Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/296/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom V., A. O. XXX/X, zastúpeného U. kanceláriou X.. H. G., V.., spol. s r.o., so sídlom V., M. R. B. XX/X, H. XX XXX XXX proti žalovanej I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. V. XXX/X, zastúpenej X.. G. Z., advokátkou, so sídlom V., G. B. X/A, o zaplatenie 10.000 Eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2017, č.k. 16C/341/2015-169, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000 Eur, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti svojho rozhodnutia. Súčasne žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2015 žalobca ako fyzická osoba - nepodnikateľ poskytol žalovanej ako fyzickej osobe - nepodnikateľke pôžičku vo výške 10.000 Eur bezúročne, ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala vrátiť najneskôr do 31.08.2015. Sporná medzi stranami bola tá skutočnosť, či uvedenú poskytnutú pôžičku žalovaná žalobcovi vrátila alebo nie. Na potvrdenie tejto skutočnosti žalovaná v konaní predložila súdu Čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 29.08.2015, v ktorom žalobca vlastnoručným podpisom, ako aj pečiatkou jeho firmy potvrdil, že dňa 29.08.2015 prebral od manželov Z. sumu 10.000 Eur, ktoré im zapožičal dňa 21.02.2015. Žalovaná na preukázanie vrátenia požičaných peňazí žalobcovi označila i svedkov - manžela X. Z. a svojho syna Q. Z.. Vo výpovedi žalovanej boli viaceré nezrovnalosti , keď vo svojej výpovedi dňa 04.04.2016 uviedla, že uvedených druhých 10.000 Eur vracali žalobcovi u nich doma, pričom tam bola prítomná ona, manžel a žalobca, nikto iný, následne v priebehu konania uviedla ako svedka vrátenia uvedenej finančnej sumy syna Q. Z., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že sa zúčastnil stretnutia v auguste 2015, kedy jeho rodičia vrátili žalobcovi sumu 10.000 Eur. Žalovaná taktiež v konaní na prvom pojednávaní 04.04.2016 tvrdila, že uvedenú sumu 10.000 Eur, ktoré vrátili, mali sčasti zarobené a ušetrené, jednalo sa o sumu asi 1.000 Eur a zvyšok 9.000 Eur si požičala od brata B. Z.. Následne v priebehu súdneho konania po tom, čo sa predvolaný svedok B. Z. opakovane snažil vyhnúť účasti na pojednávaniach za účelom podania svedeckej výpovede, žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.04.2017 zmenila svoju výpoveď ohľadom pôvodu finančných prostriedkov, ktoré vrátila a tvrdila, že sumu 7.000 Eur mala ešte z požičanej sumy 10.000 Eur od žalobcu a zvyšok sumy 3.000 Eur nasporila z príjmov, ktoré mali. B. Z., brat žalovanej, v konaní potvrdil, že svojej sestre - žalovanej nikdy nepožičal žiadnu finančnú sumu na vrátenie pôžičky žalobcovi. Súd prvej inštancie vyhodnotil svedeckú výpoveď syna žalovanej Q. Z. ako nehodnovernú z dôvodu rozdielnych tvrdení žalovanej, ako i skutočnosti, že

uviedol, že peniaze, ktoré si jeho matka požičala od brata, vracia svojmu bratovi po 200 Eur mesačne do rúk v hotovosti, pričom svedok B. Z. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že sestra v posledných 5 rokoch žiaden dlh voči nemu nemala. Ako nehodnoverné tvrdenia žalovanej o tom, že žalobcovi pôžičku vrátila, súd prvej inštancie vyhodnotil tieto tvrdenia i na základe tej skutočnosti, že žalovaná i s manželom sa pokúšali pre účely prepustenia ich syna V. Z. z väzby zadovážiť od farára Q. W. potvrdenie o poskytnutí záruky za ich syna, ktorý im odmietol takéto potvrdenie vydať a na ich žiadosť im odovzdal sobášny list syna V. Z. bez akéhokoľvek potvrdenia, pričom v rámci trestného konania voči obvinenému V. Z. a pre účely žiadosti o prepustenie z väzby syna žalovanej (sp. zn. 0Tp/21/2015) bol použitý sobášny list, ale i sfalšované čestné prehlásenie, kde je uvedené, že uvedený farár sa zaručuje, že po prepustení z väzby na slobodu V. Z., tento bude naďalej žiť ako predtým usporiadaným životom. V uvedenom trestnom konaní farár Q. W. jednoznačne prehlásil, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2015, že žiadne takéto čestné prehlásenie nevystavil a pravdepodobne došlo k zneužitiu jeho podpisu a pečiatky farského úradu na písomnosti, ktorú niekto označil ako prevzatie záruky za obvineného. Manžel žalovanej X. Z. ako svedok pred súdom uviedol, že keď im farár odovzdával sobášny list syna, tento sobášny list svedok držal v ruke, pričom na druhej strane bolo napísané, že ich syn chodil do kostola, pričom farár dal uvedený sobášny list do obálky, ktorú následne odovzdali advokátovi W.. Z uvedeného je potom zrejmé, že svedok sa snažil pred súdom potvrdiť skutočnosť, že na uvedenom sobášnom liste sa už nachádzalo vyjadrenie o tom, že ich syn je dobrý občan a katolík, a teda, že sa tam nachádzalo i vyjadrenie farára, ktoré tvrdenia sa jednoznačne preukázali ako nepravdivé, preto súd prvej inštancie vyhodnotil i svedeckú výpoveď svedka X. Z. ako nehodnovernú.

2. V konaní nesporne vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a rodinou žalovanej sú už dlhšiu dobu narušené, a to najmä v súvislosti s tým, že žalovaná spolu s manželom odovzdali X. B. sumu 21.500 Eur, ktorú mal odovzdať advokátovi ich syna V. Z., čo však neučinil a peniaze si nechal pre seba, čo spočiatku v rámci trestného konania obvinený X. B. popieral, nakoniec sa údajne k uvedenej skutočnosti priznal, čo pred súdom uviedol manžel žalovanej, ktorý uviedol, že v súčasnosti bol X. B. odsúdený, pričom sa priznal, že peniaze si nechal pre seba. Žalovaná však spočiatku v priebehu tohto konania pred súdom uviedla pochybnosť, či X. B. nebol so žalobcom dohodnutý, a či mu B. neodovzdal i časť z uvedených peňazí, ktoré podozrenie sa nakoniec ukázalo ako nepravdivé, keďže sa X. B. priznal, že peniaze si nechal pre seba. Na základe toho sa potvrdila i pravdivosť vyjadrenia žalobcu v rámci trestného stíhania voči X. B., ktorý i do zápisnice o konfrontácii s X. B. dňa 02.10.2015 (č.l. 19 spisu) potvrdil, že sa pred ním obvinený X. B. vyjadril, že zobral od žalobkyne a jej manžela 21.500 Eur pre právnika, ktoré tvrdenia obvinený X. B. v tom čase poprel. Narušenosť uvedených vzťahov medzi žalobcom a rodinou žalovanej, ktorí v dôsledku konania X. B. prišli o sumu 21.500 Eur a podozrenie žalovanej, že sa na tom podieľal i žalobca, podľa názoru súdu mohlo byť dôvodom pohnútky žalovanej k tomu, že zneužila žalobcom podpísané tlačivo nevyplneného čestného vyhlásenia zo strany žalobcu na dopísanie tej skutočnosti, že dňa 29.08.2015 prebral od nich sumu 10.000 Eur, ktoré im požičal 21.02.2015.

3. Vo výpovedi žalovanej boli viaceré rozporuplné tvrdenia, na základe čoho po zhodnotení všetkých výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že ako hodnoverná sa javí súdu výpoveď žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pôžička mu nebola vrátená a jedno vyhotovenie čestného vyhlásenia ním vlastnoručne podpísané a orazené pečiatkou jeho firmy ako podnikateľa poskytol žalovanej bez vypísaného textu, za účelom vyhlásenia o tom, že syna žalovanej zamestná v pracovnom pomere po jeho prepustení z väzby. Súd prvej inštancie považoval za nelogické, že keby peniaze bola žalovaná žalobcovi vrátila, čo by žalobca potvrdil svojím vlastnoručným podpisom v čestnom vyhlásení, ktoré v priebehu konania predložila žalovaná, že by žalobca následne po vystavení takéhoto listinného dôkazu pre žalovanú vyzýval žalovanú v písomnej výzve zo dňa 06.10.2015, t. j. pred podaním žaloby na súd na vrátenie uvedenej finančnej sumy. Taktiež je nelogické a nepravdepodobné, že keby žalovaná vrátila žalobcovi sumu 10.000 Eur, o čom by žalobca vystavil čestné vyhlásenie predložené žalovanou, že by uvedenú skutočnosť, a to, že má o tom dôkaz - čestné vyhlásenie žalobcu, nebola žalovaná uviedla už priamo v podanom odpore, kde práveže uviedla iný dôkaz, a to jeho vyhlásenie v konaní ORP 372/2 VYS- PD- XXXX, v ktorom konaní takúto skutočnosť žalobca nikdy nevyhlásil, respektíve už v odpovedi na výzvu na zaplatenie, v liste zo dňa 12.11.2015, kde túto skutočnosť taktiež neuviedla. Žalovaná skutočnosť o tom, že má takýto listinný dôkaz - čestné vyhlásenie žalobcu, informovala súd, a teda i žalobcu až na prvom pojednávaní v predmetnej veci. Súdu prvej inštancie sa ako hodnoverná javila výpoveď žalobcu o tom, že odovzdal žalovanej dve ním podpísané a opečiatkované podnikateľskou pečiatkou čestné

vyhlásenia v súvislosti s tým, že v budúcnosti zamestná jej syna po prepustení z väzby, pretože v konaní jednoznačne vyplynulo, že v tom čase, t. j. vo februári 2015 vzťahy medzi sporovými stranami boli veľmi dobré, až kamarátske, keďže žalobca rodinu žalovanej častokrát navštevoval a vzájomne si pomáhali, v súvislosti s čím im poskytol i pôžičku vo výške 10.000 Eur bezúročne, na dobu 6 mesiacov, čo žalovaná v konaní nikdy nespochybnila. Taktiež sa súdu prvej inštancie javila ako hodnoverná výpoveď družky žalobcu Q.. W. O., ktorá jednoznačne potvrdila, že vzťahy medzi rodinou žalovanej a žalobcom sa narušili už na jar v roku 2015, odkedy sa žalobcovi manžel žalovanej viackrát vyhrážal, pričom potvrdila, že dňa 29.08.2015 (sobota) určite boli spolu so žalobcom, pričom žalobcu by na žiadne stretnutie s p. Z. nepustila, pretože sa mu vyhrážal telefonicky aj verejne, že ho zabije, preto by určite mala vedomosť o tom, že došlo k uvedenému stretnutiu a i k vráteniu peňazí - pôžičky žalobcovi, k čomu podľa jej svedeckej výpovede nedošlo.

4. Na základe všetkého uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil, že k vráteniu pôžičky žalobcovi vo výške 10.000 Eur zo strany žalovanej nedošlo, a keďže sa k tomu v zmluve zaviazala, podanej žalobe v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka ako dôvodnej vyhovel a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 Eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, aby získala určitý časový priestor, keďže sa jedná o vyššiu finančnú sumu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že hodnoverná je výpoveď žalobcu a jej výpoveď vyhodnotil ako rozporuplnú . Uviedla, že prehlasuje na svoju česť, že žalobcovi dlžnú sumu riadne a včas vrátila. Najnepresvedčivejším dôkazom o hodnovernosti jej tvrdenia je písomné prehlásenie žalobcu, označené ako čestné prehlásenie, ktorým potvrdzuje, že dlžnú sumu vo výške 10.000 Eur dňa 29.08.2015 prebral od nej a od jej manžela. Je pravdou, že uvedené čestné prehlásenie jej právny zástupca predložil až na hlavnom pojednávaní a nie ako prílohu odporu, ktorý podával v jej mene, ale takýto postup zvolil advokát bez jej vedomia a vôle, nakoľko už v tom čase mal toto čestné prehlásenie k dispozícii. Zotrvala na tvrdení, že sumu 10.000 Eur jej žalobca poskytol a ona mu dlžnú sumu vrátila s tým, že suma 7.000 Eur predstavovala nespotrebovanú časť poskytnutej pôžičky a 3.000 Eur, ktorá jej chýbala, doplnila zo svojho príjmu ako podnikateľka. Výpoveď žalobcu považuje za nepravdivú a nehodnovernú a poukazuje na rozpory v jeho tvrdení, keď na pojednávaní dňa 04.04.2016 uviedol, že zneužila čestné vyhlásenie zo dňa 26.05.2015, ktoré jej vystavil za účelom potvrdenia možnosti zamestnať jej syna pre účely trestného konania, pričom tvrdil, že podpísal nevyplnené predtlačené tlačivo čestné vyhlásenie a ona mala dopísať, že sa zaväzuje, že jej syna zamestná a oni dopísali, že dňa 29.08.2015 prebral od nej sumu 10.000 Eur. V ďalšej výpovedi dňa 24.10.2016 uviedol, že jej odovzdal dve čestné prehlásenia ním podpísané a orazítkované s vysvetlením, že jedno potrebovali pre právnika a jedno do väzby v súvislosti s prepustením jej syna z väzby s tým, že jedno čestné vyhlásenie dopísali tak, ako to vyhovovalo dňa 26.02.2015 v jeho prítomnosti okrem dátumu. Tvrdila, že dátum na tomto čestnom vyhlásení nenapísala ona a je aj voľným okom zrejmé, že písmo dátumu je odlišné od písma samotného textu a dátum napísal žalobca. Žalobca tak najprv tvrdil, že jej odovzdal len jedno tlačivo čestného vyhlásenia, a to nevyplnené, potom v ďalšej výpovedi uviedol, že odovzdal až dve čestné vyhlásenia, pričom do jedného vpísala text a do druhého nie. Za nelogické a nepresvedčivé tvrdenie žalobcu považovala tvrdenie, že jej dôveroval, preto jej podpísal čisté čestné vyhlásenie bez napísaného textu a pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní povedal, že ju niekoľkokrát a opakovane žiadal, aby svoj podpis na zmluve o pôžičke dala overiť. Pokiaľ žalobca opakovane žiadal na zmluve o pôžičke overiť jej podpis, hoci pre platnosť pôžičky nie je overovacia doložka pravosti podpisu potrebná, je to jasný prejav nedôvery voči jej osobe a nemyslí si, že za takýchto okolností by bol žalobca vystavil čestné vyhlásenie bez napísaného textu. Výpoveď svedkyne Q.. W. O. považuje za účelovú v snahe pomôcť žalovanému ako svojmu priateľovi, nakoľko je nepravdepodobné, aby si svedkyňa mohla pamätať konkrétny dátum spred roka, na ktorý sa neviaže žiadna udalosť, pričom jej zápisy vo vlastnom notese nepovažuje za dôkazy hodnoverné a ani autentické. Svedkyňa tiež uviedla, že si presne nepamätá, čo dňa 29.08.2015 robili a vo svojom notese nemá o tom žiaden zápis. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že žalobca sa už dňa 13.02.2015 mal sťažovať, že mu nechce vrátiť peniaze, uviedla, že je to nelogické, nakoľko požičané peniaze mu mali vrátiť až do 31.08.2015. Pokiaľ súd tvrdil, že žalobca ju mal vyzvať k splneniu povinnosti vrátiť dlžnú sumu, čo by bolo nepravdepodobné, ak by si bol vedomý, že jej vrátenie tejto sumy písomne potvrdil, uviedla, že žalobca zrejme nepredpokladal, že JUDr. W. predloží súdu

čestné vyhlásenie, ktoré mal pre účely trestného konania, bol presvedčený o tom, že doklad čestné vyhlásenie, ktorým disponovala, svojím vysvetlením znehodnotí. Za dôležité považovala, že žalobcovi nedôveruje z dôvodu, že práve on jej a jej manželovi odporučil a sprostredkoval kontakt s X. B., ktorého priviedol k nim domov, a ktorému následne odovzdali sumu 21.500 Eur, určených pre obhajcu ich syna, ktoré však právnikovi neodovzdal, pričom žalobca ich utvrdzoval v tom, že za tie peniaze majú syna do Vianoc doma. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch s poukazom na skutočnosť, že žalobca je plne spôsobilý na právne úkony, pričom nebolo preukázané, že jeho vnímanie pri prejave jeho vôle by bolo niečím obmedzené a tvrdí, že svoju vôľu vyjadril slobodne. Žalobca slobodne a vedome vlastnoručne podpísal listinu označenú ako čestné vyhlásenie. Žiadnym dôkazom nepreukázal, že dôkaz čestné vyhlásenie je nepravdivé alebo sfalšované a tento dôkaz vyvracia len slovnou negáciou o tom, že z jeho strany došlo k podpísaniu čistej listiny. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, podporujúce jeho tvrdenie o podpísanie čistej listiny, ktorá skutočnosť nebola preukázaná. Naopak, ona hodnoverným spôsobom preukázala, že dlžnú sumu žalobcovi vrátila, a to predložením čestného vyhlásenia žalobcu, ktorý dôkaz žalobca nevyvrátil.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo jeho zástupcovi doručené dňa 21.08.2017, písomne nevyjadril.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. V danej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 10.000 Eur titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi stranami sporu dňa 21.02.2015.

9. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá bezúročná písomná zmluva o pôžičke peňazí dňa 21.02.2015, žalobca odovzdal žalovanej sumu 10.000 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť do 31.08.2015. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, spornou zostala skutočnosť, či uvedenú pôžičku žalovaná žalobcovi vrátila alebo nie. Súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov a výsluchom navrhnutých svedkov dospel k záveru, že k vráteniu pôžičky peňazí vo výške 10.000 Eur zo strany žalovanej žalobcovi nedošlo, a preto s poukazom na § 657 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel.

10. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP.

11. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. Žalovaná opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videla v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď ona jednoznačne preukázala písomným čestným vyhlásením zo dňa 29.08.2015, podpísaným žalobcom, že od nej prevzal sumu 10.000 Eur a považoval jej výpoveď a ňou predložené dôkazy za nehodnoverné a naopak uveril tvrdeniu žalobcu, že k vráteniu sumy 10.000 Eur nedošlo, ktoré nebolo preukázané.

14. V sporovom civilnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno, ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní, spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to citovaných zákonných ustanovení. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe reálne poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne brániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď reálnym splnením dlhu alebo iným spôsobom.

17. Žalobca preukázal vznik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi stranami sporu listinným dôkazom - písomnou zmluvou o pôžičke peňazí, uzavretej dňa 21.02.2015 podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, kde ako veriteľ vystupuje žalobca a ako dlžník žalovaná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že takáto zmluva o pôžičke medzi nimi uzavretá bola, a že žalobca žalovanej sumu 10.000 Eur skutočne odovzdal. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu zo zmluvy o pôžičke.

18. Žalovaná nie je subjektom civilného sporového konania, ktorého by sa dôkazné bremeno netýkalo, a preto, pokiaľ chcela preukázať, že došlo k zániku jej povinnosti zo zmluvného vzťahu, vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, musela preukázať, že žalobcovi sumu 10.000 Eur vrátila. 19. Žalovaná preukazovala vrátenie pôžičky peňazí listinou - čestné vyhlásenie podpísané X. F. - U. J.G.D., V. 1, Z., XXX XX, H. XX XXX XXX, H. XXXXXXXXXX, telefón XXXX XXX XXX, z ktorého vyplynulo, že dňa 29.08.2015 mal tento subjekt prebrať od manželov Z., bytom V. V. XXX/X, V. 5 sumu 10.000 Eur, ktoré im požičal 21.02.2015.

20. Žalobca jednoznačne poprel, že by mu pôžička 10.000 Eur zo strany žalovanej bola vrátená. Nepoprel, že podpis na čestnom vyhlásení, predloženom žalovanou, je jeho podpisom a je opatrený jeho pečiatkou ako podnikateľa (živnostníka), túto listinu však mal žalovanej prenechať nevyplnenú v dvoch vyhotoveniach za účelom čestného vyhlásenia o tom, že syna žalovanej zamestná v pracovnom pomere po jeho prepustení z väzby, na ktorý účel malo čestné vyhlásenie slúžiť v trestnom konaní. V pripojenom spise Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0Tp/21/2015 sa skutočne čestné vyhlásenie žalobcu, že zamestná syna žalovanej V. Z. vo svojej spoločnosti X. F. - U. J.G.D. po jeho prepustení z väzby, datované dňa 26.02.2015 a žalobcom ako podnikateľom podpísané, nachádza ako súčasť žiadosti V. Z. o prepustenie z väzby. Ide o totožný formulár čestného vyhlásenia s totožnými údajmi žalobcu, rovnakým podpisom a pečiatkou ako bol predložený v tomto civilnom konaní, rozdielny je len

text vyhlásenia. Naviac, na čestnom vyhlásení, predloženom v tomto súdnom konaní, sa síce nachádza meno a priezvisko žalobcu, pri jeho podpise sa, na rozdiel od zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2015, nachádza i pečiatka žalobcu ako podnikateľa - živnostníka, ktorú použil i v prípade vystavenia čestného vyhlásenia pre žalovanú k žiadosti o prepustenie syna V. z väzby s tým, že ho zamestná po jeho prepustení väzby. Odporuje pravidlám logického myslenia, aby požičiaval žalobca peniaze ako fyzická osoba a potvrdil ich vrátenie ako živnostník s tým, že tieto by museli figurovať v jeho účtovníctve ako živnostníka, čo z obsahu spisu nevyplynulo. Nedôveryhodnosť tvrdení žalovanej je podporená i ďalšou skutočnosťou, vyplývajúcou z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0Tp/21/2015, v ktorom sa pri žiadosti o prepustenie z väzby V. Z. (syna žalovanej) nachádza okrem čestného vyhlásenia žalobcu i vyhlásenie Q. W., farára rímsko-katolíckej cirkvi, farnosť S. S., V. - B. J. zo dňa 22.02.2015 (č.l. 39 spisu), v ktorom mal uvedený farár uviesť, že verí a zaručuje sa, že po prepustení na slobodu bude V. Z. naďalej žiť ako predtým usporiadaným životom, a že z neho bude naďalej verný kresťan katolík. Uvedené čestné prehlásenie je opatrené nielen menom, priezviskom a označením farára, ale i pečiatkou rímsko-katolíckej cirkvi. Svedok Q. W. uviedol, že potvrdenie o poskytnutí záruky za syna žalovanej odmietol a odovzdal im výlučne sobášny list, čestné prehlásenie bolo sfalšované. Dôveryhodnosť výpovede žalovanej a ňou predkladaných listín bola tak dôvodne spochybnená. Žalovaná tiež tvrdila, že sumu 10.000 Eur, ktorú žalobcovi vrátila, získala tak, že sumu 1.000 Eur ušetrila a 9.000 Eur si požičala od svojho brala B. Z.. B. Z. ako svedok uviedol, že žalovanej žiadnu finančnú čiastku nikdy nepožičal a táto mu ju ani nevracia. Žalovaná zmenila svoju výpoveď a tvrdila, že sumu 7.000 Eur mala z požičanej sumy 10.000 Eur (zostala jej) a 3.000 Eur nasporila zo svojich príjmov. Výpoveď žalovanej, že sumu mala od brata požičanú, potvrdil i jej syn Q. Z., ktorý tvrdil, že túto sumu bratovi spláca. Je tak dôvodne spochybnená i dôveryhodnosť výpovede svedkov Q. Z., ktorého tvrdenia boli vyvrátené svedkom B. Z. a v konečnom dôsledku i zmenenou výpoveďou žalovanej, ako i svedka X. Z., ktorý nepravdivo vypovedal o čestnom vyhlásení farára Q. W., ktorá skutočnosť bola nesporne preukázaná.

21. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď žalovanej, výpovede svedkov Q. Z. a X. Z. ako nedôveryhodné, listinný dôkaz (čestné prehlásenie o vrátení peňazí), predložený žalovanou ako dôvodne spochybnený dôkaz a neuveril preto tvrdeniam žalovanej o vrátení pôžičky peňazí žalobcovi, nie je možné jeho hodnoteniu dôkazov nič vytknúť. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie bolo v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, keď súd prvej inštancie podrobne hodnotil všetky dôkazy v konaní vykonané podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo a dôsledne prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, prihliadol i na pripojený trestný spis, sp. zn. 0Tp/21/2015.

22. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že nemusí mať písomnú formu, ale reálne (fakticky) musí dôjsť k odovzdaniu peňazí od veriteľa dlžníkovi. Rovnako reálne musí dôjsť k zániku dlhu zo zmluvy o pôžičke - vráteniu pôžičky peňazí od dlžníka veriteľovi, o ktorej skutočnosti síce nemusí existovať listinný dôkaz, musí byť však fakticky, nespochybniteľne preukázaná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná svoje tvrdenia o vrátení sumy 10.000 Eur, teda, že došlo k reálnemu vráteniu peňazí zo zmluvy o pôžičke bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, neoznačila, ani nepredložila relevantné dôkazy na svoje tvrdenia. Listinný dôkaz, ktorý predložila súdu, bol žalobcom dôvodne spochybnený. Je potom správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná dôkazné bremeno, preukázať vrátenie pôžičky peňazí žalobcovi, neuniesla, následkom čoho je jej neúspech v tomto súdnom konaní.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) daný nebol.

24. Žalovaná uplatnila i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) a tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje svoje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Z odvolania žalovanej vyplýva, že naplnenie tohto odvolacieho dôvodu videla v nesprávnej aplikácii ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ktoré právne posúdenie veci nebolo žalovanou spochybnené a odvolací súd sa s týmto právnym posúdením stotožňuje. Pokiaľ žalovaná vytýkala súdu, že aplikoval nesprávne ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, odvolací súd konštatuje, že takéto právne posúdenie danej veci z obsahu spisu, ani z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva. Súd prvej inštancie listinný dôkaz - čestné vyhlásenie predložený žalovanou nehodnotil podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako mylne uviedla žalovaná, hodnotil tento dôkaz v zmysle ust. § 191 a nasl CSP, rovnocenne s inými vykonanými dôkazmi.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) daný nebol.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol žalovanou vecne spochybnený, ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (k odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril).

31. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .