Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-95-2021.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: E. V., bytom T. L. XXXX/XA, J., zastúpeného JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom S. D. XXXX/ XX, K. T., proti žalovanému: Ing. I. G., bytom X. XXXX/XX, P., zastúpenému JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou so sídlom O. X, J., o zaplatenie sumy 60 839,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/8/2018-405 zo dňa 03. 06. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pôvodná žalobkyňa - S. G. (neskôr pripustená zámena účastníkov) žiadala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 60 839,67 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 03. 2017 na tom skutkovom základe, že žalovaný mal porušiť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z ústnej dohody zo dňa 04. 05. 2016 uzavretej medzi ním a právnou predchodkyňou žalobcu, a to vrátiť ňou už zaplatenú časť kúpnej ceny z prostriedkov svojho hypotekárneho úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Súd prvej inštancie posudzoval vec v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, resp. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skúmal tiež, či nárok nevznikol zo zmluvného vzťahu (§ 51 OZ), avšak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal existenciu svojho nároku voči žalovanému ani z titulu náhrady škody, z titulu bezdôvodného obohatenia, ani z titulu zmluvného vzťahu. Pri zdôvodnení rozhodnutia súd vychádzal najmä z Dodatku č. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04. 05. 2016, ktorý bol uzatvorený medzi právnou predchodkyňou žalobcu - S. G. a žalovaným ako budúcim kupujúcim. Poukázal najmä na čl. II. ods. 3, resp. čl. III. ods. 1, 2, 3, z ktorých vyplynulo, že budúci kupujúci 1/ - S. G. a budúci kupujúci 2/
- Ing. G. vyhlasujú, že nemajú voči sebe žiadne práva, ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Keďže opak v konaní preukázaný nebol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Poukazoval na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobca dôvodil tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieho procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom, že žalobca svoj nárok voči žalovanému nepreukázal z akéhokoľvek záväzku žalovaného voči nemu. Ak aj v čl. II. bod 3 Dodatku č. 2 zmluvy bolo uvedené, že budúci kupujúci 1/ a budúci kupujúci 2/ podpisom dodatku vyhlasujú a robia nesporným, že medzi nimi došlo k dohode týkajúcej sa už zložených finančných prostriedkov uhradených zo strany budúceho kupujúceho 1/ v prospech budúceho predávajúceho a že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný síce mal vedomosť o existencii zložených a uhradených finančných prostriedkov v podobe zálohy 30 % z kúpnej ceny, rezervačného poplatku a doplatku za nadštandardné úpravy bytu v sume 60 839,67 eur, čo v konaní ani nepopieral a čo inak vyplýva aj z obsahu čl. III. bod 1 Dodatku č. 2. Zároveň však z toho vyplýva aj tá skutočnosť, že ku dňu podpisu Dodatku č. 2 sa dané strany (S. G. a žalovaný) medzi sebou ohľadne týchto finančných prostriedkov už vzájomne vyporiadali, a teda síce mimo daného Dodatku č. 2, ale práve takým spôsobom, že voči sebe nemajú žiadne právo ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. V tejto súvislosti poukazoval žalobca, že sa jedná o totožný text, aký bol aj v Dodatku č. 3, kedy na vtedajšiu priateľku žalovaného, teraz jeho manželku J. T. (G.) bolo postúpené právo na kúpu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4. Tvrdil, že ide o formulárovú zmluvu a vyhlásenie v danom čl. III. bod 3 dodatkov je možné považovať za nadbytočné a pre neurčitosť aj neplatné. S takýmito závermi súdu prvej inštancie sa však v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Žalobca považuje rozsudok za nesprávny a nezákonný. Súdu ušlo pozornosti, že žalobca alternatívne postavil žalobné dôvody na dvoch hmotnoprávnych dôvodoch nároku na plnenie. Jedným z nich bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že zo strany právnej predchodkyne žalobcu došlo k zaplateniu sumy 60 839,67 eur, pričom takto zaplatené peňažné prostriedky boli použité na úhradu kúpnej ceny za byt vo vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky nevrátil. Pokiaľ by teda v priebehu konania v závislosti od výsledkov dokazovania sa nepreukázala zmluva o pôžičke, potom je zrejmé, že uplatnený nárok je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 04. 05. 2016 v momente, kedy budúca kupujúca 1/ S. G. stratila práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, vzniklo jej mimozmluvné právo na vrátenie doterajšieho finančného plnenia. Momentom uzatvorenia dodatku zároveň strany prehlásili, že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu. Žalovaný poprel vznik tohto záväzku a súd mu z nepochopiteľných dôvodov uveril, hoci nárok vyplýva z objektívnej podstaty postúpeného práva budúcej kupujúcej 1/ na budúceho kupujúceho 2/. Nikde sa neuvádza, že právo malo byť výslovne prevádzané darom alebo odpustením dlhu. Tvrdenie súdu, že v zmysle čl. III. bod 3 Dodatku č. 2 strany nemajú voči sebe žiadne práva, ani záväzky, či nesplatené pohľadávky, nie je ničím podložené. Aj žalovaný potvrdil, že sa s S. G. nijako nedohodol, ale práve naopak jeho otec po uzavretí zmluvy pýtal od neho vyplatenie sumy 60 839,67 eur. Podľa nesprávneho výkladu súdu v zmysle jeho svojvoľnej interpretácie Dodatok č. 3 zachytáva len „existujúci skutkový stav“. Je záhadou, že budúca kupujúca (T.) nemala „odpustené“ platenie sumy 15 209,92 eur, t. j. 1/4 zo sumy predplatenej S. G.. Táto suma mala byť podľa zmluvného dojednania z ich Dodatku č. 3 zo dňa 08. 06. 2016 takisto vysporiadaná odpočítaním (odpustením) zálohy, ktorú už zaplatila S. G.. Žalobca má za to, že napadnutým rozsudkom bol porušený princíp spravodlivosti zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ide o extrémny nesúlad skutkových, ako aj právnych záverov vo veci konajúceho súdu s obsahom spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými. Išlo o totálnu ignoráciu dôkazov o nároku na bezdôvodné obohatenie. Súd tiež nesprávne hodnotil dôveryhodnosť svedkov, napr. Mgr. Art. C. V., ktorého opis udalostí bol pravdivý a nikým po jeho výpovedi nenamietaný. Skutočnosť, že bol v roku 2018 zastúpený JUDr. G. v rozvodovom konaní, sama o sebe nemôže znamenať, že je ako svedok nevierohodný, hoci obsah Dodatku č. 3 zmluvy je úplne rovnaký ako Dodatok č. 2. J. T. nevidela v tomto dodatku odpustenie dlhu a nevidela ani darovanie sumy 15 209,92 eur, pretože po podpísaní Dodatku č. 3 dobrovoľne uhrádza za prínos jej vtedajšieho priateľa do prvej zálohovej časti kúpnej ceny oveľa viac akoby mala platiť, a to podľa svojvoľného názoru konajúceho súdu. Podľa odvolateľa žalobca sa v záverečnom vyjadrení zo dňa 05. 05. 2021 veľmi podrobne venoval výkladu ust. § 574 ods. 2 OZ a ust. § 37 OZ, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že konajúca sudkyňa ani nečítala uvedené písomné vyjadrenie, ktoré bolo zároveň aj záverečnou rečou žalobcu. Pripomenul, že medzi účastníkmi do uzavretia Dodatku č. 2 zmluvy neexistovali žiadne práva sporné a neexistovali ani žiadne práva pochybné, resp. žiadne práva v súvislosti s kúpou bytu, a preto v skúmanom prípade nešlo o nahradenie takýchto neexistujúcich práv úpravou novými právami, preto vyhlásenie v čl. III. ods. 3 dodatku je nadbytočné a (aj pre neurčitosť) neplatné. Čo sa týka čl. II. bod 3, kde je uvedené, že vzájomné vysporiadanie ohľadom finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu, má byť správne uvedený iný
čas, teda budúci „vzájomné vysporiadanie vykonajú mimo zmluvu.“ Čo sa týka terajšej manželky žalovaného J. G., spláca viac ako je skutočná odkupná hodnota 1/4 kúpnej ceny bytu. Žalovaný sa bráni vydaniu bezdôvodného obohatenia, hoci mu vlastná partnerka k tomu dáva na účet v splátkach 56 000,- eur. Žalovanému nikto nemusel nič „darovať“, jemu „stačila“ na úspech v spore jeho „domnienka“ a v prospech neho dobrá „spolupráca“ so svojou prispievajúcou družkou. Je treba tiež rigorózne skúmať okamih vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného. Bezdôvodné obohatenie žalovanému totiž vzniklo až po podpísaní zmluvného Dodatku č. 2 a až dňom nasledujúcim začal sa dostávať do možného omeškania s jeho vrátením. Pred podpísaním dodatku naozaj nikomu nič nedlhoval, pretože až jeho podpisom vstúpil do práv a povinností s predávajúcim k budúcemu rozostavanému bytu, ktorý sa v tom čase ešte stále dokončoval. Dodatok č. 2 v čl. III. je rozporuplný, a preto trpí vadou neurčitosti, preto sa na tento článok nemožno odvolávať vo vzťahu k finančným prostriedkom vopred investovaným. Dodatok č. 2 ani len okrajovo nemôže pojednávať o týchto finančných prostriedkoch, tak ako sa nelogicky domýšľal súd v napadnutom rozsudku. Odvolateľ ďalej poukazoval na ust. § 37 OZ, § 41 OZ, resp. ust. § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Hodnotenie Dodatku č. 2 zo dňa 04. 05. 2016 tak, že neexistoval žiadny záväzok v súvislosti s tvrdeným nárokom, je právnym formalizmom, pretože súd postavil svoj názor len na vytrhnutej vete. Súd podľa odvolateľa tiež porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania, resp. napadnutý rozsudok spĺňa všetky pojmové znaky rozsudku arbitrárneho. Navyše, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a je teda nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP jednostranne v neprospech žalobcu a len v prospech žalovaného. V priebehu konania vylučovacou metódou ostal nárok pôvodnej žalobkyne S. G. v rovine jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako bol špecifikovaný v písomnom podaní zo dňa 06. 02. 2018. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Zo samotnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09. 08. 2016 jednoznačne vyplýva, že prvú časť kúpnej ceny v sume 60 839,67 eur zaplatila S. G., čo vyplýva aj z výpisu z jej účtu. Táto skutočnosť ani nebola sporná. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané, pričom skutková podstata bezdôvodného obohatenia vyjadrená v § 454 OZ predstavuje ďalší prípad bezdôvodného obohatenia dopĺňajúci prípady uvedené v § 451 OZ, pričom predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti, a to predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti splniť sám a okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje a považuje ho za vecne správny, ako aj za dostatočne odôvodnený. Rozhodnutie súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom nie je možné akceptovať účelový výklad žalobcu, týkajúci sa čl. II. ods. 3 a čl. III. ods. 3 Dodatku č. 2. Znenie predmetných bodov je jednoznačné a nepripúšťajúce pochybnosti. Poukázal na skutočnosť, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by svedčili tvrdeniam žalobcu, že sa jedná o formulárovú zmluvu a že uvedené body sú nadbytočné a pre neurčitosť neplatné. O tom, že otec žalovaného JUDr. G. bol o všetkých krokoch v súvislosti s kúpou bytu oboznámený, je zrejmé aj to, že v hlavičke Dodatku č. 2 je uvedený email výlučne na JUDr. G.. Rovnako s podmienkami úveru bol oboznámený aj brat C. G., čo preukazuje mailová komunikácia založená do spisu. Žalovaný uviedol, že mu žiadny záväzok v súvislosti s kúpou bytu alebo uzatváraním dodatkov nevznikol. Uviedol, že pred kúpou bytu nikdy nebolo ani len zmienené, že by mal S. G. preddavok na kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny uhradiť. Práve naopak, obaja mu postúpenie práv a povinností prezentovali ako nezištnú pomoc pri zabezpečení bývania. Zdôraznil, že S. G. od neho nikdy žalovanú sumu nežiadala, táto požiadavka prišla až od jeho otca cca 8 mesiacov od podpisu Dodatku č. 2. Argumenty týkajúce sa podielu jeho manželky na predmetnom byte považuje za zavádzajúce a nedôstojné. Skutočnosť, že manželka nadobudla podiel na byte vo výške 1/4-iny, vychádzala z podmienok úveru, jeho výšky a úhrady splátok zo spoločných prostriedkov. Irelevantné je aj poukazovanie na odpustenie dlhu, keďže nič takéto sa reálne nestalo, ani v konaní preukázané nebolo. Čo sa týka žalobcu, tento v priebehu konania viackrát menil svoje tvrdenia, v úvode žiadal náhradu škody, neskôr uvádzal pôžičku, resp. bezdôvodné obohatenie. Uvádzané skutočnosti menil v snahe dosiahnuť účel, i keď sa nezakladajú na pravde. Čo sa týka Dodatku č. 3 k zmluve, tento nie je
predmetom konania, preto sa k nemu ani bližšie nevyjadruje. Taktiež sa k predmetu konania nevzťahuje darovacia zmluva, ktorú uvádza v odvolaní. Namietal aj množstvo odkazov na rozhodnutia súdov a ich obsah, nakoľko sa nevzťahujú k tomuto predmetu sporu. V konaní nebola porušená ani zásada rovnosti strán. Žalobca, resp. jeho právny zástupca mal dostatočný priestor na vyjadrenie svojich argumentov i predloženie dôkazov. Nesúhlasil ani s tvrdením o arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko rozsudok je riadne odôvodnený a jeho závery vychádzajú z vykonaného dokazovania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a žalovaným, resp. J. T. ako kupujúcimi, jednoznačne vyplynulo, že prvá časť kúpnej ceny, ktorá je predmetom žaloby, bola zaplatená inou osobou ako žalovaným. Nárok na vrátenie plnenia S. G. vznikol momentom postúpenia všetkých práv žalovanému podpísaním Dodatku č. 2. Súd však konštatoval, že nebola preukázaná existencia akéhokoľvek záväzku. Uznal, že záväzok na vrátenie finančných prostriedkov bol daný mimo zmluvu, ale jeho vysporiadanie bolo vraj také, že už voči sebe nemajú účastníci žiadne záväzky. Súd sa pri výklade Dodatku č. 2 značne úmyselne „zmýlil“, keď vykladal vôľu žalovaného, ktorý nikdy nemal a ani nemohol mať vôľu zrušiť jeho záväzok z bezdôvodného obohatenia. Stanovisko žalobcu je také, že obsah mimozmluvného záväzku sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Mimozmluvný záväzok by sa preto mal chápať ako autonómny pojem kolízne normy ustanovené v Nariadení EP a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.06.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné vzťahy. Požiadavka právnej istoty a potreba nastolenia spravodlivosti sú základnými prvkami priestoru spravodlivosti. V záujme rešpektovania zásady autonómie strán a zvýšenia právnej istoty by strany mali mať možnosť zvoliť si právo pre mimozmluvný záväzok. Táto voľba by mala byť vyjadrená dostatočne spoľahlivo, okolnosťami prípadu. Tvrdenie žalovaného, že zaplatenie preddavku na kúpnu cenu vo výške žalovanej istiny malo byť prezentované ako nezištná pomoc pri zabezpečení bývania, tak toto tvrdenie nebolo nikým a ničím potvrdené. Žalobca tvrdí, že S. G. sa nikdy žiadnym spôsobom nevzdala práva na vrátenie zálohy, a teda zaplatenia sumy 60 839,67 eur. Opakovane žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zrušil, prípadne zmenil a žalobe vyhovel.
5. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa pridržiava všetkých dovtedajších prednesov.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa žaloby predmetom konania malo byť zaplatenie sumy 60 839,67 eur s príslušenstvom, pričom pôvodná žalobkyňa S. G. skutkový stav, z ktorého odvodzovala tento nárok, opísala tak, že dňa 23.07.2014 ako budúca kupujúca uzatvorila so spoločnosťou so sídlom v Bratislave Zmluvu o budúcej zmluve a prevode vlastníckeho práva k bytu č. zmluvy 401008, predmetom ktorej bola dohoda účastníkov o uzatvorení budúcej realizačnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k 3-izbovému bytu. Zo svojho účtu uhradila žalovanú sumu ako rezervačný poplatok, časť kúpnej ceny a úpravu bytu nadštandard. Dňa 04.05.2016 medzi žalobkyňou a žalovaným ako budúcim kupujúcim 2/ a spoločnosťou v Bratislave bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, na základe ktorej postúpila žalobkyňa všetky svoje práva a povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, na žalovaného. Koncom roka 2016 žalobkyňa náhodnou lustráciou v katastri nehnuteľností zistila, že na žalovaného bolo prevedené vlastnícke právo k bytu, avšak nie je zapísaný ako výlučný vlastník, ale spoluvlastník o veľkosti podielu 3/4-iny. Ako ďalší podielový spoluvlastník s podielom 1/4-ina bola evidovaná J. T., terajšia manželka žalovaného. Po zistení tejto skutočnosti žalobkyňa kontaktovala žalovaného so žiadosťou o vyporiadanie vzájomných finančných nárokov v zmysle ústnej dohody, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy o prevode práv a povinností, t. j. Dodatku č. 2 zo dňa 04.05.2016. Poukazovala pritom na ústnu dohodu, ktorá mala vzniknúť medzi ňou a žalovaným. Právny stav v žalobe bol opísaný tak, že sa jedná o dohodu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka (nepomenovaná, osobitne upravená). Tiež bolo poukazované na ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (náhrada škody). Podľa opísania rozhodujúcich skutočností v žalobe vznikla škoda, ktorú je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. V žalobe tiež uviedla, že so žalovaným sa ústne dohodli na vrátení časti zaplatenej kúpnej ceny z prostriedkov jemu poskytnutého hypotekárneho
úveru. Protiprávnosť konania žalovaného mala vyplynúť z porušenia povinnosti, ku ktorej sa zaviazal v zmysle ústnej dohody. Pretože žalovaný požadované finančné prostriedky nevrátil, žiadala, aby vo veci rozhodol súd a uložil mu povinnosť požadovanú sumu v žalobe zaplatiť. V priebehu konania žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky previedla svoje práva na žalobcu, pričom súd o zmene účastníkov rozhodol uznesením dňa 15.03.2018. V priebehu vykonávania dokazovania súd prvej inštancie po výsluchu účastníkov a svedkov sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu, uzatvorenej medzi spoločnosťou Jégeho Residential, s.r.o., so sídlom v Bratislave a S. G. - živnostníčkou ako budúcim kupujúcim a tiež Dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 04.05.2016. Týmto dodatkom S. G. postúpila všetky svoje práva a povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, na budúceho kupujúceho 2/ (Ing. G.). V článku II. ods. 3 je uvedené, že budúci kupujúci 1/ a budúci kupujúci 2/ podpisom tohto dodatku vyhlasujú a robia nesporným, že medzi nimi došlo k dohode týkajúcej sa už zložených finančných prostriedkov uhradených zo strany budúceho kupujúceho 1/ v prospech budúceho predávajúceho a že vzájomné vysporiadanie ohľadom týchto finančných prostriedkov vykonali mimo zmluvu. V článku III. bod 3 následne uviedli, že budúci kupujúci 1/ a budúci kupujúci 2/ vyhlasujú, že nemajú voči sebe žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že neexistujú podmienky pre priznanie požadovaného nároku z titulu náhrady škody. Tiež dospel k záveru, že nebol preukázaný vznik zmluvného vzťahu (ústna zmluva), na základe ktorého by sa žalovaný zaviazal žalobkyni, resp. následne žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu. Skúmal tiež, či predmetný nárok nie je možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že nič nenaznačuje tomu, že by existoval z tohto titulu záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Následne žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Najmä z obsahu Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.05.2016 vyplýva, že vysporiadanie zložených finančných prostriedkov v prospech predávajúceho vykonali mimo zmluvu a následne vyhlásili, že voči sebe nemajú „žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky“. Z tohto vyplýva, že pokiaľ vzájomné záväzky vyporiadali mimo zmluvu, následne obaja prehlásili, že z takejto dohody už nevyplývajú pre žiadneho z účastníkov tejto zmluvy žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Ak teda existovala dohoda tak, ako to bolo opísané v žalobe, že mala predchádzať uzatvoreniu zmluvy o prevode práv a povinností, t. j. Dodatku č. 2, v tomto dodatku je už výslovne uvedené, že vzájomné vysporiadanie bolo vykonané mimo zmluvu. Na to potom nadväzuje vyhlásenie zmluvných strán o neexistencii vo vzťahu navzájom akýchkoľvek záväzkov. Tak, ako konštatoval súd prvej inštancie, existencia inej dohody medzi účastníkmi v súvislosti s vrátením finančných prostriedkov označených v žalobe preukázaná nebola. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav opísaný žalobcom, ako aj vykonané dokazovanie a dospel k správnym právnym záverom. Zo žiadnych okolností nemožno dospieť k záveru, že žalovaný má povinnosť vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni vrátiť finančné prostriedky označené v žalobe, či už z titulu nepomenovanej zmluvy, náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ odvolateľ poukazoval v odvolaní na iné dôvody, pre ktoré by mala žalovanému vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanú sumu (pôžička, resp. neplatnosť dohody z titulu vzdania sa vopred svojich práv), žiadne takéto skutočnosti zo skutkového stavu opísaného žalobkyňou, resp. z vykonaného dokazovania, nevyplynuli.
8. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, pričom je možné konštatovať, že v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
9. Pokiaľ teda odvolateľ poukazoval na nesprávny procesný postup, nesprávne skutkové zistenia, resp. nesprávne právne posúdenie veci, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Pri skúmaní napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru, že by jeho odôvodnenie bolo zmätočné, resp. nepreskúmateľné. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť u žalovaného na úkor žalobcu, je zrejmé, že žalovanú sumu zaplatila pôvodná žalobkyňa stavebníkovi bytového komplexu. Podľa článku III. bod 2 budúci kupujúci (S. G.) a budúci predávajúci (investor) vyhlasujú, že nemajú zo zmluvy voči sebe žiadne práva ani záväzky, či nesplatené pohľadávky. Týmto považovali vo vzťahu navzájom finančné záležitosti za vysporiadané. Obdobne, vzhľadom na obsah článku III. bod 3 takáto
situácia nastala u žalobcu a žalovaného. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, obsah Dodatku č. 2 zmluvy, najmä čl. III. bod 3 jednoznačne udáva, že o spôsobe vysporiadania sa zmluvné strany dohodli a následne prehlásili, že neexistujú žiadne záväzky, práva, či nesplatené pohľadávky. Ak teda žalobca prehlásil, že záväzok neexistuje, nemôže zároveň tvrdiť (bez toho, aby sa zmenili skutkové okolnosti), že žalovaný má povinnosť záväzok splniť. Ani odvolací súd tak nedospel k záveru, že by u žalovaného na úkor žalobcu (po vyhlásení, že záväzky sú vyrovnané) vzniklo bezdôvodné obohatenie a vznikla povinnosť takéto obohatenie vydať. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).