Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/379/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V.. D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. námestie XX, H. proti žalovanej: Obec Kamenín, Kamenín č. 641, IČO: 00 308 960, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09. mája 2017 č.k. 6C/325/2016-81, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, žalobca V.. D. R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXX bytom H. - M., Y. námestie XXXX/XX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y., ako parcela registra „E“ č. 6480/10 orná pôda o výmere 435 m2. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Vychádzal zo skutkového stavu uvedeného v žalobe žalobcu, ktorou sa domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y., ako parcela registra „E“ č. 6480/10 orná pôda o výmere 435 m2. Právni predchodcovia žalobcu, t.j. rodičia, otec D. R., nar. XX.XX.XXXX (zomrel 07.07.1994) a matka F. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX (zomrela 22.02.2011), ako kupujúci, uzatvorili dňa 28. 03. 1953 s M. U., rod. U., ako predávajúcou, kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti k parcele číslo 6480/5, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXXX k.ú. Y.. Prevod vlastníckeho práva bol schválený výmerom Okresného národného výboru v Štúrove odbor výstavby č. Vyst. 28.-231/156 zo dňa 03. 03. 1956, pričom ďalším výmerom Okresného národného výboru v Štúrove odbor výstavby č. Vyst. 22-553-56 zo dňa 18. 06. 1956 bola rodičom žalobcu povolená výstavba rodinného domu na parcele 6480/5. Podľa geometrického plánu č. 35/1932 zo dňa 28. 06. 1932 vypracovaného geometrom Ing. M. Fischerom parcela č. 6480/5 mala číselné označenie 6480/11 o výmere 662 m2 pričom v súčasnosti táto parcela je vedená ako parcela registra „E“ č. 6480/6, ktorá je podľa listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor parcelu registra „C“ č. 6480/6 neeviduje založený list vlastníctva. Za účelom presnej identifikácie a zamerania parcely č. 6480/6 a za účelom určenia vlastníckeho práva k tejto parcele bol vyhotovený geometrický plán č. 15/12 zo dňa 29. 12. 2012 vyhotovený geodetom Ing. Tiborom Kissom. Skutočnosť, že parcela č. 6480/6 bola vo vlastníctve rodičov žalobcu a títo ju spolu s rodinným domom na nej postavenom nerušene užívali, bola všeobecne známa a nikto nepoprel a ani v súčasnosti nepopiera vlastnícke právo rodičov žalobcu k uvedenej parcele. Žalovaný odmietol uznať vlastnícke právo žalobcu

k predmetnej nehnuteľnosti, s poukazom na zákon číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže obec nie je oprávnená uzatvoriť dohodu o uznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku. Žalobca poukázal na stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 21. 04. 2015, podľa ktorého právne predpisy nevylučujú, aby obce uzatvorili dohodu o uznaní vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku, ak relevantné doklady preukazujú vlastníctvo iného subjektu k tomuto majetku. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 132 ods. 1, § 460 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). 1.3. Po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28. 03. 1953, uzavretej medzi M. U., rod. U., ako predávajúcou a kupujúcimi D. R., nar. XX. XX. XXXX a manželkou F. R. rod. C., nar. XX. XX. XXXX, ako kupujúcimi, bolo jednoznačne preukázané, že kupujúci, rodičia žalobcu, na základe uvedenej zmluvy nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, parcele č. 6480/5 roľa o výmere 626 m2, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXXX. katastrálne územie KZ. Prevod vlastníckeho práva bol schválený výmerom Okresného národného výboru v Štúrove odbor výstavby č. Vyst. 28.-231/156 zo dňa 03. 03. 1956, pričom ďalším výmerom Okresného národného výboru v Štúrove odbor výstavby č. Vyst. 22-553-56 zo dňa 18. 06. 1956 bola rodičom žalobcu povolená výstavba rodinného domu na parcele 6480/5. Z geometrického plánu vyhotoveného geodetom Ing. Tibora Kissa č. 15/12 zo dňa 29. 11. 2012, ako i z kópie katastrálnej mapy na čl. 56 spisu a z kópie mapy bývalého pozemkového katastra na parcele č. 6480/5 k.ú. Y. je zrejmé, že parcela, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, je súčasťou pôvodnej pozemno-knižnej parcely 6480/5 o výmere 626 m2, ktorá bola predmetom uvedenej kúpnej zmluvy. Z uvedených dokladov je teda zrejmé, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti žiadnym preukázateľným spôsobom, keďže všetky skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti svedčia v prospech rodičov žalobcu. Keďže rodičia žalobcu ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti zomreli, dedičom sa stal žalobca, ktorý mal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písmeno c/ CSP. Za daných okolností súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. 1.4. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca sa tohto svojho práva pred vyhlásením rozsudku vzdal a náhradu trov konania nežiadal. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom. Z vykonaného dokazovania nie je možné s istotou potvrdiť, že vlastníctvo sporných nehnuteľností jednoznačne svedčí v prospech žalobcu. Namieta, že bývalá pozemkovoknižná parcela číslo 6480/5 by mala byť identická so súčasnými parcelami číslo 6480/10 a 6480/6. Pokiaľ mala pôvodná parcela číslo 6480/5 pôvodnú výmeru 662 m2 a mala by byť identická so súčasnými parcelami číslo 6480/10 a 6480/6, súhrnná výmera súčasných parciel nezodpovedá výmere pôvodnej parcely, na základe ktorej skutočnosti nie je možné s istotou uviesť, že vlastníctvo parcely číslo 6480/10 orná pôda o výmere 435 m2 svedčí v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, z ktorého dôvodu je nutné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné. Poukázala, že podľa zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, je obec povinná chrániť svoj majetok, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zákona o obecnom zriadení číslo 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. 2.1. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poznamenal, že žalovaná v priebehu celého konania na súde prvej inštancie skutočnosti, uvedené v podanom odvolaní nenamietala, ním tvrdené skutočnosti nerozporovala a ani neuviedla žiadne nové skutkové tvrdenia a nenavrhla ani vykonanie iných dôkazov. Žalovaná ani na výzvu súdu nepredložila nové skutkové tvrdenie a nenavrhla žiadny dôkaz, čo vyvoláva sankciu, že súd v zmysle zákonnej koncentrácie konania neprihliadne na také skutkové tvrdenie, či dôkaz, ktoré boli navrhnuté po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Sama žalovaná vyhlásila, že ak súd rozhodne, bude toto rozhodnutie rešpektovať, možno považovať aj za uznanie uplatneného nároku, minimálne však nerozporovanie a teda existenciu zhodného tvrdenia strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, skutočnosti namietané žalovaným mal preukázané z dôkazov, ako aj z listín. 3.1. K žalovanou namietanej nesprávnej výmere žalobca dodal, že výmera spornej nehnuteľnosti parc. č. 6480/10 o výmere 435 m2 spolu s parcelou číslo 6480/6 o výmere 188 m2 a parcelou číslo 6481/1 o výmere 57m2 nepredstavuje výmeru pôvodného pozemku, ktorí nadobudli jeho právni predchodcovia a to v dôsledku nového zamerania, kedy sa výmera pozemkov zmenila. Súhrnná výmera pozemkov, ktoré

tvoria pozemok pod nehnuteľnosťou, domom v jeho vlastníctve je správna a bola riadne zameraná a preukázaná geometrickým plánom. 3.2. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že na pojednávaní dňa 09. 05. 2017 uviedla, že trvá na vlastníctve sporných nehnuteľností Obcou Kamenín. V nadväznosti na povinnosť obce zveľaďovať a zhodnocovať svoj majetok uviedla, že rozhodnutie súdu bude rešpektovať. Zotrvala na vyjadreniach obsiahnutých v odvolaní, na základe ktorých je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a je potrebné ho zrušiť.

5. Žalobca v podanom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, namietal, že žalovaná pred pojednávaním skutočnosti ním uvádzané nerozporovala, tieto nenamietala a ani neuviedla žiadne nové skutkové tvrdenia a nenavrhla vykonanie iných dôkazov. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie. 7. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y., ako parcela registra „E“ č. 6480/10 orná pôda o výmere 435 m2. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti jeho právnymi predchodcami, rodičmi, ktorí vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. 03. 1953. V súčasnej dobe je ako vlastník v liste vlastníctva č. XXXX zapísaný žalovaný. 7.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel a určil, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. 7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, ktorá v podstate iba namietala, že zo zákona o správe majetku obcí vyplýva jej povinnosť chrániť a zveľaďovať majetok obce. Spochybňuje vlastnícke právo žalobcu dôvodiac nejasnosťami týkajúcich sa výmery sporného pozemku. 8.Podľa § 388 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalovanej, dospel k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu samotného žalobného návrhu žalobcu súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie, keď sa stotožnil so skutkovým stavom zistenými súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť na zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej veci aj správne právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne vyhodnotil.

10. V podanom odvolaní žalovaná namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nevysporiadaním sa s námietkami žalovanej. Odvolací súd, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou konania, namietanou žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 11. Odvolací súd, zaoberajúc sa predovšetkým námietkou žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danom prípade konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R

111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP.“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. 12.Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v danej veci je dôvodné uplatnenie druhej vety tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“ 13. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie možnosti konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci namietanú nepreskúmateľnosť rozsudku a teda takú vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, nezistil. 14. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ CSP, týkajúci sa naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podanej žalobcom. V tejto časti dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení dôvodiac, že rodičia žalobcu, ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti zomreli, dedičom sa stal žalobca, ktorý teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení má. S konštatovaním o existencii naliehavého právneho záujmu sa odvolací súd s dôvodmi súdu prvej inštancie stotožnil. Skutočne, keďže žalobca sa domnieva, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom v evidencii katastra nehnuteľností je ako vlastník zapísaná žalovaná, je u žalobcu daná potreba vyriešenia tohto stavu, odstránenie právnej neistoty a teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (ZSP 48/2004, NS SR sp.zn. 2Cdo 163/2005). 15. Ďalej súd prvej inštancie v prejednávanej veci aplikoval i ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetné ustanovenie síce uviedol v právnom posúdení veci, avšak ďalej toto ustanovenie na daný spor neaplikoval. 16. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka presne definuje spôsoby nadobudnutia vlastníctva, a to: kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržanie). Už z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pre určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nevyhnutné, aby subjekt, ktorý sa určenia vlastníctva domáha, disponoval spôsobilým titulom pre takéto určenie. V prípade kúpnej zmluvy, je nevyhnutné takúto zmluvu predložiť, pričom musia byť splnené všetky zákonom požadované podmienky. 17. V danej veci si žalobca uplatňuje vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy, ktorú však uzavreli jeho právni predchodcovia, rodičia, Dr. D. a jeho manželka rod. Z. C. dňa 28. marca 1953. On sám účastníkom tejto kúpnej zmluvy nebol, preto sa nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva titulom tejto kúpnej zmluvy. Žalobca predložil súdu prvej inštancie rodný list, z ktorého sú zrejmí rodičia, a to: D. R. a Z. rod. C., predložil i úmrtný list D. R. a úmrtný list F. R. (pričom na kúpnej zmluve, ako aj rodnom liste žalobcu je uvádzaná Z. rod. C.). Touto nezrovnalosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a nezistil, prečo v úmrtnom liste je namiesto Z. R., rod. C., zapísaná F. R.. Z predložených úmrtných listov vyplýva, že pôvodní účastníci kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28. 03. 1953, už nežijú. Predmetná skutočnosť však medzi stranami sporu sporná nebola, preto odvolací súd z nej vychádzal, ako zo skutočnosti nespornej.

18. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa § 460 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012 sp.zn. 3Cdo 84/2012). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je vlastníkom veci, ktorá patrí do dedičstva po jeho právnych predchodcoch. 19. Žalobca tvrdí, že je právnym nástupcom Dr. D. R. a jeho manželky Z. rod. C.. Z úmrtných listov vyplýva, že obaja účastníci kúpnej zmluvy, zomreli. Keďže pôvodní účastníci kúpnej zmluvy už nežijú, predmetná kúpna zmluva, už nie je vkladuschopnou listinou a na základe tejto kúpnej zmluvy nemôže byť zapísané vlastnícke právo v ich prospech. Už v čase smrti poručiteľov platilo, že podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, dedičstvo sa nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní dedičstva, považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. 20. V sporovom konaní platí prejednacia zásada, ktorá principiálne zodpovedá otázku, kto má zabezpečiť skutkové zistenia pre súd a kto nesie zodpovednosť za čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (označenie dôkazov na preukázanie týchto tvrdení), je záležitosťou každej procesnej strany vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdia a z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa procesnej úpravy (CSP) ide o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 . Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. 21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný preukázať, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol dedením, svedčí mu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch, ktorí vlastnícke právo platne nadobudli, a keďže ako vlastník spornej nehnuteľnosti je v liste vlastníctva zapísaná žalovaná, má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca však v priebehu konania na súde prvej inštancie ani netvrdil, ani sám nepredložil dôkaz o tom, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania po jeho právnych predchodcoch, že túto nehnuteľnosť nadobudol v rámci dedičského konania. 22. Zo spisového materiálu však nie je zrejmé, a ani súd prvej inštancie sa tým vôbec nezaoberal, či predmetná nehnuteľnosť bola predmetnom prejednania dedičstva po poručiteľovi Dr. D. R. a po poručiteľke Z. (F.) rod. C. a teda nie je zrejmé, či bol zachovaný postup podľa § 175a až § 175zd OSP, resp. od 01. 07. 2016 podľa ustanovení § 158 až § 219 Civilného mimosporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z.). Zo spisového materiálu taktiež nie je zrejmé, či žalobca bol jediným dedičom po poručiteľoch a teda či je sám vecne aktívne legitimovanou stranou sporu, nakoľko, ak bolo dedičov viac, títo tvoria procesné nerozlučné spoločenstvo a museli by byť všetky stranami sporu pri určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch. Za situácie, že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania, nie je žalobca vecne aktívne legitimovanou stranou sporu domáhať sa určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. 23. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť, či žalobca je vecne aktívne legitimovanou stranou sporu, vôbec nevyhodnotil a ani sa ňou nezaoberal. Keďže v spise sa nenachádza ani dedičský spis po poručiteľoch žalobcu, ani rozhodnutie o dedičstve, odvolací súd nemal možnosť vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu preskúmať, nakoľko nie je zrejmé, kto je dedičom po právnych predchodcoch žalobcu. V prípade, ak predmetná nehnuteľnosť nebola predmetnom dedičského konania po právnych predchodcoch žalobcu (opačnú skutočnosť žalobca nepreukázal), mohol sa žalobca určovacou žalobou iba domáhať, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch, keďže v čase smrti

boli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Až na základe kladného rozhodnutia súdu, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, môže byť v dedičskom konaní predmetná nehnuteľnosť prejednaná a zapísané vlastnícke právo v prospech dediča, resp. dedičov. Titulom dedenia sa však dedič nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva, ale určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. 24. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny, pre nesprávne právne posúdenie danej veci. Keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie, ani doplniť dokazovanie, ktoré odvolací súd podľa § 384 vykonáva iba za predpokladu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal dôkazy, hoci ich strana navrhla, boli v odvolacom konaní uplatnené novoty v súlade s ustanovením § 366 a je potrebné vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. Ani jedna z týchto skutočností v danom prípade nenastala, preto odvolací súd nemal povinnosť doplniť dokazovanie v danej veci. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil podľa§ 388 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu, zrejme ako predčasne podanú, zamietol. 26.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .