Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34C-67-2015.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci žalobcu P. X. & X., s.r.o., so sídlom G., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad Andreja Kmeťa 24, Piešťany, IČO : 36 866 598, proti žalovanému G. I., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom J. C. XXXX/XX, T., o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,64 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovanému s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.618,37 Eur, úroku vo výške 15,6 % ročne zo sumy 3.450,85 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.450,85 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX - 52 súd rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.867,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.867,14 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zároveň III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal ním tvrdenú sumu, ohľadom ktorej tak neuniesol dôkazné bremeno, pretože žalobca ani na výzvu súdu nešpecifikoval riadne a nepochybne akým spôsobom dospel k ním uvedeným žalovaným sumám : istine 3.450,85 Eur a príslušenstve 2.167,52 Eur (spolu žalovaná suma ako istina vo výške 5.618,37 Eur). Súd preto vychádzal z obsahu zmluvy o splátkovom úvere, t.j. základných podmienok jednoznačne špecifikovaných v čl. I Zmluvy o úvere, teda dojednanej výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmysle základných podmienok špecifikovaných v čl. I Zmluvy o úvere, mal žalovaný celkovo zaplatiť z úverového vzťahu sumu 5.124,87 Eur (t.j. istina 3.400,- Eur + úroky a poplatky ako náklady spojené s úverom v sume 1.724,87 Eur). Keďže žalovaný z pôvodne dohodnutej celkovej dlžnej sumy 5.124,87 Eur uhradil len 2.169,81 Eur, zvyšok jeho dlhu by predstavoval 2.955,06 Eur. S poukazom na znenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nebolo možné žalobcovi priznať ani celú uvedenú dlžnú sumu 2.955,06 Eur, pretože úverové splátky splatné v období od 20.6.2009 do 20.6.2012 už boli premlčané, na čo súd prihliadal z úradnej povinnosti, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej nepremlčanej sumy vo výške 1.867,14 Eur. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd ho v zmysle § 517 ods.2 OZ zaviazal aj na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 26.9.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Žalobca podal odvolanie voči časti zamietajúceho výroku II., a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalovanej sumy 213,64 Eur, ktorá suma predstavuje úrok z omeškania za obdobie do 25.9.2014 a žiadal zaviať žalovaného na zaplatenie sumy 213,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že pôvodne žalovaná suma 5.618,37 Eur bola celkovým dlhom žalovaného, pričom pozostávala tak z istiny 3.450,85 Eur ako aj z príslušenstva 2.167,52 Eur. Úroky z omeškania sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom. Uviedol, že príslušenstvo pohľadávky bolo bližšie špecifikované na pojednávaní dňa 28.09.2016 tak, že na úroky z omeškania nabehnuté do 25.09.2014 pripadá 720,37 Eur. Teda žalobca podanou žalobou jednoznačne uplatnil právo na úrok z omeškania aj za obdobie predchádzajúce dňu 26.09.2014. Ďalej uviedol, že ak pripustíme správnosť záverov súdu o premlčaní splátok úveru, ktorých splatnosť nastala do 20.6.2012, mal im súd priznať právo na 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 84,87 Eur od 21.7.2012 do 2.9.2013 (dátum mimoriadnej splatnosti) vo výške 7,61 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.8.2012 do 2.9.2013 vo výške 7,03 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.9.2012 do 2.9.2013 vo výške 6,45 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.10.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,90 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.11.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,32 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.12.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,76 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.1.2013 do 2.9.2013 vo výške 4,19 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.2.2013 do 2.9.2013 vo výške 3,61 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.3.2013 do 2.9.2013 vo výške 3,09 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.4.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,51 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.5.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,95 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,38 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.7.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,82 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.8.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,24 Eur a zo sumy 1.867,14 Eur od 3.9.2013 do 25.9.2014 vo výške 158,78 Eur. Keďže je nezistiteľné, prečo im súd tento úrok z omeškania nepriznal a toto právo bolo uplatnené, podali odvolanie.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXCo/XX/XXXX- XX rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania v sume 213,64 Eur (za obdobie do 25.9.2014) (časť výroku II.) a v súvisiacom výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi stranami sporu zrušil a v týchto častiach vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na to, že podľa predloženej špecifikácie žalobcu uplatňovaná suma 5.618,37 Eur pozostáva z istiny 3.450,85 Eur a príslušenstva tvoriaceho riadny úrok a úrok z omeškania spolu vo výške 2.167,52 Eur, pričom príslušenstvo vo výške 2.167,52 Eur je zložené zo sumy 720,37 Eur, ktorá predstavuje 8 % ročný úrok z omeškania vypočítaný z istiny 3.450,85 Eur od 12.11.2011 do 25.9.2014 a sumy 1.447,15 Eur predstavujúcej zmluvný úrok. Zatiaľ čo z odôvodnenia vyplývajú dôvody, pre ktoré bol zamietnutý nárok na zaplatenie sumy 1.447,15 Eur predstavujúcej zmluvný úrok, dôvody, pre ktoré bol zamietnutý nárok na zaplatenie 8 % ročného úroku z omeškania od 12.11.2011 do 25.9.2014 napriek zisteniu, že žalovaný neuhrádzal splátky už pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorému došlo dňa 2.9.2013 (pričom ako nepremlčané vyhodnotil splátky splatné po 13.7.2012) zistiť nemožno, tieto v rozhodnutí vo vzťahu k tomuto nároku absentujú, v dôsledku čoho nemožno v tejto časti z hľadiska vecnej správnosti podrobiť rozhodnutie odvolaciemu prieskumu.
5. Podľa § 297 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Keďže žalobca napadol len časť II. zamietajúceho výroku rozsudku prvého stupňa, a to v časti zamietnutej sumy 213,64 Eur a odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie len v napadnutej časti, ktorou súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 213,64 Eur ( ako 8 % úroku z omeškania za obdobie do 25.9.2014) a s tým súvisiaci výrok o náhrade trov konania, výrok I. rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XX/XXXX-XX zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2016. Po rozhodnutí odvolacieho súdu tak zostala na nové prejednanie a nové rozhodnutie suma 213,64 Eur, preto súd ďalej postupoval podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
9. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
11. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov ustálil, že v prejednávanej veci si žalovaný prestal plniť povinnosť splácať úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu, ktorý po upozorňujúcej výzve zo dňa 30.07.2013 uplatnil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z bodu 7.6.1 VOP a k 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Dňa 25.09.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom žalobca si uplatnil na súde pohľadávku voči žalovanému v celkovej sume 5.618,37 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil so žalobou v celom rozsahu a ako konštatoval vo svojom rozsudku zo dňa 21.10.2016 č.k.XXC/XX/XXXX- 52, súd sa nestotožnil so žalobcom vyčíslenými dlžnými sumami, pretože žalobca ani na výzvu súdu nešpecifikoval riadne a nepochybne akým spôsobom dospel k ním uvedeným žalovaným sumám - istine 3.450,85 Eur a príslušenstve 2.167,52 Eur (spolu žalovaná suma ako istina vo výške 5.618,37 Eur), pričom spôsob výpočtu žalovanej sumy a možnosť overenia tohto výpočtu nevyplýval ani zo špecifikácie pohľadávky predloženej a uvedenej na pojednávaní dňa 28.9.2016. Už vtedy súd konštatoval, že ich zdôvodnenie aj na pojednávaní nedáva odpoveď na základnú otázku výpočtu a preukázania konkrétnej žalovanej sumy. Keďže žalobca voči žalovanej sume neuniesol dôkazné bremeno, súd pristúpil k vyčísleniu dlhu podľa podmienok jednoznačne špecifikovaných v zmluve a žalovaného aj s prihliadnutím na vtedy účinný § 5b z.č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zaviazal na zaplatenie sumy 1.867,14 Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od žalobcom v žalobe uplatneného dátumu 26.9.2014. Úroky z omeškania súd prvého stupňa vtedy priznal od 26.9.2014 v zmysle žalobného petitu. Zo žaloby ani ďalšieho vyjadrenia alebo špecifikácie pohľadávky nebolo možné vyvodiť presný a jednoznačný výpočet žalovanej sumy, t.j. aká časť sumy pripadá na istinu, aká časť na zmluvné úroky, aká časť na úroky z omeškania a aká na poplatky, teda nebolo možné ani ustáliť, aká časť pripadala na úroky z omeškania od 13.7.2012. V podanom odvolaní žalobca odstránil uvedený nedostatok a presne špecifikoval a vyčíslil, aká časť z predtým zamietajúcej sumy, do ktorej žalobca zahrnul aj úrok z omeškania do 25.9.2014, pripadá na úroky z omeškania z rozsudkom priznanej istiny do 25.9.2014. Súd sa stotožnil s predloženou špecifikáciou úrokov z omeškania v podanom odvolaní a v tomto novom rozhodnutí žalovaného zaviazal aj na zaplatenie uvedených úrokov z omeškania.
12. Keďže žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s plnením svojho dlhu, t.j. jednotlivých úverových splátok od ich jednotlivých dní splatnosti, je povinný v zmysle § 517 ods.2 OZ platiť aj úroky z omeškania. Rozsudkom zo dňa 21.10.2016 boli z vyššie uvedených dôvodov nedostatočnej špecifikácie úrokov z omeškania žalobcovi priznané okrem dlžnej istiny úroky z omeškania z dlžnej sumy až od 26.9.2014. Žalobcovi však boli priznané jemu dlžné nepremlčané splátky, ktorých splatnosť nastala už po 13.7.2012. Teda žalobca má popri priznanej istine nárok aj na úroky z omeškania z týchto dlžných priznaných úverových splátok splatných vždy k 20. dňu v mesiaci za obdobie po dátume 13.7.2012 až do 25.9.2014, keďže od 26.9.2014 už boli úroky z omeškania právoplatne priznané. Tieto úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžných súm za uvedené obdobie predstavujú spolu sumu 213,64 Eur, čo bolo vypočítané ako 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 84,87 Eur od 21.7.2012 do 2.9.2013 (dátum mimoriadnej splatnosti) vo výške 7,61 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.8.2012 do 2.9.2013 vo výške 7,03 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.9.2012 do 2.9.2013 vo výške 6,45 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.10.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,90 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.11.2012 do 2.9.2013 vo výške 5,32 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.12.2012 do 2.9.2013 vo výške 4,76 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.1.2013 do 2.9.2013 vo výške 4,19 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.2.2013 do 2.9.2013 vo výške 3,61 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.3.2013 do 2.9.2013 vo výške 3,09 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.4.2013 do 2.9.2013 vo výške 2,51 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.5.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,95 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.6.2013 do 2.9.2013 vo výške 1,38 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.7.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,82 Eur, zo sumy 84,87 Eur od 21.8.2013 do 2.9.2013 vo výške 0,24 Eur a zo sumy 1.867,14 Eur od 3.9.2013 do 25.9.2014 vo výške 158,78 Eur.
13. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvého stupňa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom v napadnutej časti v novom konaní stotožnil so špecifikáciou uplatneného úroku z omeškania z podanom odvolaní z vyššie uvedených dôvodov a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 213,64 Eur, čo predstavuje 8 %-ný ročný úrok z omeškania z priznanej istiny do 25.9.2014.
14. S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený aj výrok o náhrade trov konania a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tunajší súd rozhodoval o trovách konania v tomto novom rozhodnutí.
15. Podľa § 255 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku z. č. 160/2015 Z. z. (CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. V danej veci žalobca žaloval o zaplatenie sumy 5.618,37 Eur s príslušenstvom. Právoplatným výrokom I. rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2016 č.k.XXC/XX/XXXX-XX mu bola priznaná suma 1.867,14 Eur s 8 % - ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.867,14 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia a týmto novým rozhodnutím mu je mu priznaná na úrokoch z omeškania suma 213,64 Eur. Teda žaloba bola celkovo aj tak vo väčšej časti zamietnutá. Úspech žalobcu na celom spore predstavoval len 37,04 % a jeho neúspech 62,94 %. Teda v danom spore bol viac úspešný žalovaný, ktorému by prináležala náhrada trov konania vo výške 25,92 % ( jeho úspech 62,94 % - úspech žalobcu 37,04 %). Keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Exekúciu na peňažnú povinnosť vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).