Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-8-2013.pdf
PDF · 164.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: REO, s.r.o. Košice so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 36 174 106 zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, IČO: 47 254 220 proti žalovanej: A&A Trading s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Budulovská 29, IČO: 36 727 687, zast. JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.6.2008 medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorej predmetom bol odplatný prevod nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXX, kat.úz. L., obec Moldava nad Bodvou, vydanom Katastrálnym úradom v Košiciach, správa katastra Košice-okolie ako parc.č.130/54 vo výmere 230 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba
- transformátor na parc.č.130/54, parc.č.130/92 vo výmere 2959 m2- zastavané plochy a nádvoria a stavba - výrobná hala na parc.č.130/92, parc.č. 130/135 vo výmere 4421 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat.úz. H., obec H., vydanom Katastrálnym úradom v Košiciach, správa katastra Košice-okolie ako parc.č.636/6 vo výmere 205 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/7 vo výmere 164 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/10 vo výmere 1153 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/29 vo výmere 411 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/35 vo výmere 8928 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/36 vo výmere 1236 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/38 vo výmere 359 m2-zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súp.čísla - strážna budova stojaca na parc.č.636/7 vo výmere 164 m2-zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súp.čísla - výrobná hala stojaca na parc.č.636/10 vo výmere 1153 m2-zastavané plochy a nádvoria, a to z výlučného vlastníctva žalobkyne ako predávajúcej do výlučného vlastníctva žalovanej ako kupujúcej a ktorej vklad povolila správa katastra Košice-okolie pod č. V 887/08, je absolútne neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že obchodná spoločnosť REO s.r.o. Košice, sídlo Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 36 174 106, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č.9404/V je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, kat.úz. L., obec Moldava nad Bodvou, vydanom Katastrálnym úradom v Košiciach, správa katastra Košice-okolie ako parc.č.130/54 vo výmere 230 m2-zastavané plochy a nádvoria a stavba
- transformátor na parc.č.130/54, parc.č.130/92 vo výmere 2959 m2-zastavané plochy a nádvoria a stavba - výrobná hala na parc.č.130/92, parc.č.130/135 vo výmere 4421 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX kat.úz. H., obec H., vydanom Katastrálnym úradom v Košiciach, správa katastra Košice-okolie ako parc.č.636/6 vo výmere 205 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc.č.636/7 vo výmere 164 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/10 vo výmere 1153 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/29 vo výmere 411 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/35 vo výmere 8928 m2-zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/36 vo výmere 1236 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č.636/38 vo výmere 359 m2-zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súp.čísla - strážna budova stojaca na parc.č.636/7 vo výmere 164 m2-zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súp.čísla - výrobná hala stojaca na parc.č.636/10 vo výmere 1153 m2-zastavané plochy a nádvoria, oproti vydaniu plnenia vo výške 331 939,18 eur na účet žalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že existenciu svojho vlastníckeho práva opiera o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2008, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a pôvodným žalovaným, spoločnosťou RDB s.r.o. so sídlom Budulovská 29, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 585 157 a následne aj neplatnosť ďalšej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou RDB s.r.o. a A&A Trading s.r.o., keďže spoločnosť RDB s.r.o. ako nevlastník nemohla previesť svoje neexistujúce vlastnícke právo na spoločnosť A&A Trading s.r.o.. Svoju argumentáciu o neplatnosti prvej kúpnej zmluvy opiera žalobca o nasledovné skutočností: 1. Žalobcov prejav vôle smeroval k predaju predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu v celkovej výške úplne inej ako bolo uvedené na kúpnej zmluve, pričom bol žalovaný uvedený do omylu a 2. predmetná zmluva je absolútne neplatná podľa ust. § 39 OZ.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že na takto formulovanom petite nie je naliehavý právny záujem a že kúpna zmluva uzavretá dňa 16.6.2008 bola uzatvorená z dôvodu obojstrannej súladnej vôle zmluvných strán na strane predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na strane kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, a preto bola uzatvorená platne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav: Dňa 16.6.2008 uzavrela žalobkyňa ako predávajúci so spoločnosťou RDB s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Budulovská 29, IČO: 36 585 157 ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX kat.úz. L., obec Moldava nad Bodvou a nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX kat.úz. H., obec H.. Táto zmluva bola zavkladovaná správou katastra Košice-okolie dňa 18.6.2008 pod č. V 887/08. Nehnuteľností zapísané na LV č.XXX a LV č.XXXX boli na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 18.12.2015 prevedené na spoločnosť A&A Trading s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Budulovská 29, IČO: 36 727 687.
4. Žalobca vo svojom písomnom stanovisku (č.l.174) uviedol, že existenciu svojho vlastníckeho práva opiera o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2008, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a pôvodným žalovaným spoločnosťou RDB s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, Budulovská 29 a uvedené následne spôsobuje aj neplatnosť v poradí ďalšej kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou RDB s.r.o. a A&A Trading s.r.o.. Spoločnosť RDB s.r.o. ako nevlastník nemohla previesť svoje neexistujúce vlastnícke právo na spoločnosť A&A Trading s.r.o.. Medzi týmito spoločnosťami existuje personálne prepojenie. Svoju argumentáciu o neplatnosti prvej kúpnej zmluvy opiera žalobca o nasledovné skutočností: 1. žalobcov prejav vôle smeroval k predaju predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu v celkovej výške úplne inej ako bolo uvedené na kúpnej zmluve, pričom bol žalovaný uvedený do omylu a 2. predmetná zmluva je absolútne neplatná podľa ust. § 39 OZ.
5. Predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške 10 mil. Sk uvedenú v čl. II kúpnej zmluvy. Reálna trhová hodnota predmetnej nehnuteľnosti v čase jej predaja bola zhruba 5-násobná, o čom svedčia dôkazy, a to znalecký posudok, ktorý bol známy tak predávajúcemu ako aj kupujúcemu, ako aj výpoveď štatutárneho orgánu kupujúceho urobená v iných súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Košice II, z ktorej vyplýva, že tak kupujúci ako aj predávajúci si boli vedomí reálnej trhovej hodnoty prevádzanej nehnuteľností a žalobca ani kupujúci v žiadnom prípade nemali vôľu uskutočniť kúpnu nehnuteľností za cenu 10 mil. Sk. Napriek uvedeným skutočnostiam preukazujúcim trhovú hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa údajne mali dohodnúť na predaji nehnuteľnosti len za cenu 10 mil. Sk. Táto cena je aj vzhľadom na predložené dôkazy zjavne nevýhodná pre predávajúceho. Bolo by nelogické domnievať sa, že predávajúci mal reálne v záujme predať uvedenú nehnuteľnosť len za cenu 10 mil. Sk. Naopak, žalobca v postavení predávajúceho si bol plne vedomý reálnej hodnoty prevádzanej nehnuteľností a toho si bol vedomý aj kupujúci. Deklarované presvedčenie žalobcu pramenilo z ústnych rokovaní a dohôd so štatutárnym orgánom žalovaného, s ktorým sa takto dohodli. Do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že
uvedená dohoda bola predostretá práve kupujúcim, ktorý mal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného konania žalovaného sa žalobca dostal do omylu, keď mal po celý čas za to, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy a vzájomných ústnych dojednaní nedôjde k predaju nehnuteľností za cenu 10 mil. Sk. Žalobca konal v omyle spôsobenom lstivým konaním kupujúceho a vzhľadom na uvedené skutočnosti je zjavné a nepochybné, že prejav vôle žalobcu nesmeroval k predaju nehnuteľností za sumu 10 mil. Sk, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že prejav vôle žalobcu nebol vážny, keď reálne nesmeroval k predaju nehnuteľnosti za sumu 10 mil. Sk. Z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ust. § 39 OZ, žalobca poukázal na to, že ak by sa súd nestotožnil s jeho predchádzajúcou právnou argumentáciou uzatvorená kúpna zmluva je absolútne neplatná v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z uvedených skutkových okolností, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci sledoval uzatvorením kúpnej zmluvy, v ktorej bola uvedená kúpna cena neprimerane nižšia ako trhová cena jediný cieľ, a to optimalizáciu svojich účtovných výsledkov. K uvedenému bol motivovaný snahou o úspešné získanie eurofondov. Z uvedeného dôvodu navrhol žalobcovi uzatvorenie nie vážnej kúpnej zmluvy s uvedenou kúpnou cenou 10 mil. Sk. Takéto konanie žalovaného nie je možné hodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.8.2010 sp.zn. 30Cdo 1653/2009 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.3.2012 sp.zn. 30Cdo 21/2012, na základe ktorých podľa žalobcu možno odôvodnene dospieť k záveru, že dojednanie neprimerane nízkej kúpnej ceny síce samo o sebe nezakladá rozpor s dobrými mravmi a s ním súvisiacu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ust. § 39, avšak v prípade ak sa k takémuto dojednaniu výrazne nízkej kúpnej ceny pripojí konane, ktoré smeruje k nemravnému cieľu, resp. k cieľu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, v takom prípade je možné hovoriť o absolútnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 39 OZ.
6. Žalovaný v písomnom podaní (č.l. 219) uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol z dôvodu, že na takto formulovanom petite nie je naliehavý právny záujem, ak sa žalobca domáha priamo určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca svoju argumentáciu o neplatnosti kúpnej zmluvy opiera o to, že mal byť žalovaným uvedený do omylu, a preto má byť zmluva absolútne neplatná podľa § 39 OZ. Tvrdenia žalobcu o tom, že bol uvedený do omylu má preukazovať znalecký posudok č. 12/2017 zo dňa 24.8.2007, kde je všeobecná hodnota nehnuteľností vyčíslená na sumu 50 200 000,00 Sk. Samotná skutočnosť, že cena prevádzaných nehnuteľností bola nižšia ako cena vyčíslená v znaleckom posudku, ktorý s uzatvorením kúpnej zmluvy nijako nesúvisel, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2008, čo vo svojom podaní potvrdil aj žalobca. Žalovaný poukázal na to, že predmetom znaleckého posudku č.12/2017 zo dňa 24.8.2007 sú aj iné nehnuteľností a nielen nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o predaji podniku. Okrem toho cena nehnuteľností je v predloženom posudku účelovo nadhodnotená. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by zmluva nejako súvisela s predloženým znaleckým posudkom vypracovaným rok pred uzatvorením zmluvy. Žalobca účelovo klame keď tvrdí, že uzatvorenie kúpnej zmluvy iniciovala spoločnosť RDB s.r.o. s tým, že má záujem uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok na základe výzvy Ministerstva životného prostredia SR. Spoločnosť RDB s.r.o. mala záujem o kúpu nehnuteľností z dôvodu výkonu svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že nenávratný finančný príspevok pre projekt rozšírenie prevádzky na zhodnocovanie odpadových plastov sa netýkal samotných nehnuteľností, ale technológie PSP 700 na spracovanie odpadových plastov, ktorá je len umiestnená na týchto nehnuteľnostiach. Zároveň žalobca predložil súdu zoznam príloh, ktoré ako žiadateľ musí priložiť k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu nevyplýva, že by sa táto príloha mala týkať nenávratného finančného príspevku, o ktorý žiadala spoločnosť RDB s.r.o.. Okrem toho z obsahu predloženého listinného dôkazu bod 13 dokladovanie majetkovo-právnych vzťahov vyplýva, že k žiadosti bolo potrebné predložiť doklady potrebné na preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. iného práva k nehnuteľnostiam podľa § 139 ods.1 zák.č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Túto skutočnosť preukazujú aj ďalšie listinné dôkazy predložené žalobcom, a to žiadosti o nenávratný finančný príspevok, kde čl. 1 Vlastnícke (zmluvné vzťahy k nehnuteľnosti je uvedené. V prípade že nie ste vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa projekt týka, popíšte akým spôsobom sú) budú vysporiadané vlastnícke/zmluvné vzťahy (napr. uzavretá nájomná zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve, zmluva o zriadení vecného bremená) s uvedením nehnuteľností, ktorých sa projekt týka. Tieto listinné dôkazy vyvracajú tvrdenie žalobcu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo len z dôvodu, že spoločnosť žiadala o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Ak by spoločnosť RDB s.r.o. potrebovala využiť nehnuteľností žalobcu ako
tvrdí žalobca, pre potreby žiadosti stačilo uzatvoriť nájomnú zmluvu a nie uzatvárať fiktívnu zmluvu. Predložené listinné dôkazy dokazujú aj nesúlad medzi časom uzatvorenia kúpnej zmluvy a časom kedy spoločnosť RDB s.r.o. podala žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Je nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 16.6.2008. Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku mohla spoločnosť RDB s.r.o. podať najskôr 23.4.2010, čo je dátum právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu uvedený v čl. 2 žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Kúpna zmluva bola uzatvorená viac ako 22 mesiacov pred podaním žiadosti čo tiež dokazuje, že tieto dve skutočnosti spolu nijak nesúviseli. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spoločnosť RDB s.r.o. nemohla mať vedomosť o výzve Ministerstva životného prostredia SR, lebo takáto výzva bola vyhlásená až o dva roky neskôr. Kúpna zmluva bola uzatvorená z dôvodu obojstranne súladnej vôle zmluvných strán na strane predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na strane kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Aj skutočnosť, že nepochybne došlo k zaplateniu kúpnej ceny dokazuje, že kúpna zmluva bola uzatvorená ako reálna zmluva na základe konsenzu zmluvných strán. O úmysle žalobcu previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu svedčí nielen text kúpnej zmluvy, ktorý neobsahuje žiadne dojednania o dočasnom prevode, ale aj správanie sa žalobcu po uzatvorení kúpnej zmluvy. Žalobca žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podal potom ako spoločnosť RDB s.r.o. podala návrh na pristúpenie do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod č.k. 26K 36/2012 voči žalobcovi. Spoločnosť RDB s.r.o. si v tomto návrhu uplatnila voči žalobcovi pohľadávky v celkovej výške 232 967,64 eur s prísl.. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 17.1.2013 povolil vstup veriteľovi RDB s.r.o. do konkurzného konania voči dlžníkovi REO s.r.o. Košice. Ministerstvo životného prostredia SR neschválilo nenávratný finančný prostriedok rozhodnutím zo dňa 18.11.2010. Podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy po viac ako 2 rokoch od zamietnutia žiadosti dokazuje, že žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a uzatvorenie kúpnej zmluvy spolu nijak nesúviseli. Na druhej strane spoločnosť RDB s.r.o. ako kupujúca nadobudnuté nehnuteľností až do ich predaja nerušene užívala a investovala do nich, čím podstatne zvýšila ich hodnotu. Podľa žalovaného žalobca doteraz nijak nepreukázal svoje tvrdenie, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy uvedený do omylu. Žalovaný poukázal na to, že predmetné nehnuteľností nadobudol od spoločnosti RDB s.r.o. v dobrej viere, že sú v jej vlastníctve a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 549/2015, v ktorom Ústavný súd formuloval záver o tom, že pokiaľ sa dostane do vzájomnej kolízie právo na ochranu pôvodného vlastníka a právo na ochranu dobrej viery nadobúdateľa a pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, pričom vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu. Žalovaný predmetné nehnuteľností nadobudol od spoločnosti RDB s.r.o. na základe zmluvy o predaji podniku, ktorej vklad bol povolený pod V 1599/2015 v dobrej viere, že sú v jej vlastníctve. Z listov vlastníctva, na ktorých sú predmetné nehnuteľností vedené v čase uzatvorenia zmluvy o predaji podniku nevyplývalo, že by nehnuteľností boli predmetom akéhokoľvek súdneho ani iného konania. Žalovaný popiera akúkoľvek personálnu prepojenosť so svojím právnym predchodcom. Čo sa týka žalobcom predloženého výpisu zo sociálnej siete firiem Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2017, ktorý podľa žalobcu preukazuje prepojenosť medzi spoločníkom žalovaného a spoločníkmi spoločnosti RDB s.r.o., k tomu žalovaný uvádza, že predložená listina obsahuje mená spoločníkov a členov štatutárneho orgánu súvisiacich osôb a spoločnosti počas celej histórie spoločnosti, a to bez určenia ich časovej pôsobnosti, čo nevylučuje, že osoby uvedené v predloženej listine sa vzájomne nepoznajú a nikdy sa nestretli. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Svedok H. Y. uviedol, že zmluva bola normálne podpísaná a predchádzalo jej dlhé obdobie, pričom firma RDB investovala do nehnuteľností patriacich žalobcovi. Z tejto situácie boli vo firme nervózni, keďže zveľaďovali nehnuteľností, ktoré im nepatrili, pričom konateľ žalobcu spočiatku vyhlásil, že nehnuteľností vloží do firmy, avšak neskôr pýtal peniaze, takže bolo jasné, že nejde o vklad, ale o predaj týchto nehnuteľností. Jedného dňa konateľ žalobcu p. R. prišiel za ním s hotovou zmluvou, ktorú si on v rýchlosti pozrel a podpísal. Táto zmluva sa týkala predaja nehnuteľností za sumu 10 mil. Sk. Ďalej uviedol, že on pri podpise zmluvy neskontroloval, ktoré nehnuteľností boli predmetom prevodu, pretože neočakával podraz zo strany p. Szaba. Neskôr sa ukázalo, že predmetom predaja nebol aj dohodnutý rozostavaný energoblok. Túto zmluvu o prevode nehnuteľností podpisoval on spolu aj s p. H. a v tom čase bol konateľom firmy RDB aj p. R.. O skutočnosti, že by firma RDB mala vrátiť nehnuteľností firme REO sa začalo hovoriť až v čase, keď už medzi účastníkmi nastali konflikty. Ďalej svedok uviedol, že návrh žalobcu, aby mu boli vrátené nehnuteľností, ho dosť pobúril, pretože
žalobca tieto nehnuteľností im nedal, ale predal, pričom vrátenie neprichádza do úvahy, keďže firma RDB do týchto nehnuteľností zainvestovala asi 700 tis. Sk z dôvodu rekonštrukcie. Čo sa týka dotácie na predmetnú nehnuteľnosť uviedol, že dotácia nebola na nehnuteľnosť, ale na výrobu, s ktorou začali a na zamestnancov, ktorých zamestnávali. Tvrdenie žalobcu, že bolo dohodnuté s ním, že predmetné nehnuteľností sa prevedú na firmu RDB z dôvodu získania dotácií a že neskôr budú nehnuteľností vrátené žalobcovi, rozhodne poprel. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, čo bolo motiváciou na investovanie do nehnuteľností žalobcu svedok uviedol, že v tom čase tieto nehnuteľností nepovažovali ako cudzie nehnuteľností, pretože firma RDB mala v týchto priestoroch priviesť technológiu a začať tam vyrábať, a preto aj považovali tieto nehnuteľností za svoje. Odpredaj týchto nehnuteľností bol len otázkou času, pričom žiadnu nájomnú zmluvu na užívanie týchto nehnuteľností firma RDB nemala a keďže do týchto nehnuteľností aj investovala, nebolo potrebné otázku nájomnej zmluvy riešiť, pretože firma RDB nepredpokladala, že budú nejaké problémy. K tabuľke, ktorú mu predložila právna zástupkyňa žalobcu k nahliadnutiu, v ktorej bola uvedená položka, že dohodnutá cena za areál bola 55 mil. Sk uviedol, že toto je jedná z desiatok podobných tabuliek a je to tabuľka z jednej možnej reality, ktorá nikdy nenastala a poukázal na ďalšie položky, ktoré sa nikdy neriešili ako zápočty Hala Imro, zápočty hala Miro, zápočty Hala Maťo, suma 4 mil. a 5 mil. boli riešené úplne ináč. Takže táto tabuľka nemôže byť správna. Uviedol, že na prvom stretnutí požiadavka žalobcu bola asi 55 mil. Sk, pričom firma mala vedomosť o tom, že je to nadhodnotená cena a potom nasledovalo ešte viacej rokovaní o cene a výsledkom bola zmluva, ktorú priniesol štatutárny zástupca žalobcu p. R., takže ťažko predpokladať, že by s cenou nesúhlasil. Opätovne potvrdil, že štatutárny zástupca žalobcu sa vrátenia nehnuteľností domáhal až potom, keď nastali konflikty, a to koncom roka 2010. Rozhodne poprel, že by bol daný sľub žalobcovi, že nehnuteľností sa mu vrátia, pričom uviedol, že suma za odpredaj nehnuteľností, teda 10 mil. Sk, bola žalobcovi riadne vyplatená. Ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá v roku 2008 a ani potom čo firma RDB nezískala dotáciu od Ministerstva hospodárstva sa žalobca nedomáhal vrátenia nehnuteľností.
8. Svedok A.. H. H. uviedol, že firma RDB so žalobcom sa pustili do spoločného projektu, kde mali zakúpiť technológiu a túto nainštalovať do priestorov, ktoré im ponúkol štatutárny zástupca žalobcu. Po dlhých rokovaniach sa firma RDB rozhodla odkúpiť tieto priestory a zrekonštruovať. Tieto priestory aj zrekonštruovala za sumu približne 700-800 tis. Sk. Rekonštrukcia bola začatá ešte pred odkúpením predmetných nehnuteľností a dokončená bola už v čase keď bola vlastníctvom spoločnosti RDB. Uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu mu zaslal e-mail s návrhom kúpnej zmluvy na odpredaj predmetných nehnuteľností s tým, aby firma RDB kúpnu zmluvu podpísala a že on zabezpečí na katastri zavkladovanie kúpnej zmluvy. Za kupujúcich túto zmluvu podpísal on a p. Y. a za predávajúceho p. R.. Cena bola dojednaná na 10 mil. Sk. Uviedol, že si presne nepamätá kto navrhol túto sumu, ale predpokladá, že to bol p. R., keďže pripravil celú zmluvu aj s touto sumou. Čo sa týka vrátenia predmetných nehnuteľností uviedol, že toho sa domáhal štatutárny zástupca žalobcu až potom, keď sa vzťahy medzi spoločníkmi zhoršili, avšak poprel, že by takáto podmienka pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola. Uviedol, že sa nepamätá či bol nápad odkúpiť predmetné nehnuteľností. Taktiež uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu p. R. mu zaslal e-mail o cene zo znaleckého posudku, kde bola uvedená suma 20 mil. Sk. K tabuľke predloženej právnou zástupkyňou žalobcu uviedol, že je to pracovná verzia, čo sa týka financovania celého projektu. Táto tabuľka sa priebežne menila. K položke, ktorá uvádza, že areál je za cenu 55 mil. Sk uviedol, že túto sumu požadoval štatutárny zástupca žalobcu. Uviedol, že on túto tabuľku rozporoval a rozporoval aj položky v počte 13 kusov. Taktiež rozporná bola aj cena za nehnuteľnosť, ktorá je tam uvedená, keďže on mal od p. Szaba znalecký posudok na sumu 20 mil. Sk. Čo sa týka znaleckého posudku na sumu 55 mil. Sk, o tomto znaleckom posudku sa dozvedel iba pred 2 rokmi. Svedok potvrdil, že dohodnutá kúpna cena za nehnuteľností bola 10 mil. Sk a žiadne iné dojednania v texte kúpnej zmluvy neboli.
9. Vypočutý svedok A.. H. Š. uviedol, že je prostredníctvom svojej spoločnosti Remedies spoločníkom spoločnosti RDB a v tejto spoločnosti mal na starosti dohľad nad účtovníctvom, kontrolu a správu majetku. Uviedol, že v lete v roku 2008 bola odkúpená nehnuteľnosť spoločnosťou RDB od spoločnosti REO za sumu 10 mil. Sk. Spoločnosť RDB investovala do nehnuteľností, pretože v čase odkúpenia boli v dezolátnom nepoužiteľnom stave a v priebehu rokov 2008-2010 investovala RDB do týchto nehnuteľností cez 20 mil. Sk, dobudovala tam novú budovu, ako aj ďalšie priestory, ktoré boli skolaudované v roku 2011. V roku 2010 bolo zistené, že žalobca, resp. jeho štatutárny zástupca, ktorý bol riaditeľom spoločnosti RDB a súčasne majiteľom spoločnosti REO, vykonával niektoré transakcie tak, že neboli pre spoločnosť RDB výhodné a zisk sa tvoril hlavne v jeho spoločnosti REO. Svedok poukazoval na tento konflikt záujmov a požadoval, aby takéto zmluvy boli zrušené a nahradené štandardnými.
Ďalej zistil, že na prevádzkovanie spoločnosti RDB, ktorá vykazovala každoročne stratu, dávali finančné prostriedky všetci spoločníci okrem štatutárneho zástupcu žalobcu. Siedmi spoločníci firmy RDB peniaze vkladali do spoločnosti a p. R. zo spoločnosti ich vyberal. V tom čase začali riešiť situáciu, pričom štatutárny zástupca žalobcu navrhol, že zo spoločnosti odíde a žiadal, aby spoločnosť RDB odpredala a prepísala nehnuteľný majetok na spoločnosť REO s tým, že p. R. sa vzdá svojho štatútu spoločníka v spoločnosti RDB. V tom čase nejakým spôsobom kúpna zmluva, ktorou RDB získalo nehnuteľností od REO, napadnutá nebola, ale p. R. navrhoval, aby mu firma RDB tieto nehnuteľnosti odpredala naspäť, prípadne započítala. Spoločnosť RDB s takýmto návrhom nesúhlasila, pretože nehnuteľností boli výrazne zhodnotené investíciami, ktoré do nich vložila firma RDB a navyše, začiatkom roka 2011 bolo zistené, že štatutárny zástupca žalobcu zo spoločností RDB vybral viac peňazí ako do nej vložil. Z toho dôvodu aj v priebehu roka 2012 spoločnosť RDB zažalovala žalobcu a žiadala vrátiť tieto peniaze. Následne na to žalobca podal viacero žalôb na spoločnosť RDB, pričom jedna z týchto žalôb je predmetom tohto konania. Čo sa týka tvrdenia o nemorálnosti pri stanovení kúpnej ceny uviedol, že s tým rozhodne nemôže súhlasiť a naopak, považuje za nemorálne ak chce žalobca vrátiť nehnuteľnosti za pôvodnú sumu, pričom tieto nehnuteľností zhodnotila firma RDB výrazným investovaním. Ďalej poukázal na to, že pri robení revízie, kde bola analyzovaná história akým spôsobom boli predmetné nehnuteľností nadobúdané v minulosti a ako sa s nimi pracovalo a bolo zistené, že konkrétna nehnuteľnosť bola pôvodne nadobudnutá od správcu konkurznej podstaty Tesly za zhruba 1,8 mil. Sk. Následne táto nehnuteľnosť bola predávaná medzi viacerými subjektmi, kde cena pri predaji sa pohybovala medzi 1,8-2 mil. Sk. Nehnuteľnosti boli zaťažené úverom a tieto nehnuteľnosti boli ponúknuté za sumu 10 mil. Sk. O tom, že transakcia kúpy za 10 mil. Sk je pripravená a sa uskutoční, svedka informoval v tom čase konateľ p H., pričom táto transakcia aj prebehla a kúpna cena bola riadne vyplatená. V archívoch spoločnosti sa našlo viac znaleckých posudkov, ktoré neobjednávala firma RDB, ale firma REO, a to pravdepodobne preto, aby získala úver, avšak účel týchto posudkov svedkovi nie je známy. Poukázal však na to, že zvláštne na týchto posudkoch bolo, že v relatívne krátkom časovom odstupe tie isté nehnuteľnosti boli ohodnotené tým istým znalcom za diametrálne odlišné sumy. Konkrétne uviedol, budovu energobloku a pozemky pri železnici, ktorú firma REO odkúpila v roku 2005 alebo 2006 za 160 tis. Sk, ale bez toho, že by v nej realizovala nejaké významnejšie úpravy. V jednom z týchto znaleckých posudkov táto budova je ohodnotená na 15 mil. Sk. Hodnotiace koeficienty v týchto posudkoch sa významným spôsobom menili bez toho, že by nastala akákoľvek zmena v týchto parametroch. V jednom posudku bolo výrazne zmenené hodnotenie polohovania budovy voči svetovým stranám, pričom túto budovu nikto neotáčal. Takto je zrejmé, že znalec tieto posudky robil podľa zadania s cieľom nastaviť takú cenu, akú si stanovil zadávateľ. Tieto znalecké posudky firma RDB analyzovala až na základe tejto žaloby a nemali nič spoločné s kúpnou cenou predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol ešte, že žalobca sľuboval nadobudnutie aj ďalších nehnuteľností, a to konkrétne pozemku pri železnici, avšak tieto pozemky na spoločnosť RDB nepreviedol, ale previedol ich na ďalšie subjekty. Taktiež uviedol, že firma REO si v roku 2005 alebo 2006 nechala vypracovať znalecký posudok, ktorý bol na predmetné nehnuteľnosti uvedený, resp. ocenený na sumu 20 mil. Sk. Znalecký posudok, ktorý je na sumu 55 mil. Sk je urobený na ďalšie nehnuteľností, ktoré neboli predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy. Ak by sa kúpna zmluva mala viazať na znalecký posudok, tak tento znalecký posudok by bol vypracovaný na predmet zmluvy. Keďže v tomto znaleckom posudku na 50 mil. Sk je ocenená aj budova energobloku, ktorá nebola predávaná, tak nie je možné tvrdiť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný za účelom uzatvárania kúpnej zmluvy. Čo sa týka dotácií z eurofondov potvrdil, že firma RDB sa uchádzala o dotácie z Ministerstva hospodárstva a tieto dotácie sa realizovali až v roku 2010, pričom uviedol, že má vedomosť o tom, že pri týchto dotáciách je potrebné preukázať vzťah k nehnuteľností, čo môže byť aj nájomná zmluva. To znamená, že dotácie neboli dôvodom na to, aby firma RDB odkupovala nehnuteľnosti. Skutočným dôvodom na odkúpenie nehnuteľností bol fakt, že tieto boli v dezolátnom stave, čo je zrejmé aj z fotografií znaleckého posudku, pričom štatutárny zástupca žalobcu bol práve ten, ktorý chcel, aby firma RDB investovala do týchto nehnuteľností. Keďže to nedávalo zmysel, aby firma RDB investovala do majetku, ktorý nie je v jej vlastníctve, preto navrhla odkúpenie týchto nehnuteľností. Sám štatutárny zástupca žalobcu chápal, že pokiaľ firma RDB chce vykonať väčšie investície, tak je racionálne, aby sa tieto investície robili do vlastného. Poukázal na to, že žalobca uviedol, že za nehnuteľnosti zaplatil 1,8 mil. Sk, keďže v tom čase nebol záujem. Svedok uviedol, že sa zaoberá realitami, a preto poprel, že v priebehu roku 2007 a 2008 sa suma nehnuteľností zhodnotila v podstate mnohonásobne. Poukázal na to, že v tom čase dochádzalo k rastu nehnuteľností, bol to však rast v jednotkách percent ročne a nie na mnohonásobok. K tabuľke predloženej právnou zástupkyňou žalobcu uviedol, že k položke kde je uvedená dohodnutá cena za nehnuteľnosť vo výške 55 mil. Sk sa vyjadriť nevie, ale faktom je, že v roku 2010 robil revíziu vkladov spoločníkov a našiel tam množstvo neoprávnených položiek, ktoré sa neuskutočnili, resp. boli
zrealizované v skutočností ináč, a to bol v podstate aj dôvod prečo zistil, že žalobca zo spoločnosti vybral viac peňazí ako do nej vložil. O tom, že by bola dohodnutá cena za nehnuteľností v sume 55 mil. Sk nemal vedomosť, ale uviedol, že sa hovorilo o tom, že žalobca firme RDB zabezpečí kúpu viacerých nehnuteľností ako napr. aj spomínaný energoblok. V tomto energobloku boli aj nehnuteľností, na ktoré firma poskytla zálohu, ale tieto nehnuteľností na firmu RDB prevedené neboli a nebola vrátená ani záloha.
10. Žalovaný založil do spisu ako dôkaz, ktorý súvisí s výpoveďou svedkov, 7 kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcou správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Tesla Moldava a spoločnosťou Transpol GR. Predmetom týchto zmlúv sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Následne kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou Transpol GR a žalobcom boli predmetné nehnuteľností odpredané za sumu 1,856 000,00 Sk. Následne žalobca tieto nehnuteľnosti založil a na základe záložnej zmluvy obdŕžal 8 mil. Sk a so záložným právom ich previedol na A.. P. X., následne A.. X. tieto nehnuteľnosti previedol opäť na spoločnosť Transpol GR a spoločnosť Transpol GR tieto nehnuteľnosti previedla opäť na žalobcu. Nehnuteľnosti boli prevádzané za kúpnu cenu 2 mil. Sk aj so zriadeným záložným právom. Pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy z roku 2008 kúpna cena bola vyplatená vopred za účelom vyrovnania záložného práva tak, aby spoločnosť RDB už mohla nadobudnúť nehnuteľnosti bez záložného práva. Z toho vyplýva, že žalobca kúpil tieto nehnuteľností za 1 850 000,00 Sk a predal ich za 10 mil. Sk, teda jeho zisk bol viac ako 8 mil. Sk. Preto kúpna cena uzavretá v zmluve zodpovedala realite. Žalovaný poukázal na to, že znalecké posudky, ktorých zadávateľom bol žalobca, boli účelovo nadhodnotené. Poukázal na kúpnu zmluvu týkajúcu sa odpredaja energobloku kde kúpna cena bola 160 tis. Sk v roku 2006 a znalecký posudok v roku 2007 uvádza, že rozostavaný energoblok má sumu 14 656 743,17 Sk, čo nezodpovedá hodnote tejto nehnuteľností. V danom čase suma 10 mil. Sk zodpovedala aj trhovej hodnote nehnuteľností, a to potvrdzuje aj poskytnutý úver vo výške 8 mil. Sk na predmetné nehnuteľností. Poukázal na znalecký posudok z 8.11.2005 od Ing. Vladimíra Závackého, kedy boli nehnuteľností ohodnotené na sumu 20 300 000,00 Sk. Ďalej žalovaný poukázal na to, že aj sám žalobca potvrdil, že výška kúpnej ceny bola dohodnutá podľa reálnych možností akú môže spoločnosť RDB zaplatiť a ak by išlo o fiktívnu zmluvu ako tvrdí žalobca, potom tá cena mohla byť akákoľvek, alebo mohla byť splatná vo viacerých splátkach alebo kúpna cena nemusela byť zaplatená vôbec. Keďže kúpna cena bola riadne zaplatená, dokazuje to, že zmluva bola uzavretá vážne, na základe konsenzu obidvoch strán , a preto je platná.
11. Vypočutá svedkyňa C. S. uviedla, že vzhľadom na to, že robila účtovníčku má vedomosť o tom, že spoločnosť REO odpredala spoločnosti RDB areál a že v súčasnosti tento areál chce spoločnosť REO naspäť do vlastníctva. Uviedla, že prítomná pri dojednaní kúpno-predajnej zmluvy ani pri uzatváraní tejto zmluvy nebola, ona túto zmluvu dostala na zaúčtovanie a pamätá si, že nehnuteľnosť bola odpredaná za 10 mil. Sk. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že boli urobené znalecké posudky a boli vo vyššej sume v rozsahu 40-50 mil. Sk a že tieto posudky zadával štatutárny zástupca žalobcu a že sú zavedené aj v účtovníctve. Čo sa týka prevodov k týmto nehnuteľnostiam uviedla, že spoločnosť REO kúpila predmetné nehnuteľnosti v roku 2005 a v tom čase mala dvoch konateľov, pričom v roku 2006 druhý konateľ bez vedomia p. Szaba tieto nehnuteľností predal. V roku 2007 ich spoločnosť REO odkúpila naspäť, avšak nevedela uviesť od koho.
12. Vypočutý štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že v roku 2007 prišiel J.. H. s návrhom o investovanie do novej technológie depolimerizácia plastov. Po prvotnej analýze dospeli k tomu, že by to mohla byť vhodná technológia. Štatutárny zástupca navrhol, aby uvedená technológia bola umiestnená v areáli žalobcu v Moldave nad Bodvou a po obhliadke tohto areálu sa dohodli, že uvedenú technológiu umiestnia v uvedenom areáli. V tom čase bol aj štatutárnym zástupcom spoločnosti RDB. Ďalej uviedol, že prvotný návrh bol taký, že nehnuteľností budú v nájme. Spoločnosť REO pripravila areál tak, aby bol vhodný do nájmu, teda vyčistilo ho, zbúrali zbytočné stavby a pripravili ho na uvedenú investíciu. V máji 2008 bolo zistené, že bude vyhlásená výzva Ministerstva životného prostredia, kde bolo povedané, že jednou z podmienok je, že žiadateľ musí byť vlastníkom nehnuteľností. Keďže spoločnosť RDB mala záujem žiadať eurofondy na uvedenú technológiu, podľa tvrdenia štatutárneho zástupcu žalobcu predtým boli dohodnutí, že hodnota areálu je 55 mil. Sk, pričom uvedenej dohody sa zúčastnili p. H., J.. Y., J.. C., J.. G. a ešte jeden zo spoločníkov RDB, meno ktorého uviesť nevedel. Všetci podľa tvrdenia p. Szaba s takouto hodnotou súhlasili. Keďže sa jednalo o urýchlený čas o prevod nehnuteľností na spoločnosť RDB, pričom táto nedisponovala finančnými prostriedkami a on bol v tej domnienke, že ani spoločníci nemajú toľko voľných prostriedkov, tak bolo dohodnuté, resp. navrhnuté, že spoločnosť RDB dá fiktívnu
cenu 10 mil. Sk, aby sa mohla zúčastniť tejto výzvy. Podotkol, že firma REO v tom období nemala nedostatok finančných prostriedkov, keďže predala areál stavby a samotný vklad do spoločnosti RDB bol približne 520 000,00 eur, teda 15,5 mil. Sk a on nemal v žiadnom prípade záujem odpredať areál za 10 mil. Sk. Aj počas uvedeného prevodu vychádzal stále z toho, že areál je majetkom spoločnosti REO, resp. pri predaji celej spoločnosti, že mu budú vyplatené peniaze, na ktorých sa dohodli. Dohodnutá suma bola 55 mil. Sk. Následne sa konalo jednanie v sídle spoločnosti Pinter v Maďarsku, kde suma 10 mil. eur sa zdala spoločníkom žalobcu nízka a žiadali 11 mil., na ktorých sa už nedohodli, a to bol začiatok rozchodu v rámci spoločnosti RDB. Po uvedenom stretnutí povedal štatutárny zástupca žalobcu svojím spoločníkom, že žiada naspäť areál tak ako boli dohodnutí a navrhol im 3 možné spôsoby vyporiadania, ktoré zamietli a po dvoch rokoch začali vyrukovať s pôžičkami a týmto sa vzťahy narušili, a preto po odchode zo spoločnosti RDB ako konateľa podal návrh na súd o vrátenie areálu. Potvrdil, že suma 10 mil. Sk, tak ako to bolo dohodnuté v kúpno-predajnej zmluve, mu bola riadne vyplatená. Na otázku súdu, prečo vyplácal žalovaný žalobcovi 10 mil. Sk keď podľa tvrdenia žalobcu išlo o fiktívnu zmluvu žalobca uviedol, že bolo to kvôli tomu ak by to niekto kontroloval, či bola realizovaná táto platba. Ďalej uviedol, že on o výzve, resp. o tom, že bude výzva na dotácie, oboznámil v máji 2008, pričom v týchto výzvach sú všeobecné podmienky, to znamená, že v každej výzve, ktorá bola vydaná Ministerstvom životného prostredia podmienky sú ekvivalentné s ďalšími výzvami. Možno sú tam niektoré špecifiká podľa jednotlivých odborov odpadového hospodárstva, ale čo sa týka niektorých ukazovateľov z hľadiska vlastníctva nehnuteľnosti, fungovania, dĺžky životnosti, fungovania spoločnosti, tie sú dané.
13. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. V danom prípade je predmetom konania žalobný návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2008, na základe ktorej žalobca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených na LV č.XXX kat.úz. L. a na LV č.XXXX kat.úz. H. na spoločnosť RDB s.r.o. a zároveň je návrh na určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX kat.úz. L. a na LV č.XXXX kat.úz. H..
17. Predmetná žaloba je svojou povahou žalobou určovacou v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP.
18. Predovšetkým súd skúmal žalobu z hľadiska jej korešpondencie s procesnou úpravou podľa Civilného sporového poriadku. Pravdou je, že žaloba bola podaná dňa 22.1.2013, t.j. v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak od 1.7.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis, zák. č.160/2015 Z.z. CSP, upravujúci konanie pred súdom v občiansko-právnych veciach, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 470 CSP uvádza: 1. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Nový procesný predpis upravuje explicitne okrem iného vo svojich ustanoveniach, a to konkrétne v § 137 CSP, čoho je možné sa žalobou domáhať.
20. Žaloba o určenie vlastníckeho práva predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka má svoj základ v ust. § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba, ktorou sa strana domáhajúca určenia podľa § 137 písm. c/ CSP nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. a/ tohto ustanovenia. Aj v prípade kedy možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tým prípadným
ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zák.č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len katastrálny zákon) je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľností je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 34 ods.2 Katastrálneho zákona) je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty a skutočných právnych vzťahov medzi účastníkmi.
21. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že žalobca má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.
23. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.6.2008 medzi žalobcom a spoločnosťou RDB s.r.o. nejaví známky platnosti ani z dôvodu nedostatku vôle ani z dôvodu nedostatku vážnosti a taktiež nejaví známky platnosti aj pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko neprimerane nízka kúpna cena v spojitosti s ďalšími okolnosťami zakladá taký rozpor s dobrými mravmi, ktorý takýto právny úkon činí neplatným. Ako dôkaz na svoje tvrdenia predložil znalecký posudok, podľa ktorého mala byť dohodnutá kúpna cena na 55 mil. Sk za predmetné nehnuteľnosti, a preto vyššie uvedená kúpna zmluva nemohla byť uzatvorená vážne za sumu 10 mil. Sk. Po vykonanom dokazovaní navrhol vypočuť opätovne svedka H., ktorý by sa mal vyjadriť k rekonštrukcií areálu a k financovaniu, nakoľko p. H. má vedomosti o finančných tokoch spoločnosti RDB. Taktiež navrhoval vypočuť aj svedka Koniara, ktorý podľa tvrdenia žalobcu sa vie vyjadriť k rekonštrukcií areálu, a to aj po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy.
24. Z vykonaného dokazovania (z výsluchu strán sporu, z výsluchu svedkov a ostatného spisového materiálu) mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 16.6.2008 kúpnu zmluvu so spoločnosťou RDB s.r.o., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX kat.úz. L. a nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX kat.úz. H.. Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 10 mil. Sk. Z článku IV pod bodom 6 vyplýva, že účastníci tejto zmluvy vyhlasujú, že sa pred podpísaním tejto zmluvy oboznámili s jej obsahom, ako aj s obsahom listu vlastníctva č.2318 a obsahom LV č.547 a že táto zmluva je uzatvorená po vzájomnej dohode slobodne a vážne, zrozumiteľne a určito, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a taktiež nie v omyle, na dôkaz čoho ju vlastnoručne podpisujú. Za predávajúceho, za spoločnosť REO s.r.o. Košice, podpísal túto zmluvu A.. J. R., konateľ a za kupujúceho za RDB s.r.o. podpísali zmluvu konatelia H. H. C. H. Y.. Žalobca v konaní nepreukázal, že táto uzavretá zmluva bola fiktívna a že dohodnutá suma za odpredaj predmetných nehnuteľností bola 55 mil. Sk. Taktiež nepreukázal, že táto kúpna zmluva bola uzavretá z dôvodu, aby spoločnosť RDB s.r.o. sa mohla uchádzať o nenávratný finančný príspevok na základe výzvy Ministerstva životného prostredia SR. Zo žiadosti o nenávratný finančný príspevok ( z č.l.10-15) vyplýva, že spoločnosť RDB s.r.o. podala túto žiadosť dňa 23.4.2010, pričom kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16.6.2008, to znamená, viac ako 22 mesiacov pred podaním žiadosti, čo dokazuje, že predaj nehnuteľnosti žalobcom firme RDB s.r.o. nesúvisel so žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku spoločnosťou RDB s.r.o., ktorá v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemohla mať vedomosť o výzve Ministerstva životného prostredia SR, keďže táto výzva bola vyhlásená až o dva roky neskôr. O tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená ako reálna zmluva na základe konsenzu zmluvných strán svedčí aj skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena vo výške 10 mil. Sk bola kupujúcou spoločnosťou RDB s.r.o. riadne vyplatená predávajúcemu - žalobcovi, ktorý túto skutočnosť aj potvrdil. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že úmysel žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu je zrejmý nielen z textu kúpnej zmluvy, ktorý neobsahuje žiadne dojednania o dočasnom prevode, ale aj správanie sa žalobcu po uzatvorení kúpnej zmluvy. Žalobca podal žalobný návrh dňa 22.1.2013, pričom Ministerstvo životného prostredia SR neschválilo nenávratný finančný prostriedok spoločnosti RDB s.r.o. rozhodnutím zo dňa 18.11.2010.
Aj táto skutočnosť - podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy po viac ako 2 rokoch od neschválenia finančného príspevku pre RDB s.r.o. dokazuje, že žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a uzatvorenie kúpnej zmluvy spolu nijako nesúviseli. Spoločnosť RDB s.r.o. predmetné nehnuteľnosti užívala nerušene, investovala do nich značnú finančnú čiastku a tým zvýšila ich hodnotu. Túto skutočnosť nerozporoval ani žalobca. Spoločnosť RDB s.r.o. na základe zmluvy o predaji podniku previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V 1599/2015. Súd sa taktiež stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od spoločnosti RDB s.r.o. v dobrej viere, že sú v jeho vlastníctve s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 549/2015. V tomto rozhodnutí je uvedené, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromno-právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavno- právnej ochrany musí tak postaviť na nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo+iuris ad alium transfére totes quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V danom prípade, ak žalovaný pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v kat. nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (rozhodnutie o povolení vkladu), mal by požívať ústavnú ochranu. Súd taktiež dáva za pravdu žalovanému, že výpis zo sociálnej siete firiem SR zo dňa 25.10.2017, ktorý predložil žalobca súdu a ktorý podľa neho preukazuje prepojenosť medzi spoločníkom žalovaného a spoločníkmi spoločnosti RDB s.r.o. nemôže byť dôkazom personálnej prepojenosti žalovaného so svojím právnym predchodcom. Táto predložená listina obsahuje mená spoločníkov a členov štatutárneho orgánu súvisiacich osôb a spoločnosti počas celej histórie spoločnosti, a to bez určenia ich časovej pôsobnosti, čo nevylučuje, že osoby uvedené v predloženej listine sa vzájomne nepoznajú a nikdy sa nestretli. Bolo jednoznačne v konaní preukázané, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.6.2008, ktorej neplatnosti sa dovoláva žalobca, bola uzatvorená z dôvodu obojstranne súladnej vôle zmluvných strán na strane predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na strane kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Tvrdenie žalobcu o tom, že bol uvedený do omylu nebolo v konaní ničím preukázané, a to ani predloženým znaleckým posudkom č.12/2017 zo dňa 24.8.2007, v ktorom bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vyčíslená na sumu 50 200 000,00 Sk. Skutočnosť, že cena sprevádzaných nehnuteľností bola nižšia ako cena vyčíslená v znaleckom posudku, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.2008, čo potvrdil aj samotný žalobca, pričom tento znalecký posudok nesúvisel s uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy. Predmetom tohto znaleckého posudku sú aj iné nehnuteľností a nielen nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. Z tohto znaleckého posudku bolo zistené, že zadávateľom bola spoločnosť REO s.r.o. Košice a účelom posudku malo byť ohodnotenie nehnuteľností pre zriadenie záložného práva uzatvorenie záložnej zmluvy a úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností - výrobnej haly bez súpisného čísla s príslušenstvom, energobloku bez súpisného čísla s príslušenstvom v Moldave nad Bodvou a pozemkov v zmysle LV č.XXX kat.úz. L. a LV č.XXXX a XXXX kat.úz. H.. Už zo samotného zadania tohto znaleckého posudku vyplýva, že nesúvisel s uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy, ale pre zriadenie záložného práva a uzatvorenie záložnej zmluvy. Všetci vypočutí svedkovia v konaní potvrdili, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena 10 mil. Sk, o čom svedčí aj skutočnosť, že kúpnu zmluvu vypracoval sám žalobca s takto dohodnutou kúpnou cenou. Žalobca túto skutočnosť nepoprel.
25. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci výsluchom H. H. C. E. F., keďže svedok H. už v konaní vypočutý bol a žalobca mal možnosť mu klásť otázky na preukázanie tvrdených skutočností. Obaja svedkovia sa podľa tvrdenia žalobcu mali vyjadriť k rekonštrukcií areálu a k financovaniu. Súd však je toho názoru, že okolností, ku ktorým navrhnutí svedkovia mali byť
vypočutí, nemajú vplyv na platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu. Samotný žalobca nemal vyjasnené, či svedok E. F. si bude pamätať vzhľadom na odstup času, ale mal by sa vyjadriť o kúpe areálu spoločnosťou RDB a zároveň uviedol, že tento svedok nebol prítomný ani pri dojednávaní podmienok ani pri samotnom uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy, ale bol iba ním oboznámený o nakladaní s týmito nehnuteľnosťami.
26. Žalobca ďalej tvrdil, že právny úkon je neplatný aj podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nebol učinený slobodne a vážne.
27. V ust. § 37 ods. 1 OZ sú ustanovené viaceré náležitosti právneho úkonu týkajúce sa vôle a jej prejavu. Ak právny úkon trpí vadami vôle (t.j. nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný.
28. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Existenciu vážnej vôle možno posudzovať na základe objektívnych okolností, za ktorých bol právny úkon učinený najmä, či bol učinený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybností, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne dôsledky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. V danom prípade žalobca okrem tvrdenia o neprimerane nízkej kúpnej cene netvrdil žiadne skutočnosti zakladajúce pochybnosti o existencií vážnej vôle. Čo sa týka samotných objektívnych okolností, za ktorých bol úkon učinený, je potrebné poukázať na fakt, že kúpnu zmluvu pripravil samotný žalobca a podpis žalobcu zastúpeného konateľom na kúpnej zmluve bol osvedčený pred notárom na notárskom úrade. Medzi ďalšie objektívne okolnosti, za ktorých bol úkon učinený, patrí aj fakt, že po uzavretí kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 10 mil. Sk zaplatená v prospech prevádzajúceho žalobcu, čo samotný žalobca potvrdil. Vyššie uvedené objektívne okolnosti nevzbudzujú pochybnosti o existencií vážnej vôle zo strany predávajúceho.
29. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluva je neplatná aj z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 10 mil. Sk.
30. Podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
31. Tieseň predstavuje špeciálnu vadu vôle; vôľa jednajúcej osoby je vadná aj vtedy, ak jej slobodnú tvorbu vylučuje tieseň. Za tieseň sa považuje sociálny, najmä hospodársky, ale aj psychický stav osoby, na ktorú objektívne dolieha tak, že táto osoba uzavrie zmluvu, ktorá jej spôsobí ujmu a ktorú by za normálnych okolností pre seba ako neprospešnú neuzavrela. Tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od takejto zmluvy, avšak len za splnenia ďalšieho predpokladu, ktorým je, že zmluva bola zároveň uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. O takéto sa jedná len tam, kde ide o zjavný nepomer vzájomne poskytnutých plnení, resp. o očividnú nevýhodnosť ďalších podmienok. Či ide o takýto prípad sa posudzuje s prihliadnutím k všetkým okolnostiam prípadu.
32. Teória práva pritom rozlišuje dva hraničné prípady. 1. kupujúci o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach vedel a zneužil ich - v takom prípade pôjde o zmluvu neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka alebo 2. kupujúci to nevedel a nezneužil- v takom prípade pôjde o platnú zmluvu a predávajúci má len právo od zmluvy odstúpiť podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka.
33. V danom prípade k odstúpeniu od zmluvy zo strany predávajúceho nedošlo. Súd preto skúmal či sú splnené podmienky pre záver o neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Vo vzťahu k tejto otázke opätovne poukazuje na objektívne okolnosti, za ktorých bol úkon učinený a ktoré pretrvávali aj po uzavretí kúpnej zmluvy, a teda že spolu s prevodom nehnuteľnosti za dojednanú kúpnu cenu bolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, zo strany kupujúceho boli investované značné finančné prostriedky na zveľadenie predmetných nehnuteľností a tým došlo k zhodnoteniu predmetných nehnuteľností. Uvedené žalobca nespochybňoval. Súd má za to, že za takýchto okolností je potom ťažké hovoriť o zjavnom nepomere vzájomne poskytnutých plnení a o rozpore s dobrými mravmi.
34. Na základe vyššie uvedeného zamietol súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú, pretože žalobca súdu nepreukázal rozpor uzavretej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi, ktorý by spôsoboval neplatnosť tejto
kúpnej zmluvy, nepreukázal ani neplatnosť zmluvy podľa § 37 OZ. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Prejav vôle žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť RDB s.r.o. bol slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný, na dôkaz čoho žalobca podpísal kúpnu zmluvu a úradne overil svoj podpis, prevzal dohodnutú kúpnu cenu ako protiplnenie za prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve.
35. Občiansky zákonník pri kúpnej zmluve priamo neustanovuje, akým spôsobom má byť stanovená kúpna cena, z čoho vyplýva, že jej výška je výsledkom dohody zmluvných strán. . Medzi zákonné obmedzenia regulujúce jej výšku patrí ust. § 589 OZ, ktoré ustanovuje, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (Zákon o cenách), inak je zmluva neplatná podľa § 40a OZ. Ak sa na predmet kúpy nevzťahuje cenová regulácia, možno kúpnu cenu v zásade dohodnúť v ľubovoľnej výške, ktorá je výsledkom dohody zmluvných strán. Vzhľadom na vyššie uvedené nie sú naplnené podmienky neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 OZ. V konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného išlo o skutočnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu zmluvných strán, na základe ktorej obidve zmluvné strany nepochybne mali záujem o prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu.
36. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadny z tvrdených dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
37. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.