Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/9/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému K. F., X.. XX.XX.XXXX, L. C.. R. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 1.563,58 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 161,03 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 359,50 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.1.2018 pôvodný žalobca Y. Ú. L., C..R.., R. R. Y. L., A.: XX XXX XXX, sa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.563,58 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 11.03.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Y., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX-XX. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur a bol žalobcovi povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- Eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanému informáciu z informačného systému banky, inak výpis z bankovej knihy, pričom žalovaný ako klient banky automaticky potvrdzoval informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručil banke písomnú reklamáciu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a neplatil štandardné mesačné splátky. Pred odstúpením svojej pohľadávky na vymáhanie preto banka vystavila ku 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady, pričom celková pohľadávka žalovaného z tohto titulu predstavovala sumu 1.563,58 €. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti, ktorú mu banka určila vo výpise z bankovej knihy, ktorý bol vyhotovený ku dňu 30.11.2017, čiže dlh nezaplatil do 20.12.2017, vznikol dňom 21.12.2017 žalobcovi nárok na úroky z omeškania.

3. K svojej žalobe žalobca pripojil žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro - zmluvu o vydaní kreditnej karty z 14.04.2014, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpis z účtu kreditnej karty za obdobie od 22.04.2014 do 30.11.2017.

4. V priebehu konania pôvodný žalobca zmenil právneho zástupcu a tento novozvolený právny zástupca podaním zo dňa 21.3.2018, ktorý sa stal súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku navrhol súdu pripustiť zmenu v osobách strán na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p.. V tomto podaní totiž uviedol, že pohľadávka banky uplatnená žalobou bola na základe zmluvy uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, teda obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, postúpená bankou na túto obchodnú spoločnosť a žalovanému bola táto skutočnosť oznámená pôvodným veriteľom a žalobcom listom zo dňa 23.02.2017. K tomuto podaniu bola pripojená rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy a oznámenie pôvodného postupcu, teda banky, žalovanému, čiže dlžníkovi, o postúpení pohľadávky. Rovnako bol pripojený poštový podací hárok svedčiaci o odoslaní tohto listu žalovanému.

5. Súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu uznesením sp. zn. 10Csp/9/2018 zo dňa 26.04.2018.

6. Nový žalobca prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu podaním zo dňa 06.07.2018 pohľadávku bližšie špecifikoval. V tomto podaní poukázal na skutočnosť, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným vznikla zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorý žalovaný čerpal na základe vybranej kreditnej karty. Akým spôsobom žalovaný úver čerpal a plnil, vyplýva potom z výpisu z kartového účtu. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec v sume 900,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne pri štandardnej splátke vo výške 30,- Eur mesačne. Právny zástupca žalujúcej strany uviedol, že podľa čl. V. bod 35 písm. a/ obchodných podmienok pôvodného veriteľa pôvodný veriteľ listom z 11.02.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcou v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, keďže ide o revolvingový úver, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., znenie ktorého bolo účinné ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet, ktoré vydala Y. Ú.Y. L. a v týchto sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. O výške úrokovej sadzby v schválenom úverovom rámci a výške štandardnej mesačnej splátky bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Následne žalobca uviedol chronologický rozpis čerpania úveru žalovaným v čase od 22.04.2014 do 25.04.2014 a rovnako uviedol platby, ktoré žalovaný uskutočnil na plnenie svojho záväzku v čase od 12.06.2014 do 12.11.2015. Žalobca týmto podaním zobral súčasne žalobu späť v časti istiny 161,03 Eur (poplatky a sankčný úrok s príslúchajúcim úrokom z omeškania) a žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.402,55 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.12.2017 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaná istina predstavuje istinu samotného úveru vo výške 875,45 Eur a štandardný úrok v sume 527,10 Eur. Tam, kde pôvodne požadoval sumu poplatkov 41,19 € a sumu sankčného úroku 119,84 €, ako súd vyššie uviedol, žalobu zobral späť. K tomuto podaniu žalobca pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, kópiu vrátenej doporučenej zásielky s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktorá sa do poznávacej sféry žalovaného dostala najneskôr dňom 25.1.2015, žalovaný si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal a vrátená bola predchodcovi žalobcu 26.1.2015.

7. Súd v zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 11.7.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

8. V časti, kde žalobca žalobu zobral späť, súd konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

9. Pri svojej ďalšej rozhodovacej činnosti v merite veci súd prihliadal na listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu z dôvodu, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý, je z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. považovaný za úver, ktorý je bezúročný a bez poplatkov.

10. Zo žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro súd zistil, že túto spísal žalovaný s pracovníkom pôvodného veriteľa Y.Ú. C..R.., so sídlom v Bratislave dňa 30.03.2014 a veriteľ ju podpísal 14.4.2014 a z formulárového tlačiva žiadosti vyplynulo, že čl. I. tohto tlačiva obsahoval osobné údaje o žalovanom, čl. II. obsahoval údaje o zamestnaní žalovaného a čl. III. obsahoval podmienky úveru (predschválený úverový rámec 900 €, štandardná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 30,- Eur a štandardná úroková sadzba 22,80 Eur), čl. IV. obsahoval údaje k používaniu karty, teda heslo karty a heslo overenia totožnosti pri telefonickom styku, čl. V. vyhlásenie klienta a indikatívny výpočet RPMN, ktorý sa ale nevzťahoval k úveru, ktorý žalovanému bol poskytnutý. Žalobca neprodukoval dôkaz, že by súčasťou zmluvy a informácií, ktoré boli žalovanému poskytnuté ku dňu, keď podpísal žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro boli poskytnuté také údaje ako bol údaj o zročnosti jednotlivej splátky úroku a výške RPMN. Takýto údaj vo formulári zmluvy absentoval.

11. Z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalovaný nedodržiaval pravidelné splátky úveru a po 13.11.2015 už úver vôbec nesplácal. Pôvodný veriteľ Y. Ú. L. preto listom zo dňa 04.01.2015 banka upozornila žalovaného na nedoplatok na splátkach 97,44 Eur a skutočnosť, že ak žalovaný dlžné splátky nezaplatí, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol odoslaný ako doporučená zásielka, 15.1.2015 bol uložený na pošte a 26.1.2015 vrátený veriteľovi, keďže si ho žalovaný v odbernej lehote nevyzdvihol.

12. Listom zo dňa 11.2.2015 banka vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a žiadala zaplatiť na účet tam uvedený sumu 1.121,45 Eur..

13. V čase, keď medzi Y. Ú. L., C..R.., R. R. Y. L. a žalovaným vznikla úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, platil zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrilo podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom ak uvedená nebola, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ takáto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentovala, považoval sa spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

14. Ak sa aj žalobca bránil tvrdením, že pri poskytnutí revolvingového úveru, ktorý sa čerpá podľa vôle dlžníka a je neprestajne dopĺňaný veriteľom, nie je možné stanoviť RPMN, súd sa s takýmto názorom žalobcu nestotožnil. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, už samotný zmluvný formulár všeobecných obchodných podmienok banky obsahoval indikatívny výpočet RPMN v prípade úverov čerpaných na základe kreditných kariet, avšak pri úverovom rámci 900,- Eur. Žalobca neprodukoval dôkaz, že pri spísaní žiadosti o aktiváciu karty dňa 30.03.2014 žalovanému zo strany veriteľa boli poskytnuté ďalšie údaje, z ktorých by bolo zrejmé, s akými nákladmi peniaze veriteľa žalovaný „nakupuje“. Podľa presvedčenia súdu banke nič nebránilo v prípade stanoveného úverového rámca vo výške 900,- Eur a schválenej štandardnej mesačnej splátky vo výške 30,- Eur urobiť výpočet RPMN pri úrokoch, ktoré zrejme v tom čase boli požadované, teda vypočítať RPMN pri pravidelnom splatení poskytnutého úverového rámca tam uvedeným splátkami pri dohodnutej úrokovej sadzbe.

15. Súd preto konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru, ktorá vznikla na základe žiadosti o aktiváciu karty spísanej žalovaným a akceptáciou tejto žiadosti bankou dňa 14.04.2014, neobsahovala údaje o RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru, hoci podľa presvedčenia súdu veriteľ výpočet urobiť mohol. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, nakoľko podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto patrí len úverová istina, teda rozdiel medzi sumou 900,- Eur, ktorú žalovaný čerpal a sumou, ktorú žalovaný v prospech kartového účtu zaplatil (540,50 Eur) a to úhradami v čase od 12.06.2014 do 12.11.2015. Tento rozdiel predstavuje 359,50 Eur a len túto sumu súd žalobcovi proti žalovanému priznal. V období, za ktoré žalobca požadoval úrok z omeškania bol už zvyšok úveru splatný na základe vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

16. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 359,50 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2017 do zaplatenia tak, ako to žalobca, pokiaľ ide o omeškanie v žalobe, žiadal. Keďže došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru pre porušenie platobnej disciplíny žalovaným už v roku 2015, je zrejmé, že k 21.12.2017 bol už žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu bol a to celého zvyšku dlhu, keďže k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo ešte v roku 2014.

17. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zákonníka.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.

20. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu súdu.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný bol vzhľadom na rozsah voči nemu uplatneného nároku v pomere k tomu, čo nakoniec bolo žalobcovi priznané, v konaní úspešnejší. Preto by žalovaný mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré by boli pomerne krátené v závislosti od jeho úspechu a neúspechu v konaní. Keďže však žalovaný proti žalobcovi náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalovanému sa proti menej úspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.