Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-171-2017.pdf
PDF · 130.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/171/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: PB Capital, a.s., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 31 722 296, proti žalovanému: PEKÁREŇ ILaS s.r.o., so sídlom Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 47 874 716, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie sumy 18 118,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 421,79 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17 697,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 915,19 eur od 17.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 2 344,09 eur od 17.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 5 499,82 eur od 02.03.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 27.03.2017 na tunajšom súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 18 118,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 984,49 eur od 17.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 344,09 eur od 17.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 352,49 eur od 11.03.2018 do zaplatenia a zo sumy 5 499,82 eur od 02.03.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.10.2015 bola medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá zmluva č. 1033/2015 o nájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb.. Predmetom zmluvy bolo odplatné prenechanie nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte N. K. S. na ulici X. Č.. XX L. Q. na prízemí o celkovej výmere 136 m2 do užívania žalovanému na poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Mesačný nájom bol dohodnutý vo výške 1 360,-eur bez DPH. Zálohová platba na réžiu bola dohodnutá mesačne vo výške 145,58 eur bez DPH. Za užívanie predmetu nájmu podľa bodu 2 čl. III. predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi nájomné a preddavky za režijné náklady vždy za aktuálny kalendárny mesiac na základe faktúry vystavenej žalobcom a do dátumu splatnosti uvedenom na faktúre. Ku dňu podania žaloby na súd mal žalovaný voči žalobcovi dlh na nájomnom a na službách spojených s užívaním za mesiace
september 2016 až marec 2017 v celkovej výške 18 118,85 eur. V súlade s bodom 5 článku III. zmluvy žalobca započítal záväzok žalovaného vo výške 1 632,-eur titulom peňažnej zábezpeky zaplatenej žalovaným pri podpise zmluvy. Pre prípad omeškania s plnením povinnosti platiť nájomné a náklady za služby podľa bodu 12. článku VI. zmluvy je žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému úrok z omeškania. Dohodnutá výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu.
3. Platobným rozkazom č.k. 22Cb/65/2017-41 zo dňa 30.08.2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že pohľadávku, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo svojom účtovníctve v uvedenej výške neeviduje, žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie faktúr v sume a čísle, o ktoré opiera svoj návrh ani oprávnenosť týchto faktúr. Okrem toho predmetné nebytové priestory neprevádzkuje, pretože sa stali nevyhovujúcimi a žalovaný bol nútený ukončiť prevádzkovanie v nich, keďže žalobca ako prenajímateľ nevyhovel žiadosti žalovaného na zľavu na nájomnom. Žalobca musí mať aj vedomosť o ukončení nájomnej zmluvy, pretože zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou žalovaný písomne listom zo dňa 22.12.2016 vypovedal a následne boli priestory dňa 07.04.2017 žalobcovi odovzdané za účasti zástupcov oboch zmluvných strán.
4. Podaním doručeným súdu dňa 05.03.2018 žalobca súdu oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť a to čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 421,79 eur s prísl., ktorá bola žalovanému dobropisom započítaná a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Trval na zaplatení sumy 17 697,06 eur s prísl. a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 984,49 eur od 17.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 1 915,19 eur od 17.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1 984,49 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 344,09 eur od 17.03.2017 do zaplatenia a zo sumy 5 499,82 eur od 02.03.2017 do zaplatenia.
5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo pojednávanie, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy 421,79 eur s príslušenstvom, t.j. 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 17.10.2016 do zaplatenia zastavil.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.07.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené žalovanému. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní a súhlasil aby sa pojednávanie konalo v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu a aby v ich neprítomnosti bol vykonaný výsluch žalobcom navrhnutého svedka p. K.. Zároveň k veci uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaný dňa 22.12.2016 zaslal výpoveď z nájmu z dôvodu uvedeného v ust. § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmluve o nájme si sporové strany dohodli jednomesačnú výpovednú dobu a vzhľadom na uvedenú skutočnosť si žalobca nedôvodne uplatňuje nájomné aj za obdobie po ukončení nájomného vzťahu. V ostatnom žalovaný trval na podanom odpore a tam uvedených skutočnostiach.
7. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to Zmluvou č. XXXX/XXXX zo dňa 24.09.2015 o nájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v objekte: N. K., X. XX, XXX XX Q. vrátane dodatku č. 1/2016 zo dňa 23.02.2016, záznamom o odovzdaní a prevzatí priestoru zo dňa 28.09.2015 (č. l. 16), faktúrami č. 17200388, č.17810013, č.17200249, č. 17200110, č. 16201649, č. 16201512, č. 16201368, 16201230, započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 10.03.2017, vyúčtovaním režijných nákladov za rok 2016, žiadosťou o zníženie výšky nájmu zo dňa 09.12.2016, výpoveďou zmluvy žalovaným zo dňa 22.12.2016, záznamom o odovzdaní a prevzatí priestoru zo dňa 07.04.2017,
započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 02.03.2018, faktúrou č. 18800066 zo dňa 01.03.2018 splatnou dňa 16.03.2018 v sume -421,79 eur, vyúčtovaním režijných nákladov za rok 2017, výpisom z knihy pohľadávok žalobcu, e-mailovou komunikáciou medzi zmluvnými stranami, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra a vypočutím svedka S.. B. K. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca trval na podanej žalobe tak ako bola upravená v rámci jeho čiastočného späťvzatia zo dňa 05.03.2018. Žalobca týmto späťvzatím ponížil uplatňovaný nárok o výšku preplatku, ktorý vznikol žalovanému po vyúčtovaní režijných nákladov za rok 2017, t.j. poplatkov za elektrinu, vodu, stočné zrážkovej vody a tepla. Žalobca žiadal aby súd vyhovel žalobe v zmysle tohto čiastočného späťvzatia a teda tak, ako to vrátane príslušenstva upresnil na predbežnom prejednaní sporu dňa 05.04.2018.
9. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, vo svojom písomnom ospravedlnení zo dňa 11.07.2018 k veci uviedol, že žaloba je nedôvodná aj preto, že žalovaný dňa 22.12.2016 zaslal výpoveď z nájmu z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.. Zmluvné strany si v zmluve dohodli 1-mesačnú výpovednú lehotu a žalobca si tak nedôvodne uplatňuje nájomné aj za obdobie po ukončení nájomného vzťahu. V ostatnom žalovaný trval na podanom odpore a tam uvedených skutočnostiach.
10. Žalobca je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného údu Košice I, ktorého predmetom činnosti je okrem iného aj prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je od 26.8.2014 maloobchod a veľkoobchod a od 03.6.2015 poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, výroba hotových jedál a polotovarov priemyselným spôsobom (konzervovanie) a prevádzkovanie výdajne stravy.
11. Dňa 24.09.2015 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená Zmluva č. XXXX/XXXX o nájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v objekte: N. K., X. XX, XXX XX Q.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou od 01.10.2015 do 30.09.2025 s opciou na 10 rokov. Predmetom zmluvy bolo odplatné prenechanie nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu do užívania žalovanému v objekte N. K.Q. S. na ulici X. Č.. XX v Q. zapísaných na LV č. XXX pre obec Q. - O., k. ú. B., parcelné č. X, súpisné č. S..XXX na prízemí o celkovej výmere 136 m2.
V zmysle zmluvy bola medzi stranami sporu dohodnutá výška nájomného v sume 120,-eur za 1 m2 za rok bez DPH, ročný nájom tak bol bez DPH 16 320,- eur a mesačný nájom bez DPH 1 360,- eur. Zároveň sa v zmysle tejto zmluvy žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi zálohové platby za réžiu, ktoré boli dohodnuté vo výške 145,58 eur bez DPH mesačne. Táto suma pozostávala z nákladov na teplo vo výške 60,46 eur, z nákladov na vodné sa stočné vo výške 19,89 eur, na stočné zrážkovej vody vo výške 4,82 eur, na elektrickú energiu vo výške 40,- eur a fixný poplatok za správu a údržbu plynovej kotolne vo výške 20,40 eur mesačne všetko bez DPH. Súčasne v rámci tejto zmluvy bol dojednaný nájom reklamnej plochy nad vstupnými dverami do prevádzky, kde ročný nájom za 1 ks reklamnej plochy bol vo výške 72,- eur bez DPH a mesačný nájom za 1 ks reklamnej plochy bol vo výške 6,- eur bez DPH. Ďalej bol dojednaný nájom reklamnej plochy na východnej strane objektu, kde ročný nájom za 1 ks reklamnej plochy bol vo výške 132,- eur bez DPH a mesačný nájom vo výške 11,- eur bez DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že nájom reklamných plôch bude účtovaný od 01.12.205 aj v prípade, že nájomca nebude mať osadenú reklamu k uvedenému dátumu. Zmluvné strany sa zároveň v tejto zmluve dohodli na mesačnej odplate 3,- eurá za 1 m2 za prevádzkovanie terasy o rozlohe 35 m2, t.j. mesačne 105,- eur bez DPH ( Článok III. bod 1. Zmluvy).
Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný bude žalobcovi platiť nájomné vždy za aktuálny kalendárny mesiac, na základe faktúry vystavenej žalobcom a do dátumu splatnosti uvedenom na faktúre na bankový účet prenajímateľa uvedený v záhlaví zmluvy. ( Článok III. bod 2. Zmluvy). V zmluve nebol dohodnutý osobitný spôsob doručovania faktúr ani spôsob komunikácie medzi zmluvnými stranami.
Zmluvné strany sa v Článku III. bod 5. zmluvy dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi peňažnú zábezpeku (depozit) za 1-mesačný nájom vo výške 1 632,-eur a to v hotovosti v pokladni žalobcu alebo prevodom na bankový účet žalobcu pri podpísaní zmluvy žalovaným, najneskôr do 3 dní od jej podpísania s tým, že táto môže byť použitá v prípade riadneho neplanenia zmluvy zo strany žalovaného.
Podľa Článku IV. Zmluvy - Účel užívania - nebytové priestory sa prenajímajú na prevažný účel: poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - uvedené v predmete činnosti, pričom všetky potrebné povolenia k zavedeniu prevádzky, v súlade s platnou legislatívou SR, zabezpečuje nájomca.
Podľa článku V. bod 1. Zmluvy - Doba platnosti a skončenie nájmu - nájomný vzťah podľa tejto zmluvy sa môže skončiť: a) písomnou dohodou zmluvných strán, b) výpoveďou prenajímateľa podľa § 9 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb., c) výpoveďou nájomcu podľa § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., d) odstúpením od zmluvy prenajímateľom z dôvodov uvedených v čl. VI. bod 2, 3 zmluvy, e) jednostranným odstúpením prenajímateľa od tejto zmluvy - (čl. III. bod 4) f) uplynutím doby nájmu; zmluvné strany sa dohodli na jednomesačnej výpovednej dobe, ktorá sa vzťahuje k dobe skončenia nájmu, teda k 30.09.2025, t. j. výpoveď musí byť doručená najneskôr k 31.08.2025.
12. K zmluve bol dňa 23.02.2016 uzatvorený dodatok č. 1, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že nájom reklamných plôch bude účtovaný od 01.03.2016 (nie od 01.12.2015) a ďalej, že za obdobie od 01.03.2016 do 31.12.2016 žalobca nebude žalovanému fakturovať nájom za pozemok pod terasou.
13. Zo Záznamu o odovzdaní a prevzatí priestoru k zmluve č. XXXX/XXXX zo dňa 20.09.2015 spísaného dňa 28.09.2015za prítomnosti zástupcov oboch zmluvných strán bolo preukázané, že dňa 28.09.2015 boli priestory zo strany žalobcu odovzdané do užívania žalovaného.
14. Za užívanie prenajatých nebytových priestorov žalobca v súlade so zmluvou vystavil žalovanému nasledujúce faktúry: č. 16201230 zo dňa 01.09.2016 splatnú dňa 16.09.2016, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac september 2016 vo výške 1 984,49 eur, č. 16201368 zo dňa 01.10.2016 splatnú dňa 16.10.2016, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac október 2016 vo výške 1 984,49 eur, č. 16201512 zo dňa 01.11.2016 splatnú dňa 16.11.2016, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac november 2016 vo výške 1 984,49 eur, č. 16201649 zo dňa 01.12.2016 splatnú dňa 16.12.2016, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac december 2016 vo výške 1 984,49 eur, č. 17200110 zo dňa 01.01.2017 splatnú dňa 16.01.2017, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac január 2017 vo výške 1 984,49 eur, č. 17200249 zo dňa 01.02.2017 splatnú dňa 16.02.2017, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac február 2017 vo výške 1 984,49 eur a faktúru č. 17200388 zo dňa 01.03.2017 splatnú dňa 16.03.2017, ktorou žalovanému vyfakturoval nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním za mesiac marec 2017 vo výške 2 344,09 eur. Faktúrou č. 17810013 zo dňa 14.02.2017 splatnou dňa 01.03.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému réžiu za rok 2016 na základe skutočnej spotreby tvoriacej prílohu tejto faktúry vo výške 5 499,82 eur.
15. Súd mal za preukázané, že žalovaný žalobcovi neuhradil vyššie uvedené faktúry za nájomné a za poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ako ani faktúra, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná réžia (poplatky za služby spojené s predmetom nájmu), tak ako boli žalovanému doručené zo strany žalobcu, a teda celkovo neuhradil žalobcovi sumu 18 118,85 eur.
16. Žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal písomnou výpoveďou zo dňa 22.12.2016, pričom vo výpovedi uviedol, že výpoveď podáva z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pretože stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. V tejto výpovedi zároveň uviedol, že predmet nájmu nie je vzhľadom na uvedené možné využívať na dohodnutý účel. Výpovedná lehota
je 3. Mesiace a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 02.01.2017.
Súd mal zo Záznamu o odovzdaní a prevzatí priestoru zo dňa 07.04.2017 k Zmluve č. XXXX/XXXX takisto za preukázané, že zo strany žalovaného boli nebytové priestory žalobcovi odovzdané dňa 07.04.2017.
17. Jednostranným zápočtom zo dňa 10.03.2017 žalobca na svoju pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 16201230 v sume 1 984,49 eur, čo predstavovalo nájom a poplatky za mesiac september započítal žalovanému sumu 1 632,-eur v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka v tomto konaní bola o sumu 1 632,-eur ponížená, t.j. z uvedenej faktúry si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 352,49 eur.
18. Dobropisom č. XXXXXXXX zo dňa 01.03.2018 žalobca vyfakturoval žalovanému preplatok za vyúčtovanie réžie za rok 2017 na základe skutočnej spotreby v objekte N. K. S., X. XX, Q. v celkovej výške 421,79 eur vrátane DPH a túto sumu jednostranným zápočtom zo dňa 02.03.2018 započítal na dlh žalovaného uplatňovaný v tomto konaní a to na faktúru č. 16201230 vo výške 352,49 eur a na faktúru č. 16201368 vo výške 69,30 eur a z tejto faktúry k úhrade tak ostala suma 1 915,19 eur. V tejto časti vzal žalobca žalobu späť a konanie bolo v tejto časti zastavené.
19. Žalobca písomným prípisom zo dňa 11.07.2016 na základe žiadosti žalovaného mu udelil súhlas s inštaláciou klimatizačnej jednotky v prenajatých priestoroch a to za podmienok u vedených v tomto prípise.
20. Z predloženej emailovej komunikácie tiež vyplýva, že na elektronickú adresu uvedenú žalovaným boli zo strany žalobcu odosielané aj knihy pohľadávok, žalovaný bol upovedomovaní o výške jeho záväzkov a tiež bol vyzývaný na ich úhradu, medzi stranami sporu sa takouto formou viedla aj komunikácia ohľadom odovzdania priestorov, resp. ešte predtým ohľadom požiadavky žalovaného na zníženie ceny nájomného (za žalovaného komunikoval p. L.).
21. Svedok B. K., zamestnanec žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená nájomná zmluva týkajúca sa priestorov nachádzajúcich v N. K. S. V. X. C. Č.. XX L. Q., pričom tieto priestory si vyhliadol sám žalovaný. Vie o tom, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2025 s desaťročnou opciou. Nie je pravdou, že by priestory prenajímané žalobcom boli nevyhovujúce, ako to uviedol žalovaný v podanom odpore, keďže žalobca nevyhovel žiadosti žalovaného o zníženie nájomného. Naopak so žalovaným uzatvorený dodatok k zmluve, podľa ktorého žalovaný nemusel platiť nájomné za pozemok pod terasou, ktorú mal tiež v prenájme. Zo strany žalovaného podľa vedomostí svedka nikdy nebola vznesená požiadavka na úpravu prenajímaných priestorov, tieto si robil žalovaný sám so súhlasom žalobcu. Pokiaľ ide o samotné účtovanie nájomného a ceny služieb, tieto boli žalovanému účtované žalobcom v zmysle uzatvorenej zmluvy a boli žalovanému doručované obyčajnou poštou. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že faktúry neboli uhradené, pretože mu neboli doručené, podľa svedka tieto faktúry boli žalovanému doručené, o čom svedčí aj skutočnosť, že spočiatku žalovaný úhrady nájomného a služieb vykonával. Koncom roku 2016 žalovaný žalobcu vyzval na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou a následne bola žalobcovi doručená výpoveď nájmu, ktorý žalovaný odôvodnil tým, že stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktoré mu priestory prenajaté. Svedok tiež poukázal na to, že v roku 2016 zo strany žalovaného došlo k nadmernej spotrebe elektrickej energie a to v dôsledku toho, že žalovaný v priestoroch sfunkčnil elektrické pece na pečenie pizze a túto skutočnosť nebolo možné v čase uzatvorenia zmluvy predpokladať. Preto v roku 2016 vznikol v neprospech žalovaného nedoplatok na úhrade za elektrickú energiu vo výške viac ako 5 000,-eur. Žalobca si bol vedomý toho, že žalovanému dlhuje úhrady na nájomnom a poplatkoch za služby, sám svedok kontaktoval zamestnanca žalovaného p. L., ktorý mu však povedal riešenie nedoplatkov nie je v jeho kompetencii, ale že bude príslušné osoby informovať. O tom, že žalovaný vedel o svojich nedoplatkoch svedčí aj e-mailová komunikácia medzi nimi.
22. Podľa § 261 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods.1 až 4 Zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Podľa § 5 ods. 2 Zákona, nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Podľa § 5 ods. 3 Zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 5 ods. 4 Zákona, nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Podľa § 7 Zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 2 písm. b) Zákona, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
Podľa § 9 ods. 3 nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Podľa § 12 Zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
24. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
25. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba po jej čiastočnom späťvzatí je v plnom rozsahu dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. V spore bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená dňa 24.09.2015 Zmluva č. XXXX/XXXX o nájme nebytových priestorov a poplatkoch za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v objekte: N. K., X. XX, Q.. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný nebytové prevádzkové priestory vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v N. K.Q. S., C.. X. XX, Q., zapísanom na LV č. XXX vydaným Katastrálnym úradom Q. S. pre obec Q.
- O., katastrálne územie B. na parc. č. X, súpisné č. S..XXX o celkovej výmere 136 m2 ako aj reklamné plochy a terasu prináležiacu k prenajatým priestorom užíval, ani že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výpovede žalovaného zo dňa 22.12.2016, ktorú žalobca prevzal dňa 02.01.2017. V súlade s uzatvorenou zmluvou a dojednanými zmluvnými podmienkami žalobca vyššie uvedenými faktúrami za obdobie trvania nájomného vzťahu vyúčtoval cenu nájomného a cenu režijných nákladov, pričom tieto faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené.
26. Obrana žalovaného v konaní spočívala na jeho skutkových tvrdeniach o tom, že žalobca nemá nárok na nájomné aj po skončení nájmu, ktoré si uplatňuje, pretože ním daná výpoveď zo dňa 22.12.2016 bola daná z dôvodov uvedených v ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a zmluvné strany si dojednali jednomesačnú výpovednú lehotu.
S týmto názorom žalovaného súd nemôže súhlasiť. Pravdou je, že žalovaný podal výpoveď z nájmu nebytových priestorov zo dňa 22.12.2016 z dôvodu, že stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a teda na prevádzkovanie činnosti, na ktorú si predmetné priestory prenajal. Danú výpoveď žalobca akceptoval a v súlade s ňou následne po vzájomnej dohode žalovaný dňa 07.04.2017 prenajaté priestory žalobcovi odovzdal. Sám žalovaný v písomnej výpovedi zmluvy o nájme uviedol, že nájomný pomer bude ukončení uplynutím trojmesačnej zákonnej výpovednej doby.
Faktom je, že zmluvné strany sa v Článku V. bod 1. písm. f) dohodli, že nájomný vzťah podľa tejto zmluvy sa môže skončiť uplynutím doby nájmu s tým, že zmluvné strany sa ďalej dohodli na jednomesačnej výpovednej dobe, ktorá sa vzťahuje k dobe skončenia nájmu, teda k 30.09.2025, t. j. výpoveď musí byť doručená najneskôr k 31.08.2025. Jedná sa o osobitné dojednanie vzťahujúce sa iba na tento jeden konkrétny prípad ukončenia nájomného vzťahu. Vzhľadom na to, že pri ostatných zmluvne vymedzených dôvodoch ukončenia nájomného vzťahu nebola osobitne dojednaná dĺžka výpovednej doby, platí preto dikcia zákona (§ 12 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov), t.j. výpovedná doba je 3 mesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcim po jej doručení.
V danom prípade však došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 22.12.2016 a to v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Z prezentačnej pečiatky žalobcu na výpovedi vyplýva, že táto bola žalobcovi doručená dňa 02.01.2017 a teda v súlade so zákonom výpovedná lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede, t.j. 01.02.2017 a skončila by dňa 30.04.2017. Zo zhodných prednesov strán sporu je však tiež zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na ukončení zmluvného vzťahu ku dňu 31.03.2017, o čom svedčí aj skutočnosť, že k reálnemu odovzdaniu prenajatých priestorov žalovaným žalobcovi došlo dňa 07.04.2017, čo vyplýva zo záznamu o odovzdaní a odovzdaní priestoru.
27. Žalovaný ďalej namietal, že prenajaté priestory boli pre neho v nevyhovujúcom stave, na čo žalobcu upozorňoval a žiadal o nápravu a vzhľadom na uvedené aj z jeho strany bola nájomná zmluva vypovedaná. Dané tvrdenia žalovaného sú iba ním tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi a súd je toho názoru, že v danom smere je obrana žalovaného nedôvodná.
Súd poukazuje, že aj zo samotnej výpovede z nájmu podanej žalovaným, tak ako je vyššie uvedené, vyplýva iný dôvod ukončenia nájomného pomeru, než sú nevyhovujúce prenajaté priestory. Aj svedeckou výpoveďou p. Lukáča bolo preukázaná, že v prípade úpravy prenajatých priestorov v zmysle požiadaviek žalovaného, bol zo strany žalobcu žalovanému udelený súhlas na ich úpravu a tieto aj žalovaný postupne realizoval. Svedčí o tom aj písomný doklad - súhlas žalobcu s inštaláciou klimatizačnej jednotky. Zo strany žalovaného voči žalobcovi neboli vznesené žiadne námietky k
nemožnosti prevádzkovať prenajaté priestory pre ich nevyhovujúci stav. Opak žalovaný v konaní nepreukázal.
28. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu namietanú skutočnosť zo strany žalovaného, že žalovaný nepreukázal doručenie faktúr, tak ani obrana v tomto smere podľa názoru súdu nie je dôvodná. Medzi stranami sporu bola písomnou formou uzatvorená nájomná zmluva a bol medzi nimi presne a jednoznačne dojednaný aj spôsob platenia nájomného a cien poskytovaných služieb v súvislosti s nájmom. Do mesiac august 2016 žalovaný v súlade s dojednanými podmienkami zmluvné záväzky voči žalobcovi plnil, pričom žalobca aj po uvedenom období v súlade s dojednanými podmienkami a rovnakým spôsobom voči žalovanému si nároky zo zmluvy uplatňoval. Z predloženej emailovej komunikácie tiež vyplýva, že na elektronickú adresu uvedenú žalovaným boli zo strany žalobcu odosielané aj knihy pohľadávok, žalovaný bol upovedomovaní o výške jeho záväzkov a tiež bol vyzývaný na ich úhradu, medzi stranami sporu sa takouto formou viedla aj komunikácia ohľadom odovzdania priestorov, resp. ešte predtým ohľadom požiadavky žalovaného na zníženie ceny nájomného ( za žalovaného komunikoval p. L.). Žalovaný danú skutočnosť namietal až v podanom odpore a to dňa 09.10.2017, pričom aj z jeho elektronickej komunikácie zo dňa 9.12.2016 ( čl. 90 spisu) tiež vyplýva, že požiadal o zníženie nájomného z 1 984,49 eur s DPH na sumu 1 587,59 eur od 01.12.2016, teda si bol vedomí toho v akej výške má nájomné platiť a nerozporoval žiadne skutočnosti ohľadom nedoručenia faktúr zo strany žalobcu za obdobie 09/2016 až 11/2016.
29. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného nájomného v zmysle zmluvy, ako aj nárok úhradu poplatkov za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a to až do dňa 31.03.2017.
V zmluve o nájme nebytových priestorov bola dohodnutá výška nájomného a spôsob jeho platenia a rovnako v nej bola upravená úhrada za plnenia poskytované s užívaním nebytových priestorov, t.j. tepla, vodného a stočného, stočného zrážkovej vody, elektrickej energie a fixného poplatku za správu a údržbu plynovej kotolne. Zmluva bola v týchto ustanovenia jasná a zrozumiteľná, rovnako ako bola zrozumiteľná úprava vzťahujúca sa plateniu nájomného. V konaní bolo preukázané, že k 31.03.2017 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a celkový dlh žalovaného na nájomnom a úhradách za služby poskytované s nájmom nebytových priestorov a nedoplatku za na režijných nákladoch za rok 2016 predstavoval sumu 18 118,82 eur. Taktiež bolo preukázané, že žalobca dobropisoval v prospech žalovaného sumu 421,79 ako preplatok za režijné náklady vyúčtované za rok 2017. Žalobca tak v konaní preukázal vznik záväzku žalovaného voči nemu, jeho výšku i jeho trvanie a jeho legitimitu a teda aj nárok na zaplatenie sumy 17 697,06 eur zo strany žalovaného, preto súd žalobe v časti uplatňovanej istiny vyhovel a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného.
30. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých neuhradených a splatných faktúr.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku obchodno-záväzkového vzťahu, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa odseku 2 ak výške úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa odseku 2 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Súd priznal žalobcovi aj nárok úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež so zmluvnými podmienkami dohodnutými medzi stranami sporu v nájomnej zmluve, keďže v článku VI. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany pre prípad omeškania s plnením povinnosti zaplatiť nájomné a náklady za služby spojené s nájmom dohodli, že prenajímateľ je oprávnený si vyúčtovať úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba ECB.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd konanie čiastočne zastavil čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy 421,79 eur s príslušenstvom a v tejto časti z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel a zaviazala žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17 697,06 eur s prísl. V konaní mal tak žalobca iba nepatrný neúspech a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že mu vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.