Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Uznesenie_5Co-284-2017.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/284/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid Doležajovej a Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpený Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičová 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 640,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. marca 2017 č.k. 10C/237/2016-41, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.03.2017 č.k. 10C/237/2016-41 pri právnom posúdení podľa § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 565 Obč. zák., § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/ a § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 640,81 eura s príslušenstvom.
2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalovanému v konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rezultujúcim z klasickej zmluvy o úvere, napriek tomu, že bola označená ako úver k ČSOB kreditnej banky, nakoľko žalobca umožnil žalovanému čerpať peňažné prostriedky nachádzajúce sa na karte jednorázovo a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 277,87 eura. Predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská, pretože žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba v rámci svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti nekonal. Na základe uvedeného sa pri rozhodovaní daného sporu pre súd otvoril priestor aplikovať § 52 a nasl. Obč. zák., v spojení s niektorými ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z., ako je doba trvania zmluvy, konečná splatnosť úveru, správna celková čiastka, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť a výška a počet splátok. Vzhľadom na absenciu týchto esenciálnych náležitostí, považoval súd podľa § 11 ods. 1 cit. zák., poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov by bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi následne iba tie vyčerpané finančné prostriedky, ktoré žalobcovi do rozhodovania súdu nevrátil.
4. Z dôvodov v spise sa nachádzajúcich, ktoré predložil žalobca nie je zrejmé, či žalobca umožnil žalovanému čerpať finančné prostriedky, koľko finančných prostriedkov žalovaný vrátil žalobcovi, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a či žalobca vôbec žalovaného upozornil na jeho omeškanie a tým vlastne získal aj nárok domáhať sa predčasného zaplatenia celej pohľadávky.
5. Žalobca ani nepreukázal, čo predstavuje žalovaná istina, pričom iba z konečného výpisu je možné zistiť dlh na istine 379,43 eura a k nemu úroky. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia KS v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. Zosplatnením záväzku žalovaného však prišlo k zmene záväzku v tom smere, že žalobca má právo domáhať sa od žalovaného zaplatenia celej sumy poskytnutého úveru spolu s úrokmi, inak nastáva protiprávny stav. A ak aj napriek uvedenému existuje zmluvná úprava, ktorá sa s takýmto protiprávnym stavom stotožňuje, tak potom je podľa § 52 ods. 2 resp. § 53 ods. 1 a 5 obč. zák. absolútne neplatná.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol zmeniť rozsudok OS Nitra zo dňa 20.03.2017, č.k. 10C/237/2016 s tým, že mu bude priznaná istina 640,81 eura s 19,50% p.a. úrokom z omeškania z istiny 379,43 eura od 11.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,00% p.a., zo sumy 560,44 eura od 11.05.2016 do zaplatenia, náhrada trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a takisto aj prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Žalovanému boli finančné prostriedky poskytnuté formou revolvingového úveru, kedy je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť alebo aj celý rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, bude mať hneď po pripísaní tejto úhrady späť na úverový účet opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak dlžník spláca čerpané finančné prostriedky postupne formou splátok, má aj naďalej k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá zostala nevyčerpaná. Ide teda o dlhodobý a opakovateľný úver, ktorý sa obnovuje, pričom pri tomto úvere nie je možné určiť pri jeho zriadení aj konečnú splatnosť úveru určenú presným stanovením dátumu. Argumenty súdu o absencii údajov o konečnej splatnosti úveru, resp. jeho výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemôžu obstáť. V tejto súvislosti odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy spotrebiteľovi umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
8. Listom zo dňa 22.03.2014 označeným ako „posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky, ktorá ku dňu 21.03.2014 predstavovala sumu 199,45 eura, pričom žalovaný bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Žalovaný pohľadávku podľa výzvy žalobcu neuhradil, pričom žalobca v súlade so zákonom pristúpil k zosplatneniu úveru, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 21.06.2014 označeným ako „oznámenie o zosplatnení úveru“. Žalobcova pohľadávka ku dňu 21.06.2014 predstavovala sumu 384,21 eura. Špecifikácia pohľadávky v sume 640,81 eura predstavuje nasledovné položky: nezaplatená istina vo výške 379,43 eura + nezaplatené riadne úroky vo výške 181,01 eura (čl. VIII. bod 17 Obchodných podmienok pre ČSOB) + nezaplatené úroky z omeškania vo výške 80,37 eura tak, ako bolo uvedené aj v rámci skutkového odôvodnenia podaného žalobného návrhu.
9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý zamietajúci prvoinštančný rozsudok zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a kontrario), následne dospejúc k záveru o dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na svoj obsah a dôvody nekorešponduje s obsahom ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP, pretože je nepresvedčivé, sa nedostatočným a dá sa povedať, že tým aj nesprávnym spôsobom vyhodnotil po právnej stránke otázku naplnenia esenciálnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z. S poukazom na uvedené bolo potrebné napadnutý rozsudok vyhodnotiť ako predčasný, pretože súd prvej inštancie dospel k záverom v ňom obsiahnutých na základe nedostatočných, resp. nesprávnych skutkových zistení. V prvom rade je potrebné, aby súd v ďalšom konaní vychádzal z tej skutočnosti, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na základe tzv. revolvingového úveru, čo je úver dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný, pri ktorom v rámci jeho zriadenia nie je možné určiť konečnú splatnosť úveru, stanovenú na konkrétny deň a dátum.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobca ani nepreukázal z akých položiek vlastne pozostáva žalovaná istina 640,81 eura s prísl., pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia na č.l. 2 uvádza jasne a zrozumiteľne všetky tri čiastkové položky, ktoré v súčte predstavujú sumu 640,81 eura. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak zo strany súdu existovali pochybnosti o žalovanom nároku žalobcu, upresneného listinnými dôkazmi, ktoré boli podľa názoru súdu sporné, nič nebránilo súdu stranám sporu poskytnúť možnosť predniesť a vysvetliť súdu špecifiká prejednávaného záväzkového vzťahu.
14. Odvolací súd s poukazom na eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj s poukazom na obsah odôvodnenia rozsudku Európskeho súdneho dvora C - 42/15 zo dňa 09.11.2016, resp. C - 212/07 nesúhlasí so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu v tom smere, že predmetný revolvingový úver je úverom bez úroku a bez poplatkov. Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 prijal totiž záver, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. k/ Smernice 2008/48 je potrebné vykladať tak, že nie je nevyhnutné aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky takejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí s istotou identifikovať dátumy splátok. Úmyslom zákonodarcu, ktorý je zreteľne vyjadrený aj v úvodnej časti dôvodnej správy k zák. č. 129/2010 Z.z., bolo transformovať Smernicu čl. 10 ods. 2 písm. k/ v celom rozsahu, a nie to, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s týmto článkom citovanej smernice. Eurokonformným výkladom citovaného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, odvolací súd zdieľa ten záver, že v spotrebiteľských zmluvách uzatváraných podľa tohto zákona nie je možné od dodávateľov žiadať rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny“ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné práve za použitia tohto eurokonfomného výkladu dospieť k tomu záveru, že citované ustanovenie spresňuje iba to, čo jednotlivá splátka v sebe zahrňuje.
15. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tom smere, že bol vydaný s poukazom na ust. § 297 písm. b/ CSP, pri aplikácii ktorého predmet sporu nesmie presiahnuť 1.000 eur, ide o jednoduché právne posúdenie veci a tvrdenia strán nie sú sporné, je z hľadiska právne- argumentačného a aj s poukazom na obsah ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP nedostatočné, pretože došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v celom rozsahu a vôbec nie je možné z neho zistiť ako sa z hľadiska verifikačného súd vysporiadal s tvrdeniami (dôkazmi) žalobcu, tak ako boli uvedené v žalobnom návrhu, t.j. či ich považoval za nesprávne a ak áno, tak z akého dôvodu.
S poukazom na to isté kritérium, t.j. presvedčivosť súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, prvoinštančný súd na patričnej argumentačnej úrovni a najmä zrozumiteľne odôvodní svoj právny záver ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, ktorý bol v danom prípade zaujatý s poukazom na obsah rozhodnutia KS v Prešove č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015.
16. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacie konania (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).