Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-240-2021.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/240/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: O. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v obci R. č. XX a T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. H. L. XXXX/X v I. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P/184/2018-268 z 6.5.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. T. 40 Eur mesačne od 1.8.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/1/2020 v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Súd prvej inštancie tiež zaviazal otca zaplatiť matke nedoplatok na výživnom na maloletú vo výške 1.295,- Eur za obdobie od 1.8.2018 do 30.4.2021 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v ktorom žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvého stupňa vytýka, že rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti napriek tomu, že bol do 6.6.2021 práceneschopný, o čom bol súd informovaný. Bez bližšieho zdôvodnenia namietal aj zaujatosť konajúcej sudkyne voči jeho osobe. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho finančné pomery ako aj práceneschopnosť od januára 2020 do júna 2021 a namietal, že výživné zaplatil matke maloletej sám vo výške 1.890 Eur a prostredníctvom svojho otca vo výške 400 Eur. Poprel, že by maloletú nenavštevoval od narodenia. Uviedol, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, stará sa o maloletého syna a poberá rodičovský príspevok. Poukázal na to, že stará matka maloletej z matkinej strany mu zakazuje navštevovať maloletú, nestará sa o ňu, pretože má zabezpečovať celodennú opateru svojej starej matke za čo poberá opatrovateľský príspevok. Na podporu svojich tvrdení priložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2019, 2018, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 25.4.2019, že nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, a že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
3. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Súčasne správne aplikoval § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné prihliadať len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodu na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Otec ani v odvolacom konaní nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu bránil zarábať aspoň toľko, aby mohol prispievať na výživu maloletej 40 Eur mesačne. Skutočnosť, že v určitú časť konania bol otec práceneschopný neopodstatňuje určenie výživného v minimálnom rozsahu pretože táto práceneschopnosť bola len dočasná a zo žiadneho lekárskeho vyjadrenia, ani posudku nie je zrejmé, že by otec trpel takou chorobou, ktorá mu objektívne neumožňuje zarábať aspoň toľko, aby mohol prispievať na výživu maloletej v určenom už aj tak veľmi nízkom rozsahu. V danej veci teda otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil odvolací súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám mal. T.. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd konštatuje, že výživné v rozsahu 40 Eur mesačne zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb mal. T.. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Je zároveň povinnosťou súdu v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov povinného rodiča, t.j. aj k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje právo, ani povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine v § 62 ods. 1 však zakotvuje výslovne povinnosť živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v dostatočnej miere. Pre určenie výšky výživného nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Ak otec oficiálne žije len z dávok v hmotnej núdzi a aktuálne z rodičovského príspevku, je jeho povinnosťou zaplatiť z nich najprv výživné 40 Eur mesačne a až následne uspokojovať svoje potreby. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Otec nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopností objektívne prekážky a za riadne využívanie jeho schopností rozhodne nemožno akceptovať evidenciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez toho, aby sa preukázateľne uchádzal o prácu alebo sa snažil nájsť si aspoň nejakú brigádu. Odvolací súd záverom poukazuje na princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať
na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Ani skutočnosť, že otcovi údajne pribudla vyživovacia povinnosť nemôže ísť na úkor jeho skoršej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému dieťaťu, pretože pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. V prejednávanom prípade je vyživovacia povinnosť otca o to dôležitejšia, keďže matka maloletej nemá objektívne takmer žiadne príjmy, z ktorých by bola schopná dopĺňať zdroj výživy maloletej iným spôsobom ako aspoň čiastočnou osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o spoločnú domácnosť, v ktorej žijú.
8. Odvolací súd nezistil, že by boli porušené práva otca na verejné prerokovanie jeho veci, ani jeho právo na spravodlivý súdny proces, aj keď súd prvej inštancie vyniesol rozsudok bez jeho prítomnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v dostatočnom predstihu predvolal otca z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, na ktorej preberá súdne písomnosti ako je to zrejmé z č.l. 256 spisu. Z doručeniek v spise je zrejmé, že otec si neprevzal zásielku s predvolaním na 6.5.2021 v odbernej lehote, v dôsledku čoho súd prvej inštancie na pojednávaní správne vychádzal z fikcie doručenia zásielky v zmysle §112 CSP, pojednával v neprítomnosti otca a vyniesol rozsudok. Súd prvej inštancie nemal ako vedieť o práceneschopnosti otca ako tvrdí v odvolaní, pretože otec svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil až dodatočne v podanom odvolaní. Otec v priebehu celého konania na súde prvej inštancie po zrušení veci neposkytol súdu žiadne informácie o sebe a svojom zdravotnom stave, hoci ho na to súd prvej inštancie niekoľkokrát vyzýval. Súd prvej inštancie v predvolaní na č.l. 247 spisu upozornil otca, že pokiaľ sa neustanoví na pojednávanie bez ospravedlnenia a bez vážneho dôvodu, súd rozhodne o uložení poriadkovej pokuty a následne prípadne rozhodne v jeho neprítomnosti o výživnom za obdobie od 1.8.2018. Zároveň otcovi uložil predložiť doklady o tom ako sa zaujímal o prácu, kde bol zamestnaný, aký bol jeho príjem, a to aj potencionálny. Predvolanie s týmto obsahom otec prevzal a potvrdil to svojim podpisom na doručenke založenej v spise na č.l. 242 spisu (pozn. odvolacieho súdu - došlo ku chybe v žurnalizácii spisu, kedy malo nasledovať správne číslo 249). Otec sa napriek tomu neustanovil na pojednávanie konané dňa 25.2.2021. Do vynesenia rozsudku sa súd prvej inštancie ešte dva krát neúspešne pokúšal rovnakým spôsobom predvolať otca na pojednávanie, nedostal od neho žiadne z informácií, ktoré od neho žiadal v predvolaní, ktoré prevzal. Vzhľadom k tomu, že otec napriek upozorneniam súdu na následky jeho nečinnosti nedoručil súdu žiadne informácie o sebe a na pojednávania sa bez vážnych dôvodov a bez riadneho ospravedlnenia nedostavoval, súd prvej inštancie neporušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože ho otec svojím správaním riadne nevyužil, hoci mu na to bol poskytnutý dostatočný priestor. Odvolací súd zároveň dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ostatné námietky otca týkajúce sa kvality starostlivosti starej matky o maloletú a okolnosti jeho styku s maloletou nie sú pre určenie výživného relevantné, preto sa ku nim odvolací súd nevyjadruje.
9. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o dlhu na výživnom a o trovách konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody. K námietkam otca týkajúcim sa dlžného výživného odvolací súd dodáva, že otec ani v štádiu odvolacieho konania nepreukázal, že by si plnil svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu, v akom tvrdí v podanom odvolaní, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri výpočte dlžného výživného zohľadnil len tie platby otca, ktoré mal zrejmé zo zhodných tvrdení účastníkov konania a z dôkazov predložených matkou. Otec mal v priebehu konania dosť možností preukázať ako si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, túto možnosť nevyužil, svoje odvolacie tvrdenia nepreukázal listinnými dôkazmi, preto na nich odvolací súd neprihliadal.
10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.