Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-110-2016.pdf
PDF · 130.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/110/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Slovenská republika - v zastúpení Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Snine, Partizánska 1057/21, 069 01 Snina, IČO: 37945050 proti žalovanému: W.. W.C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/ XXX, XXX XX O., zastúpenému JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina o zaplatenie 3907,40 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3609,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 256,- eur od 15.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 18.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 17.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 17.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.1.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,80 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 05.8.2016 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3 907,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 256,- eur od 15.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,-eur od 15.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,-eur od 15.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 17.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 17.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,- eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 256,-eur od 15.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 258,56 eur od 15.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 303,38 eur od 15.4.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 01.01.2011 uzatvoril právny predchodca žalovaného (W.. W. R., súdny exekútor, Exekútorský úrad N. so sídlom v O., M. XXXX/XX, XXX XX O., Y.: XXXXXXXX) ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Nájomnú zmluvu č. XX/N/XXXX, predmetom ktorej bolo odplatné užívanie miestností č. XXX, XXX, XXX X. XXX v celkovej výmere 76,8 m2, nachádzajúcich sa
v budove situovanej na M. P. Č.. XXXX/XX A. O., vlastníkom ktorej je Slovenská republika a správcom žalobca.
V zmysle článku III bod 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 256,- eur a uhrádzať mesačné preddavky za poskytovanie služieb spojených s nájmom (vodné, stočné, zrážková voda, vykurovanie, dodávka elektrickej energie, servis výťahov, revízie požiarnych zariadení, upratovanie spoločných priestorov a náklady na správu budovy) vo výške 258,86 eur mesačne (článok III bod 2 zmluvy). Súčasne sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi refundáciu dane z nehnuteľností (pomernú časť podľa výmery užívanej plochy) a uhradiť prípadný nedoplatok ročného zúčtovania prevádzkových nákladov (článok III bod 3 a 5 zmluvy).
Dňa 30.08.2012 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z užívania nebytových priestorov, nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby dňom 30.11.2012. Žalovaný predmet nájmu neodovzdal, tento aj naďalej užíval a vypratanie priestorov je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/235/2014.
Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z Nájomnej zmluvy od mesiaca január 2014 neplnil, neuhrádzal nájomné a zálohové platby na prevádzkové náklady, ani dlhy vyplývajúce z ročného zúčtovania a žalobca bol nútený dlžné sumy v celkovej výške 6 505,92 eur za obdobie mesiacov január 2014 až máj 2015 uplatniť žalobou na súde. Platobným rozkazom sp. zn. 21C/382/2015 zo dňa 04.08.2015,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2015, súd predmetnej veci žalobe vyhovel.
Dlh žalovaného za obdobie od júna 2015 do decembra 2015 je vo výške 3 907,40 eur, ktorej zaplatenie spolu s príslušným úrokom z omeškania je predmetom tohto konania.
3. Platobným rozkazom č.k. 7Cb/110/2016-26 zo dňa 07.09.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že nepopiera pohľadávku žalobcu čo do základu, namieta však výšku žalobcom uplatňovaného nároku. Vyčíslenie pohľadávky je v rozpore s poskytnutými službami za dodávku energií na ujmu žalovaného, pretože aj keď sa opiera o zmluvu z roku 2011, absentuje presný výpočet za skutočnú dodávku energií. Výpočet odporuje platnej vyhláške, vrátane faktu, že prenajímateľ nešpecifikoval riadne nedoplatky účtované žalovanému v zmysle predmetnej vyhlášky. Žalobca ako prenajímateľ vo vyúčtovaní nezohľadnil skutočnosť, že budova je využívaná aj verejnosťou a náklady prenáša na nájomníkov. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že v žalobe absentuje jeho správne označenie, pretože ide o služby, ktoré mu boli poskytnuté, keď pôsobil v postavení súdneho exekútora.
4. Uznesením č. k. 7Cb/110/2016-29 zo dňa 19.10.2016 súd platobný rozkaz zrušil a následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.05.2017, na ktoré sa nedostavil žalovaný a na ktorom žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd preto rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote požiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškania z dôvodu, že pojednávanie zmeškala z ospravedlniteľných dôvodov. Tunajší súd následne uznesením č.k. 7Cb/110/2016-69 zo dňa 18.07.2017 zrušil v celom rozsahu rozsudok pre zmeškanie a vo veci nariadil nové pojednávanie.
5. Žalobca v priebehu ďalšieho konania trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Predmetom jeho nároku uplatneným v tomto konaní je nárok žalobcu na zaplatenie 15 faktúr v celkovej výške 3 907,40 eur pozostávajúcich z nájomného za 7 mesiacov, preddavku za prevádzkové náklady za 7 mesiacov a vyúčtovania prevádzkových nákladov za rok 2015. Všetky doterajšie námietky žalovaného sa týkajú len jednej z 15 faktúr, ktorou boli vyúčtované prevádzkové náklady, čo predstavuje cca 8 % z vymáhanej sumy. Žalovaný vo svojich písomných podaniach týkajúcich sa vyúčtovania spotreby elektriny, tepla, vodného, stočného a zrážkovej vody, upratovania spoločných priestorov a ostatných vyúčtovaných položiek, na ktorých úhradu sa zaviazal v nájomnej zmluve vychádza z porovnaní s nákladmi v iných podobných objektoch, a vychádza z nesprávnych, resp. v tomto konaní neaplikovateľných právnych predpisov vzťahujúcich sa napr. na bytové domy a byty, prípadne na hotel. Takéto námietky žalovaného nemajú opodstatnenie, žaloba nie je premrštená, pretože uplatňovaný nárok vyplýva z nájomnej zmluvy a z poskytovaných služieb a porovnávanie s možno podobnými objektmi je nereálne, nakoľko náklady na prevádzku, možno aj podobných nehnuteľností ovplyvňuje veľa rôznych faktorov. Aj keď nájomný vzťah výpoveďou zo strany žalovaného zanikol, žalovaný predmet nájmu užíval aj po uplynutí výpovednej
doby (k odovzdaniu priestorov žalobcovi došlo až 06.12.2017), tieto užíval, prijímajúc plnenia zo strany správcu budovy, t. j. žalobcu, bez poskytnutia primeranej náhrady.
6. V písomnom podaní zo dňa 20.02.2018, doručenom súdu dňa 01.3.2018, žalobca uviedol, že zo všetkých okolností prípadu vyplýva, že nárok žalobcu sa opiera o zaplatenie finančných záväzkov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Aj keď žalovaný podal dňa 22.08.2012 žalobcovi výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30.08.2012, táto výpoveď je neplatná. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v ust. § 9 ods. 3 taxatívne vymenúva dôvody, z ktorých môže dať nájomca výpoveď pred skončením doby nájmu (stratenie spôsobilosti prevádzkovať činnosť, na ktorú si priestory prenajal, nespôsobilosť nebytového priestoru bez zavinenia nájomcu na dohodnuté užívanie alebo hrubé porušovanie povinností prenajímateľa uvedené v § 5 ods. 1). Doručená výpoveď neobsahuje ani jeden z týchto dôvodov. V ostatných prípadoch sa skončí nájom uplynutím dojednanej doby, v danom prípade táto bola zmluva dojednaná na dobu 5 rokov a teda v období, ktorého sa týka nárok žalobcu bola nájomná zmluva platná a účinná. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený predmetnou nájomnou zmluvou teda skončil až uplynutím doby nájmu.
Žalobca ďalej uviedol, že nástupníctvo žalovaného ako fyzickej osoby - nepodnikateľa po podnikateľskom subjekte W.. W. R., súdny exekútor vyplýva z Obchodného zákonníka, konkrétne z ust. § 2 ods. 1, 2 ako aj zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Z týchto ustanovení vyplýva, že výkon exekučnej činnosti je podnikaním, a osoba ktorá je menovaná do funkcie súdneho exekútora za svoje záväzky zodpovedá celým svojim majetkom použitým na účely podnikania a tieto záväzky ukončením podnikateľskej činnosti nezanikajú, sú viazané na konkrétnu osobu, podnikateľa, následne na občana. Podľa platnej legislatívy z hľadiska zodpovednosti za záväzky nemožno podnikateľa „rozdvojovať“ na súkromnú osobu a na podnikateľa. To, že určitý občan podniká, je len navŕšením jeho práv a povinností v porovnaní s občanom nepodnikateľom. Z hľadiska zodpovednosti za záväzky sa podnikateľ považuje za univerzálny subjekt práva, ktorý zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Do funkcie súdneho exekútora bol menovaný občan W.. W. R. a po zániku funkcie súdneho exekútora za dlhy vyplývajúce aj z podnikania zodpovedá občan W.. W. R..
Pokiaľ ide o námietku žalovaného k jeho pasívnej legitimácii v tomto konaní a názor, že za dlh zodpovedá za neho do funkcie súdneho exekútora ustanovený náhradník, s týmto nie je možné súhlasiť z dôvodov uvedených v ust. § 16 ods. 7 a § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, z ktorých vyplýva, že exekučnou činnosťou je nútený výkon exekučných titulov a pri zániku funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka, ktorý vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia. Z uvedeného vyplýva, že náhradník nevstupuje do všetkých právnych a iných vzťahov odvolaného súdneho exekútora, len do núteného výkonu exekučných titulov, nedochádza tu k univerzálnej sukcesii len k singulárnej, vstupuje len do výkonu jeho exekučnej činnosti.
Vzhľadom na zmenu žaloby zo strany žalobcu - zmena spočívala v zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, súd na pojednávaní dňa 12.07.2018 za prítomnosti strán sporu rozhodol o pripustení zmeny žaloby v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 20.02.2018, doručeného súdu dňa 01.03.2018.
7. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach i v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 12.07.2018 uviedol, že nepopiera, že zo strany žalobcu mu boli poskytnuté finančné služby titulom prenájmu priestorov a že medzi nimi bola platne uzatvorená nájomná zmluva. Namietal výšku ceny služieb, ktorá je žalobcom v tomto konaní uplatňovaná. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.02.2018 doručenom súdu dňa 28.02.2018 (č. l. 111) sa žalovaný vyjadril, že žalované sumy, tak ako sú uvedené v žalobnom návrhu, okrem poslednej položky, sú uvedené v súlade s platnou nájomnou zmluvou. Čo sa týka tejto poslednej položky - sumy 303,38 eur - ktorou boli vyúčtované prevádzkové náklady za rok 2015, túto položku žalovaný nemôže akceptovať. Vyúčtovanie prevádzkových nákladov má byť spracované tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom a na základe akých vstupných údajov sa dospelo k výsledným sumám. Konkrétne údaje uvedené v tabuľke sú úplne neprekontrolovateľné a nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe akých údajov boli určené. Je preto potrebné, aby žalobca bližšie uviedol, akým spôsobom k jednotlivým položkám jednotkových cien uvedených v tabuľke dospel.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu a oboznámením sa so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to Nájomnou zmluvou č. XX/N/XXXX . zo dňa 01.01.2011 o nájme, faktúrou č. 20150412 zo dňa 30.06.2015 splatnou dňa 14.07.2015 na sumu 256,- eur (nájomné za jún 2015), faktúrou č. 20150413 zo dňa 30.06.2015 splatnou dňa 14.07.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac jún 2015), faktúrou č. 20150414 zo dňa 31.07.2015 splatnou dňa 14.08.2015 na sumu 256,- eur (nájomné za júl 2015), faktúrou č. 20150415 zo dňa 31.07.2015 splatnou dňa 14.08.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac júl 2015), faktúrou č. 20150416 zo dňa 31.08.2015 splatnou dňa 14.09.2019 na sumu 256,- eur (nájomné za mesiac august 2015), faktúrou č. 20150417 zo dňa 31.08.2015 splatnou dňa 14.09.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac august 2015), faktúrou č. 20150418 zo dňa 30.09.2015 splatnou dňa 14.10.2015 na sumu 256,- eur (nájomné za mesiac september 2015), faktúrou č. 20150419 zo dňa 30.09.2015 splatnou 14.10.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac september 2015), faktúrou č. 20150420 zo dňa 02.11.2015 splatnou dňa 16.11.2015 na sumu 256,-eur (nájomné za mesiac október 2015), faktúrou č. 20150421 zo dňa 02.11.2015 splatnou dňa 16.11.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac október 2015), faktúrou č. 20150422 zo dňa 30.11.2015 splatnou dňa 14.12.2015 na sumu 256,- eur (nájomné za mesiac november 2015), faktúrou č. 20150423 zo dňa 30.11.2015 splatnou dňa 14.12.2015 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac november 2015), faktúrou č. 20150424 zo dňa 31.12.2015 splatnou dňa 14.01.2016 na sumu 256,- eur (nájomné za mesiac december 2015), faktúrou č. 20150425 zo dňa 31.12.2015 splatnou dňa 14.01.2016 na sumu 258,86 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za mesiac december 2015), faktúrou č. 20160401 zo dňa 31.03.2016 splatnou dňa 14.4.2016 na sumu 303,38 eur (prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov - ročné zúčtovanie r. 2015), vyúčtovaním prevádzkových nákladov za rok 2015 (č. l. 115), Protokolom o fyzickom odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 06.12.2017 (č. l. 99), písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca je subjektom verejného práva v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ktorého zriaďovateľom je Okresný úrad Prešov. Do pôsobnosti žalobcu patrí aj správa nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory prenajaté žalovanému na základe Nájomnej zmluvy č. XX/N/ XXXX. zo dňa 01.01.2011.
10. Žalovaný je t.č. fyzickou osobou - nepodnikateľom. V čase uzavretia Nájomnej zmluvy č. XX/N/ XXXX zo dňa 01.01.2011 vykonával činnosť súdneho exekútora a to až do 04.01.2016, kedy bol z funkcie súdneho exekútora odvolaný. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bol teda žalovaný osobou oprávnenou na podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
11. Dňa 01.01.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená Nájomná zmluva č. XX/N/XXXX, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania miestnosť č. 254 o výmere 19,2 m2 a miestnosti č. XXX, XXX X. XXX každú o výmere 19,2 m2 nachádzajúce sa v nehnuteľnosti na M. P. A. O., súpisné číslo XXXX, ktoré sú v správe žalobcu. Spolu s priamym užívaním uvedených miestností mal žalovaný na základe zmluvy užívať aj spoločné priestory - chodby, schodište, výťah a sociálne zariadenia. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, obdobie piatich rokov, t.j. do 31.12.2015. Medzi stranami sporu bola dohodnutá výška nájomného, a to vo výške 40,- eur za meter štvorcový podlahovej plochy ročne, t. j. v sume 256,- eur mesačne a suma preddavkov za služby spojené s nájmom, ktoré boli presne vyšpecifikované v tejto zmluve vo výške 258,86 eur mesačne.
V zmysle článku III. bod 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi refundáciu dane z nehnuteľnosti za užívanie nehnuteľnosti, a to v pomernej výške podľa vyúčtovania žalobcu. V zmysle článku IV. bod 5 sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi prípadný nedoplatok a žalobca sa zaviazal uhrádzať žalovanému prípadné preplatky na službách, ktoré boli spojené v súvislosti s nájom, a to na základe ročného vyúčtovania. Na základe tejto zmluvy sa nájomné a ceny preddavkov žalovaný zaviazal uhrádzať na základe faktúr, ktoré boli vystavené žalobcom, a to v lehote splatnosti, ktorá bola v týchto faktúrach uvedená.
12. Žalobca vystavil žalovanému za obdobie 06/2015 - 12/2015 faktúry tak, ako sú uvedené v bode 7. tohto rozsudku a žalovaný tieto faktúry prevzal čo potvrdil svojím podpisom a pečiatkou na týchto faktúrach. Posledné 2 faktúry boli žalovanému zasielané poštou, pričom žalovaný nerozporoval, že mu tieto faktúry neboli doručené a takisto poštou žalovanému bolo doručené aj samotné vyúčtovanie ceny služieb za rok 2015.
13. Žalovaný doručil dňa 30.08.2012 žalobcovi výpoveď z užívania predmetných priestorov zo dňa 22.08.2012.
Žalovaný predmetné priestory napriek tomu naďalej užíval a to aj v období mesiacov jún až december 2015, t. j. v období za ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje náhrady v súlade s nájomnou zmluvou a vyúčtovanie prevádzkových nákladov za rok 2015 (fa č. 20160401 zo dňa 31.3.2016 v sume 303,38 eur), za čo žalobcovi neposkytoval žiadne náhrady.
K reálnemu fyzickému odovzdaniu priestorov žalobcovi zo strany žalovaného došlo až dňa 06.12.2017 o čom svedčí predložený protokol.
14. Žalovaný žalobcovi neuhradil vyššie uvedené faktúry za nájomné a za poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ako ani faktúru č. 20160401 zo dňa 31.03.2016 splatnú dňa 14.04.2016 v sume 303,38 eur, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval ročné zúčtovanie za prevádzkové náklady za prenájom nebytových priestorov za rok 2015. Celkovo žalovaný neuhradil žalobcovi sumu 3 907,40 eur.
15. Podľa § 261 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je: a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a: a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,EP“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
Podľa § 16 ods. 7 EP, pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.
17. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods.1 až 4 zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods. 1 zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 ods. 2 zákona, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 5 ods. 4 zákona, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Podľa § 7 zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Podľa § 9 ods. 3 zákona nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Podľa § 12 zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
18. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.
19. V spore bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa 01.01.2011 Nájomná zmluva č. XX/N/XXXX podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný predmetné nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu užíval a to až do 06.12.2017, kedy došlo k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu nebytových priestorov žalovaným žalobcovi.
20. Žalovaný sa najskôr bránil, že nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pretože z funkcie súdneho exekútora, z pozície ktorej uzatváral predmetnú nájomnú zmluvu, bol dňa 04.01.2016 odvolaný. Keďže zmluvu uzatváral ako orgán verejnej moci, resp. fyzická osoba, ktorej bol zverený výkon verejnej moci a pri zániku jeho funkcie súdneho exekútora bol určený jeho nástupnícky orgán, tento prebral všetky práva a záväzky , ktoré boli s týmto exekútorským úradom spojené. Takáto argumentácia žalovaného je právne neudržateľná a v tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia § 2 Obchodného zákonníka ako aj na ust. § 16 ods. 7 Exekučného poriadku. Žalovaný bol v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy aj podnikateľským subjektom v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka vykonávajúcim činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a komorou určený náhradník prevzal iba výkon exekučnej činnosti vzťahujúcej sa k spisom, ktoré prevzal na základe súpisu vykonaného náhradníkom v súčinnosti s prezídiom komory a v žiadnom prípade nie ďalšie záväzky vzniknuté pôvodnému súdnemu exekútorovi v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti. Zánik funkcie súdneho exekútora u žalovaného má iba ten dôsledok, že už nie je oprávnený vykonávať činnosť súdneho exekútora, nedochádza však k zániku povinností žalovaného ako fyzickej osoby, ktoré mu vznikli počas vykonávania činnosti súdneho exekútora v spojení s týmto nájomným vzťahom. Z týchto dôvodov bol žalovaný nepochybne v tomto konaní pasívne legitimovaný a žaloba bola smerovaná proti správnemu subjektu.
21. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na skutočnosť, že dňa 30.08.2012 mu bola doručená výpoveď žalovaného z užívania predmetných priestorov a v zmysle zákona mala začať plynúť trojmesačná výpovedná lehota, keďže zmluva bola uzatvorená na dobu určitú piatich rokov, ktorá mala uplynúť dňom 30.11.2012.
22. Vo svojom podaní zo dňa 20.02.2018, doručenom súdu dňa 01.3.2018 (č. l. 113), žalobca zmenil svoje skutkové tvrdenia tak, že výpoveď žalovaného z nájmu nebytových priestorov doručená mu 30.8.2012 je neplatná, keďže neobsahovala ani jeden z taxatívne vymenovaných dôvodov uvedených v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a ním uplatňovaný nárok v tomto konaní teda vyplýva z platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, na základe ktorej vzniknutý nájomný vzťah zanikol až uplynutím doby nájmu, t. j. 31.12.2015.
Súd v tejto súvislosti uzatvára, že výpoveď žalovaného z nájmu priestorov zo dňa 22.08.2012 doručená žalobcovi dňa 30.08.2012 je neplatná a to z dôvodu, že táto nebola podaná z dôvodu, že by žalovaný stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal (k odvolaniu z funkcie súdneho exekútora došlo až 04.01.2016) alebo, že by sa prenajímaný nebytový priestor stal bez zavinenia žalovaného nespôsobilý na dohovorené užívanie alebo, že by bol žalobca ako prenajímateľ hrubo porušoval svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 5 ods. 1 zákona, t.j. nebola podaná ani z jedného taxatívne zákonom stanoveného dôvodu. Na základe toho potom Nájomná zmluva č. XX/N/ XXXX zo dňa 01.01.2011 bola platná a jej platnosť skončila uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá a keďže bola uzavretá na dobu piatich rokov, jej platnosť skončila dňom 31.12.2015.
23. Niet teda pochybností o tom, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného nájomného v zmysle zmluvy ako aj úhrad za poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu aj za obdobie 06/2015 do 12/2015, t. j. za dobu 7 mesiacov do ukončenia platnosti zmluvy.
V zmluve o nájme nebytových priestorov bola dohodnutá výška nájomného a spôsob jeho platenia a rovnako v nej bola upravená úhrada za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov, t.j. vodné, stočné, stočné zrážkovej vody, vykurovanie, spotreba elektrickej energie, servis výťahov, revízie požiarnej techniky, upratovanie spoločných priestorov, ostatné náklady na správu, prevádzku a údržbu budovy. Rovnako v zmluve bola dohodnutá úhrada refundácie dane z nehnuteľnosti za užívanú nehnuteľnosť a úhrada prípadných nedoplatkov vzniknutých z titulu vyúčtovania prevádzkových nákladov. Zmluva bola v týchto ustanovenia jasná a zrozumiteľná, rovnako ako bola zrozumiteľná úprava vzťahujúca sa plateniu nájomného.
V konaní bolo preukázané, že k 31.12.2015 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu uplynutím dojednanej doby a celkový dlh žalovaného na nájomnom a úhradách za služby poskytované s nájmom nebytových priestorov a nedoplatku za na režijných nákladoch za rok 2015 predstavoval sumu 3 907,40 eur. V tejto sume bola zahrnutá aj úhrada nedoplatku vzniknutom na prevádzkových nákladoch v roku 2015. Žalobca tento nedoplatok vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 20160401 v sume 303,38 eur, pričom prílohu tejto faktúry netvoria žiadne vyúčtovacie faktúry od jednotlivých dodávateľov energií a ďalších služieb, preukazujúcich vznik tohto záväzku žalovaného voči žalobcovi v roku 2015.
Žalobca tak v konaní preukázal vznik záväzku žalovaného voči nemu a to v rozsahu 3 609,02 eur, jeho výšku i jeho trvanie a jeho legitimitu a teda aj nárok na zaplatenie tejto sumy zo strany žalovaného, preto súd žalobe v časti uplatňovanej istiny vo výške 3 609,02 eur vyhovel.
Vo zvyšnej časti, t. j. o zaplatenie sumy 303,38 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol, pretože žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik a oprávnenosť pohľadávky v tejto výške vo vzťahu k žalovanému. Ani vykonaným dokazovaním nebol nárok žalobcu v tejto časti preukázaný. V tomto smere súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žaloby v tejto časti bolo na samotnom žalobcovi.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
24. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z jednotlivých neuhradených a splatných faktúr.
25. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku obchodno-záväzkového vzťahu, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa odseku 2 ak výške úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 ods. 3 nariadenia vlády SR š. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 tohto nariadenia, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškania; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
26. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže v článku IV. bod 7 zmluvy sa zmluvné strany pre prípad omeškania s úhradou jednotlivých faktúr dohodli, že prenajímateľ má nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia č. 586/2008 Z.z..
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3 907,40 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 3 609,02 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 92,40 % a úspech žalovaného predstavuje 7,60 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,80 % (92,40 %
- 8,60 %), ktoré súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.