Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/62/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v súkromnoprávnom spore žalobcu: N.. L. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXX/XXX, U.Á. Ľ., zastúpený JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: P. S., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Z. XXX, XXX XX U. Ľ., zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5C/29/2014-105 zo dňa 28.11.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania hnuteľných vecí, ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2013 v predmete predaja motorového vozidla, za ktoré uhradil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 700 eur v hotovosti k rukám žalovaného. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že nárok žalobcu čo do dôvodu a právneho základu neuznáva. Poprel, aby dňa 19.06.2013 uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu s tým, že podpis na predloženej kúpnej zmluve, ako aj príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho. Dňa 19.06.2013 sa so žalobcom nestretol a žiadnu kúpnu cenu od neho neprevzal. V zmysle záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný reálne nepodpísal kúpnu zmluvu dňa 19.06.2013. Laickým porovnaním podpisu na kúpnej zmluve predloženej žalobcom, na ktorej je len nešpecifikovaná kvačka a podpisom žalovaného na iných listinách nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že podpis na kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného. Žalobca napriek výzve súdu nepredložil originály listín, z ktorých by bol zrejmý podpis žalovaného. V tomto smere mal teda za to, že neuniesol dôkazné bremeno skutočnosti, ktorú tvrdí, t.j., že na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k motorovým vozidlám, ktorých vydanie od žalovaného žiada. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky má tieto skutočnosti tvrdiť, a k tvrdeným skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Keďže žalobu zamietol, pretože nemal preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal, neskúmal už ďalej tvrdenie žalovaného, že od roku 2014 nie je držiteľom predmetných hnuteľných vecí. Ak nie je držiteľom, je to ďalší dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

2. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, v dôvodoch, ktorého uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ich za nezákonné a nesprávne. Samotný žalovaný poprel podpis na kúpnej zmluve i napriek tomu, že boli splnené všetky podstatné náležitosti na uzavretie kúpnej

zmluvy a na jej platnosť. Na vznik kúpnej zmluvy je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti predmetná kúpna zmluva obsahuje. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že kúpnu zmluvu nepodpísal, táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná. Žalobca disponuje originálom kúpnej zmluvy, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti spolu s prejavom vôle žalovaného. Zmluvné strany potvrdili v predmetnej zmluve, že im je obsah zmluvy známy, že s ním súhlasia a túto skutočnosť potvrdili vlastnoručnými podpismi. Z jej obsahu je zrejmé, že sa zmluvné strany jednoznačne dohodli na jej predmete, ako aj kúpnej cene a svojimi podpismi potvrdili, že im je obsah zmluvy známy a súhlasia s ním a z toho dôvodu ide o zmluvu platnú. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nedisponuje predmetnými motorovými vozidlami, táto okolnosť neosvedčuje fakt, že žalovaný predmetné motorové vozidlá neodkúpil od žalobcu v roku 2013. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. V danom prípade predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie hnuteľnej veci (motorových vozidiel), ktoré mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe spochybnil uzatvorenie kúpnej zmluvy v predmete predaja motorových vozidiel, svoj podpis na kúpnej zmluve, ako aj prevzatie kúpnej ceny. Dôkazné bremeno preukázania uvedeného tvrdenia zaťažovala žalovaného, ktorý túto skutočnosť tvrdil. Súd nemôže záver o tom, že podpis na zmluve nie je podpisom žalovaného, založiť na vlastnom zhodnotení toho, či podpis účastníka je alebo nie je jeho pravým podpisom. Otázka skúmania pravosti podpisu je v zásade otázkou znaleckou. Súd by záver o tom, že účastník zmluvu nepodpísal, mohol urobiť len výnimočne, napr. vtedy, pokiaľ by táto skutočnosť vyplynula z iných vykonaných dôkazov (napr. z toho, že zmluva mala byť podpísaná v čase, kedy tento účastník nebol schopný vykonávať žiadne právne úkony). Pokiaľ súd prvej inštancie urobil záver o tom, že len na základe jeho hodnotenia podpisu žalovaného je preukázané, že zmluvu žalovaný nepodpísal a z toho dôvodu žalobu zamietol, postupoval nesprávne.

6. Ďalšou významnou otázkou, ktorou sa súd prvej inštancie nezaoberal je námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní o vydanie motorových vozidiel v predmete kúpnej zmluvy z dôvodu, že nie je ich držiteľom od roku 2014, kedy ich odpredal.

7. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie NS SR z 18.01.2012 pod sp. zn. 6Cdo214/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalovaný už v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol držiteľom motorových vozidiel v predmete kúpnej zmluvy nemá postavenie pasívne vecne legitimovanej strany sporu na ich vydanie v zmysle nároku uplatneného žalobou.

8. Keďže súd prvej inštancie neoprel svoje skutkové zistenie o vykonané dôkazy, nesprávne vyhodnotil otázku dôkaznej povinnosti u žalobcu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade bude vyporiadať sa s námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. V prípade zistenia, že tento už držiteľom motorových vozidiel v predmete žaloby nie je, je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho vecnej legitimácie v spore. V takomto prípade by vlastnícka žaloba mala smerovať proti tomu, kto tieto veci zadržiava.

10. V prípade zistenia, že žalovaný je naďalej držiteľom predmetných motorových vozidiel bude súd prvej inštancie vychádzať z toho, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá a bez znaleckého dokazovania nemožno urobiť skutkový záver o tom, že žalovaný zmluvu nepodpísal ak nebude prípadnými novými dôkazmi vyvrátená skutočnosť, že podpis žalovaného na predmetnej zmluve je jeho pravým podpisom a nebude ani inak spochybnená pravosť zmluvy, bude dôvodné žalobe vyhovieť.

11. Zároveň súd prvej inštancie postupom podľa § 396 ods. 3 rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .