Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/380/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydlisko G. XXXX/X, G. o zaplatenie 937,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného údu Komárno zo dňa 10.08.2017 pod č.k. 16Csp/8/2016- 38, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému náhrada trov konania nepriznal. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 937,11 eura s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2007 Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 30 pravidelných mesačných splátkach po 73,33 eura. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 23 % a RPMN vo výške 26,66 %. Celková výška nákladov na poskytnutý úver predstavovala 555,79 eura. Keďže žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu mu listom zo dňa 23.04.2009 oznámil, že úver sa k 23.04.2009 stal predčasne splatným v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 1.071,96 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu ani na výzvu neuhradil, preto bola pohľadávka žalobcu uplatnená na rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom sp.zn. IBB12100134 zo dňa 20.01.2012 žalobe vyhovel. Na podklade rozhodcovského rozsudku bolo začaté exekučné konanie, v rámci ktorého Okresný súd Komárno uznesením č.k. 8Er/733/2013-18 zo dňa 23.08.2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnosť rozhodcovskej doložky zamietol a po právoplatnosti tohto uznesenia (20.01.2014) exekučné konanie zastavil uznesením č.k. 8Er/733/2013-56 zo dňa 07.09.2015, právoplatným dňa 07.10.2015.

1.2.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 ,§ 499 ,§ 502 ods. 1 prvá veta, § 503 ods. 1 ,§ 504 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a ),§ 2 písm. b,§ 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.,§ 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 52 odsek 3 a 4 § 100 ods.1, § 100 ods. 2,§ 101, §103,§ 112 ,§ 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka,§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a uviedol, že uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01.05.2014, je v zmysle ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Súd sa preto v ďalšom ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z preto aj bez námietky žalovaného skúmal, či žalobou uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Z listinných dôkazov predložených žalobcom zistil, že právny predchodca žalobcu zosplatnil žalovanú sumu ku dňu 23.04.2009. Nasledujúcim dňom (24.04.2009) začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 24.04.2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.12.2016, po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania spočívala. Na to, aby prestala plynúť premlčacia doba v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby veriteľ (žalobca) uplatnil svoje právo u príslušného orgánu. Za príslušný orgán nemohol považovať rozhodcovský súd, na ktorom si právny predchodca žalobcu uplatnil pohľadávky uplatňovanú v tomto konaní, pretože pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Žiadosť o udelenie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku zo dňa 20.01.2012 sp. zn. IBB12100134 bola uznesením exekučného súdu č.k. 8Er/733/2013-18 zamietnutá z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Právny predchodca žalobcu začal exekučné konanie, no vzhľadom k tomu, že ho začal bez riadneho exekučného titulu, mal za to, že je neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba. Pokiaľ by súd akceptoval spočívanie premlčacej lehoty, pripustil by, aby dodávatelia a veritelia umelo predlžovali dobu, po ktorú sa ich pohľadávka voči spotrebiteľovi nielenže nepremlčí, no zároveň sa bude navyšovať o úroky z omeškania, prípadne i riadne úroky. Nestotožnil s názorom žalobcu, že na daný právny stav je aplikovateľný právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.03.2016, č.k. 11Co/92/2016-88, keďže je zrejmé, že v danej veci ide o odlišnú situáciu. Nemohol si osvojiť taký extenzívny výklad ohľadom plynutia premlčacej doby a jej spočívania ako to uvádza žalobca v žalobe, keďže zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že by počas konania na nepríslušnom orgáne nemala premlčacia doba plynúť. Keďže dospel k záveru, že žalobca sa domáha priznania premlčaného nároku a súd je ex offo povinný prihliadnuť na premlčanie, žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pretože žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2.Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, ktoré zdôvodnil celým ustanovením § 365 ods. 1 CSP. Namietal, že súd prvej inštancie ho nevyzval na preukázanie aktívnej legitimácie, a nepostupoval podľa § 129 CSP,§ 157 CSP, nevytýčil termín predbežného prejednania sporu, nevytýčil termín pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Nestotožnil sa s posúdením námietky premlčania prvostupňovým súdom a neakceptovaním rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, na ktoré v priebehu konania poukazoval. Svoj nárok považoval za nepremlčaný, poukazujúc v ďalšej časti na § 9b zákona o bankách. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

5. Žalobca v odvolaní namietal procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nevyzvaní ho na preukázanie aktívnej legitimácie. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, vo veci rozhodol vo vzťahu k žalobcovi, z čoho vyplýva, že uznal jeho aktívne legitimáciu v spore. Žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku, čo mu umožňuje CSP. Žalobu zamietol pre premlčanie nároku žalobcu, ktoré v zmysle § 5b zákona č. 2501/2007Z.z. bol povinný skúmať ex offo. Žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 rozhodol: „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov n i e j e v s ú l a d e s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

Odvolací súd preto z dôvodu zmeny právnej úpravy rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preskúmať nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .