Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-191-2017.pdf
PDF · 79.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/191/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: STROJOP, s.r.o., Opatovská cesta 1645/11, Bojnice, IČO: 31 564 585, práv. zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r.o., M. R. Štefánika 11/1, Prievidza, IČO: 36 869 121, proti žalovanému: LUXIS, s.r.o., Račianska 77, Bratislava, IČO: 46 274 880, práv. zastúpený: JUDr. Martin Kovács, advokát, Ružová dolina 17, Bratislava, IČO: 50 418 424, o zaplatenie 816,- Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/196/2014-146 zo dňa 16.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/196/2014-146 zo dňa 16.02.2017 p o t v r d z u j e.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 381,79 Eur.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli konkludentným spôsobom Zmluvu o dielo, kedy žalobca akceptoval objednávku žalovaného a dielo vykonal. Predmetom diela bola montáž zábradlia na stavbe na Račianskej ulici v Bratislave. Vykonanie diela medzi stranami sporu sporné nebolo. Úlohou súdu bolo posúdiť, či oprava montáže zábradlia bola naviac prácami dohodnutými medzi konateľmi sporových strán, resp. či tieto práce boli vykonané v rámci uplatneného nároku na odstránenie vád diela. Na základe návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania, bol súdom ustanovený znalec, ktorý vypracoval dňa 24.03.2016 Znalecký posudok č. 34/2016, v ktorom na položené otázky uviedol nasledovné: norma nepredpisuje minimálnu ani maximálnu hrúbku poteru, na predmetnej stavbe mal byť podľa predloženej projektovej dokumentácie poter v hrúbke 50 mm, v dokumentácii znalec nenašiel detail, kde by bolo riešené kotvenie stĺpika zábradlia v oblasti ukončenia betónového poteru, detail ktorý vytvoril pán G. dňa 08.03.2016 počas obhliadky zodpovedá riešeniu štandardne používanému na stavbách. Na základe vykonanej obhliadky, poskytnutých podkladov, vlastných odborných skúseností a vizuálneho prieskumu ustálil znalec, že na predmetnej stavbe bola hrúbka poteru v oblasti kotiev zábradlia cca 100 mm. V prípade správneho spôsobu kotvenia zábradlia nie je hrúbka poteru podstatná, nakoľko táto plní vyrovnávaciu a nášľapnú funkciu, a teda pokiaľ by došlo k ukotveniu zábradlia do železobetónovej dosky, ohybové momenty prenášané zábradlím do kotiev by nespôsobili trhliny. V závere uviedol, že spôsob montáže zábradlia nebol zvolený správne, správne ukotvenie zábradlia malo byť realizované do nosnej železobetónovej dosky.
3. Z výsluchov konateľa žalobcu, žalovaného, ako aj svedkov S. N. V. Ľ. Č. bolo jednoznačne preukázané, že už v čase pred montážou zábradlia na 3. poschodí na stavbe na Račianskej ulici v Bratislave robotníci, ktorí mali zábradlie namontovať zistili, že výška poteru je v neštandardnej hrúbke až cca 15 cm, a preto nie je možné zábradlie riadne ukotviť, keďže zábradlie by nedržalo. Svedkovia Č. a N. ako osoby dlhodobo pracujúce v stavebníctve mali vedomosť o tom, že zábradlie nie je možné ukotviť do poteru, ale je potrebné kotvenie do železobetónovej dosky. Zhodne vypovedali, že túto skutočnosť oznámili tak správcovi budovy, ako aj konateľovi žalovaného, ktorý však na montáži napriek tomu trval a vydal pokyn, že zábradlie je potrebné namontovať. Konateľ žalovaného poprel jednak to, že dal takýto pokyn na montáž zábradlia jednak to, že bol informovaný o tom, že zvolený spôsob montáže nie je dobrý a zábradlie bude potrebné po čase demontovať a zvoliť iný vhodný systém montáže. Ďalej bolo v konaní preukázané, že cca po 2 - 3 týždňoch, t.j. 13. a 14.01.2014 svedkovia Č. a N. zábradlie demontovali a vykonali odlišný spôsob jeho ukotvenia tak, aby zábradlie bolo bezpečné a riadne držalo. Pokiaľ svedkovia N. a Č. a následne konateľ žalobcu vedeli, že prvotne zvolený spôsob montáže zábradlia je vadný, nemali k takejto montáži pristúpiť, resp. mali trvať na písomnom pokyne na montáž. Ak nepostupovali spôsobom uvedeným v ustanovení § 551 Obchodného zákonníka, zodpovedajú za vady diela spôsobené použitím nevhodných pokynov. Žalobcom tvrdená dohoda o naviac prácach a o cene týchto prác v konaní preukázaná nebola, žalovaný jednoznačne poprel toto žalobcove tvrdenie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nároky žalobcu na úradu faktúry 2014010 nie sú nárokmi na zaplatenie naviac prác, keďže práce na opätovnom ukotvení zábradlia boli vykonávané v rámci odstraňovania vád diela jeho opravou, pričom náklady na opravu znáša žalobca. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, a preto súd žalobu zamietol.
4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a poukázal na skutočnosť, že zábradlie bolo vyrobené podľa objednávky v rovnakej výške pre všetky poschodia, pričom pri samotnom zameraní zábradlia nebol na schodoch cementový poter, preto žalobca úplne logicky predpokladal, že hrúbka cementového poteru na schodoch bude podľa normy STN 74 4505 (čo uvádza znalec vo svojom posudku) 50 mm. Medzi vyrobením kovového zábradlia žalobcom a jeho montážou bol na schody daný cementový poter, ktorého hrúbka na 3. poschodí bola viac ako 10 resp. 15 cm, pričom túto skutočnosť žalovaný ako objednávateľ zhotoviteľovi neoznámil. Skutočnosť, že zábradlie nebolo možné namontovať na schody v objekte žalovaného len preto, že v čase medzi zameraním zábradlia a jeho montážou, žalovaný položil na tieto schody cementový poter v neštandardnej hrúbke, t.j. viac ako 100 mm, hoci podľa projektu tam mal byť poter 50 mm, nemôže byť v žiadnom prípade hodnotené ako vada diela, ktoré dodal žalobca.
5. Žalobca v odvolaní uviedol, že podľa ust.§ 549 Obch. zák., sa so žalovaným dohodli na zmene diela, čo sa týka montáže zábradlia na 3. poschodí s tým, že zhotoviteľ nemohol vykonať dielo podľa pôvodnej dohody a bol nútený vyrobiť konzoly a iným spôsobom zábradlie ukotviť. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že domnienky žalobcu ostali v rovine tvrdení ako nepreukázané, znaleckým dokazovaním sa ich podarilo vyvrátiť ako zjavne nedôvodné. Žalobca sa k záverom znaleckého dokazovania nevyjadril na pojednávaní, ani na výzvu súdu. Žalobca mohol a mať predvídať, že žalovaný nebude mať záujem na takom plnení zmluvy, keď bezpečnostný prvok stavby, ktorým je zábradlie, nebude schopné plniť svoj účel, ak bude uchytené do polystyrénu, pričom takáto montáž môže vyvolať (aj v konečnom dôsledku aj vyvolala) vznik škôd. Pochybenie žalobcu vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku k otázke 3, keď bolo konštatované, že hrúbka poteru nie je podstatná, nakoľko vykonáva len funkciu vyrovnávaciu a nášľapnú, nie je však nosnou časťou podlahového súvrstvia. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 02.07.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú právnu normu § 551 ods. 1 Obch. zák. Svedecké výpovede vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru, že ak svedkovia S. N. V. Ľ. Č. vedeli, že zvolený spôsob montáže je nevyhovujúci, nemali k tejto montáži bez písomného pokynu žalovaného pristúpiť. V opačnom prípade nesie zhotoviteľ zodpovednosť za vadne vykonané dielo.
11. Z ustanovenia § 551 Obch. zák. vyplýva, že zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo a je povinný zhotovovať predmet diela s odbornou starostlivosťou a samostatne. Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnosť pokynov daných mu objednávateľom a ak nevhodné pokyny bránia v riadnom vykonaní diela, je povinný vykonávanie diela v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do zmeny pokynov alebo do písomného oznámenia objednávateľa, že na pokynoch trvá.
12. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenie, keďže v konaní bolo preukázané, že zhotoviteľ vykonal montáž zábradlia napriek tomu, že si bol vedomý, že zvolený spôsob nie je správny. Žalobca sa nemôže odvolávať na nesprávne pokyny objednávateľa a zodpovedá za vady, ak nedisponuje písomným oznámením, že objednávateľ na vykonávaní diela trval.
13. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že strany sa dohodli na zmene diela podľa § 549 Obch. zák. Ustanovenie § 549 je aplikovateľné v prípade kvantitatívnych zmien, t.j. zvýšenie alebo zníženie rozsahu diela ako aj kvalitatívnych zmien. Kvantitatívne rozšírenie rozsahu diela ako aj kvalitatívna zmena diela sa označuje aj ako práce naviac. V prejednávanej veci nešlo ani o kvantitatívnu ani kvalitatívnu zmenu diela. V konaní bolo preukázané, že zhotoviteľ vykonal dielo vadne a keďže ako zhotoviteľ mal konať s odbornou starostlivosťou a bez písomného oznámenia nemal pristúpiť k montáži, zodpovedá za vady diela. Nárok žalobcu nie je nárokom titulom naviac prác, ale ide o práce titulom odstraňovania vád, ktorých náklady znáša žalobca.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
16. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).