Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa - manžela: Q. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. W. XXX, t. č. bytom v V., občan SR, proti manželke: T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. J. XX/XX, G., I. republika, občan I. republiky, o návrhu na rozvod manželstva,

rozhodol:

Súd konanie o rozvod manželstva z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd navrhovateľovi: Q. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P. W. XXX, zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v r a c i a sumu vo výške 66,- eur (slovom: šesťdesiatšesť eur) cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ dňa 3.4.2018 doručil súdu návrh na rozvod manželstva. V návrhu uviedol, že uzatvoril manželstvo s manželkou v Rige, kde aj spoločne bývali. Navrhovateľ tvrdil, že sa v Rige zdržiaval len občas, nakoľko počas manželského spolužitia bol zamestnaný v Holandsku. Poznamenal, že manželstvo bolo do januára 2017 harmonické. Po strate zamestnania manželky sa začali problémy, manželka mala vždy vyššie neopodstatnené finančné požiadavky. Navrhovateľ tvrdil, že postupne došlo k ukončeniu citového a intímneho spolunažívania manželov. Ďalej uviedol, že v súčasnosti už má nový partnerský vzťah a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s manželkou, nakoľko neprechováva k nej žiadne city. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj sobášny list, z ktorého vyplýva, že manželka je občianka Lotyšskej republiky.

2. Navrhovateľ reagujúc na výzvu súdu dňa 23.5.2018 oznámil, že s manželkou žil v spoločnej domácnosti v Rige, avšak sa tam málo zdržiaval, lebo už dlhšiu dobu pracuje v zahraničí. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 1.1.2018 opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa na Slovensko. Podľa jeho udania manželka sa pravdepodobne zdržiava v Rige. Uviedol, že s manželkou nemajú žiadny kontakt od januára tohto roka. Navrhovateľ poznamenal, že sa prevažne zdržiava v Holandsku, lebo tam pracuje. Na Slovensko chodí štyrikrát ročne, vtedy býva u priateľky. Na záver žiadal, aby bol vypočutý na Slovensku a nie v Lotyšsku.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“), a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Takouto procesnou podmienkou je aj právomoc súdu, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Súd je vždy povinný právomoc skúmať ex offo. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, napríklad tým, že nie je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci, takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto sa nemôže uskutočniť a je potrebné ho zastaviť.

5. Súd vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v osobe manželky a v pobyte oboch manželov, skúmal svoju právomoc nielen podľa ustanovení CSP, ale aj v zmysle príslušných predpisov medzinárodného práva súkromného a procesného.

6. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/460/20170227>.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo

- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo

- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo

- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má domicil;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

Podľa článku 6 Nariadenia Brusel IIa, manžela, ktorý: a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5. 7. Súd zo súdneho spisu zistil, že navrhovateľ je občanom Slovenskej republiky, v súčasnosti pracuje v Holandsku, na Slovensko chodieva štyrikrát ročne. Manželka býva v Lotyšsku a je občiankou Lotyšskej republiky. Počas manželského spolužitia manželia bývali v spoločnej domácnosti v Lotyšsku s tým, že navrhovateľ pracoval v Holandsku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže Slovenská republika, Holandsko a Lotyšská republika sú členskými štátmi EÚ, súd skúmal svoju právomoc podľa nariadenia Brusel IIa. Súd má za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ZMPS aj keď navrhovateľ je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, nakoľko podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ZMPS, nariadenie Brusel IIa má prednosť pred ZMPS. Slovenský súd by mohol použiť vnútroštátny právny poriadok (ZMPS) alebo iné medzinárodné zmluvy jedine v takom prípade, ak by nebola daná právomoc súdu žiadneho členského štátu EÚ na základe článkov 3, 4 a 5 Nariadenia Brusel IIa.

8. Podľa Nariadenia Brusel IIa v manželských veciach je základným kritériom na určenie právomoci súdov obvyklý pobyt účastníkov konania. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti.

9. Súd má za to, že navrhovateľ má svoj obvyklý pobyt v Holandsku, nakoľko tam pracuje, prevažne sa tam zdržiava v bežnom kalendárnom roku, na Slovensko chodí štyrikrát ročne. V súvislosti so skutočnosťou, že má hlásený trvalý pobyt na Slovensku, súd poznamenáva, že pojem obvyklý pobyt nemožno stotožniť s pojmom trvalého pobytu. Súd je toho názoru, že podstatné na určenie obvyklého pobytu navrhovateľa je to, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava, bez ohľadu na to, kde má hlásený trvalý pobyt. Súd ďalej zistil, že manželka tak počas manželského spolužitia, ako aj v súčasnosti má obvyklý pobyt v Lotyšskej republike.

10. Okresný súd Komárno v intenciách nariadenia Brusel IIa skúmal či je daná právomoc slovenského súdu podľa článku 3 nariadenia Brusel IIa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ a manželka v súčasnosti nemajú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, a manželka nie je občiankou Slovenskej republiky, súd má za to, že slovenský súd nemá právomoc konať vo veci rozvodu manželstva. V danom prípade totiž ani jedno kritérium v zmysle článku 3 nariadenia, na základe ktorého by si mohol slovenský súd založiť právomoc, nie je splnené. Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní prihliadol aj na výlučnú povahu súdnej právomoci podľa článku 6 Nariadenia Brusel IIa. V zmysle predmetného ustanovenia manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ alebo je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ, je možné žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5 nariadenia. To znamená, že manželku navrhovateľa by bolo možné žalovať na Slovensku jedine vtedy, ak by si slovenský súd vedel založiť právomoc v zmysle článku 3 Nariadenia Brusel IIa. V danom prípade však tomu tak nie je, pretože účastníci konania majú obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle článku 3 nariadenia Brusel IIa na rozhodnutie o rozvod manželstva je daná právomoc lotyšského súdu, nakoľko manželia počas spolužitia bývali v Lotyšsku a manželka aj v súčasnosti má tam obvyklý pobyt. Poprípade ak navrhovateľ žije v Holandsku viac ako jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, aj holandský súd si môže založiť právomoc v zmysel článku 3 ods. 1 písm. a) bod 5 Nariadenia Brusel IIa.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže slovenský súd nemá právomoc rozhodnúť vo veci a tento nedostatok procesnej podmienky konania nemožno odstrániť, súd konanie zastavil tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

12. V súvislosti so skutočnosťou, že navrhovateľ žiadal byť vypočutý na Slovensku, súd uvádza, že navrhovateľ v priebehu konania o rozvod manželstva sa s takouto žiadosťou môže obrátiť na príslušný súd členského štátu EÚ, t.j. na lotyšský alebo holandský súd.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

15. Poukazujúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 66,- eur a ide o rozvodové konanie, súd vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok v plnej výške tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.