Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/242/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. S. K. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. dieťaťa rodičov: matky JUDr. S. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v K. na V. ulici č. XX zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Rozvojovej ulici č. 2 a otca T. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Michalovciach na ulici Nad Laborcom č. 36 zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom kancelárie v Košiciach na Bočnej ulici č. 10 za účasti Okresnej prokuratúry Košice I v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. - 606 zo dňa 1.6.2021 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom, úprave styku otca s maloletou, informačnej povinnosti matky a povinnosti matky nahradiť trovy štátu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. mal. Z. S. zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu mal. Z. S. sumou 110 Eur mesačne od 12.3.2018 do budúcna vždy k 15. dňu v mesiaci vopred matke. Výrokom IV. určil dlžné výživné za obdobie od 12.3.2018 do 31.5.2021 v sume 1.350,80 Eur a povolil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. upravil styk otca s maloletou nasledovne: Každý kalendárny párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok v mesiaci júl prvé dva týždne od pondelka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v mesiaci august prvé dva augustové týždne od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý párny rok od 30.12. od 10:00 hod. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 10:00 hod. do soboty do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do utorka do 18:00 hod. a párny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.. Výrokom VI. rozhodol, že otec si maloletú prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu. V prípade ak sa stretnutie neuskutoční má nárok na náhradný termín v stanovenom rozsahu do troch mesiacov od neuskutočneného stretnutia. Výrokom VII. rozhodol, že obaja rodičia sú povinní vzájomne sa informovať o prekážke, pre ktorú by k realizácii styku otca s maloletým dieťaťom nemohlo dôjsť najneskôr 48 hodín vopred a to najmä buď telefonicky alebo prostredníctvom SMS textových správ. Výrokom VIII. uložil matke povinnosť otca informovať v pravidelných týždňových intervaloch vždy v nedeľu o zdravotnom stave maloletej, jej

školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať mu informácie o podstatných aktuálnych a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Výrokom IX. uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 293,38 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom X. uložil matke povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 293,38 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom XI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Pri rozhodovaní prihliadol na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloletú a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má lepšie vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na jej výchove a výžive. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zároveň v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú Z. S. zastupovať a spravovať jej majetok. Informačná povinnosť vyplýva z ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že matka prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletej zjavne nevybočujúcich z rámca potreby iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na vek, majetkové a zárobkové pomery otca ako jeho výdavky a stanovil výživné na maloletú v sume 110 Eur mesačne. Vychádzal pritom z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa bolo vo veku ôsmich rokov. Matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie zohľadnil, že matka bola nezamestnaná, otec vykonáva podnikateľskú činnosť. V argumentácii otca vo vzťahu k jeho príjmom a vyživovacím povinnostiam uviedol, že vychádzal z predložených listinných dôkazov, ktoré boli poskytnuté za dané obdobia, t.j. od podania návrhu až do rozhodnutia súdu a mal dostatočne komplexný prehľad o jeho prímoch. Pokiaľ otec prezentoval náklady, ktoré mal v uvedenom období na ďalšie vyživovacie povinnosti, súd prvej inštancie poukázal na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zároveň zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Konštatoval, že pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom na neustále sa zvyšujúce potreby dieťaťa. Matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloletú súd prvej inštancie hodnotil komplexne, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa a mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Zdôraznil, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o maloletú. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné v sume 110 Eur mesačne je primerané. Dlžné výživné vypočítal za obdobie od 12.3.2018 do 31.5.2021 nasledovne: alikvotná suma za mesiac marec 2018 110 Eur : 31 dní = 3,54 Eur na deň x 20 dní, spolu 70,80 Eur, obdobie 4/2018 do 12/2018 9 mesiacov x 110 Eur = 990 Eur, obdobie 1/2019 do 12/2019 12 mesiacov x 110 Eur = 1.320 Eur, obdobie 1/2020 do 12/2020 12 mesiacov x 110 Eur = 1.320 Eur, obdobie od 1/2021 do 5/2021 5 mesiacov x 110 EUR = 550 Eur. Dlžné výživné teda vypočítal na sumu 4.250,80 Eur. Od uvedenej sumy odpočítal platby otca v celkovej sume 2.900 Eur za obdobie od podania návrhu, t.j. od 18.3.2018. V uvedenej sume bolo započítané nielen výživné, ktoré otec platil najskôr v sume 120 Eur mesačne, neskôr 30 Eur mesačne, ale aj iné príspevky naviac. Dlžné výživné vypočítal na sumu 1.350,80 Eur. S prihliadnutím na otcove majetkové a zárobkové pomery mu ho povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur. Pri rozhodovaní o úprave styku bral do úvahy zásadu, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, čo je aj v najlepšom záujme dieťaťa. Pri posudzovaní najlepšieho

záujmu dieťaťa vychádzal z toho, že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa na jeho výchove s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo vhodné realizovať styk dieťaťa s otcom bez prespatia, prípadne v lehote 6-ich mesiacov od rozhodnutia súdu, pričom jej subjektívne úvahy o takejto úprave nie sú podporené žiadnymi argumentmi a dôkazmi. Považoval za potrebné dodať, že je všeobecne známou skutočnosťou, že maloletá je vo veku kedy už nie je fyzicky závislá od matky a práve v uvedenom období sa vytvárajú ďalšie sociálne väzby dieťaťa k blízkym osobám ako aj okoliu, preto je nevyhnutné dieťa začleňovať nielen do kolektívu, ale umožňovať mu aj rozvoj citových väzieb vo vzťahu k druhému rodičovi, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa ako aj širšiemu okoliu. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam práve obdobie rastu a je potrebné, aby sa do tejto výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému súd prvej inštancie dodal, že znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Zdôraznil, že účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je ochrana ich záujmov, ktorým je aj nastavenie určitého režimu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za účelom vytvorenia, udržania alebo obnovenia narušených vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Úprava styku napomôže pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou, keďže je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, prípadne rodinných príslušníkov. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovský zrelí a majú predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloletú. Apeloval, že do budúcna je potrebné, aby matka nadobudla dôveru vo vzťahu k schopnostiam otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú a vytvoriť mu priestor, aby si maloletá k otcovi vytvorila vzťah. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil tým, že štát platil trovy pozostávajúce z priznanej a vyplatenej odmeny znalcovi v sume 589,76 Eur, ktoré platil predbežne z finančných prostriedkov súdu prvej inštancie. Konštatoval, že štát má právo na náhradu trov, ktoré platil od obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, pričom zistil, že nie sú u nich splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto ich zaviazal na náhradu trov v rovnakom pomere, t.j. 293,38 EUR. O trovách konania rozhodol podľa .

3. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom III., IV., V., VI., VIII. a X. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše rozhodnutie je v časti napadnutej odvolaním nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, arbitrárne, vnútorne rozporné a nekonzistentné, pričom jednostranne favorizuje procesné postavenie otca. Čo sa týka výrokov III. a IV. o určení výživného a o dlžnom výživnom namietala, že nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ani zárobkovým pomerom a možnostiam otca. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade odôvodnené potreby maloletej zjavne nevybočujú z rámca potreby iných detí v rovnakom veku, pričom zdôraznila, že mal. Z. od školského roka 2020/2021 navštevuje súkromnú základnú školu H. na K. ulici č. X v K., pričom výška poplatkov s tým súvisiacich sa pohybuje v sume 200 Eur mesačne. Podľa jej názoru je teda zrejmé, že ide o náklad zjavne zvýšený a vybočujúci z rámca porovnateľnej situácie s deťmi v štátnych školách, kde sú poplatky oproti týmto skôr symbolické. Uviedla, že aj keď sa otec zmluvne zaviazal voči škole podieľať sa na úhradách za školné a poplatky s tým súvisiace, doteraz sa tak nestalo, a to ani na jej opakované výzvy. Všetky poplatky za školský rok 2020/2021 tak znášala v celom rozsahu sama a zobrala si na ne bezúročnú pôžičku, ktorú bude po nástupe do práce postupne splácať. Podľa jej názoru súd prvej inštancie tieto skutočnosti prehliadol a pri určení výšky výživného ich dostatočne nezohľadnil. Konštatovala, že súdom prvej inštancie stanovené výživné pokryje ledva polovicu mesačných nákladov na školné a poplatky s tým súvisiace, pričom všetky ostatné výdavky na maloletú zostávajú na jej zodpovednosti. Zároveň poukázala na to, že súd prvej inštancie bagatelizoval aj skutočnosť, že u otca je vyživovacia povinnosť k mal. Z. S. jeho prvou vyživovacou povinnosťou, preto je záhadou, na základe čoho vo svojich záveroch týkajúcich sa výšky vyživovacej povinnosti na uvedené neprihliadol. Maloletá by nemala znášať dôsledky neuváženého prístupu rodiča k jeho zaťažovaniu sa ďalšími vyživovacími povinnosťami. Rodič, ktorý

má už trvajúcu vyživovaciu povinnosť s logickou perspektívou jej rastu, musí pristupovať k vytváraniu si ďalších vyživovacích povinností už s vedomím existencie tých skorších. Plnenia skoršej vyživovacej povinnosti sa nemožno zbaviť len s poukazom na potreby členov novej rodiny. Poukázala na to, že otec v rámci predložených dôkazov deklaroval, že na dvojičky vynakladá mesačne 510 Eur (255 Eur na každé z maloletých detí), pričom súd prvej inštancie pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti k maloletej uvedené bagatelizoval, keď otcovi určil vyživovaciu povinnosť k nej vo výške len 110 Eur mesačne, teda ani nie polovicu toho, čo vynakladá na novo vzniknutú vyživovaciu povinnosť. Naviac je veľký vekový rozdiel medzi mal. Z. S., ktorá má osem rokov, a dvojičkami, ktoré majú jeden a pol roka. Poukázala aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie určoval výživné spätne za obdobie od 3/2018 a nové vyživovacie povinnosti mu vznikli až v 11/2019. Má za to, že rozhodnutie súdu nie je adekvátne a do času narodenia dvojičiek bolo dôvodné určiť výživné vo väčšom rozsahu. Namietala, aj rozhodnutie súdu o povolení splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 50 Eur, pričom otec o takúto formu splatenia ani nežiadal. Nevidí žiaden legitímny dôvod, prečo by mal byť otec zvýhodňovaný na svoje nezodpovedné správanie sa a neplnenie vyživovacej povinnosti v pravidelnej mesačnej platbe, v primeranej výške aj na čas po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Namietala aj samotnú výšku mesačných splátok, ako neprimerane nízku. Do pozornosti dala skutočnosť, že z listinného dôkazu predloženého otcom vyplynulo, že na investičnom sporiacom účte v Tatra banke, a.s. mal k dispozícii sumu 1.485,58 Eur, ktorú mohol na účel platenia dlžného výživného použiť. K výrokom V, VI rozsudku o úprave styku otca s maloletou namietala, že nezodpovedá osobitným potrebám mal. Z. S.. Konštatovala, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá v domácnosti otca prespávala doposiaľ sporadicky za obdobie posledného roka možno desaťkrát s tým, že u neho raz prespí, potom jeden až dvakrát prespať odmieta a potom znova prespí. Úprava styku určená súdom na dve prenocovania za sebou dvakrát v mesiaci je pre maloletú veľkým skokom oproti aktuálnemu stavu. Trvá na tom, že tzv. skoková zmena pomerov maloletú vystavuje úzkosti, strachu a vzbudzuje v nej obavy. Podľa nej sa javí byť vhodnejšia postupná zmena tak, ako bola dobrovoľne realizovaná nad rámec neodkladného opatrenia aj pred rozhodnutím súdu. Vyslovila obavu, že výkon realizácie styku môže mať nepriaznivý dopad na maloletú a na jej psychický vývoj. Aj keď súd prvej inštancie konštatoval , že znalecký posudok a jeho závery je len jedným, nie jediným z dôkazov, na ktoré je potrebné prihliadať. Z jeho rozhodnutia nie je možné vôbec zistiť, ktoré iné vykonané dôkazy ho viedli k odlišným záverom vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov. Rozhodnutie tak považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné a neprihliadajúce na osobitné pomery v prejednávanej veci. Poznamenala, že otec je ateista a kresťanské sviatky (okrem Vianoc) neoslavuje. Mal. Z. S. je od útleho detstva zvyknutá tráviť Štedrý deň doma s ňou a druhý sviatok vianočný ísť k otcovi. Obdobne je to aj počas Veľkej noci, kedy tiež trávi časť sviatkov s oboma rodičmi po dohode tak, že počas náboženských obradov bola doteraz s ňou a následne bola s otcom. Podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k úprave styku na prvý pohľad javí známky šablónovitosti a najlepší záujem dieťaťa nehľadá v tomto konkrétnom jednotlivom prípade osobitne, ale podľa vopred danej schémy, pričom nereflektuje potrebu minimalizácie negatívnych dôsledkov pre dieťa, čo je neprípustné. K namietanému výroku VIII rozsudku, ktorým jej bola uložená informačná povinnosť uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na skutočnosť, že ona si dlhodobo voči otcovi túto povinnosť pravidelne plní, čo potvrdil aj samotný otec, preto nebol žiaden dôvod osobitne jej takúto povinnosť uložiť. V tejto časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nemožno z neho zistiť, aké skutočnosti a aké vykonané dôkazy ho viedli k uloženiu takej povinnosti a už vôbec nemožno zistiť, čo viedlo súd prvej inštancie k rozšíreniu tejto povinnosti z doterajšej dvojtýždňovej frekvencie na týždňový interval. K napadnutému výroku X rozsudku o jej povinnosti nahradiť trovy štátu namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol na jej majetkové, zárobkové a príjmové pomery. Aj keď je povinnosťou súdu skúmať u každého z účastníkov, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, súd prvej inštancie len konštatoval, že predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nie sú u účastníkov splnené. Neuviedol však, na základe akých skutočností a z ktorých vykonaných dôkazov dospel k tomuto záveru u nej, pričom ona detailne písomným podaním zo dňa 6.5.2021 zdokladovala svoje aktuálne prímy a výdavky, z ktorých je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola jediným jej príjmom SOS dotácia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v sume 300 Eur mesačne a prídavok na dieťa. Zdokladovala, že od narodenia maloletej žije z úspor z jej príjmu, ktorý dostávala pred narodením maloletej, po nástupe mal. Z. S. do školy si našla nové zamestnanie, ktoré však bolo z dôvodu nastupujúcej pandémie Covid-19 ukončené v skúšobnej dobe. Následne bola rok práceneschopná a od marca 2021 bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aktívne si hľadala nové zamestnanie. Je presvedčená, že spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. a VI. tak, že v celom rozsahu vyhovie jej návrhu, ktorý prezentovala na pojednávaní dňa 1.6.2021, zmení

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku X. tak, že štátu nepriznáva právo na náhradu trov konania od nej a zruší rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VIII.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na doterajších písomných ako aj ústnych vyjadreniach. Navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov a s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

5. Iné vyjadrenia do spisu predložené neboli.

6. Výroky rozsudku o zverení mal. Z. S. do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní maloletej a spravovaní jej majetku a o povinnosti otca nahradiť vzniknuté trovy štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, ako aj na výsledky znaleckého dokazovania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacím námietkam matky poznamenáva, že tieto sú v prevažnej miere totožné s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pri určovaní vyživovacej povinnosti bral do úvahy všetky matkou preukázané oprávnené náklady maloletej ako aj skutočnosť, že maloletá nastúpila od školského roka 2020/2021 do súkromnej základnej školy H. a má náklady s tým spojené. Odvolací súd zároveň posúdil majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti. Zo spisu zistil, že je SZČO, pracuje v mimovládnom sektore. Priemerný príjem bol cca 1.300 Eur brutto. S tým súviseli náklady, ktoré má a to odvody zdravotné a sociálne poistenie v sume 257 Eur mesačne, prenájom kancelárie a kancelárske výdavky vo Svite v sume 70 Eur, pohonné hmoty 150 Eur, nakoľko 4x do mesiaca cestuje do Košíc po dcéru, 25 Eur paušálny výdavok na telefón, 200 Eur strava a osobné výdaje od zdravotnej starostlivosti, hygieny a iné bežné veci súvisiace s osobným životom. Od

narodenia maloletej jej tvorí úspory v sume 20 Eur mesačne. Uviedol, že druhým rokom býva vo Svite kde má partnerku. Partnerka má dve deti vo veku 7 a 10 rokov z predošlého manželstva a spolu majú dvojičky R. a Q., ktoré sa narodili v septembri 2019. S týmto súvisia jeho výdavky 250 EUR mesačne na chod domácnosti (nájomné a strava), 150 Eur náklady na dvojičky ( nákup plienok a iných potrieb). Spolu s rodinou bývajú v 2 a pol izbovom byte a keďže mali aj iné aktivity, boli nútení najať si opatrovateľku, ktorej platia 360 Eur mesačne.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre určenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. Z. S., tieto správne vyhodnotil, pričom otcovi počas konania pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, keďže sa mu s priateľkou v septembri 2019 narodili dvojičky R. a Q.. Je nesporné, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom na neustále sa zvyšujúce potreby dieťaťa. Novonarodené deti však za „nezodpovedný prístup“ rodiča nemôžu a preto nemôže byť ohrozená ich výživa len preto, že rodič už má skoršiu vyživovaciu povinnosť. Preto výživné v sume 110 Eur mesačne považoval za primerané veku a oprávneným potrebám mal. Z. S., ako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti na ktoré spolu vynakladá 150 Eur mesačne. Pri takto určenom výživnom odvolací súd preskúmal aj vypočítané dlžné výživné, pričom konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v súlade so Zákonom o rodine a matematicky ho vypočítal správne. K odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie nemal dôvod povoľovať otcovi dlžné výživné splácať v splátkach, keďže o to ani nežiadal, odvolací súd poukazuje na to, že konanie o určení výživného pre maloleté deti je možné začať aj bez návrhu a súd v takom prípade môže rozhodnúť aj nad rámec petitu. Súd prvej inštancie odôvodnil povolenie splátok majetkovými a zárobkovými pomermi otca, čo je podstatným dôvodom pre povolenie splátok. Odvolací súd si je plne vedomí, že ani matka nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby mal. Z. S. postupne tak ako vznikali, avšak platenie dlžného výživného nemôže slúžiť na ekonomické ohrozenie chodu domácnosti a rodiny otca. Preto mesačné splátky v sume 50 Eur považuje odvolací súd za primerané majetkovým a zárobkovým pomerom otca s prihliadnutím na celkové dlžné výživné.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok aj v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. Z. S., pričom konštatuje, že obaja rodičia si musia uvedomiť, aj keď spolu nežijú, rodičovské práva a povinnosti im patria obom. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletej. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú okrem správy majetku maloletého dieťaťa a jeho zastupovania aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa. Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť, vrátane práva na náboženskú či ateistickú výchovu a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktorý nespočíval v osobe oprávneného. Pri úprave styku má byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

15. V prejednávanej veci bola mal. Z. S. zverená do osobnej starostlivosti matky, a teda otcovi musí byť umožnené stretávať sa s maloletou v takej miere, aby bol tento súlad rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený, pokiaľ neexistujú nejaké preukázané objektívne prekážky. Z vykonaného dokazovania (vrátane znaleckého) nepochybne vyplýva, že citový vzťah maloletej k otcovi je pozitívny, maloletá ho má rada, má prianie stretávať sa s ním spontánne, vyhľadáva jeho blízkosť, hľadá u neho oporu a povzbudenie. Je zvlášť citlivá na nedostatok jeho pozornosti. Maloletá si želala, aby sa rodičia uzmierili a vytvorili rodinu. Po realizácii výchovného opatrenia poradenského programu Psychosociálneho centra sa posunula v akceptácii a spracovaní skutočnosti, že rodičia sa rozišli, a že napriek jej túžbe je nepravdepodobné, aby boli opäť spolu. Odvolací súd sa plne stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že úprava styku napomôže pri budovaní citovej väzby medzi otcom a maloletou, keďže je nepochybne v záujme mal. Z. S., aby udržiavala rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostala tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním ako aj prejaviť city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, prípadne rodinných príslušníkov. Je dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a v konečnom dôsledku docielili uskutočnenie

styku v pokojnej atmosfére. Napokon i zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia sú rodičovsky zrelí a majú predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Do budúcna je potrebné, aby matka nadobudla dôveru vo vzťahu k schopnosti otca zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a vytvoriť mu priestor, aby si maloleté dieťa k otcovi a jeho novej rodine vytvorilo vzťah. Odvolací súd je preto toho názoru, že upravený styk zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej, ktorá má rada oboch rodičov, preto je potrebné zachovať čo najširší styk maloletej s otcom. Rodičia si musia uvedomiť, že maloletá dcéra čoraz viac vníma ich vzájomnú animozitu, čo môže mať vplyv na jej psychiku. S tým zároveň súvisí aj ich povinnosť dbať o zdravý vývin dcéry. Odvolací súd sa stotožnil s úpravou styku mal. Z. S. s otcom určenou súdom prvej inštancie, v podstate podľa návrhu kolízneho opatrovníka, ako aj dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí. Stotožnil sa aj s presným a jednoznačným určením spôsobu odovzdávania a preberania dcéry rodičmi tak, aby medzi nimi nevznikali nezhody a v súlade s odporúčaním prokurátora určil im aj náhradný termín pre prípad, ak by sa styk z akéhokoľvek dôvodu neuskutočnil.

16. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Podľa názoru odvolacieho súdu, v danej veci bolo vykonané dôsledné dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, pričom súd prvej inštancie mal dostatočne zistený skutočný stav na zákonné rozhodnutie vo veci.

17. Čo sa týka napadnutého výroku o informačnej povinnosti matky voči otcovi maloletej, odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať veľmi nepriaznivé následky. Preto by táto vzájomná rodičovská povinnosť nemala byť podceňovaná. Ide o zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods.5 Zákona o rodine a bola určená na návrh otca. Odvolací súd dodáva, že určená informačná povinnosť matky nezbavuje otca jeho rodičovských práv ako zákonného zástupcu dieťaťa, aby sa nemohol aj sám informovať o zdravotnom stave maloletej, jej školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách. Určená informačná povinnosť matky sa týka iba takých informácií o dcére, ktoré si otec nemá možnosť obstarať sám, teda len informácií o podstatných a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa mal. Z. S.. Z toho dôvodu odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o informačnej povinnosti matky v plnom rozsahu za súladné s citovaným ustanovením Zákona o rodine.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o povinnosti matky nahradiť trovy štátu. Konštatuje, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z a (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto v ust. počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. ) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov ( ). Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní ( ), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere jednej polovice. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.

19. V danom prípade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak náhradu trov štátu, ktoré vznikli v dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania rozdelil medzi oboch rodičov. Zistil, že ani jeden z účastníkov konania, teda rodičov maloletých detí, nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto oboch zaviazal rovnakým dielom nahradiť trovy štátu. K odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienky, či účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov súd skúma zo všetkých dôkazov nachádzajúcich sa v spise (sú aj uvedené v napadnutom rozsudku). Rozhodným obdobím je čas, kedy bolo o trovách štátu rozhodované, v tomto prípade je to obdobie do vyhlásenia rozsudku (1.6.2021). V spise sa nachádza oznámenie bývalého zamestnávateľa matky R..s. z ktorého vyplýva, že za obdobie od 1.12.2019 do 30.11.2020 bol jej príjem v sume základnej mzdy 1.200 Eur brutto v závislosti od PN a OČR. Následne bola od 17.3.2020 práceneschopná do 15.3.2021. V uvedenom období poberala 653,30 Eur - 675,10 Eur mesačne. Dňom 16.3.2021 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od marca 2021 jej bola pridelená SOS dotácia v sume 300 Eur mesačne. Táto dotácia jej mala byť ukončená ku dňu 30.6.2021, teda až po vyhlásení rozsudku, t.j. po rozhodnom období, teda súd prvej inštancie na ňu nemohol prihliadať. Okrem toho poberala prídavok na dieťa a výživné od otca. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok dôkazov na posúdenie, že matka v rozhodnom období nespĺňala podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a teda nemohla byť zbavená zákonnej povinnosti platiť trovy štátu.

20. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom, úprave styku otca s maloletou, informačnej povinnosti matky a povinnosti matky nahradiť trovy štátu podľa ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).