Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/158/2014

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, S.A., so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, č. 542 097 90, zastúpený: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: JUDr. Marek Czompoly, advokát, so sídlom Ventúrska 16, Bartislava so žalovaným Z. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. V. za účasti osobitného subjektu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽA, so sídlom Šafárikovo námestie č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava o zaplatenie 6.658,22 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Okresný súd Kežmarok nemá právomoc v danej veci konať.

II. Konanie zastavuje.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Osobitnému subjektu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Vracia žalobcovi súdny poplatok 399,00 eur a na jeho vrátenie upravuje prevádzkovateľa systému - Slovenskú poštu, a. s.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou právnym predchodcom žalobcu na Okresnom súde Kežmarok 02.12.2013 sa žalobca na žalovanom domáha zaplatenia istiny vo výške 6.658,22 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V rámci skutkových tvrdení tento uviedol, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, z ktorej vyplývajúcu povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalovaný nesplnil. Žalobca v žalobe ako bydlisko žalovaného uviedol adresu M. X, XXX XX F. V..

2. Súd vo veci samej rozhodol 18.02.2014 platobným rozkazom, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku zo dňa 25.04.2014 súd zistil, že žalovaný by sa mal nachádzať na neznámom mieste v niektorej zo škandinávskych krajín. Iný pobyt žalovaného sa lustráciami súdu nepodarilo zistiť. Uznesením č.k. 4C/158/2014-40 zo dňa 14.12.2015 ustanovil súd žalovanému opatrovníčku, predmetné uznesenie bolo uznesením č.k. 4C/158/2014-51 zo dňa 28.07.2016 zrušené. Uznesením č.k. 4C/158/2014-54 zo dňa 21.12.2016 súd zrušil vydaný platobný rozkaz č.k. 4Ro/581/2013-18 v plnom rozsahu a zároveň rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom ako právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. (pôvodným žalobcom).

Lustráciou v registri spisov tunajšieho súdu (zo spisu 9C/615/2015, zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku zo dňa 01.02.2016 na č.l. 33 predmetného spisu) súd zistil, že adresa žalovaného, ktorú označil ako adresu svojho pobytu a na ktorej sa žalovanému podarilo doručiť súdne zásielky, je X F. F. N., U. U., X. V.. Na uvedenú adresu bola žalovanému dňa 20.04.2018 okrem žaloby s výzvou na vyjadrenie sa k nej a poučením doručená aj výzva na oznámenie, či predmetná adresa je adresou jeho faktického bydliska, na ktorej sa tento zdržiava s úmyslom trvale sa tam zdržiavať. Žalovaný sa k žalobe, ani k predmetnej výzve (doposiaľ) žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilný sporový poriadok) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa článku 1 Nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Brusel I. (účinného pre toto konanie), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu (s výnimkou taxatívne tam uvedených vecí, ktoré sa na predmetné konanie nevzťahujú). Podľa čl. 15 bod 1. písm. b) Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru. Podľa čl. 16 ods. 2 Bruselu I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 59 ods. 1 Bruselu I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Podľa čl. 59 ods. 2 Bruselu I ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. Podľa čl. 26 ods. 1 ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

5. Predmetné konanie bolo začaté doručením návrhu na tunajší súd 02.12.2013, preto sa podľa čl. 66 bod 1 Bruselu Ia na neho bude aplikovať nariadenie Brusel I ako právna úprava účinná v čase začatia tohto konania rozhodujúca pre určenie právomoci súdu vo veciach s cudzím prvkom (týkajúcim sa niektorého z členských štátov EÚ). Sporom s cudzím, teda cezhraničným prvkom je okrem iných aj spor, v ktorom osoba má bydlisko na území iného členského štátu. Pravidlá na určenie právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv sú uvedené v článkoch 15 - 17 nariadenia Brusel I. Z obsahu spisu vyplýva, že nariadenie sa vzťahuje na predmetnú vec, pretože ide o občianskoprávnu vec s cudzím prvkom, pričom žalovaný má v predmetnom spore postavenie (vzhľadom na charakter zmluvného vzťahu, z ktorého vyplývajúce povinnosti mal žalovaný porušiť) spotrebiteľa.

6. Pre správne posúdenie právomoci súdu konať v predmetnej veci ako nevyhnutnej podmienky civilného súdneho konania, je základom vyriešenie otázky, kde má žalovaný svoje bydlisko. Keďže definícia pojmu bydlisko je ponechaná jednotlivým vnútroštátnym úpravám, je táto obsiahnutá v ustanoveniach jednotlivých členských štátov Európskej únie. Právny poriadok Slovenskej republiky pojem bydlisko nedefinuje, preto je pri jeho vymedzení potrebné vychádzať z príslušnej judikatúry, v zmysle ktorej bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (z uznesenia NSSR 4 Cdo 40/2014).

7. Vykonanými lustráciami, ako aj zo správ Okresného riaditeľstva Policajného zboru (č.l. 22 spisu) a mesta Spišská Belá (č.l. 39 spisu) má súd za preukázané, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu, ani mieste bydliska tak, ako bolo toto označené žalobcom, dlhodobo (a to už aj v čase pred podaním žaloby) nezdržiava.

Naopak, súd má súd za preukázané, že sa tento zdržiava na konkrétnej adrese na území Veľkej Británie, kde najneskôr (vychádzajúc zo skutočností zistených zo spisu 9C/615/2015) od februára roku 2016 až doposiaľ aj preberá súdne zásielky. Keďže podľa čl. 16 ods. 2 Bruselu I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko a žalovaný v predmetnom konaní bydlisko na území Slovenskej republiky na základe vykonaného dokazovania nemá, pričom ho má (vychádzajúc z vykonaných lustrácií ako aj preberania zásielok) na území iného členského štátu Európskej únie a žalovaný sa k žalobe ani výzve súdu žiadnym spôsobom nevyjadril (preto právomoc súdu vo veci konať nebolo možné založiť ani zúčastnením sa konania podľa čl. 24 Bruselu I); a zároveň nie je možné založiť právomoc ani podľa iných ustanovení Bruselu I, vyslovil súd, že nemá právomoc vo veci konať. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom, ktorým je zastavenie konania, preto súdu neostávalo iné, než konanie zastaviť.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať na procesnú zodpovednosť strán na zastavení konania a tú stranu, ktorá svojím konaním zastavenie konania zapríčinila, zaviazať na náhradu trov konania protistrane. V tomto prípade súd zastáva názor, že zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán, preto súd žiadnej zo strán, rovnako tak ani osobitnému subjektu - Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúcemu na strane žalovaného (ktoré do konania vstúpilo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník podaním doručeným tunajšiemu súdu 09.09.2014) náhradu trov konania nepriznal.

10. O výške náhrady trov konania rozhoduje podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti konečného rozhodnutia v konaní samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Keďže by však v tomto prípade, vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo o čom rozhodovať, nevyhradil súd rozhodnutie o výške trov samostatnému uzneseniu.

11. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

12. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

13. V prejednávanom spore súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, preto súčasne s rozhodnutím o zastavení konania v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu a na vrátenie poplatku súd upravil prevádzkovateľa poplatkového systému Slovenskú poštu a.s..

Poučenie:

Proti výrokom I. - IV. uznesenia možno podať odvolanie, a to písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) Civilného sporového poriadku).

Proti výroku V. uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 Civilný sporový poriadok).