Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/182/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 1.428,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6Csp/10/2016-56 zo dňa 13.6.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. vyslovil, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 708 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 710 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým bolo preukázané, že strany uzatvorili zmluvu zo dňa 17.12.2012, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet, avšak v rámci tejto zmluvy nebolo dojednané povolené prečerpanie a žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že neskôr si sami dodatočne dohodli prečerpanie, resp. že by žalobkyňa povolila žalovanej prečerpať jej osobný účet a do akého limitu. Stranami uzavretá zmluva o bežnom účte je formálne absolútnym obchodným vzťahom, ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodnosť uplatneného nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na osobnom účte žalovanej v sume spolu s úrokom 28% ročne súd nemal za preukázanú, pretože žalobkyňa nepredložila žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov v prípade nepovoleného prečerpania. Napriek účtovaným poplatkom, zmluva neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch uvedené vo VOP a Sadzobníku poplatkov, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by mala žalovaná možnosť ovplyvniť a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené preto od spotrebiteľa nemožno požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Súd ustálil, že žalobkyňa nepreukázala ani zmluvné dojednanie, ktoré by žalovanú zaviazalo k povinnosti platiť úroky, neuviedla z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe, pričom predložila iba jeden výpis z účtu žalovanej za obdobie od 1.8.2015 do 17.8.2015. Súd teda nemal za preukázané, kedy sa reálne žalovaná dostala do debetu, nemá preukázané žiadne

kreditné a debetné operácie a za aké obdobie, rovnako žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz preukazujúci, že žalovanú vyzvala na úhradu dlžnej sumy.

4. Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadnu náhradu trov konania neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Ako odvolací dôvod označil dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že si strany dohodli prečerpanie, poukázal na to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, k čomu nedošlo. Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. Zároveň žalobca k odvolaniu pripojil zmluvu, ktorá preukazuje dojednané prečerpanie.

7. K uplatneniu poplatkov odvolateľ poukázal na ust. § 31 ods. 2 a 4 Zákona o poplatkových službách, z ktorých vyvodil, že Zákon o poplatkových službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V tejto súvislosti odkázal na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora vo veci C-42/15, z ktorého zdôraznil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Časť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Obchodné podmienky a sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich nepodpísal.

8. K uplatneniu úrokov žalobca zdôraznil v zmysle § 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V tejto súvislosti poukázal na všeobecné obchodné podmienky žalobcu bod 3.4, 3.8 a 3.12, z ktorých zdôraznil, že nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok o nepovolenom prečerpaní účtu. Oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie je v danom prípade upravené vo VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy aj v zmysle vyššie uvedeného. Toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte zmluvy. Výšku 28% ročne odvodzuje žalobca z VOP a z odkazu na Sadzobník poplatkov. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia však nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého úveru.

9. K odvolaniu žalobca pripojil listinu Zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 5.4.2013, ktorú uzavreli žalobca a žalovaná, na základe ktorej banka zriadila klientovi povolené prečerpanie do výšky limitu 630,- Eur na danom účte, pričom variabilná úroková sadzba je 19,9% p.a. v zmysle všeobecných obchodných podmienok v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

10. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu doručenému fikciou sa písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže je dôvodné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť (§ 387 .

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky a to tak v istine, ako aj v príslušenstve.

13. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že ho v zmysle Civilného sporového poriadku nevyzval na odstránenie neúplnosti žaloby, je potrebné uviesť, že odvolateľ si zamieňa absenciu dôkazov s neúplnosťou žaloby. V zmysle § 129 ods. 1 iba ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve žalobcu, aby podanie doplnil alebo opravil v stanovenej lehote. Žalobcom podaná žaloba mala ale všetky tieto náležitosti, nebol preto dôvod na postup v zmysle § 129 CSP. To, že žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, je otázkou ne/unesenia dôkazného bremena a nie neúplnosti žaloby. Súd prvej inštancie preto procesne nepochybil, ani neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces, ak nevyzýval žalobcu na doplnenie žaloby o (listinné) dôkazy.

14. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bolo, že žalobca v prvoinštančnom konaní nepreukázal, zmluvu resp. dojednanie strán o povolenom prečerpaní účtu, z titulu ktorého si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku aj s úrokom. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že tento záver súdu prvej inštancie je správny a žalobca ho ani nepoprel, avšak v odvolacom konaní predložil nový listinný dôkaz - Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte uzavretú stranami dňa 5.4.2013 s dojednaným limitom prečerpania 630,- Eur. Je nesporné, že žalobca týmto tvrdí novú skutočnosť a predkladá nový listinný dôkaz. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

15. V zmysle § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu prvoinštančného konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až a v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiaden takýto dôkaz nepredložil, a ani netvrdil, že zmluvu o povolenom prečerpaní na účte ako dôkaz z nejakých dôvodov nemohol použiť v prvoinštančnom konaní. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní boli splnené, odvolací súd na predmetný listinný dôkaz nemôže prihliadnuť. Vychádzal preto z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní.

17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

23. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk a z výsledkov vykonaného dokazovania je potom nutné uzavrieť, že žalobca nepreukázal dohodu strán, resp. uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní na účte žalovanou. Zo samotného predloženého výpisu z účtu žalovanej č. 8 za krátke obdobie od 1.8.2015 do 17.8.2015 vyplýva, že už pri predchádzajúcom výpise zo dňa 31.7.2015 mala zostatok mínus 1.406,21 Eur, tzn. že k prečerpaniu účtu muselo dôjsť už skôr, nie je ale preukázané kedy, akou operáciou, ani či jednorazovo alebo opakovane. Zároveň z tohto výpisu z účtu, ani z iných dôkazov nevyplýva, či celá predmetná suma predstavuje povolené prečerpanie do dojednaného limitu alebo nepovolené prečerpanie na účte. Má to význam predovšetkým z toho dôvodu, že povolené prečerpanie je úročené inou - nižšou úrokovou sadzbou ako nepovolené. Z predloženého výpisu z účtu ani nevyplýva, či žalovaná suma predstavuje len samotné prečerpanie alebo či v nej sú zahrnuté aj nejaké poplatky či úroky a ak áno, aké.

25. S poukazom na vyššie uvedené je nutné ustáliť, že žalobca neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom nesporne a nad všetky pochybnosti nepreukázal svoj nárok na žalovanú pohľadávku, včítane úroku. V dôsledku toho bolo potom nevyhnutné jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, ako správne postupoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

26. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

27. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

32. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu

- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. 10. 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .