresovaného žalobcovi v bode 14 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti žalobcu činil 73.276,90 eur, poistné na zdravotné poistenie podľa § 5 ods. 8 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení nesk. predpisov činilo 157,20 eur, čiastkový základ dane predstavoval 73.278,80 eur a úhrn preddavkov na daň zrazených podľa § 35 zák. č. 595/2003 z.z. o dani z príjmov v znení nesk. predpisov činila 18.424,78 eur bez uplatnenia daňového bonusu.

18. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 09.02.2014 ako reakciu na list žalovaného z 20.01.2014 a zaslané Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2013 súd zistil ,že žalobca oznámil žalovanému, že v roku 2013 mu žalovaným nebola vyplatená žiadna náhrada funkčného platu, preto

vyjadroval počudovanie, z akého dôvodu bol vykonaný úhrn preddavkov na daň 18.424,78 eur podľa § 35 zák. o dani z príjmov.

19 . Z Rekapitulácie odvodov za zamestnanca - žalobcu vyhotoveného Úradom verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.05.2014 súd zistil, že za žalobcovi bola vyplatená náhrada mzdy 84.404,10 eur, t.j náhrada funkčného platu 73.436,10 eur, náhrada funkčného platu 10.968 eur, charakterizovaná ako náhrada mzdy bez OON. Zdaniteľný základ predstavoval 10.968 eur, vymeriavací základ činil 3.930 eur, z čoho bolo vyplatené úrazové poistenie, zdravotné poistenie. Žalobcovi bola vyplatená čistá mzda 81.129,74 eur, z toho preddavky na daň činili 2527,58 eur, daňové vyrovnanie 589,58 eur, čiastkový základ dane činil 10.810,80 eur, vypor. predd. dane 2527,58 eur. 20. Z výpočtu náhrady funkčného platu žalobcu vyhotovenej žalovaným súd zistil, že za dobu od 01.01.2004 do 31.05.2006 hrubý príjem žalobcu činil 55.785,50 eur a za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2013 hrubý príjem žalobcu činil 17.650,60 eur, pričom s odpočítaním 4% ZP, 1,40% SP-NP, 4% SP-SD, 3% SP-IP, 1% SP-PvN celková čistá mzda s 19% preddavkom na daň predstavuje 54.854,12 eur, ktorá bola žalobcovi dňa 12.03.2013 vyplatená. Za obdobie od 01.06.2006 do 14.02.2007 pri hrubom príjme 17.650,60 eur s odpočítaním odvodov 4%ZP vo výške 49,74 eur, 1,40% SP-NP vo výške 17,41 eur, 4% SP-SD vo výške 49,73 eur, 3% SP-IP vo výške 37,30 eur, 1%SP- PvN vo výške 12,43, eur, celkovo preddavkov dane 5.712,74 eur tak čistá mzda žalobcu činila 11.771,25 eur. Za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2006 hrubý príjem žalobcu bol vyčíslený na 55.785,50 eur a odpočítaní preddavkov dane a odvodov 12.342,62 eur tak čistá mzda činí 43.082,87 eur.

21. Z informácií o zmenách stavu individuálneho účtu žalobcu ako poistenca za roky 2013, 2014, 2015, 2016 vyhotoveného z informačného systému Slovenskej poisťovne, ústredie, súd zistil, že za žalobcu neboli v uvedenom období evidované žiadne údaje súvisiace s výkonom sociálneho poistenia.

22. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 24C/34/2007-399 zo dňa 15.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/34/2007-417 zo dňa 09.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/218/2016-457 zo dňa 20.09.2017 (napadnuté dovolaním žalobcu, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté), rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi len 8% ročného úroku z omeškania zo sumy 43.082,87 eur od 01.06.2006 do 13.13.2013; z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu z dôvodu vznesenej námietky premlčania v časti 8.955,85 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania za deň 26.05.2006 súd konanie zastavil a vo zvyšku , a to v sume 3.059,32 eur návrh zamietol s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný zaplatil podľa výpočtu žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.01.2004 do 31.05.2006 vyčíslený sumou 55.785,50 eur brutto, teda vo vyššej sume, ako si pôvodne žalobca uplatňoval, pričom túto sumu zaplatil žalobcovi v netto príjme 43.082,87 eur dňa 13.03.2013 spoločne aj s nárokom v konaní č.k. 28C49/2007.

23. Z výpovede žalobcu súd zistil, že tento si riadne vyčíslil funkčný plat s príslušenstvom, pričom poukázal na § 151 Zák. č. 312/2001 Z.z., v ktorom sú rozlíšené pojmy funkčný plat a čistý funkčný plat. Pod pojmom náhrada mzdy sa rozumie funkčný plat v zmysle Zák. č. 312/2001 Z.z. Žalovaný vydal dňa 18.12.2003 rozhodnutie o skončení štzp žalobcu, voči ktorému sa žalobca odvolal a bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu nečinnosti štátneho orgánu podľa § 41 ods. 3 Zák. č. 312/2001 Z.z. nemohlo dôjsť, pretože služobný orgán rozhodnutie vydal. Žalobca nepoprel, že mu žalovaný zaslal na účet dňa 12.03.2013 celkovú čiastku 54.854,12 eur, pričom správne vyčíslenie funkčného platu žalovaným za požadované obdobie rešpektoval, avšak sumu, ktorá mu bola poukázaná na účet, považuje za zaplatenie istiny v rámci konania č.k. 24C 34/2007 za dobu od 01.01.2004 do 26.05.2006, ktorá suma mu bola vyplatená v brutto mzde bez príslušenstva. Podľa žalobcu má žalobca podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. nárok na funkčný plat, a nie na čistý funkčný plat počas obdobia neplatnosti jeho Štzp do opätovného zaradenia do štátnej služby, za ktorú dobu žalovaný za neho neplatil odvody a poistné a ak by aj žalovaný za neho odvody zaplatil, žalobca si je vedomý vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Funkčný plat štátneho zamestnanca je definovaný v § 78 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., pričom sa nejedná o plat, ktorý by štátny zamestnanec mohol dosahovať, kedy nedošlo k nezákonnému skončeniu štzp. Žalobcovi vzniklo právo na opätovné zaradenie do štátnej služby doručením rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil a až na základe opatrenia Úradu vlády SR o prešetrení sťažnosti uznal trvanie štzp žalobcu, ale opätovne skončil s ním Štzp bez vyplatenia funkčného platu. Žalobca ďalej uviedol, že podľa výpisu z individuálneho účtu žalobcu vedeného Sociálnou poisťovňou vyplýva, že žalovaný za predmetné obdobie od 01.06.2006 - 14.02.2007 neodviedol za žalobcu žiadnu daň z platu, teda

nevyplatil žalobcovi funkčný plat, na ktorý má zo zákona právo, ale mu vyplatil len časť funkčného platu zníženú o daň a odvody, ktoré aj tak nevykonal.

24. Z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že oba peňažné nároky žalobcu, či už v konaní č.k. 24C34/2007, ako aj v konaní č.k. 28C 49/2007 sa opierajú o druhostupňové rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 26.05.2006, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného zo dňa 18.12.2003 o skončení štzp žalobcu. Nakoľko žalobca od 01.01.2004 do 14.02.2007 nevykonával aktívnu činnosť v štzp v služobnom úrade žalovaného ani v inom služobnom úrade, žalovaný pri výpočte funkčného platu /náhrady/ u žalobcu postupoval tak, že základ /tarifný plat/ stanovil podľa platového zaradenia PT-10 vedúceho štátneho zamestnanca zaradeného od 01.01.2004 do funkcii, ktorú žalobca zastával v služobnom úrade žalovaného do 31.12.2003, pričom všetky príplatky k tarifnému platu žalobcovi do 31.12.2003 vrátane valorizácie ponechal. Keďže žalobcovi bol vyplatený funkčný plat v čistom, požadovaný nárok okrem úrokov z omeškania považoval žalovaný za uspokojený. Žalovaný ďalej poukázal na to, že odvody do Sociálnej poisťovne vykonal Úrad verejného zdravotníctva SR z čiastky 73.436,10 eur ako vtedajší zamestnávateľ žalobcu podľa pokynov a usmernenia Slovenskej poisťovne, čo žalovaný preukazoval Rekapituláciou odvodov za zamestnanca

- žalobcu zo dňa 27.05.2014

25. Podľa § 44 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 149 Zák. č. 312/2001 Z.z., na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z. z. . Podľa § 131 ods. 1 Zák. práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátenie príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Podľa § 132 Zák. práce, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z.z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z., štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) príplatok za štátnu službu v noci, f) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, g) príplatok za štátnu službu vo sviatok, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, i) príplatok za prípravu čakateľa, j) príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti, k) príplatok za zmennosť, l) plat za štátnu službu nadčas,

m) odmena,

n) ďalší plat.

Podľa § 78 ods. 2 Zák. č. 312/2001 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona(2) Funkčný plat na účely tohto zákona je a) súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až d) a h) až k), b) plat podľa § 159 ods. 3.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“)., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie mu funkčného platu vo výške 17.650,60 eur s príslušenstvom za obdobie od 01.06.2006 do 15.02.2007 titulom § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcovi bol na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva č. M/1632/2003 zo dňa 26.03.2003 o vymenovaní do dočasnej štátnej služby založený dňom 01.04.2003 štátnozamestnanecký pomer so žalovaným. Rozhodnutím žalovaného č. 42016/2003-OSVS zo dňa 18.12.2003 bolo rozhodnuté o skončení štzp žalobcu u žalovaného, ktoré rozhodnutie bolo zrušené právoplatným rozhodnutím Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006 vydanom na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sž 70/2004-30 zo dňa 18.11.2005, ktorého preskúmania sa žalobca domáhal žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 1S 385/06-99 zo dňa 03.06.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžo 192/2008 zo dňa 21.04.2009 zamietnutá. Z dôvodu, že predmetné rozhodnutie Úradu pre štátnu službu zo dňa 18.12.2003 o skončení štzp žalobcu bolo zrušené, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že štzp žalobu u žalovaného neskončil a trval naďalej. Tento právny názor vyslovil Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesení v tomto konaní č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012 ( bod 5 odôvodnenia tohto rozsudku). Vecná pasívna legitimácia žalovaného v konaní je daná, čo vyplýva z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave v uznesení č.k. 13Co/247/2008-190 zo dňa 29.01.2010 v tomto konaní ( bod 4 odôvodnenia tohto rozsudku). Riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v rámci zrušujúcich uznesení č.k. 4Co 105/2011-560 zo dňa 17.10.2012, ako i č.k. 4Co/91/2016-703 zo dňa 31.05.2017 bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v konaní zaoberať už len posudzovať nárok žalobcu týkajúci sa vyplatenia jeho funkčného platu podľa § 44 zák. č. 312/2001 Z.z., keďže bolo nesporné, že štzp žalobcu u žalovaného skončil na základe neplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, v dôsledku čoho žalobcovi prináleží ako štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štzp.

27. Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje , len ak to ustanovuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Rozhodnutím o plate navrhovateľa č. 09684-2/2007 zo dňa 14.02.2007 súd zistil, že navrhovateľ s účinnosťou od 15.02.2007 bol zaradený v 10. platovej triede ako hlavný štátny radca a bol mu priznaný funkčný plat vo výške 55.090 Sk. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že štzp žalobcu sa v dôsledku rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2003 č. 42016/2003-OŠVS neskončil a vychádzajúc z § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe i v období od 01.06.2006 do 14.03.2007 trval, t.j. za dobu, za ktorú si žalobca uplatňuje náhradu funkčného platu. Mzdový nárok žalobcu súd teda posudzoval podľa § 44 v spojení s § 151 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z.

28. Žalovaný predmetný nárok žalobcu za obdobie od 01.06.2006 - 15.02.2007 vyčíslil na sumu 17. 650,60 eur a za obdobie od 01.01.2004-31.05.2006 (uplatňovaný nárok za toto obdobie v konaní č.k. 24C 34/2007) vyčíslil na sumu 55.785,50 eur s tým, že na účely náhrady funkčného platu boli žalobcovi k tarifnému platu pripočítané všetky príplatky, ktoré mu boli priznané počas činnej štátnej služby do 31.12.2003. Žalobca s výpočtom súhlasil a tento výpočet nebol medzi stranami sporu sporný. Rovnako nebolo sporné, že dňa 12.03.2013 žalovaný zaslal žalobcovi na celkovú sumu 54.854,12 eur, ktorá suma predstavovala podľa oznámenia žalovaného žalobcovi listom zo dňa 12.03.2013 ( bod 15 odôvodnenia tohto rozsudku), že sa jedná o výplatu funkčného platu podľa § 44, §78 ods. 2 zák. č. 312/2001Z.z.

vypočítaného za obdobie od 01.01.2004 do 14.02.2007 spolu v sume 73.436,10 eur, ktorá suma po vykonaní zákonných zrážok v zmysle § 151 ods. 2 písm. b/ zák. č. 312/2001 Z.z. bola na účet žalobcu poukázaná vo výške 54.854,12 eur. Z výpočtu funkčného platu súd zistil, že vyčíslený mzdový nárok žalobcu v konaní č.k. 24C/34/2007 predstavuje 55.785,50 eur brutto a 43.082,87 eur netto a v konaní č.k. 28C/49/2007 predstavuje 17.650,60 eur brutto a 11.171,25 eur netto.

29. Žalobca spočiatku sporoval, že uvedená suma 54.854,12 eur mu žalovaným bola vyplatená v rámci konania 24C/34/2007, pričom v konečnom dôsledku už nesporoval, že vyplatená suma 54.854,12 eur mu bola vyplatená ako funkčný plat v rámci konania 24C/34/2007, ako i konania č.k. 28C/49/2007 vo výške netto mzdy, ako mu to oznamoval žalovaný, a to po zrazení zákonných zrážok. Žalobca v prejednávanej veci namietal predovšetkým to, že mu žalovaný nevyplatil funkčný plat podľa zákona č. 312/2001 Z.z., t.j. v brutto. Na základe listinných dokladov, predovšetkým Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za rok 2013 (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré žalovaný zaslal žalobcovi dňa 04.02.2013, mal súd preukázané, žalovaný ako zamestnávateľ v súlade so zákonom o dani z príjmov č. 295/2003 Z.z. vystavil žalobcovi ako zamestnancovi uvedené Potvrdenie, z ktorého vyplýva zúčtovaný a vyplatený príjem žalobcovi v roku 2013 vo výške 73.278,80 eur ( t.j. nárok z náhrady funkčného platu uplatnený v konaniach 24C/34/2007 a 28C/49/2007), výška poistného na zdravotné poistenie činila 157,20 eur s tým, že už podľa § 35 zák. o dani z príjmov bol zrazený úhrn preddavkov na daň 18.424,78 eur. Nepriamo mal túto skutočnosť súd preukázanú aj z Rekapitulácie odvodov za zamestnanca vyhotoveného Úradom verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.05.2014 Tvrdenie žalobcu, že žalovaný určite za neho nezaplatil dane a odvody poukazujúc na informačný portál Slovenskej poisťovne, nie je možné akceptovať vzhľadom len na informatívny charakter tohto portálu.

30. Ako súd už uviedol vyššie, žalobca nesporoval, že mu žalovaný dňa 13.03.2013 vyplatil z požadovaného nároku za obdobie od 01.06.2006 - 15.02.2007 vo výške 17.650,60 eur sumu 11.771,25 eur predstavujúca podľa vyjadrenia žalovaného náhradu funkčného platu zníženú po odpočítaní daní a odvodov, čo činí 5.879,35 eur. Súd nespochybňuje tvrdenia žalobcu, že v zmysle § 78 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z.z. mu prináleží funkčný plat chápaný ako funkčný plat v tzv. „brutto“ v zmysle § 151 ods. 1 Zák. č. 312/2001 Z.z. Je však nepochybné, že žalovaný dna 13.03.2013 vyplatil žalobcovi náhradu požadovaného funkčného platu v netto po odpočítaní preddavkov na daň a odvodov 5879,35 eur, a to zo zákona pri výplate funkčného platu žalobcovi, po vykonaní zákonných zrážok. Preto, ak by súd aj zaviazal hypoteticky žalovaného na zaplatenie žalobcovi rozdielu brutto a vyplateného netto platu v tomto štádiu konania rozsudkom, bolo by povinnosťou žalovaného opätovne vyplatiť zákonné zrážky žalobcovi z brutto náhrady funkčného platu 5.879,35 eur po opätovnom vykonaní zrážok v netto. Súd preto prihliadol na vyplatenie zákonných zrážok žalovaným ako zamestnávateľom žalobcu už pri vyplatení mu sumy 17.650,60 eur dňa 13.03.2013 v tzv. netto mzde vo výške 11.771,25 eur, z ktorého dôvodu mal preukázané, že žalovaný dňa 13.03.2013 vyplatil žalobcovi funkčný plat za obdobie od 01.06.2016 do 15.02.2007 v časti zaplatenia požadovanej istiny 17.650,60 eur. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z dôvodu, že požadovaná istina 17.650,60 eur bola žalovaným žalobcovi dňa 13.03.2013 uhradená, nárok žalobcu voči žalovanému titulom náhrady funkčného platu bol uspokojený a teda zanikol, súd žalobu v tejto časti istiny ako nedôvodnú zamietol.

31. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných platov, tu mal súd za preukázané, že istinu požadovaného funkčného platu za dobu od 01.06.2006 do 15.02.2007 vo výške 17.650,60 eur brutto /11.771,25 eur netto/ vyplatil žalovaný žalobcovi na účet dňa 13.02.2013. Ako už súd vyššie uviedol, nárok žalobcu na vyplatenie funkčného platu vznikol dňom doručenia mu rozhodnutia Úradu pre štátnu službu č. 6602/2006 zo dňa 26.05.2006. Od tejto doby sa v zmysle § 517 ods. 1 žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a svoju povinnosť si splnil až 13.03.2013. Z dôvodu, že osobitný zákon o plate alebo iný pracovnoprávny predpis priamo nezakotvujú výšku úrokov z omeškania v pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné tu postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 517 ods. 1,2 OZ. Vo všeobecnosti platí, že ak zamestnávateľ mešká s výplatou platu a plat neposkytne v dohodnutej dobe a v prípade absencie takejto dohody najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, je v omeškaní. Z dôvodu omeškania je povinný zamestnancovi uhradiť nielen plat, ale aj úroky z meškania. V pracovnoprávnych vzťahoch sa v týchto prípadoch postupuje podľa občianskoprávnych predpisov ( § 1 ods. 4 Zák. práce ). Aj napriek tomu, že Zákon č. 312/2001 Z.z. priamo neodkazuje na § 1 ods.

2 Zák. práce, odkazuje v § 149 na § 129 až 132 Zák. práce, ktoré ustanovenia upravujú splatnosť mzdy, náhradu mzdy. Zároveň napriek tomu, že § 149 zák. č. 312/2001 Z.z. výslovne neodkazuje na § 1 ods. 4 Zák. práce, nie je dôvod, aby sa rovnako nepostupovalo v prípade omeškania zamestnávateľa s platením platu v štzp. Úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody (§519), ktorá veriteľovi vznikal tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť istinu dlhu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje i konštantná judikatúra. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. z mesačných súm funkčného platu za obdobie od 01.06.2006 do 15.02.2007, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každého mesačného platu, t.j. od 11. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na výplatu funkčného platu / mzdy/ do dňa úhrady istiny funkčného platu 13.03.2013 žalobcovi žalovaným, a to v súlade s § 517 ods. 1,2 Celkovú výšku príslušenstva predstavuje podľa výpočtu súdu 10.320,98 eur.

32. Žalobca si uplatnil zaplatenie príslušenstva za z každého mesačného platu do budúcnosti, časovo neobmedzene, t.j. „do zaplatenia“. Keďže však mal súd preukázané, že dňa 13.03.2013 žalovaný žalobcovi istinu nároku uhradil, žalovaný bol preto v omeškaní s plnením dlhu len do tohto obdobia, kedy si dlh splnil. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti príslušenstva ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1; § 262 ods. 1 tak, že v konaní pomerne úspešnému žalovanému v podiele 2/3-iny voči žalobcovi pomerne úspešnému v podiele 1/3- iny, nepriznal ich náhradu, nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli. .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).