Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-281-2017.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/281/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s. so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzka republika, zastúpená JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanému I. S., G. I. H., H. Č.. XXXX/XX, L. Ú. Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 8.434,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.12.2016 č.k. 24C/63/2013-173 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5 náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, je povinné nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.576,70 eura s 9 % úrokom z omeškania od 01.03.2012 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 56 % a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 22 %.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého úveru.
3. Rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o úvere poskytol predchodca žalobcu dňa 02.07.2010 úver vo výške 8.918,- eur. Poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľskom úvere považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahovala základnú obsahovú náležitosť predpísanú ust. § 9 ods. 2 písm. f), t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť žalobcovi len skutočne poskytnutý úver vo výške 8.918,- eur po odrátaní toho, čo žalovaný už plnil. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na úver zaplatil sumu 2.341,30 eura, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie prevyšujúcej časti vo výške 6.576,70 eura a v prevyšujúcej časti istiny, vrátane zmluvných úrokov vo výške 13,49 % ročne zo sumy 7.829,49 eura od 3.1.2012 až do zaplatenia žalobu zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní čiastočne úspech v rozsahu 78 % a neúspech v rozsahu 22 %, teda pomer úspechu a neúspechu predstavuje 56 %.
5. Súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní do 30.06.2016 vystupoval na podporu žalovaného. Súd sa stotožnil s obranou vedľajšieho účastníka, uplatnenou v prospech žalovaného, dôsledkom čoho bol úspech žalovaného v rozsahu 22 %. Súd preto vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 22 %.
6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, resp. aby rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd je povinný postupovať pri náhrade trov konania z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov. Súd v zmysle uvedenom dospel k jednoznačnému záveru, že úspech v konaní mal žalobca vo výške 56 %. Na základe uvedeného je nedôvodne zaväzovať žalobcu na náhradu trov vedľajšieho účastníka vo výške 22 %. Uvedený záver súdu považuje za nelogický a nesprávny. Ďalej žalobca uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka v danom prípade nemožno považovať za účelne vynaložené, a to predovšetkým z dôvodu, že Združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého predmetom konania je ochrana pre spotrebiteľa je zo svojej podstaty subjektom práva a účastník konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, teda ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Je toho názoru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi považuje za priznané neoprávnene a nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Vedľajší účastník je Združením na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany Združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu Združenia. Účelom Združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne ťažkých právnych veciach. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu z hľadiska jeho obsahu považuje za rovnaké ako vyjadrenie v ostatných spotrebiteľských veciach, čo podľa jeho názoru znamená, že na jeho vypracovanie nevynaložil vedľajší účastník žiadnu mimoriadnu námahu spojenú s posúdením a právnym rozborom danej veci. Pre posúdenie nároku žalobcu nemalo jeho vyjadrenie z hľadiska posúdenia žalovaných náležitostí zmluvy pre rozhodnutie súdu žiadny právny význam.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku a konania mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov správne súd prvej inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech v rozsahu 78 % a neúspech v rozsahu 22 %, z čoho vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu predstavuje 56 %. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 % voči žalovanému. Keďže v danom prípade nevznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol v podstatnej neúspešný, nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa totiž odvíja od úspechu strany sporu, na ktorej strane vedľajší účastník vystupoval.
9. Za nesprávne je z tohto dôvodu potrebné považovať úvahy súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka z názoru, že žalovaný mal vo veci úspech v rozsahu 22 % a z toho dôvodu patrí aj vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Ak by tento názor bol správny, náhrada trov v rozsahu 22 % by prináležala aj žalovanému.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5 tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).