Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľky: D.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. P. XXXX/XX, A. - Q. F., občan SR, zast. : P.. P. F., so sídlom E. XX, A. - Q. F., proti povinnému: D. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ž. X, C. U., prechodne bytom RH. XXXX/X, A.H. - P., občan Česká republika, o určenie príspevku na výživu manželky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Navrhovateľka sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 28.01.2016 domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať navrhovateľke od podania návrhu na výživu mesačne sumou 300 €, splatnou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, ako aj náhrady trov konania.

2/ Návrh odôvodnila tým, že dňa 21.12.2013 pred Matričným úradom v Košiciach, Mestská časť Košice

- Staré Mesto, uzavrela manželstvo s povinným. U oboch sa jednalo o prvé manželstvo. Zo spoločného manželstva sa narodil syn T., dňa 03.04.2014. Navrhovateľka podala návrh o rozvod manželstva, ktoré prebieha pred Okresným súdom Bratislava III, pod sp. zn. 37P/343/15. Príjmy povinného uviedla nasledovné : Počas pôsobenia v Exisport mal mzdu v rozmedzí 2 500 až 3 000 eur. Vo firme Dobré Mobily mal fixný príjem 1 500 eur a variabilnú zložku 500 eur. V súčasnej dobe pracuje ako živnostník pre spol. Teta drogéria, kde jeho príjem by mal byť fixný 2 000 eur a variabilný 800 eur. Ako výdavky povinného uviedla: splácanie hypotéky vo výške cca 600 eur, výživné 200 eur a splátku za auto jej rodičom vo výške 222,22 eur, pričom toto auto potrebovali k výkonu práce povinného. O iných jeho príjmoch a výdavkoch nemala vedomosť. Mesačné výdavky na mal. T. uviedla: plávanie 90 -110 eur, plienky 80 - l00 eur, stravu -150 eur, náklady na lieky, vitamíny - 40 eur, hygienické potreby - 30 eur, oblečenie a obuv - 60 eur, spoločenské aktivity - 30 eur. Jej príjem je od nástupu na rodičovskú dovolenku vo výške 226 eur, vrátane príspevku na dieťa. Ak vyplatí hypotéku za byt - 118 eur, inkaso -84 eur, benzín -70 eur, elektrinu -17 eur, plyn -4 eur, rtvs -5 eur, internet -25 eur, bez pomoci rodičov sa nezaobíde. Jej celkové príjmy sú: 226,72 eur - rodičovský príspevok, výživné na dieťa 200 €, ktoré povinný posiela, výpomoc od rodičov a brata cca 300 € mesačne. Návrhu žiada vyhovieť.

3/ Právny zástupca povinného sa k žalobe písomne vyjadril tak, že predmetný návrh považuje výlučne ako reakciu navrhovateľky za vydané predbežné opatrenie Okresného súdu Košice, sp. zn.: 11P/188/2015 o styku odporcu s mal. T.. Príjmy povinného označil nasledovne: v spol., DOBRÉ MOBILY, s.r.o. mal povinný príjem vo výške 1.080,- € netto mesačne. V súčasnosti pracuje ako živnostník pre spol., p.k. Slovent SK, s.r.o. (K. L.), s čistým mesačným príjmom cca 1.500,- € netto. Povinného mesačné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o mal. T. sú : 200,- € výživné, 100,- € sporenie na Pioners fondoch

- škola, 23€ životná poistka, 80,·€ plávanie - podľa zdravotného stavu syna. T. je naviac na základe predbežného opatrenia každý nepárny týždeň od štvrtku do nedele s povinným v Bratislave alebo idú niekam na výlet, pričom povinný zabezpečuje počas tohto predĺženého víkendu stravu, zdravotnú starostlivosť, dopravu a financuje spoločné aktivity - návštevy detských centier, aquapark v K. V. E. F. a dopravu Bratislava-Košice. Náklady na dopravu 2x Bratislava-Košice a späť v nedeľu sú vo výške 90,· € mesačne (cestu z Košíc do Bratislavy vo štvrtok si vyúčtováva navrhovateľ ako náklad ma služobnú cestu) 100,·€ mesačne strava, plienky, hygiena a spoločné aktivity počas spoločných predĺžených víkendov 80,·€ mesačne otec investuje do nákupu hračiek, dvd a oblečenia po dohode s navrhovateľkou, spolu vo výške 705,- €. Ako pravidelné mesačné výdavky povinného označil tieto: splátka hypotekárneho úveru 364 eur, SPP 61 eur, koncesionárske poplatky 5 eur, náklady na elektrinu 27 eur, poplatky za mobil 10 eur, poplatky za TV a internet - magio 27 eur, vodné, stočné 35 eur, poistenie nehnuteľnosti 13 eur, odvoz odpadu 4 eur, strava povinného 200 eur, náklady súvisiace so starostlivosťou o maloletého Adamka 705 eur t.j. mesačne vo výške cca 1.450,· €, pričom v týchto výdavkoch nie sú zahrnuté ďalšie výdavky povinného, ako napr. výdavky na oblečenie. V súvislosti so životnou úrovňou navrhovateľky povinný uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu úmyselne zamlčala svoj prijem z práce, v bratovej kaviarni a tanečnej škole Secret, kde sa od konca augusta 2015 stará o chod kaviarne, výber zamestnancov, objednávky tovaru, vypomáha ako čašníčka, po večeroch pečie doma torty pre kaviareň, zúčastňuje sa ochutnávok vín pre výber do kaviarne, príp. organizuje akcie v tejto kaviarní a spravuje FB stránku tejto kaviarne a tanečnej školy. Keď navrhovateľka začala v tejto kaviarni v auguste 2015 pracovať, konzultovala s povinným, ktorý má skúsenosti s vedením malých firiem, výber a zaškoľovanie nových zamestnancov, metódy objednávania tovaru a finančný plán. Podklady k týmto procesom povinný navrhovateľke posielal na mail. Z tohto dôvodu je mal. T. pravidelne od septembra 2015 umiestnený počas dňa v detských jasliach na Kmeťovej ul. v Košiciach. Poobede a počas večerných pracovných aktivít navrhovateľky je u jej starých rodičov. Poukázal na to, že na to, že navrhovateľka je tiež aktívny športovec, veľmi veľa času trávi na horách, počas vianočných sviatkov bola na lyžovačke v Tatrách, v januári už mala zbalené veci s tým, že idú opäť na dovolenku. Navrhovateľka ďalej navštevuje niekoľkokrát do týždňa fitness centrum, pravidelne chodí behať a k tomuto účelu si zakúpila v mesiacoch august-október 2015 značkové športové oblečenia a obuv. Tak isto sa zúčastňuje počas víkendov aj rôznych športových bežeckých súťaží, kde je nutné platiť štartovné. Povinný má tiež od navrhovateľky vedomosť, že táto nedávno vycestovala do Talianska za svojimi priateľmi, a tiež ho informovala o tom, že mala naplánovanú a zaplatenú ďalšiu dovolenku v Tatrách od 17.03.2016 do 20.03.2016. Navrhovateľka si kupuje drahé značkové oblečenie, povinný bol svedkom toho, ako si v značkovej predajne O. kúpila tričko za cca 80,- €.Podobne v jej byte videl, že sa tam nachádzajú nové dizajnové doplnky a nábytok, ako napr. polica na víno alebo regálová polica na doplnky, ktorých cena sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Súčasne povinný zdôrazňuje, že od októbra 2015 má navrhovateľka nového partnera, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov má povinný za to, že životná úroveň navrhovateľky a povinného je v zásade rovnaká a preto považuje návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu manželky za nedôvodný. Doplneným podaním vo veci zo dňa 12.06.2017 právny zástupca povinného uviedol, že navrhovateľka má od októbra 2015 nového partnera, s ktorým zdieľala už v dobe podania návrhu spoločnú domácnosť. Od mája 2016 žije navrhovateľka u svojho nového partnera na Žižkovej 23 v Košiciach a svoj byt podľa vedomosti odporcu prenajíma za 430,- €. Momentálne je navrhovateľka v 6-tom mesiaci tehotenstva s jej novým partnerom. Podľa konštantnej judikatúry a tradičného doktrinálneho výkladu : „Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svoje j strany plniť povinnosti v zmysle zákona o rodine, či žije s druhom a pod." Aj v nadväznosti na uvedené je podľa názoru povinného je viac ako zrejmé, že uplatňované výživné v predmetnej právnej veci nemožno priznať , a to práve z dôvodu, že jeho priznanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa vedomosti povinného je navrhovateľka od septembra 2016 zamestnaná v spoločnosti T. s príjmom cca 1.200 € brutto. Od cca januára 2017 má navrhovateľka nové auto F. X vo vyššej výbave, v cene 18.000,- €. Súčasne navrhovateľka mieni stráviť letnú 2-týždňovú dovolenku v Calábrii v Taliansku. Povinný opätovne uvádza, že životná úroveň navrhovateľky a povinného je v zásade rovnaká.

4/ Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré sa dostavil povinný, riadne predvolaná navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal osobne dňa 18.6.2018, sa nedostavila, svoju neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnila, preto súd vec postupom podľa § 180 prejednal a rozhodol.

5/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom povinného, oboznámil sa s pripojeným spisom tun. súdu č.k. 37P 343/2015, sobášnym listom, rodným listom mal. T., potvrdeniami o príjmoch, výdavkoch účastníkov konania, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6/ Zo sobášneho listu súd zistil, že dňa 21.12.2013 pred Matričným úradom v Košiciach, Mestská časť Košice - Staré Mesto, uzatvorili navrhovateľka s povinným manželstvo. U oboch sa jednalo o manželstvo prvé.

7/ Z rodného listu súd zistil, že za trvania manželstva sa účastníkom konania narodilo dieťa, mal. Adam, dňa 03.04.2014.

8/ Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/343/15 súd zistil, že dňa 08.07.2015 navrhovateľka podala návrh o rozvod manželstva s povinným s odôvodnením o. i., že manžel ju fyzicky napadol v X., došlo k slovným vyhrážkam, že ju zabije. Toto tvrdenie v konaní napokon nebolo preukázané, pričom účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, vzdali práva podať voči nemu odvolanie, preto podľa ust. § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku neobsahovalo odôvodnenie. Ich manželstvo bolo medzičasom rozvedené rozsudkom č.k. 37P /2/2017- 492 zo dňa 8.2.2018, právoplatne dňa 16.4.2018.

9/ Navrhovateľka pred dožiadaným súdom v Košiciach dňa 15.05.2018 vypovedala, že výživné požaduje od podania návrhu, t.j. od januára 2016 do rozvodu manželstva, t.j. do februára 2018 vo výške 220 eur. Od decembra 2015 do augusta 206 pracovala na skrátený pracovný úväzok s príjmom 68 eur netto. Od septembra 2016 nastúpila na plný pracovný úväzok v spol. ATT, kde bola zamestnaná do nástupu na materskú dovolenku, do konca augusta 2017 s príjmom 920 eur netto. Do augusta 2018 poberala materskú vo výške 900 eur mesačne. V období pred nástupom na plný pracovný úväzok platila hypotéku za byt -120, eur mesačne, náklady spojené s bývaním -113,- eur mesačne, telefón - l0-1 5,- eur mesačne, stravu 150,- eur mesačne (počítaná pre ňu i syna), poplatok za odpad - 55,- eur ročne, poistenie auta -90,- eur ročne, pohonné hmoty -30-50,- eur mesačne, jasle pre syna -250,- eur mesačne, sporenie pre syna - 120,- eur mesačne, pričom na sporenie pre syna dával jej otec, ona prispievala sumou 20,- eur mesačne. Po nástupe na plný pracovný úväzok uviedla ako rozdiel materskú školu pre syna -50,- eur mesačne a príspevok partnerovi na spoločnú domácnosť -350,- eur mesačne. Uviedla, že od mája 2016 žije v spoločnej domácnosti so súčasným partnerom. Jej partner sa podieľa na nákladoch na spoločnú domácnosť cca sumou 300,- eur mesačne za byt, stravou 250,- eur. Pred nástupom na plný pracovný úväzok mala príjmy vo výške 450,- eur mesačne (230, rodičovský príspevok a 220,- eur od rodičov) a výdavky vo výške cca 680,- eur mesačne. Rozdiel v sume 230,- eur je spôsobený výškou poplatku za jasle pre syna. Tento poplatok neplatila ona, ale jej otec a brat. Navrhovateľka uviedla, že napriek tomu, že odišla zo spoločnej domácnosti, stále boli s povinným manželia a on mal voči nej vyživovaciu povinnosť. Tesne pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti im jej rodičia požičali na kúpu auta 10 000 eur. Povinný sa s jej otcom dohodol, že mu bude túto sumu splácať splátkami vo výške 220,- eur mesačne, čo aj učinil a rodičia jej potom túto sumu 200 eur, následne posielali.

10/ Z výsluchu povinného pred súdom bolo zistené, že spoločnú domácnosť s navrhovateľkou prestali viesť v októbri 2015, kedy si navrhovateľka za trvania manželstva našla nového priateľa, čo potvrdila v konaní o zapretie otcovstva, že s ním od decembra 2015 žije v spoločnej domácnosti, teda ešte pred podaním tohto návrhu. Dieťa narodené mimo manželstva, sa jej s priateľom narodilo v septembri 2017. Povinný tvrdil, že navrhovateľka sama dobrovoľne opustila ich spoločnú domácnosť v Chorvátskom Grobe, teda náklady, ktoré jej vznikli na život v Košiciach, si spôsobila sama. On si riadne plnil vyživovaciu povinnosť na dieťa, mal. T. a to sumou 200 eur mesačne. Jedenkrát zaplatil splátku na hypotéku navrhovateľky, vo výške 100 Eur, avšak, keď mu v októbri 2015 povedala, že má nového priateľa, tak jej prestal prispievať na túto hypotéku, nakoľko išlo o byt iba v jej vlastníctve. Nárok navrhovateľky neuznáva, pretože syn chodil do jaslí od augusta 2015, exmanželka sa venovala práci baristu, v kaviarni jej brata, čo potvrdila v rozvodovom konaní, pričom tvrdila, že tam mala príjem 80 eur /mesačne, čo on spochybňuje. Domnieva sa, že jej brat dával riadny plat, tiež poberala materský príspevok. Keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, tak jej navrhol, že bude platiť 200 eur výživné na dieťa, čo aj riadne platil, tiež dieťaťu naviac platil plávanie, kupoval darčeky, iné peniaze od neho nepožadovala. Navrhuje žalobu zamietnuť.

11/ Podľa ustanovenia § 71 zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 3612005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine") Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12/ Podľa ust. § 75 ods. 2 cit. zák. Výživné nemožno priznal; ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13/ Podľa § 151 ods. 1 a 2 Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14/ Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti manželovi platiť jej výživné vo výške 300,- eur mesačne, neskôr upravila na sumu do rozvodu manželstva vo výške 220 eur mesačne.

15/ Výživné na manželku (manžela) má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom. Povinnosť platiť výživné na manželku (manžela) vzniká uzavretím manželstva (zákon teda nevyžaduje rozhodnutie súdu na vznik tejto povinnosti).Vyživovacia povinnosť nevzniká medzi druhom a družkou. Výživné medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Súd musí prihliadať aj na starostlivosť o domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Súd musí poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, prípadne aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.

16/ Povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva z niektorých spôsobov. Jedinou výnimkou, pre ktorú nie je možné priznať oprávnenému právo na výživné by bol rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17/ Priznanie manželského výživného je závislé od toho, aby bolo v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade sa skúma oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. Správanie sa navrhovateľky vzhľadom na vykonané dokazovanie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že navrhovateľka nemôže požívať právnu ochranu.

18/ Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka podala dňa 8.7.2015 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a dňa 08.02.2018 súd vo veci sp. zn. 37P /2/2017- 492 vydal rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2018, v ktorom nebola ustálená príčina rozvratu manželstva, nakoľko sa účastníci konania vzdali práva podať rozsudku odvolanie, bolo vyhotovené bez odôvodnenia, teda navrhovateľkou uvádzané príčiny, ako napr. fyzický útok zo strany povinného, neboli preukázané.

19/ Navrhovateľka uviedla, že opustila spoločnú domácnosť s povinným v októbri 2015, s mal. T., nar. XX.XX.XXXX, býva v Košiciach, manžel prispieva na dieťa výživným vo výške 100-150 eur mesačne. Navrhovateľka návrh odôvodnila aj poklesom životnej úrovne, svoje príjmy pred nástupom na plný

pracovný úväzok vyčíslila vo výške 450,- eur mesačne (230, rodičovský príspevok a 220,- eur od rodičov) a výdavky vo výške cca 680,- eur mesačne.

20/ Navrhovateľka uvádzala svoj príjem od decembra 2015 do augusta 2016, za skrátený pracovný úväzok vo výške 68 eur netto, od septembra 2016 nastúpila na plný pracovný úväzok v spol. ATT, kde bola zamestnaná do nástupu na druhú materskú dovolenku, do konca augusta 2017 s príjmom 920 eur netto. Do augusta 2018 poberala materskú vo výške 900 eur mesačne.

21/ Povinný uviedol svoje príjmy nasledovne: V spol., DOBRÉ MOBILY, s.r.o. - vo výške 1.080,- € netto mesačne. V súčasnosti pracuje ako živnostník pre spol., p.k. Slovent SK, s.r.o. (Teta drogéria), s čistým mesačným príjmom cca 1.500,- € netto.

22/ Súd prvej inštancie právne posúdil konanie navrhovateľky a zistil, že pokiaľ táto ukončila dobrovoľne spolužitie s manželom, po opustení spoločnej domácnosti nemala snahu obnoviť spolužitie, zariadila si vlastné bývanie, podala návrh na rozvod manželstva, za trvania manželstva nadviazala novú známosť, za trvania manželstva, v septembri 2017, porodila dieťa inému mužovi, čím mu spôsobila ďalšie náklady na vedenie súdneho sporu o zapretie otcovstva, takéto jej správanie sa nemôže posudzovať inak, ako v rozpore s dobrými mravmi, ktoré navrhovateľka porušila tým, že v rozpore s ust. § 18 zák. o rodine, kedy bola povinná s manželom žiť a byť mu verná, tak do rozvodu manželstva neučinila. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že spoločnú domácnosť s iným mužom začala viesť už od mája 2016, pričom žalobu podala 28.01.2016, súd sa dôvodne, v zhode s povinným oprávnene domnieva, že si známosť s iným mužom začala skôr, a bolo irelevantné, či v októbri alebo decembri 2015, pretože jednoznačne túto nadviazala skôr, ako v januári 2016, keď podávala predmetnú žalobu o určenie príspevku na výživu manželky, pretože inak by s dieťaťom už máji 2016 nemohla viesť spoločnú domácnosť s iným mužom, na čo potrebovala určitý čas.

23/ Naviac súd zistil, že po opustení spoločnej domácnosti sa účastníci konania dohodli na finančných záležitostiach súvisiacich s rozpadom manželstva, teda že povinný bude zasielať výživné na mal. T., čo navrhovateľka aj uvádzala, avšak naviac súdu zamlčala, že povinný okrem výživného vo výške 200 eur, platil dieťaťu mesačne napr. 100,- € ako sporenie na Pioners fondoch - škola, 23€ životnú poistku, zakupoval hračky a oblečenie. Súd nemôže opomenúť tiež dôvodnosť nákladov povinného na pravidelný styk s mal. dieťaťom, splácanie pôžičky iba povinným, vzniknutej za trvania manželstva, jej otcovi vo výške 200 eur, pričom toto navrhovateľka vo svojich vyjadreniach súdu ani nepoprela.

24/ Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Konkrétnymi zisteniami v tomto konaní bolo, či priznať alebo nepriznať manželské výživné vzhľadom na správanie navrhovateľky. Nemožno priznať navrhovateľke manželské výživné vzhľadom na vyššie uvedené správanie navrhovateľky. Priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

25/ Súd mal za preukázané, že navrhovateľka v rozpore s ust. § 18ZoR neprejavila snahu plnenia si manželských povinností, pričom nebolo preukázané, že by dôvodom absencie tejto snahy bola ňou prezentovaná agresia zo strany odporcu, nakoľko súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, že by ju manžel opakovane resp. sporadicky napádal. Súd mal za to, že v danom prípade ide skôr o rozchod účastníkov konania, s tým spojené negatívne prejavy, kde navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti nemala snahu spolužitie obnoviť, zariadila si vlastné bývanie, našla mimomanželskú známosť, za trvania manželstva inému mužovi porodila dieťa, podala návrh na rozvod.

26/ Naviac súd zistil, že pokiaľ ide o námietku navrhovateľky na v zásade rovnakú životnú úroveň manželov, navrhovateľka ani nespochybnila, ani nepoprela, či vyvrátila tvrdenie povinného o iných svojich príjmoch, napr. v tanečnej škole Secret, kde sa od konca augusta 2015 mala starať o chod kaviarne, vypomáhať ako čašníčka, po večeroch piecť doma torty pre túto kaviareň, spravovať FB stránku tejto kaviarne a tanečnej školy, privyrábať si ako baristka v reštaurácii svojho brata. Neobjasnila

súdu, odkiaľ má príjem na zabezpečenie svojich zahraničných dovoleniek, platených športových podujatí, lyžovačiek a fitness centra, keď ako svoj príjem uvádza sumu vo výške 450,- eur mesačne (230, rodičovský príspevok a 220,- eur od rodičov) a výdavky vo výške cca 680,-eur. Toto v konaní ani nepoprela, ani nevyvrátila, napriek tomu, že bola zastúpená zástupcom z radov advokátov, ktorému boli tieto vyjadrenia povinného riadne doručené. Preto ich mal súd za nesporné v zmysle § 151 CSP.

27/ Súd v zhode s povinným konštatuje, že životná úroveň navrhovateľky a povinného je v zásade rovnaká a zo všetkých týchto dôvodov by bolo priznanie výživného v rozpore s ust. § 75 ods. 2 ZoR, na základe čoho súd návrh zamietol.

28/ Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29/ Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

30/ Podľa § 57 povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

31/ V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimky a to v zmysle § 53, ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Avšak v spore úspešný povinný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave (§355 ods. 1 a § 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.