Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu F.. P. F., A.. XX. XX. XXXX, W. W. W., X. XXXX/X, v konaní zastúpeného JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou Kováčovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Sládkovičova 94, proti žalovanej v 1/ rade W. A., A.. XX. XX. XXXX, W. F. XX, F. a žalovanému v 2/ rade G. A., A.. XX. XX. XXXX, W. F. XX, F., o náhradu škody vo výške 243,70 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 1 000,-- Eur a písomného ospravedlnenia žalobcovi, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je tento povinný zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojho nároku domáhal žalobou zo dňa 20. 03. 2017, v ktorej uviedol, že je zamestnancom spoločného stavebného úradu so sídlom v obci Badín pre 14 obcí, vrátane obce Poniky. Z titulu tejto funkcie vykonával štátny stavebný dohľad vo všetkých konaniach, vrátane vydávania príslušných rozhodnutí v zmysle zákona č. 50/1976 Zb.

2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade podali dňa 07. 08. 2015 na príslušný stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby, ktorú špecifikovali ako „sklad záhradného náradia a palivového dreva“. Dňa 22. 09. 2015 bol zvolený štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu predmetnej stavby. Výsledkom potom bolo rozhodnutie o zastavení stavebných prác, voči ktorému podali žalovaní odvolanie a odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky toto odvolanie zamietol.

3. Dňa 28. 09. 2015 v deň vydania rozhodnutia o zastavení stavebných prác žalovaní v 1/ a 2/ rade podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia týkajúce sa totožnej stavby, ktorú špecifikovali už ako „garáž“. Toto konanie bolo rozhodnutím zo dňa 17. 12. 2015 zastavené a na odvolanie žalovaných toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky tak, že odvolanie žalovaných voči tomuto rozhodnutiu zamietol.

4. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade podali trestné oznámenie na žalobcu pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, v rámci ktorého sa žalobca dňa 05. 08. 2016 za prítomnosti svojej právnej zástupkyne zúčastnil a bol vypočutý. Toto trestné konanie bolo procesným spôsobom uznesením odmietnuté a následná sťažnosť voči takémuto rozhodnutiu bola zamietnutá Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaní mu spôsobili škodu na tom skutkovom základe, že on sám

sa nechal v tejto trestnej veci zastupovať U.. Y. X., advokátkou a škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náklady na právne zastúpenie v rámci tohto trestného konania. Celkové náklady právneho zastúpenia predstavovali sumu 243,70 Eur ako dva úkony právnej služby v trestnom konaní a to príprava a prevzatie zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom a účasť na vyšetrovacom úkone výsluchom žalobcu v procesnom postavení svedka zo dňa 05. 08. 2016. Každý úkon predstavoval sumu 63,58 Eur a 2 x režijný paušál po 8,58 Eur, spolu 207,90 Eur, spolu s náhradou za stratu času právneho zástupcu za každú začatú polhodinu 2 x 0,5 hodiny, spolu 28,60 Eur a náhradu hotových výdavkov právneho zastúpenia a to za cestu služobným autom Citroën C3 Veľká Lúka-Banská Bystrica-Veľká Lúka, t. j. 2 x 20 km pri spotrebe 6 l na 100 km pri cene pohonných hmôt 1,015 Eur + náhrada za opotrebenie 0,18 Eur za km, spolu 7,20 Eur.

5. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uviedol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade takýmto konaním výrazne zasiahli do jeho osobnostných práv a právom chránených záujmov a teda konali v rozpore s ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že pôsobí ako verejne známa činná osoba, preto je nemysliteľné, aby ktokoľvek zasahoval do jeho dobrého mena občianskej cti, dobrej povesti a to takým šikanóznym spôsobom, že rozširuje nepravdivé informácie a tým zároveň znižuje vážnosť žalobcu v spoločnosti, pracovnom ako aj osobnom a rodinnom živote. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v 1/ a 2/ rade podali ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, teda pokračujú v rozširovaní klamlivých a poškodzujúcich informácií medzi širšiu verejnosť v okruhu známych a ľudí, kde žalobca žije a pracuje tak, že samotné ospravedlnenie nebude vzhľadom na jeho intenzitu, závažnosť a formu zásahu žalovaných 1/ a 2/ do osobnostných práv žalobcu postačujúce. Z uvedeného si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu, keďže konaním žalovaných nemožno považovať ospravedlnenie za dostatočnú ochranu jeho práv. Žalovaní v 1/ a 2/ rade zámerne sa snažia kriminalizovať jeho osobu tak, že sa tento dostal do manželských problémov, čo vyústilo až do takého stavu, že jeho manželka mala v záujme sa s ním rozviesť, jeho okolie ho vníma ako kriminálnika, zhoršili sa jeho vzťahy v práci, v rodine a takúto situáciu veľmi zle znáša.

6. Z uvedeného dôvodu sa potom žalobca domáhal písomného ospravedlnenia od žalovaných v 1/ a 2/ rade textom tak, ako ho špecifikoval v písomnom podanom žalobnom návrhu náhrady škody v rozsahu 243,70 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 1 000,-- Eur.

7. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval zápisnicou o výsluchu osoby podľa § 196 ods.2 Trestného poriadku zo dňa 05. 08. 2016 spísanou na Okresnom riaditeľstve PZ v Brezne pod ČVS: E.-XXX/X-Q.- W.-XXXX, v rámci ktorého vypovedal vo veci podaného trestného oznámenia žalovaných.

8. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla preukazoval faktúrou č. XXXXXXX, ktorou mu jeho právna zástupkyňa fakturovala právne služby v rozsahu 243,70 Eur. Jednalo sa o prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť na vyšetrovacom úkone v rámci konania pod sp.zn. ČVS: E.-XXX/X-Q.-W.-XXXX.

9. Žalobca zároveň preukázal, že vkladom na účet právnej zástupkyne uhradil sumu 243,70 Eur dňa 28. 10. 2016.

10. Žalovaná v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a ako odôvodnenie takéhoto svojho názoru uviedla, že so žalobcom ako fyzickou osobou nie je v žiadnom vzťahu, pričom ona vystupovala vždy vo vzťahu s Obecným úradom F., resp. so Stavebným úradom obce F., ktorého žalobca bol zamestnancom. Uviedla, že keďže mala podozrenie, že zo strany Stavebného úradu F. resp. jeho zamestnancov dochádza ku konaniu v rozpore so zákonom a existovalo u nej podozrenie zo spáchania prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, podala trestné oznámenie orgánom činných v trestnom konaní. Takéto podanie nie je možné v žiadnom prípade klasifikovať ako šikanózny spôsob, ktorý by mal zasahovať do vážnosti žalobcu v spoločnosti, pracovnom, osobnom alebo jeho rodinnom živote. Žalobca je nielen verejne známa osoba, ale v danom prípade vystupuje aj ako verejný činiteľ. Uviedla, že trestné oznámenie môže podať každý, kto hodnoverným spôsobom sa dozvedel o spáchaní trestného činu a polícia je povinná prešetriť takýto podnet hoc aj anonymný pokiaľ by z neho vyplývalo, že došlo k spáchaniu trestného činu. Uviedla, že žalobca vystupuje ako verejný činiteľ, pretože zastáva funkciu v orgáne verejnej moci. Žalovaná v 1/ rade ďalej uviedla, že pokiaľ žalobca vystupoval ako svedok v rámci trestného konania, nie je možné, aby bol zastúpený advokátom a teda jeho nárok v danom prípade neexistuje. Uviedla, že zo súkromného ani pracovného kruhu žalobcu nikoho nepozná, pozná len žalobcu ako zamestnanca stavebného úradu. Z tohto dôvodu sa taktiež

nevie vyjadriť k jeho zdravotným problémom, ktoré nie sú v žalobe nijakým spôsobom preukazované. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Žalovaný v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení sa v podstate vyjadril obdobným spôsobom v tom zmysle, že žalobca nemá nárok na konanie v civilnej sporovej žalobe fyzickej osoby, keďže v rámci udalostí, ktoré sú v nej popisované vystupoval ako verejný činiteľ. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že so žalobcom prišiel do kontaktu len ako s verejným činiteľom, ktorý zastupoval štátne a samosprávne orgány Slovenskej republiky v pôsobnosti stavebného zákona a správneho poriadku. So žalobcom nemal nikdy žiaden občiansko-právny vzťah, z ktorého by mohli vyplynúť nejaké záväzky. Uviedol, že žalobca ako verejný činiteľ zneužíval svoje postavenie, porušoval ustanovenie stavebného zákona, priestupkového zákona aj správneho poriadku, čo poškodzovalo záujmy žalovaných, o čom svedčia aj rozhodnutia obce Poniky, ale aj Okresného úradu, odboru výstavby a bytovej politiky Banská Bystrica, Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Správneho súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že žalobca a tak isto žalovaný boli vypočutí ako svedkovia pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom nebolo začaté trestné stíhanie pre absentovanie povinného znaku trestného činu subjektívnej stránky, pretože sa nepreukázalo, že by žalobca ako verejný činiteľ konal úmyselne. Z tohto dôvodu bolo trestné oznámenie odmietnuté. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že z týchto dôvodov odmieta žalobu žalobcu, považuje za nedôvodnú a nezákonnú a navrhuje, aby súd uvedenú žalobu zamietol.

12. Následným písomným vyjadrením žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných považuje za irelevantné, pretože žalobca v postavení verejného činiteľa utrpel ako fyzická osoba ujmu na svojich občianskych právach. Žalovaní počas celého trestného konania spájali svoje podozrenia o spáchaní trestného činu práve s osobou žalobcu, ktoré týmto neprávom obvinili a očiernili.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystupoval v rámci trestného konania ako osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, využil možnosť právneho zastúpenia advokátom v trestnom konaní v súlade s ustanovením Trestného poriadku, kedy vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Z uvedeného dôvodu preto si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 243,70 Eur z titulu vynaložených nákladov právneho zastúpenia, ktoré považuje za dôvodný. Žalobca uvádzal, že svojho nároku na náhrady škody a náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje ako fyzická osoba, ktorá v postavení verejného činiteľa bola poškodená vo svojich osobnostných právach a nie je tu žiaden relevantný dôvod, že by sa so svojím nárokom nemohol obrátiť na civilný súd. Z tohto dôvodu žalobca zotrval na svojej žalobe.

14. Žalobca osobne na pojednávaní uviedol, že svojou žalobou sa domáha ochrany osobnosti, keďže na neho bolo podané trestné oznámenie za čin, ktorého sa nedopustil, pričom táto skutočnosť bola potvrdená rozhodnutím polície v Brezne. Uviedol, že žiaden trestný čin nespáchal a uvádzané skutočnosti sa nezakladali na pravde. Uviedol, že žalovaní mohli v rámci stavebného konania využiť opravné prostriedky a nie ho zastrašovať takouto formou teda podaním trestného oznámenia.

15. Zároveň žalobca predložil do konania aj písomné vyjadrenie k listinám, ktoré predložili žalovaní, pričom z tohto písomného vyjadrenia vyplynulo, že rozhodnutia, ktoré predložili žalovaní do konania nijako nemenia právnu stránku veci, teda tú skutočnosť, že žalobca nespáchal žiaden trestný čin, a preto podanie trestného oznámenia na neho z podozrenia pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa zo strany žalovaných bol nedôvodný. Vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že bol obvinený z takéhoto spáchania trestného činu a žiaden predložený listinný dôkaz nepreukazuje opak, takým by mohol byť len odcudzujúci rozsudok. Uviedol ďalej, že pokiaľ bol krivo obvinený zo spáchania trestného činu žalovanými, musel v rámci obcí združených v spoločnom stavebnom úrade vysvetľovať to, že je bezúhonný a týmto spôsobom utrpela jeho povesť, jeho dobré meno ako zamestnanca stavebného úradu prvého stupňa.

16. Žalovaní predložili v rámci konania rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorými bolo zrušené rozhodnutie Obce Poniky, ktorým bol uznaný žalovaný v 2/ rade vinným zo spáchania stavebného priestupku, ďalej zrušené rozhodnutie Obce Poniky, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu žalovaného v 2/ rade na kolaudáciu stavby „garáže“, zrušené rozhodnutie Obce Poniky, ktorým bolo nariadené žalovaným v 1/ a 2/ rade odstránenie stavby. Zároveň žalovaní predložili aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. XXSa/X/XXXX-XX, ktorým bolo zrušené

rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, a tak isto rozhodnutie Obce Poniky. Týmito rozhodnutiami žalovaní preukazovali, že práve vo vzťahu ku konaniu žalobcu došlo k porušeniu zákona a následne rozhodnutia Obce F. boli v následnom konaní zrušené.

17. Strany sporu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení v konaní nepredložili a ďalšie dokazovanie vo veci nenavrhli.

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

20. Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

21. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalobca je zamestnancom spoločného stavebného úradu so sídlom v Obci W. pre 1 obcí, vrátane Obce F.. Ako poverený zamestnanec stavebného úradu vykonáva úkony a rozhodnutia v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli resp. sú účastníci rôznych stavebných konaní, resp. ich fáz už od roku 2015. V rámci týchto konaní bolo vydávané množstvo rozhodnutí, ktoré boli podrobované odvolaciemu konaniu resp. preskúmaniu správnym súdom. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaní v 1/ a 2/ rade podali trestné oznámenie dňa 10. 05. 2016 spolu s jeho doplnením zo dňa 07. 06. 2016 na žalobcu, resp. iného zisteného pracovníka stavebného úradu Obce Poniky z dôvodu podozrenia spáchania prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. V rámci takéhoto trestného oznámenia bolo vedené trestné konanie pod č. ČVS:E.- XXX/X-Q.-W.-XXXX, ktoré bolo ukončené rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Brezne zo dňa 11. 08. 2016 tak, že toto podanie bolo odmietnuté, pretože nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo postup v zmysle § 197 ods.2 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2016.

23. Žalobca sa svojou žalobou domáhal ochrany osobnosti na tom skutkovom základe, žalovaní v 1/ a 2/ rade výrazným spôsobom zasiahli do jeho osobnostných práv a právom chránených záujmov. Zasiahli týmto spôsobom do jeho dobrého mena, občianskej cti a dobrej povesti šikanóznym spôsobom tak, že mali rozširovať nepravdivé informácie o ňom, tým spôsobom znížiť jeho vážnosť v spoločnosti, v pracovnom, ale aj osobnom a rodinnom živote žalobcu. Týmto spôsobom malo dôjsť ku kriminalizovaniu osoby žalobcu, ktorý sa mal neskôr dostať do manželských problémov a aj zhoršeniu jeho vzťahov v práci a v rodine.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd musí konštatovať, že v konaní nemal preukázané, že konanie žalovaných, ktoré malo spočívať v tom, že podali trestné oznámenie pre činnosť orgánu verejnej moci označeného ako žalobcu, resp. inej osoby stavebného úradu výrazne zasiahli do osobnostných práv žalobcu. Žalovaní len využili možnosť oznámiť podozrenie zo spáchania prečinu a to legálnym spôsobom tak, ako to umožňuje trestné právo. V konaní súd nepovažoval za rozhodujúce, že takýto podnet bol neskôr odmietnutý, pretože nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom toto trestné oznámenie zasiahlo do jeho dobrého mena, občianskej cti a dobrej povesti. Tvrdenia uvádzané v žalobe resp. v priebehu konania zostali len v pozícii tvrdení bez akéhokoľvek preukázania, skutočného naplnenia označovaných zásahov. V konaní teda nebolo preukázané, že k takémuto zásahu došlo tým spôsobom, že tieto informácie mali byť ďalej šírené a mali znížiť vážnosť žalobcu v spoločnosti resp. v jeho osobnom alebo rodinnom živote.

25. Súd v danom prípade poukazuje na to, že sa jednalo o výroky uvádzané v trestnom oznámení žalovaných, ktoré sa týkali žalobcu ako verejného činiteľa v rámci jeho zákonnej právomoci. Je zrejmé, že verejní činitelia si musia byť vedomí, že ich činnosť je zo strany verejnosti, účastníkov konania, resp. strán sporu pod zvýšeným drobnohľadom a táto skutočnosť potom vyvoláva tlak aj na ich súkromie, ktorý si vyžaduje strpieť takýto zvýšený tlak, záujem či kontrolu.

26. Posúdenie takýchto skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú preto v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcu takýchto výrokov. Verejný činiteľ ako osoba, ktorá vstupuje dobrovoľne na takúto verejnú scénu musí počítať s tým, že jeho činnosť bude hodnotená prísnejšie, pretože takúto činnosť vykonáva ako verejný činiteľ.

27. Súd teda konštatuje, že podaním trestného oznámenia žalovaných nedošlo k takému zásahu do osobnostných práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by boli v rozpore s ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaní nejakým úmyselným spôsobom mali snahu kriminalizovať osobu žalobcu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že títo sa domáhali len svojich práv a to či už úspešne resp. neúspešne v rámci stavebných konaní, v ktorých vystupovali ako účastníci konania. O tejto ich snahe svedčia najmä rozhodnutia odvolacieho orgánu resp. rozhodnutia vydaného v rámci správneho súdnictva, kedy niektoré z ich námietok boli akceptované a v niektorých prípadoch došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydala Obec Poniky.

28. Z tohto dôvodu preto súd žalobu žalobcu v časti o ospravedlnenie sa žalovaných žalobcovi a priznania primeraného zadosťučinenia považoval za nedôvodnú a túto zamietol v celom rozsahu.

29. Z u vedeného dôvodu mal potom súd za nepreukázané atribúty pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v súvislosti s jeho úhradou nákladov právneho zastúpenia v rámci trestného konania.

30. Ustanovenia o zodpovednosti za škodu v občianskom práve patria k tým inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú však definované právnou teóriou a ich obsah je potom naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade takýmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade súd teda môže konštatovať, že žalobca nepreukázal jeden z týchto atribútov a to porušenie právnej povinnosti, ktorého sa mali žalovaní v 1/ a 2/ rade dopustiť. Ako ďalšia podmienka vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu povinnosť je okrem prípadného porušenia tejto povinnosti a vznikom škody je príčinná súvislosť medzi konaním resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Žalobca v konaní preukázal len vzniknutú škodu, ktorá spočívala v úhrade nákladov spojených s právnym zastúpením v trestnom konaní. Keďže súdu žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti, súd nemôže konštatovať ani splnenie ďalšieho z atribútov pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody a to príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Z týchto dôvodov preto súd konštatuje a uzatvára, že v danom prípade nárok žalobcu na náhradu škody nie je daný a tento priznať mu v celom rozsahu nemohol. Preto súd aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

31. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade boli v konaní úspešní, keďže došlo k zamietnutiu žalobného návrhu žalobcu a preto je ich úspech čo sa týka nároku na náhradu škody v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.