Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/24/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov: 1)C. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/XX, občan SR, 2)G. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. U. H., T. XXX/ XX, občan SR , obaja zastúpení advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou, so sídlom: Spišská Nová Ves, Starosaská 3, proti žalovaným: 1)C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, občan SR, 2)Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, občan SR, 3)C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX, občan SR, 4)B. R., nar. XX.X.XXXX trvale bytom D., F. XXXX, občan SR, všetci zastúpení advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom: Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o ochranu vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1.-4. rade, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E. M., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu L., na LV č. XXX v reg. C, a to:

- stavba, súp. č. XXX, na parcele č. XXX, koliba, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4.rade ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX, vo výmere 349 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2. rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere 180 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere 235 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX vo výmere 496 m2, druh pozemku ostatné plochy, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku s ú p o v i n n í zdržať sa obťažovania žalobcov, ako vlastníkov susedných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. E. M., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu L., na LV č. XXX v reg. C, a to: -rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, každý v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. 862, vo výmere 504 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, každý v pomere 1 k celku

- pozemok - parcela č. XXX, vo výmere 1254 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, každý v pomere 1 k celku hlukom a dymom ( mimo dymu vznikajúceho pri vykurovaní objektu) nad primeranú mieru zodpovedajúcu obytnej zóne a úplne po ukončení povolenej prevádzkovej doby zariadenia L. súp. č. XXX na parc. č. XXX. II. Žalovaní v 1.-4. rade s ú zároveň p o v i n n í vykonať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto súdom uložených povinností dňom právoplatnosti tohto rozsudku. III.V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. U p r a v u j e učtáreň tunajšieho súdu vrátiť žalobcovi v 1.rade preplatok zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 170,30 € z položky denníka D14, položka registra 23/15, č. d. 33/10 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. V. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným n á r o k na 100% náhradu trov.

odôvodnenie:

1 Žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaných, ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov tak, ako sú špecifikované špecifikovaných v žalobe, zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu. Uviedli, že žalovaný v 1.rade má zriadenú v nehnuteľnosti - stavba - koliba, prevádzkareň, kde vykonáva podnikateľskú - pohostinskú činnosť. Spoluvlastníkmi nehnuteľností sú všetci štyria žalovaní. V zariadení sa nedodržiava nočný kľud, návštevníci zariadenia aj v nočných hodinách obťažujú žalobcov a ďalších vlastníkov okolitých domov hlukom, autobusy, ktoré tam návštevníkov privážajú sú dlhodobo naštartované, šíri sa z nich hluk, dym a zápach. K náprave nedošlo ani napriek mnohým sťažnostiam adresovaným Obecnému úradu E. M.. 2. Súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa šírenia hluku, dymu, plynu, pachu a rušenia nočného kľudu, a to do právoplatného skončenia súdneho sporu o ochranu vlastníckeho práva. Krajský súd v Prešove po odvolaní podanom žalovanými Uznesením 9Co 34/2015-93 z 24.4.2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal na ustanovenie §127 Občianskeho zákonníka. Okrem iného uviedol, že povolenie k výkonu reštauračnej činnosti neznamená, že sused by bol nútený trpieť všetky negatívne dôsledky tejto činnosti. Zároveň ale uviedol, že žalobcovia neosvedčili, že by imisie spojené s prevádzkovaním činnosti žalovanými prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, že by bolo nevyhnutné túto činnosť, hoci len dočasne obmedziť predmetným opatrením. 3. Vo veci súd nariadil aj znalecké dokazovanie znaleckým ústavom v odbore stavebníctvo - Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že znalecký úkon je iba predbežným vyjadrením k danej veci, nakoľko meranie sa nedá uskutočniť. Úlohou znaleckej organizácie bolo meranie intenzity hluku na hranici pozemkov žalobcov, meranie intenzity šírenia hluku 1m pred fasádou rodinného domu žalobcov, vo vnútri ich rodinného domu pri zavretých aj otvorených oknách, meranie intenzity šírenia hluku, ktorý spôsobujú hostia koliby, ako aj autá, autobusy. Znalecký ústav uviedol v závere svojho posudku, že je možné konštatovať, že súdom predpísané meranie hluku sa z technických príčin nedá v súčasnosti vykonať. V posudku je tiež konštatované, že súdny spis bol znaleckej organizácii doručený v zime, keď je trvale biela pokrývka snehom, kedy sa nedá realizovať meranie ekvivalentnej trvalej hladiny hluku. Pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré obhliadka stavby s meraním vyžaduje je situácia neriešiteľná. Pri pozvaní všetkých zúčastnených by bola hluková situácia úplne iná, než keby bolo meranie realizované bez zvolania obhliadky. Aj keby nebola obhliadka oficiálne oznámená, pri dodržaní podmienok merania by to trvalo taký čas, že odporcovia by spozorovali situáciu a v prevádzke by sa hlučnosť automaticky znížila na akceptovateľnú mieru, ako znalecký ústav nie sú v stave vystihnúť pravý čas a dopraviť sa na miesto merania tak rýchle a nenápadne, aby zmapovali najexponovanejšie miesta realizovali meranie v najvyššej expozícii. 4. V priebehu konania žalobcovia a ich právna zástupkyňa trvali na podanej žalobe, predložili súdu nahrávky z priemyselnej kamery namontovanej na dome žalobcov preukazujúce rušenie nočného kľudu, so zaznamenaným časom, z ktorých vyplýva, že žalovaní pri prevádzke zariadenia nedodržujú ani zatváraciu dobu, ktorá je stanovená všeobecným záväzným nariadeným obce E. M.. Do súdneho spisu predkladali sťažnosti, jednak žalobcov, ale aj ostatných vlastníkov rodinných domov v okolí, na ktoré obec nereagovala a taktiež ani žalovaní. Žalobcovia neboli ani účastníkmi kolaudačného konania koliby, neboli nimi ani susední vlastníci nehnuteľnosti. Rušenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov a nielen žalobcov, ale aj ostatných vlastníkov dokladovali ich prehláseniami. Právna zástupkyňa poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 2877/2013 z 13.8.2014, kde je riešená obdobná činnosť ako v tomto prípade, je to prevádzkovanie reštauračného zariadenia, taktiež je tam riešená vec, ktorá sa týka prevádzkovania motorových vozidiel, ktoré dovážajú tovar a autobusov, ktorí privážajú hostí. Je pravdou, že na kamerových záznamoch nevidno a nemožno identifikovať jednotlivé osoby, ale sponad plota vidno, že sa tam osoby nachádzajú a že idú smerom od koliby a hlavne počuť hluk. Obťažovanie je potrebné chápať objektívne z hľadiska obvyklých spoločenských názorov, pričom každý je povinný znášať emisie z obyčajného normálneho užívania veci a potom je tam zaujímavé stanovisko, ktoré je dané aj pre ich prípad, čo sa týka meranie hluku a emisií v prípade obťažovania nad mieru primeranú pomerov, o ktoré ide i vtedy, keď v konkrétnom prípade nebolo obťažovanie imisií také intenzívne,

že by predstavovalo porušenie príslušných subjektívnych predpisov, napr. o meraní hluku, v danom prípade, ale je šírenie imisií nad mieru primeranú pomerov v časti obce, kde sú rodinné domy žalobcov z nehnuteľnosti, ktoré prevádzkujú túto podnikateľskú činnosť, šíria imisie, ktoré obťažujú ostatných občanov na ulici Okružnej, takže je tu presné stanovisko, rozhodnutie najvyššieho súdu, odvoláva sa už na predchádzajúce stanovisko 22Cdo 296/2011. V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobcov poukázala na vykonané dôkazy preukazujúce opodstatnenosť žaloby. Uviedla okrem iného v súvislosti so slovným spojením „ nad mieru primeranú pomerom“, že ide o ulicu, kde sa nachádzajú rodinné domy, dochádza k šíreniu hluku, rušeniu nočného kľudu z prevádzky, z nehnuteľností, ktoré vlastnícky patria žalovaným a následne, keď hostia odchádzajú, ide tento hluk, krik a rušenie nočného kľudu prakticky po celej časti, kde sa rodinný dom žalobcov nachádza. Hluk je i z autobusov, a tiež ide o výfukové plyny z autobusov. Rušenie výkonu vlastníckeho práva súvisí s využívaním nehnuteľnosti pre podnikateľské účely, kde v čase podania žaloby túto podnikateľskú činnosť vykonávali žalovaní v 1.a3 .rade, a v súčasnosti už len žalovaný v 3.rade. V zmysle § 127 ods.1 vlastník sa musí zdržať.., čím je daná pasívna legitimácia žalovaných, ako spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Poukázala opäť na rozhodnutie NS ČR z 10.7.2012 sp. zn. 22 Cdo 296/2011 a v tej súvislosti na skutočnosť, že dôsledky výkonu vlastníckeho práva žalovaných fyzicky presahujú vec samú a pôsobia na iné osoby alebo na veci v ich vlastníctve preukázateľne negatívne. Žalobcovia nemôžu v noci spávať, neustále očakávajú, kedy opätovne dôjde k rušeniu nočného kľude, hluku. Veľa krát sa to stáva aj cez týždeň, čo je veľmi nepríjemné a nepredvídateľné. . V spomínanom rozhodnutí je tiež uvedené, že nárok na ochranu bude daný aj vtedy, pokiaľ imisie budú v medziach daných správnym predpisom, ale pôjde nepochybne o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom - opakovane niekoľko krát nepredvídateľné, neočakávane. Záznamy z kamerového systému sú zákonným dôkazom a preukazujú, ako i iné dôkazy, že dochádza k rušeniu výkonu vlastníckeho práva žalobcov. Poukázala aj na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov SR, a tiež jeho Metodické usmernenie č. 1/2014. 5. Žalovaní, v konaní zastúpení právnym zástupcom navrhli žalobu zamietnuť s poukazom nato, že takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak je preukázané, že vlastník obťažuje iného vlastníka vo výkone vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom. V tejto veci bolo preukázané, že žalovaní prevádzkujú zariadenie od r. 1993 s tým, že žalobca zo žalobkyňou nadobudli vlastnícke práva k pozemku v blízkosti tejto prevádzky až v r. 1996, pričom sa jednalo o pozemok, ktorý podľa platného územného plánu obce mal byť určený ako oddychová zóna pre rekreáciu, tzn. že žalobca výstavbu rodinného domu v blízkosti prevádzky, ktorá bola povolená sám vedel do akých pomerov pôjde bývať. Vyjadrenia susedov v tejto veci nie sú právne relevantné, pretože títo nepodali žalobu podľa ust. § 127 od. 1 OZ, a preto posudzovanie ich subjektívnych názorov na šírenie údajného hluku, dymu a rušenia nočného kľudu nie sú pre súd záväzne. Tieto by súd by mohol vyhodnocovať len v tom prípade, ak by tieto osoby vystupovali v tomto konaní ako žalobcovia. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, žeby k rušeniu dochádzalo nad zákonom definovanú mieru primeranú pomerom, ak ide o šírenie hluku jediným takýmto relevantným dôkazom by mohlo byť meranie, ktoré by vykonala oprávnená osoba tak, ako je to popísané na str. 13 znaleckého posudku. Takéto meranie takouto osobou si môže dať žalobca vypracovať kedykoľvek s tým , že jedine takýto dôkaz môže preukázať jeho subjektívne tvrdenie o tom, že je rušený hlukom, dymom zo strany žalovaných. Prípadnú otázku rušenia hlukom, dymom v intenciách samotnej činnosť, ktorá je vykonávaná žalovanými, kde sa jedná o činnosť, ktorá bola riadne povolená, vykonávaná v dobe určenej rozhodnutím príslušného orgánu a teda s poukazom na druh tejto činnosti a jej obvyklý spôsob výkonu nemožno hovoriť o rušení žalobcov výkonom činnosti žalovanými. Je potrebné poukázať, že všetky sťažnosti sú podávané tými istými osobami, pričom sa jedná o rodinu žalobcu, rodinu L., C. a L., ktoré osoby boli v tomto konaní vypočutí aj ako svedkovia. Ulica Okružná však nie je tvorená iba týmito 4 rodinami., na danej ulici sa nachádza cca 15 rodinných domov, kde nikto z ostatných susedov nepociťuje potrebu domáhať sa tvrdeného porušovania vlastníckych práv žalobou na súde. Pokiaľ ide o predkladané písomné sťažnosti na Obecný úrad E. M. mali zato, že tieto súvisia s tým, že v priebehu konania v roku 2017 napadli zákonnosť navrhovaného dôkazu a to kamerových záznamov z rodinného domu žalobcu, a preto v súčasnej dobe žalobca chce preukázať ním tvrdený skutkový stav nedôvodnými sťažnosťami na Obecný úrad E. M.. Je to dokladované tým, že sťažnosti sú podávané v 1 deň na podateľni Obecného úradu, avšak tieto sú datované s rôzneho časového obdobia poukázali na stranu 4-5 úradného záznamu UOOU zo 7.12.2017, kde sa priamo konštatuje, že na výstupoch z kamery nie je možné identifikovať osoby pohybujúce sa na verejnom priestranstve, to znamená, že nie je možné identifikovať odkiaľ tieto osoby idú, teda tento záznam nepreukazuje a nemôže preukázať tvrdenú skutočnosť žalobcu, že ľudia idú z prevádzky žalovaných. po 4.4.2018 Obec E. M. nevykonala žiadne ďalšie šetrenie sťažností, ktoré podával žalobca, a ktoré doložil ako listinné dôkazy aj v tomto súdnom konaní čo znamená,

že predložené listinné dôkazy zo strany Obce E. M., ktorými sú výzvy na preukázanie porušovania podmienok VZN považovali za neopodstatnené a ničím nepreukázané. Kamera je umiestnená na vonkajšej fasáde rodinného domu, a preto nie je možné určiť ani z prehratia záznamov, či dochádza v nočných hodinách vo vnútri rodinného domu k žalobcom tvrdenému narúšaniu nočného klubu. V súvislosti s prehratím jedného záznamu na pojednávaní dňa 5.4.2018 uviedli, že z tohto záznamu vôbec nebola preukázaná žalobcom tvrdená hlučnosť z prevádzky žalovaných, tento záznam bol prehratý na informačnej technike konajúceho súdu, a preto prípadne prehrávanie záznamov na technike žalobcu rozporujú, pretože nie je možné vylúčiť technické zásahy do tejto techniky s cieľom žalobcu dosiahnuť preukázanie ním tvrdených porušení zo strany žalovaných. Kamerové záznamy majú preukazovať hlučnosť, kamera je umiestnená na exteriéri tomu to znamená, že sníma maximálnu vonkajšiu hlučnosť nie hlučnosť vo vnútri nehnuteľnosti. Kamerové záznamy nie je možné použiť ako dôkaz, lebo toto je civilné sporové konanie, nie je to ani trestné konanie. Úrad pre ochranu osobných údajov konštatoval nie vlastným šetrením, on nebol na tvare miesta, on vychádzal z vyjadrení účastníkov konania. Pán Š. pre účely úradu tvrdí, že nedochádza k snímaniu vonkajšieho hluku verejného priestranstva. Úrad si to zobral za svoje a na základe toho nám oznámil, že nevidí, žeby porušoval povinnosti prevádzkovateľa. Na druhej strane vo vzťahu k súdu tvrdí, že sníma verejné priestranstvo a chce tým preukazovať porušovanie povinností žalovaných vo vzťahu ku vlastníckemu právu. V záverečnom návrhu právny zástupca žalovaných uviedol, že žaloba voči žalovaným v 2-4. rade je nedôvodná, pre rozhodnutie o uplatnenom nároku považujú žalovaní za podstatné to, aký názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č.k. 9Co/34/2012-93, ktorým zmenil nariadené predbežné opatrenie súdu prvého stupňa. V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právny názor, že pokiaľ ide o úspech žaloby uplatnenej podľa § 127 ods. 1 je potrebné v konaní preukázať a osvedčiť, že imisie s prevádzkovaním takejto činnosti prekračujú rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, že je nutné priznať ochranu vlastníckych práv žalobcom súdnym rozhodnutím. Podľa ustálenej judikatúry je potrebné posudzovať všetky okolnosti vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a tak zisťovať, či vzhľadom na obvyklý spôsob užívania nehnuteľností dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. Poukázal na časový sled nadobudnutia vlastníckych práv strán sporu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve a na rozhodnutia, ktorými bola povolená pohostinská činnosť žalovanému v 1. resp. žalovanému v 3. rade. Jediným objektívnym dôkazom, ktorý by bol schopný preukázať, či rušenie tvrdené žalobcami prekračuje rámec miery primeranej pomerom by bolo znalecké dokazovanie. V tejto veci znalecké dokazovanie bolo nariadené, avšak bez konkrétnych záverov, ktoré by preukázali skutočnosti, ktoré žalobcovia len tvrdia. Nemožno súhlasiť s konštatovaním znaleckej organizácie, že správanie žalovaných by počas merania mohlo spôsobiť to, že výsledky merania by neboli objektívne, pretože meranie hluku sa malo vykonať vo vnútri nehnuteľnosti žalobcov, nie vonku, a teda žalovaní vôbec nemuseli vedieť o prebiehajúcich meraniach pre účely znaleckého dokazovania. Toto je podstatné preto, že žalobcovia sa domáhajú ochrany vlastníckeho práva v súvislosti s nerešpektovaním nočného kľudu po 22.00 hod. resp. po 24.00 hod., teda nedochádza k nimi uvedenému porušeniu ich vlastníckych práv v exteriéri, ale v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti t.j. rodinným domom. Nevykonanie takéhoto dôkazu zaťažuje žalobcov vo vzťahu ku preukázaniu nimi tvrdených skutočností. Zároveň pokiaľ ide o žalobu tak ako je podaná v tomto konaní podaním zo dňa 20.2.2012 mal zato, že žalobný petit je nevykonateľný, pretože podľa ustálenej judikatúry je potrebné v žalobe sa domáhať uloženia konkrétnych zákazov resp. konkrétnych povinností žalovaných, aby bolo možné zabezpečiť prípadné nútené vymáhanie súdnym rozhodnutím priznaného nároku pre prípad, že v budúcnosti by došlo k jeho porušeniu. Takto tomu v tomto prípade nie je, čo je ďalším dôvodom a nedostatkom, ktorý odôvodňuje zamietnutie žaloby. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov vo vzťahu ku platným všeobecne záväzným nariadeniam obce upravujúcim prevádzkovanie pohostinskej činnosti tu poukázal nato, že ich prevádzka (prevádzka žalovaného v 1 rade) je povolená do 24.00 hod. Toto nemôže byť zmenené prijatým VZN obce a takto to konštatoval aj Krajský súd v Prešove v uvádzanom uznesení. 6.V konaní boli vypočutí na preukázanie skutkového stavu aj svedkovia G. C., K. C., K. L., L. L., G.. R. L., B.. D. L., L. L. a Ľ. M.. 7.Svedok G. C. vypovedal, že už dlhé roky majú problémy z kolibou na O. Z., kde tiež býva. Aj po 22.hodine je tam veľký hluk, aj smrad. Návštevníci, ktorí majú vypité robia cirkus, autobus príde o 21.30 hod. a je tam do 01.00 hod. Má malé deti, musia počkať, kým autobusy odídu, až potom môžu deťom otvoriť okno v izbe. Autobusy sú naštartované aj hodinu, je z toho hluk a smrad. Z koliby počuť tiež hudbu, strieľanie, naposledy volali políciu o 3.00 hod., nič nevyriešili. Predtým dva krát. Problémy so šírením hluku, pachu a pod. majú asi 10-12 rokov, odkedy je koliba zväčšená. Predtým bola malá, útulná. Návrhov na riešenie na obecnom úrade bolo dosť, žalovaní prišli raz s postojom, že čo od nich chcú. Autobusy predsa ani v F. nevozia ľudí priamo pred niektoré zariadenie. Mal tam byť aj zákaz vjazdu, ale

obec nič nevyriešila. Majitelia sa správajú arogantne, ani raz neprišli s ospravedlnením, mali by to nejako skorigovať, pretože aj keby toto zariadenie prevádzkoval niekto iný, bolo by to zrejme obdobné. Teraz, keď má plastové okná, je to lepšie, keď mali drevené, tak to bolo počuť. Museli si aj prehodiť spálňu s kuchyňou. Stáva sa , že hluční nie sú len hostia, ale aj majitelia objektu, vedia, kedy odchádzajú. Ako často v týždni je tam hluk sa nedá povedať, je to individuálne. 8.Svedkyňa K. C. vypovedala, že keď žalovaní podnikajú, nech podnikajú, je to ich práca, ale nie na úkor nich. Ich hostia tam robia hluk, močia im na kvety, stoja tam autobusy aj do polnoci, niekedy aj do 2.30 hod., majú naštartované aj do 22.30. Svedkyňa má veľa zdravotných problémov, potrebuje kľud. Keď v lete sedia vonku, ide odtiaľ hluk aj dym, ani prádlo nemôžu mať zavesené vonku. Problémy sú už kopec rokov, odkedy rozšírili kolibu. Nikto s tým ale nesúhlasil. Riešilo sa to aj na obecnom úrade, ale nič sa nevyriešilo, lebo vraj hostia nechcú chodiť pešo, a pritom v F. chodia. Najnovšie keď zamestnanci, alebo nevie kto, keď z koliby odchádzajú, tak trúbia ako nenormálni. 9.Svedkyňa K. L. býva asi 50m od L.. Z toho, čo sa tam deje má už zdravotné problémy, čo v prípade potreby môže zdokladovať. Má žalúdočnú neurózu, bez tabletiek už nezaspí, keď je táto prevádzka otvorená. Veľa krát sa obracali na obecný úrad, ale nič sa nevyriešilo. Volala aj na políciu, keď tam bola laserová diskotéka zhruba do 2.00 hod. - 2.30 hod. do rána. Jeden problém je hluk, hudba, smrad, keď sa griluje vonku, spev hostí, ďalším problémom sú naštartované autobusy, ktoré čakajú na hostí. Niekedy sú to aj 2 -3 autobusy naraz a aj 30 minút majú naštartované, stopovala to, dokonca aj 42 minút. Stalo sa, keď mala prísť dcéra, bola poprosiť, aby poslali vodiča odtiahnuť auto, aby mohla vojsť do dvora, bolo jej akurát vulgárne vynadané. Situácia je taká asi od roku 1999, keď sa koliba zväčšila, predtým sa to ešte dalo tolerovať. V ktorých dňoch sa hluk šíri sa nedá jednoznačne uviesť, je to individuálne. Ráno keď sa stretnú so susedmi a je po akcii, vždy prvá otázka je, ako si sa vyspal. 10.Svedok L. L. bol aj poslancom obecného zastupiteľstva, už vtedy sa tam riešil problém, ktorý sa teraz rieši v súdnom konaní, ale nič sa nevyriešilo. Nemá nič proti majiteľom koliby, ale chce, aby bol rešpektovaný ich nočný kľud, ktorý je uzákonený od 22. hodiny. Rovnako, ako predchádzajúci svedkovia vypovedal o hluku, smrade, naštartovaných autobusoch..v nočných hodinách. Uviedol, že už tam boli aj ohňostroje pri nejakých oslavách narodenín, ktoré nikto nečakal, budia sa deti, vnúčatá sú vyplašené. 11.Svedkyňa G.. R. L. uviedla, že bývajú asi 15 metrov od L.. Ide odtiaľ hluk, nemôžu spať. Keď zaspí, budí sa na to že do kontajnerov vysypujú asi fľaše, alebo personál medzi sebou kričí. Bola 3 krát operovaná na srdce. Voči majiteľom nič nemala, len voči prevádzke, ale teraz už aj voči majiteľom. Keď minule polievala kvety na balkóne, p. E. sa jej opýtal „ a to si ty ešte neskapala?“, inokedy jej vulgárne nadáva, čo nemôže na súde ani zopakovať. Z koliby sa šíri aj pach z grilu, keď je to otvorené, ide to rovno k nim. Problémy nastali hlavne po zväčšení L. v rokoch 1998 - 1999, k čomu sa nemali možnosť, ako bezprostrední susedia vyjadriť. Obci dávali rôzne podnety na nápravu, aj na obmedzenie vjazdu autobusov na ulicu, nič sa nevyriešilo. Tam nechodí ani MHD. Oni sa niekedy nemôžu dostať ani do dvoru, alebo z dvora, lebo im tam stoja autobusy, autá. 12.Svedok B.. D. L. má rodinný dom postavený asi 15 metrov od L. a pokiaľ ide o stavebný pozemok, susedí priamo s L.. Začali stavať v roku 1989, chceli ísť do tichej zóny, ktorá bola určená na výstavbu rodinných domov. Neskôr tam p. Y. začal stavať L. asi pre 30 ľudí, to sa ešte dalo. Keď ju predal žalovaným, začali problémy s hlukom a smradom z pečenia, ale aj to sa ešte dalo vydržať, zatvárali si okná na dome. Keď sa L. zväčšila, majú problémy s autami a autobusmi, niekedy sa nemôžu dostať do domu a z domu, autobusy sú naštartované, je z toho smog, hluk. Ten ide aj z prevádzky L., v lete aj z vonkajšieho posedenia. Hostia tam spievajú, je tam hudba, strieľa sa z poplašňákov, keď sa nosí a podáva Tatranský čaj. Musia zaspávať pri zatvorených oknách, manželka môže zaspať až keď odídu všetci hostia a autobusy, niekedy okolo 2 - 3 ráno. On keď zaspí skôr, tak sa na to zobudí. Kuchári chodia vonku fajčiť, rozprávajú sa, búcha sa so smetnými kanvami, keď tam vyhadzujú fľaše, píska bránka. Hoci je bezprostredným susedom prevádzky, nemal možnosť vyjadriť sa k stavebnému povoleniu rozšírenia Koliby, ani projekt mu nikto nepredložil. Žalovaní sú arogantní. Komunikácia je to obecná, dopravné obmedzenie tam nie je. 13.Svedkyňa L. L. má trvalý pobyt v L., ale v E. M. sa u rodičov ( svedkovia L. ) zdržiava asi 3 roka. Rodičia je pomáhajú s deťmi, keďže je na invalidnom dôchodku, ona pomáha im. Tiež vypovedala o dlhoročných problémoch s L., s hlukom a smradom, ktorý z nej ide. Často nemôžu výjsť z dvora, alebo do dvora, stoja tam autobusy, autá. Bol problém, keď si syn pichol do oka, stálo tam auto, šofér práve večeral...Nešťastní nie sú len tí susedia, ktorí boli vypovedať na súde, ale aj ostatní, ktorí tam bývajú. Problémy s kolibou sú dennou témou medzi susedmi. Niekedy sú problémy celé týždne, keď je L. zavretá, tak sa usmievajú, že sa konečne vyspali. Napriek sťažnostiam, petíciám občanov adresovaným obecnému úradu, sa nič nevyriešilo. Pokiaľ ide o smrad z Koliby, ten je jednoznačne z grilu, závisí od smeru vetra.

14.Svedok Ľ. M. je starostom Obce E. M.Á. od 15.12.2014, predtým bol poslancom obecného zastupiteľstva. Vypovedal, že už v minulosti a stále sa ľudia, vlastníci nehnuteľností na ul. O. v E. M. sťažovali v súvislosti s prevádzkou L., ktorej spoluvlastníci sú žalovaní, a síce, že je tam stále bodrel, hluk v nočných hodinách po záverečnej, stoja tam naštartované autobusy pod oknami, že kedy to zastupiteľstvo chce riešiť. Začalo sa to už možno v roku 1998. Počas obdobia od kedy je starostom prijali ústne sťažnosti na hluk v nočných hodinách po polnoci, tiež na Silvestra že strieľajú petardy. To sa deje aj inde, ale oni sú v druhom ochrannom pásme. Na autobusy sa ľudia sťažujú hlavne v zimných obdobiach, asi dva roky tam majú vybudované parkovisko. Ak sa mal vyjadriť k altánku pri kolibe uviedol, že nevie, či mali alebo nemali na jeho výstavbu povolenie, ale kapacita altánku nesmie presiahnuť kapacitu reštaurácie a keď je altánok väčší ako 25 m2, musí mať stavebné povolenie. Aj keď je koliba v zóne, kde je uvedená nejaká podnikateľská aktivita, určite nie v takom rozsahu ako je to teraz, žalovaní zvýšili kapacitu o 100%. 15.Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, svedkov, z vyjadrení právnych zástupcov, z kamerových záznamov, zo znaleckého posudku, z vyhlásení vlastníkov ďalších nehnuteľností v predmetnej oblasti v E. M., z ich sťažností a upozornení adresovaných Obci E. M., z fotodokumentácie, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobcovia sú vlastníci nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. E. M., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu L., na LV č. XXX v reg. C, a to: rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, každý v pomere 1 k celku, pozemok - parcela č. XXX, vo výmere 504 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, každý v pomere 1 k celku, pozemok - parcela č. XXX, vo výmere 1254 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, každý v pomere 1 k celku a žalovaní v 1.-4. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E.Á. M., zapísaných na Katastrálnom odbore Okresného úradu L., na LV č. XXX v reg. C, a to: stavba, súp. č. XXX, na parcele č. XXX, L., v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku , žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku, pozemok

- parcela č. XXX, vo výmere 349 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2. rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku, pozemok - parcela č. XXX vo výmere 180 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku, pozemok - parcela č. XXX vo výmere 235 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku, pozemok - parcela č. XXX vo výmere 496 m2, druh pozemku ostatné plochy, v podiele žalovaní v 1.a 2.rade ako manželia v pomere 1 k celku a žalovaní v 3. a 4..rade ako manželia v pomere 1 k celku. 16.Z písomných vyhlásení, upozornení a sťažností obyvateľov okolitých domov pri L. v E. M. sťažnosť mal súd preukázané, že prevádzkovaním zariadenia L. v E. M. dochádza prevádzkou tohto zariadenia k rušeniu nočného kľudu, ako aj k obťažovaniu občanov hlukom a dymom nad mieru primeranú pomerom. Dňa 25.10.2011 20 občanov (podpísaní sú napr. aj p. O., p. C., L..., nie len žalobcovia a osoby, ktoré uvádzal právny zástupca žalovaných ako osoby, ktoré sa jediné opakovane sťažujú ). adresovalo Obecnému úradu E. M. sťažnosť s tým, že návštevníci L. sú hluční, nad mieru primeranú pomerom obťažujú susedov, pravidelne tam prichádzajú autobusy s návštevníkmi, tie sú dlhodobo naštartované, šíri sa z nich hluk a zápach. Že situácia je dlhodobá vyplýva aj zo sťažnosti zo dňa 31.5.1999 ( tu je podpísaných 6 občan, žalobcovia v tom čase ešte vlastníkmi nehnuteľností pri L. neboli, nie sú tam ani podpísaní ), ktorou podpísaní občania E. M., majitelia domov susediacich so Q. L., vzniesli námietku voči prevádzkovaniu L., uviedli, že zásadne sú proti akémukoľvek rozširovaniu prevádzky, nakoľko aj jestvujúci stav je pre nich nevyhovujúci, keďže nad mieru primeranú pomerom prevádzka narúša nočný kľud susedov hlukom priamo z jej priestorov správaním hostí pri nastupovaní do áut, narušovaním životného prostredia, zvlášť v zimných mesiacoch, nepretržite naštartovanými autobusmi, ktoré svojim hlukom, plynmi znepríjemňujú život občanov. Súd ďalej poukazuje na vyhlásenia občanov, vlastníkov nehnuteľností v blízkosti L. ( č. l. 265-267) z 27.11.2016 o neustálom rušení vo výkone vlastníckeho práva, šírení hluku a rušení nočného kľudu z prevádzky L. na ul. O. H. E. M. ( ide o vypočutých svedkov C., L., L.), na upozornenia ( č. l. 371 - 409 spisu ), ktoré sú adresované starostovi Obce E. M., obsahom ktorých sú upozornenia na rušenie nočného kľudu v neskorých nočných hodinách, často po polnoci, zo strany vlastníkov a návštevníkov Q. L., tiež niekedy aj viac ako hodinu naštartovanými autobusmi, autami, s upozornením, že na ulici prevažne bývajú starí ľudia, malé deti, hendikepovaní občania. Pod upozorneniami je podpísaných väčšinou 14 občanov a je popísané konkrétne porušovanie ich vlastníckeho práva v období od 1.12.2017 do 25.2.2018. Obsahom spisu sú aj upozornenia starostu O. E. M., adresované žalovaným v 1.a 3.rade na nedodržiavanie všeobecne záväzného nariadenia obce či už č. 1/2017, ktoré nadobudlo platnosť 1.1.2018, alebo všeobecne záväzného nariadenia

obce či už č. 3/2011, ktoré bolo v platnosti do 31.12.2017, či všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2015 s uvedením konkrétnych ustanovení, ktoré žalovaní prevádzkou L. porušujú ( otváracie hodiny, parkovanie, dodržiavanie čistoty a poriadku..) a upozornením, v prípade ich nedodržiavania na nutnosť uložiť sankcie v zmysle týchto VZN. Starosta tiež poukázal na porušovanie ustanovení z. č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. 17.Dôkazom žalobcami tvrdených skutočností o rušení nočného kľudu hlukom v neskorých nočných a skorých ranných hodinách prichádzajúcim z nehnuteľností žalovaných (čo už samo o sebe v týchto hodinách je obťažovaním nad mieru primeranú pomerom, veď každý sa potrebuje v noci vyspať, a nie budiť sa kvôli hluku z pohostinského zariadenia a potrebuje si tiež napr. otvoriť okno bez toho, aby dýchal inhaláty z naštartovaných autobusov), ich obťažovaní dymom z naštartovaných autobusov mal súd preukázané tiež kamerovými záznamami a fotodokumentáciou, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Že pretrvávajúce problémy boli riešené aj na Obecnom zastupiteľstve Obce E. M. preukazujú zápisnice v spise z týchto zasadnutí. Pokiaľ ide o námietky žalovaných ohľadom použiteľnosti a zákonnosti videozáznamov, súd ich považuje za relevantné, neodporujúce zákonu o ochrane osobných údajov a použiteľné v tomto konaní. Sú jedným z kľúčových dôkazov, z ktorých si súd urobil obraz o situácií na O. ulici v E. M. v súvislosti s prevádzkou Koliby. Tu poukazuje na úradný záznam Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 7.12.2017 ( č. l. 359-362 spisu), ktorý na základe podnetu pána C. E. prešetroval údajné porušenie povinností prevádzkovateľa - C. Š. a G. Š., podľa zákona č. 122/2013 z. z. o ochrane osobných údajov s tým, že žiadal o preverenie kamerového systému inštalovaného na rodinnom dome prevádzkovateľa. Úrad návrh posúdil ako zjavne neopodstatnený, a preto ho odložil. Nie je relevantné, či pracovníci úradu boli, alebo neboli na mieste samom, ako vyplýva z rozhodnutia č. 01427/2017-Os-15,, úrad mal pre svoje rozhodnutie k dispozícii všetky potrebné skutočnosti a údaje, aby mohol rozhodnúť. To, že napr. osoby na ulici nemožno identifikovať, mal súd preukázané prezretím si videozáznamov. Videozáznamy jasne preukazujú tvrdenia žalobcov, vypočutých svedkov, aj sťažností iných osôb bývajúcich v okolí L., o narúšaní ich vlastníctva prevádzkou L.. K záznamom je aj podrobný písomný popis, ktorý žalobcovia zastúpení advokátkou predložili. 18.Hmotnoprávne podmienky prípustnosti zaznamenania tretích osôb prostredníctvom kamerového informačného systému (ďalej KIS) obsahuje Zákon o ochrane osobných údajov (ďalej ZOOÚ) a Občiansky zákonník (ďalej .ZOOÚ predstavuje verejnoprávnu (administratívnu) úpravu užívania KIS, nad dodržiavaním ktorej dohliada Úrad na ochranu osobných údajov SR Vlastník a užívateľ KIS sa považuje za prevádzkovateľa podľa § 6 ZOOÚ. Na monitorovanie vlastného obydlia prostredníctvom KIS sa ZOOÚ nepoužije. Monitorovanie verejne prístupného priestoru (napr. chodníka alebo verejnej cesty vedúcej popri pozemku patriacemu užívateľovi KIS) je výslovne upravené v § 15 ods. 7 ZOOÚ. 19.V zmysle § 15 ods. 7 ZOOÚ možno verejne prístupný priestor monitorovať prostredníctvom KIS iba na účely taxatívne vymedzené v tomto ustanovení, okrem iného aj za účelom ochrany zdravia alebo majetku. Z povahy veci vyplýva, že na monitorovanie verejne prístupného priestoru sa nevyžaduje súhlas osôb, ktorých činnosť KIS zaznamená (Dotknuté osoby). 20.OZ obsahuje striktnejšie podmienky na vyhotovenie záznamu fyzickej osoby než ZOOÚ. Podľa § 12 ods. 1 možno totiž obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam fyzickej osoby (teda aj záznam vyhotovený prostredníctvom KIS) vyhotoviť a použiť iba s jej súhlasom. 21.CSP výslovne upravuje možnosť použiť v civilnom konaní, za určitých podmienok, aj nezákonne získaný dôkaz. 22.Podľa článku 16 ods. 2 CSP, súd v konaní „nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.“ 23.V zmysle článku 3 ods. 1 je každé ustanovenie potrebné vykladať ústavnokonformne, eurokonformne, v súlade s verejným poriadkom a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. 24.V zmysle dôvodovej správy k článku 16 možno celkom výnimočne vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, pokiaľ dôvodnosť tohto postupu vyplýva z testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy zaznamenanie obrazu alebo zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať.

25. Napriek uvedenému, súd vzhľadom už aj na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, získané, a ako dôkaz v konaní vykonané dokazovanie kamerovými záznamami, nepovažuje za nezákonne získané dôkazy, len reagoval týmto na námietky žalovaných v súvislosti s kamerovými záznamami. 26.Čo sa týka posúdenia veci súdom, k právnym a skutkovým úvahám, súd uvádza, že je nepochybné, že v obytnej zóne medzi rodinnými domami je nutné tam bývajúcimi osobami , či vlastníkmi budov či iných nehnuteľností či osobami, ktoré sa v nich oprávnene zdržiavajú dodržiavať isté pravidlá chovania, zásady dobrého susedského spolužitia tak, aby okolití susedia neboli zásadne či pravidelne rušení činnosťou / najmä hluk a dym / takým spôsobom, že týchto to neprimerane obťažuje, najmä taká činnosť by sa nemala vykonávať v noci, v čase nočného kľudu. Susedské vzťahy sú pre vytvorenie spokojného domova jedným z najdôležitejších faktorov a ich kvalitu v mnohých prípadoch určuje hlučnosť v nočných hodinách a preto ohľaduplnosť je na mieste. 27.Susedské vzťahy sú vlastne právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Môžu nimi byť vlastníci nehnuteľností s bezprostrednou spoločnou hranicou, ale aj vzdialenejší vlastníci nehnuteľností s ohľadom na určitú miestnu súvislosť, v rámci ktorých výkon práv jedného vlastníka môže zasahovať do práv iných vlastníkov. 28.Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napr. plotom, vrátane vzdušného priestoru nad pozemkom a priestoru v zemi v čisto mechanickom, geometrickom chápaní, nemôže stačiť z hľadiska súvislosti prostredia. 29.Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradného rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. vecné bremeno). 30.Súbor pravidiel správania sa upravený zákonmi, či aj dobrými mravmi sa označuje ako tzv. susedské práva. Vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník môže ohrozovať a obťažovať nielen iného vlastníka, ale aj každú inú osobu, ktorá ako jeho sused, by mohla byť dotknutá konkrétnym konaním vlastníka veci. Vlastník nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami. Aj v týchto prípadoch treba predovšetkým skúmať, či imisie spôsobené takýmto zásahom prekračujú mieru primeranú miestnym pomerom. Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní. 31.Právnym základom takej žaloby je nepochybne a prioritne úprava zakotvená v Občianskom zákonníku. Tzv. susedská žaloba je tak najvhodnejším typom žaloby, ktorú možno k takej ochrane, a to najmä k ochrane pred hlukom dymom, pachom či imisiami využiť. Základom pre túto žalobu je ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 32.Toto ustanovenie je na úrovni jednoduchého práva výkonom regulácie vlastníckeho práva v Ústave, Listine, predovšetkým v jeho sociálno-ekonomickom pojatí vyjadrenom lapidárne prevzatím tzv. Hedemanovej koncepcie v Čl. 11 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd ( ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ): „Vlastníctvo zaväzuje.", s nadväzujúcim zákazom jeho zneužitia na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými obecnými záujmami. Zákonodarca tak rešpektoval nepopierateľný poznatok, že vlastníctvo neznamená absolútnu slobodu vlastníka pri výkone jednotlivých oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva, ale že vlastníkova sloboda je vymedzená zákonom, že vlastníctvo možno vykonávať len v jeho medziach. Právna úprava tzv. susedského práva, je reguláciou zameranou na riešenie kolízie dvoch (viac) subjektívnych práv, typicky práv vlastníckych. V takej situácii je nutnou podmienkou konečného rozhodnutia sporu využitie všetkých možností minimalizácie zásahu do jedného z nich. Tento príkaz k optimalizácii je treba normatívne odvodiť z čl. 4 odst. 4 Listiny, , teda analogicky

tiež v prípade ich obmedzení v dôsledku ich vzájomnej kolízie ( napr. aj nálezy Ústavního soudu ČR sp.zn. Pl. ÚS 41/02 a Pl. ÚS 34/04). 33.Táto úprava takzvaných susedských práv je aj vyjadrením princípu podľa Čl. 20 ods. 3 ústavy SR: Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 34.Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľajší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. Zásahy môžu mať aj svetelný charakter, nadmerné prenikanie zvuku, tepla a pod. Vlastník veci tak vzhľadom na vyššie uvedené napr. nesmie imisiami ako hluk či dym , ako v žalovanom prípade, nad mieru neprimeranú miestnym pomerom obťažovať suseda a podstatne o obmedzovať obvyklé užívanie nehnuteľnosti. 35.Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti. Zásah sa môže uskutočňovať vzduchom, po zemi ako aj pod zemou, môže mať charakter prenikania rôznych materiálnych častíc v rôznych skupenstvách, ale aj nemateriálnych častíc (svetlo, zvuk), ale aj charakter neslušného správania sa jedného zo susedov. 36.Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák.,: „ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“ 37.Hoci každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb. 38.Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s týmito zásadami. Možno povedať, že zásady majú aj pomocnú interpretačnú funkciu pri vypĺňaní medzier v zákone. Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Je to vždy otázkou výkladu a posúdenia podľa zásad súkromného práva. 39.Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie pravidla správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný, aby sa v úvahách zachovala potrebná miera tolerancie a rezervovanosti. 40.S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne a presne ustanovené zákonom a pri strete (kolízii) záujmov jednotlivca a spoločnosti hrozí, že by v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť prekročená miera spoločenskej únosnosti, a tým aj právnej únosnosti, a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám alebo verejnému záujmu.

41.Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. 42.Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, najviac ale súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. 43.Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pri posudzovaní predmetných susedských vzťahov zohľadnil zásadu vzájomnosti spočívajúcu v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Má za to, že táto zásada bola v jeho rozhodnutí dodržaná a spravodlivo akceptovaná. 44.Otázka zásahu do práv je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 Obč. zák. nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp. by mala formu nečinnosti. 45.Žalobcom, v prípade domáhania sa ochrany na súde ,môže byť pritom každý človek, ktorý je, či tvrdí, že je ,obťažovaný nadmernými či neprimeranými imisiami, čo žalobcovia spĺňajú, majú nehnuteľnosti či bývajú alebo sa oprávnene zdržujú v blízkosti žalovaných, resp. pohostinského zariadenia - koliby . Žalobcovia teda sú aktívne legitimovaný v spore, pričom majú aj procesnú subjektivitu.

46.Súdna prax ustálila, že žaloba proti obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom v zmysle § 127 ods. 1 Obč. zák. nemusí smerovať len proti tomu, kto svojou činnosťou priamo druhého obťažuje, ale môže smerovať i proti vlastníkovi nehnuteľnosti z ktorej rušenie pochádza, i keď sám vlastník rušivú činnosť nevykonáva, je potom na tomto vlastníkovi, aby priamemu rušiteľovi v ďalšom rušení zabránil ( napr. rozsudok NS ČR sp .zn. 22Cdo 223/2005 z 26.04.2006, uznesenie NS ČR 22Cdo 1578/2010 z 24.11.2011, dostupné na google, alebo vo vyhľadávači NS ČR). 47.Súd mal preto ako nepochybné i to, že tiež žalovaní sú pasívne legitimovaní v tomto spore a tiež majú procesnú subjektivitu. Súd tiež skúmal aj ďalšie procesné podmienky konania v zmysle § 161 CSP, tiež vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnosť a nezistil prekážky, pre ktoré by sa nemohol zaoberať meritom veci.

48.Zo žaloby i z vykonaného dokazovania je zrejmé, ako sa už i skôr uvádza, že podstatou žaloby je najmä o obťažovanie žalobcov hlukom, ktorý vydáva pohostinstvo najmä po skončení prevádzkových hodín v dobe nočného kľudu / hudbou a spevom , krikom či streľbou z poplašných zbraní, buchotaním ../ a dymom z grilovania a pečenia na voľnom priestranstve a dymom - imisiami z na hostí pohostinstva čakajúcich motorových vozidiel - autobusov či dodávok/ najmä v zime /, ktoré zväčša aj blokujú príjazdovú komunikáciu a vjazdy do domov žalobcov či ich susedov. 49.Súd preto musel ďalej zisťovať, či skutočne dochádza zásahom do práv žalobcov, k imisiám , či sú neoprávnené a neprimerané a ktoré obťažujú žalobcov nad primeranú mieru a v takom rozsahu, že odôvodňujú podanie žaloby a vydanie žalobcami žiadaného rozhodnutia voči žalovaným. 50.Neoprávnenosť zásahu je podľa vyššie uvedeného § 127 ods. 1 Obč. zák. vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne. 51.Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností či nájomcu do práv vlastníka inej nehnuteľnosti , či nájomcu , či oprávneného držiteľa musí tak spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta Obč. zák. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. 52.Súd zistil, že žalobcovia sa teda domáhajú svojho práva vyplývajúceho z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v príčinnej súvislosti s obťažovaním najmä nadmerným hlukom, v nočných hodinách, dymom z prevádzky Koliby / grilovanie, pečenie / a dymom z výfukov najmä stojacich autobusov zvážajúcich návštevníkov koliby / a blokovaním príjazdových komunikácií, ktorý síce nespôsobuje vlastník nehnuteľnosti (ten len svoju nehnuteľnosť prenajal), ale nájomca, ktorý pohostinstvo prevádzkuje, avšak podľa názoru súdu , ako i súdnej praxe, v prípade uplatneného nároku je pasívne legitimovaným aj vlastník nehnuteľnosti, (hoci hluk nespôsobuje, ale má prijať tiež opatrenia, aby hluk či imisie z ich nehnuteľností neobťažovali vlastníkov susedných nehnuteľností). 53.Súd o týchto zásahoch vzhľadom na vykonané dokazovanie nepochyboval, musí konštatovať, že ide o síce nepravidelné, ale stále sa opakujúce, roky takto trvajúce zásahy, ktoré žalobcov a ostatných

susedov obťažujú v čase nočného kľudu a ktoré žalovaní nie sú ochotní odstrániť či zmierniť. Súd ale tiež musel zhodnotiť, či ide o zásahy neprimerané. 54.Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom" a vážne ohrozenie výkonu práva" súd sa neuspokojil len so subjektívnym stanoviskom žalobcov a vykonával zistenia, ktoré môžu byť podkladom pre objektívny výklad uvedených pojmov. ( napr. aj R 3/1988 ,s. 8 ods. 3, s. 9 ods. 1) 55.Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom (Rozsudok NS SR z 30.11.1993 pod sp. zn. 5 Cdo 117/1993). Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod., či v obytnej časti a naopak priemyselnej časti, či pri hlavnej komunikácii a či mimo nej a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Rôzny stupeň intenzity bude tak mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách či rekreačnej oblasti... 56.Súd konštatuje, že právne významným obťažovaním môže byť aj také obťažovanie, ktoré síce neprekračuje limity stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ale prekračuje mieru obvyklú v danom mieste a to s prihliadnutím k miere danej v iných obdobných miestach Ak je prekročený limit hluku upravený v hygienických predpisoch, ide spravidla vždy o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, i keď môže v danom mieste ísť o hluk obvyklý. Nejvyšší soud ČR riešil prípad rušenia žalobcu hlukom z diskotéky na kúpalisku a vyslovil že : „právně významným obtěžováním (imisí) může být i takové obtěžování, které sice nepřekračuje limity stanovené obecně závazným právním předpisem, překračuje však míru obvyklou v daném místě, a to s přihlédnutím k míře obtěžování dané v jiných obdobných místech“ (NS sp. zn. 22 Cdo 2808/2007, i Nejvyšší správní soud sp. zn. 8 As 2/2005). V tejto veci aj vyslovil, že žalobu možné podať nielen proti prevádzkovateľovi, ale aj vlastníkovi, ktorý priestor prenajíma , hoci sám diskotéku nerobí. 57.Z dokazovania vyplynulo, že nielen žalobcovia sú dotknutí predmetnými imisiami, ale ako vyplýva z dokazovania - podaní a sťažností, sú prevádzkou a imisiami z nej plynúcich, obťažovaní všetci susedia, až okolo dvadsať dospelých ľudí, z toho niektorých aj s vážnym zdravotným stavom a to už od roku 2005. 58.Ak by aj obťažovanie imisiami vychádzalo z činnosti, ku ktorej bolo vydané úradné povolenie, / ako v tomto prípade / neznamená to vylúčenie ochrany proti tejto činnosti podľa § 127 Obč. zák. súdom. Povolenie napríklad k výkonu určitej živnosti totiž neznamená, že by bol sused nútený trpieť všetky negatívne dôsledky tejto činnosti, preto ani povolenie k reštauračnej činnosti neznamená, žeby susedia mohli byť obťažovaní napr. hlukom aj v nočných hodinách. / KS Prešov 9Co /34/2012 /. 59.Aj ak je pohostinstvo prevádzkované v súlade s verejným právom, neznamená to, že je možné suseda rušiť nad mieru primeranú pomerom, či dokonca nad rámec hygienických predpisov. Hlukom z prevádzky tohto pohostinstva alebo hlučnou hudbou. 60.Ochrana pred imisiami na základe § 127 predstavuje samostatný právny nárok vedľa ochrany poskytovanej na základe správnych noriem. Ak obťažovanie imisiami prekračuje medze stanovené predpismi správneho práva, ide spravidla aj o presiahnutie miery primeranej pomerom, no nárok na ochranu podľa tohto ustanovenia zákona je však daný aj vtedy, ak imisie neprekračujú také normy, no ide nepochybne o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Súd má za to, že ide o prekročenie takej miery. 61.Teda hoci by aj hluk neprekračoval normy, či imisie výfukových plynov nepredstavujú v daných množstvách zdravotné riziko, či pachy z jedál intenzívne, no primerané prevádzke, sporné imisie sú jednoznačne rušivé a v danom čase vzhľadom na lokalitu, nad bežné obťažovanie, nad mieru obvyklú. Ide o zónu určenú na bývanie v rodinných domoch, pričom záhrady tvoria kľudovú zónu. Žalovaní prevádzkujú činnosť, pri ktorej produkuje sporné emisie a najmä hluk v čase nočného kľudu je vnímaný zvlášť rušivo. Predmetná časť obce bola oblasťou kľudného bývania dovtedy, kým žalovaní nerozšírili kapacitu pohostinstva, čím došlo k zvýšenej intenzite zásahov do susedského práva. Intenzita hluku z popísaných činností je v noci intenzívna, trvá to už dlhší čas. 62.Pri posudzovaní miery primeranej pomerom bolo treba v týchto prípadoch vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorázové, opakované, úmyselné a apod. Obťažovanie hlukom vyplýva z rôznych situácií.

63.Ochrana poskytovaná proti zásahom hlukom sa v praxi chápe pomerne široko a nemusí dôjsť k jej poskytnutiu iba vtedy, keď hlučnosť prichádzajúca zo susednej nehnuteľnosti prevýši najvyššiu prípustnú hladinu hluku. Súd síce nariadil také dokazovanie pre posúdenia obťažovania hlukom, avšak vzhľadom na špecifické pomery k riadnemu poskytnutiu posudku nemohlo dôjsť, no vzhľadom aj na iné dôkazy a okolnosti, ktoré boli bez pochýb preukázané, najmä to, že žalovaní ako napr. vlastník (príp. nájomník) opakovane svojím konaním v pravidelných intervaloch rušili nočný kľud. Jednak sa oni či ich hostia dopúšťali priestupku proti verejnému poriadku , ale spôsobovali tiež zásah hlukom do práv ostatných susedných vlastníkov. Opakované mnohé podnety na rušenie nočného kľudu , privolané policajné hliadky, spolu s inými dôkazmi (svedecké výpovede) sú dôvodom pre rozhodnutie súdu podľa § 127 ods. 1 Obč. zák., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom a dymom počas stanoveného nočného kľudu. V prípade existencie takýchto opakovaných podnetov a nielen žalobcu, ale aj ostatných susedov, ich riešenie v zastupiteľstve či inými orgánmi za rušenie nočného kľudu ,čo bolo preukázané, súd ani nemusel vykonať znalecké dokazovanie, pretože žalobca takto uniesol dôkazné bremeno a súd z uvedených skutočností a dôkazov vychádzal. 64.Ide o mieru prekračujúcu primeranú pomerom, ktorá nie je založená len na paušálnom vymedzením napríklad hygienických noriem, ale bola súdom hodnotená s prihliadnutím na špecifické pomeru daného prípadu a založená na pomeroch, ktoré sú v danej lokalite obvyklé. Obťažovanie je treba chápať objektívne, t. j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov, pričom každý je povinný znášať imisie z normálneho , pomerom obvyklého užívania veci. 65.Je tu tiež treba vziať do úvahy, že rušenie nočného kľudu má spravidla negatívne dopady na zdravie susedov rušiteľa. 66.O nočnom kľude hovorí Priestupkový zákon. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení noviel (ďalej len “Priestupkový zákon”) upravuje, že priestupku sa dopustí ten, kto poruší nočný kľud, hoci samotný nočný kľud zákon sám nešpecifikuje. Prihliada sa nepriamo na zákon o ochrane zdravia ľudí, ktorý definuje nočný čas od 22:00 hod. do 06:00 hod. Pojem "nočný kľud" v uvedenom právnom predpise či iných právnych predpisoch nie je zavedený. Príslušná obec však môže uvedený pojem stanoviť všeobecne záväzným nariadením na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (v súvislosti s § 6 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. f) uvedeného zákona), pričom spravidla vychádza z časového intervalu stanoveného vyššie uvedenou legislatívou ochrany zdravia. Prihliada sa nepriamo na zákon o ochrane zdravia ľudí, ktorý definuje nočný čas od 22:00 hod. do 06:00 hod. Hoci v konaní sa nezistili konkrétne hodnoty hluku spôsobovaným žalobcami, vzhľadom už na uvedené dôvody, ktoré nesmú byť prekročené, tieto limity sú ustanovené právnym predpisom, konkrétne vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Hluk zo zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu a hluk z verejnej produkcie hudby nesmie prekročiť najvyššie prípustné hodnoty, osobitne určené pre denný a nočný čas, pričom na účely kontroly dodržiavania hygienických limitov pre denný a nočný čas sa za nočný čas považuje čas medzi 22.00 a 06,00 hod. / Úprava je i v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve či zák. 355/2007 Z. z. 67.Pre účely zákona však časový úsek takto vymedzený možno vnímať ako všeobecný zákonný rámec, ktorý stanovuje časový interval, kedy je povinnosť kľud dodržiavať. 68.Treba však zdôrazniť, že kľud neznamená vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas tohto času, pokiaľ nie sú zakázané osobitnými predpismi, znamená však vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré by druhé osoby odlišné od rušiteľa kľudu mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo kľudový režim počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov týchto dní.

69.Ustanovenie § 127 patrí k právnym normám s relatívne neurčitou abstraktnou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého okruhu, o čo sa súd aj snažil , hypotézu vymedziť správne. 70.Vzhľadom k tomu súd zvažoval, aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií. Súd zistil, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom a že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobe vyhovel a v odôvodnení rozsudku vymedzil mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. 71.Súd má za to, že nejde o také, neopodstatnené zásahy, t. j. bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, prípadne hnuteľných vecí, čo by bol dôvod na zamietnutie žaloby. ( R 50/1985,(s. 237 ods. 5)

72.Súd zistil, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom a že ide o vážne ohrozenie výkonu jeho práva, žalobe preto vyhovel čiastočne a v odôvodnení rozsudku aj vymedzuje vlastne mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci. Súd má i za to, že ide o taký stupeň konania, kedy je oprávnený a príslušný zasiahnuť súd. Imisie vyjadrené vo výroku rozsudku spojené s prevádzkovaním tejto činnosti prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom rozsahu, že treba nevyhnutne túto činnosť obmedziť.. 73.Zvlášť súd prihliadol i na to, že pohostinstvo bolo roky prevádzkované v rozpore s právnymi predpismi, bez príslušných povolení správnych orgánov, ako ďalej uvádza... 74.Súd bral pri svojom rozhodovaní do úvahy, že žalovaní majú príslušnými orgánmi ako podnikatelia, osoby podnikajúce v oblasti gastronómie povolenú prevádzku v zmysle príslušných právnych predpisov a tak zasahovať do tohto ich podnikania je možné len na základe zákona a v nevyhnutnej miere. Každopádne súd nemôže zasiahnuť do tejto ich činnosti tak, v takom rozsahu, o akom mali predstavu žalobcovia, aj keď musí poznamenať, že žalovaní 9 rokov v priestoroch , ktoré pristavili podnikali, bez povolenia príslušných orgánov a priestory užívať zákon zakazoval. V čase rozhodovania súdu ale povolenie mali a uvedené skutočnosti patria do kompetencie stavebného úradu či ďalších štátnych orgánov. 75.Súd prvého stupňa tak pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil podľa § 215 CSP, aj z toho, že lokalitu osobne pozná ,že oblasť, kde sa pohostinstvo nachádza, je oblasť rodinných domov a inak kľudného bývania, koliba sa nachádza v zástavbe rodinných domov. Stolovanie, reprodukovaná a živá hudba z pozemku a stavby žalovaných či spev (z koliby - pohostinského zariadenia) je hlučná a počuť ju nie len na nehnuteľnosti žalobcov, ale aj v ďalších, okolitých domoch, vlastníci ktorých sa nepretržite sťažujú na hluk a adresovali obci viacero, množstvo sťažností o rušení nočného pokoja a obťažovaní neprimeraným hlukom najmä reprodukovanou a živou hudbou z prevádzky pohostinstva, streľbou z poplašných pištolí, spevom návštevníkov v prevádzke i mimo naj na pozemkoch žalovaných či verejnom priestore. Viackrát privolali na zásah aj políciu. Hudbu a spev počuť nepravidelne, počas denných aj nočných hodín. Je ju počuť aj cez zatvorené okná v dome žalobcov a žalobcovia majú vzhľadom na nedostatok kľudu spôsobeného hlukom problémy. Obťažovanie žalobcov tak prevyšuje mieru primeranú miestnym pomerom. 76.Vykonaným dokazovaním súd tak mal za preukázané, že dochádza zo strany žalovaných k obťažovaniu, najmä hlukom a dymom, ktoré nie je primerané pomerom. Súd zdôrazňuje, že ak sú žalobcovia neprimerane obťažovaní hlukom, dochádza k porušovaniu aj ich osobnostných práv, konkrétne k zásahom do ich práva na ochranu zdravia a ochranu súkromia (prípadne práva na ochranu zdravého životného prostredia). 77. Zásahy súd považoval za zjavné a dosahujúce takej intenzity, ktorá znemožňuje riadny výkon vlastníckeho práva aj bez potreby posúdenia objektívneho hľadiska. 78.K tomu, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a aká je v konkrétnom prípade súd uvádza, že po ukončení prevádzkových hodín v čase nočného kľudu, kedy je zvuk v danej lokalite mimoriadne vnímaný ,a susedia majú spálne smerom do ulice, teda smerom k prevádzke žalovaných, považuje za neprimeranú každú činnosť žalovaných / až na mimoriadne , ojedinelé nevyhnutné prípady/ mimo budovy spojenú s hlukom, teda okrem činností spojených s prevádzkou pohostinstva - stolovanie tak ide napr. o pečenie mäsa na vonkajšom grile, o vysypávanie smetí, fliaš do odpadových nádob, hrmotanie s nimi, hlasitá vrava ,búchanie či vŕzganie dverami, oknami, posúvanie záhradného nábytku či umývanie, streľba z poplašných zbraní a pod. Tiež súd považuje za neprípustné, aby vozidlá žalovaných či vozidlá hostí prevádzky parkujúce na ich pozemkoch pri odjazde či pred ním trúbili či turovali motory, tiež považuje za neprípustné idúce motory počas státia či zahrievanie motorov stojacich motorových vozidiel pri prevádzke, ktoré čakajú na odvoz hostí na pozemkoch žalovaných/ to je nakoniec aj zakázané, je to v rozpore aj s dopravnými predpismi /. V budove po záverečnej hodine , resp. v čase nočného kľudu za predpokladu zavretých okien , ak taká situácia nastane, je primeraná najviac bežná vrava či iná obvyklá činnosť osôb ( bežné stolovanie, varenie, pečenie, umývanie riadu, ručné pratanie podláh bez elektrických spotrebičov, pratanie stolov a pod.. Určite v tomto čase nie je prípustná reprodukovaná hudba, hra na hudobné nástroje, spev, strieľanie z poplašných zbraní či fliaš sektu, krik, spev, výskot, piskot, rinčanie riadu, dupot, hlučný tanec a pod. Čo sa týka dymu, obvyklé a bežné spaľovanie dreva či iných schválených či predpísaných palív v schválenom spaľovacom zariadení nie je činnosťou obťažujúcou, v akejkoľvek dobe či čase . Grilovanie na ohni po ukončení prevádzky, ktoré je spojené s dymom a výrazným pachom, ale takým určite je. 79.Súd tu tiež uvádza, že hosťom z pohostinstva, ktorí sa nachádzajú už na verejnom priestranstve/ na ulici /, mimo pozemkov a stavieb žalovaných, po ukončení prevádzky v čase nočného kľudu, žalovaní reálne nemôžu zabrániť v rušení nočného kľudu, tu je subjektívne zavinenie toho ktorého rušiteľa.

Väčšinou sú ale takí hostia hluční po požití alkoholických nápojov vo väčšej miere, čomu sa však tiež dá zabrániť pri správnom dodržiavania zákona č. 219/1996 Z. z. . o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, najmä § 2 a § 3. Tiež u vodičov, ktorí porušujú dopravné predpisy na verejnej komunikácii, mimo pozemkov žalovaných, nie je možné aplikovať povinnosti žalovaných uložených týmto rozsudkom, ide o subjektívne zavinenie každého z nich. 80.Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, najviac ale súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. 81.Právny poriadok poskytuje rôzne druhy právnej ochrany. Dožadovanie sa ochrany by malo sledovať určitý stupeň a to podľa vážnosti zásahu. Nebude vždy potrebné domáhať sa ochrany na súde, ak je túto ochranu možné poskytnúť prostredníctvom iných orgánov, ako sú napríklad obce. Súdna ochrana by mala byť posledným stupňom ochrany porušených práv. Štátne orgány ako aj samotní účastníci právnych vzťahov by sa mali usilovať o riešenie sporov vzájomnou dohodou, aj keď v tomto prípade je zrejme ťažko dosiahnuteľná. 82.Vzhľadom na vyššie uvedené sa niektoré neoprávnené zásahy do práv suseda môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ale nestačí poskytnúť ochranu porušeným právam iba touto cestou - príslušným okresným úradom . Súd zistil, že táto ochrana nefunguje, zásahy sú časté a trvale sa opakujúce ,a je tu aj osobnostné zavinenie páchateľov. 83.Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Tým nie je vylúčené páchanie iných priestupkov. Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta . Na prejednanie priestupku je najčastejšie povolaný orgán policajného zboru a obce, pričom ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch či aj iné priestupky, napr. v prípade vzniku škody. 84.Súd tiež zvažoval, či porušené práva nemôže chrániť iba obec ale v žalovanom prípade o taký nejde a je nutné práva upraviť súdom spôsobom podľa § 127 a nasl. Obč. zák. 85.Ako vyššie sa uvádza, obec má možnosti zabrániť porušovaniu práv, ale len dočasne. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. 86.Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy aj tento postup podľa ustanovenia § 5 Obč. zák. Tento postup je praktický najmä u niektorých imisií (napr. pri obťažovaní hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi a tienením), u ktorých občianskoprávna úprava súvisí s úpravou správnou. (Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, IV, 1970 - 1983, vydané SEVT, Praha 1986, s. 427) 87.Obec na návrh poskytuje ale iba predbežnú právnu ochranu najmä v prípadoch, keď zásah do pokojného stavu trvá, alebo keď je nebezpečenstvo jeho opakovania. Má sa ňou urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického „pokojného" stavu. Sporné otázky - či právo bolo porušené a či existuje, tento orgán nerieši. Obec preto nenahradzuje súd. Opatrenie vydané obcou podľa § 5 Občianskeho zákonníka má dočasne zabezpečiť, aby nedochádzalo k ďalším zásahom do doby, kým sa účastníci nedohodnú alebo o spore nerozhodne súd. Obec koná o takom návrhu podľa Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Obec poskytuje svojím rozhodnutím dočasnú ochranu pred zásahom do pokojného stavu, ktorý je zrejmý. Nie je oprávnená hlbšie skúmať konkrétne právo resp. oprávnenie zásahu a nebude si všímať ani sporné otázky. Skúma, či išlo o zjavný zásah do pokojného stavu. 88.Rozhodnutím obce podľa § 5 nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany pred súdom. To znamená, že rozhodnutie obce ani ako správneho orgánu o návrhu na ochranu proti zásahu do pokojného stavu, nevytára prekážku veci rozhodnutej pre neskoršie súdne konanie v spore o právo. V súdnom konaní už nebude postačovať preukázanie, že došlo k zásahu do pokojného stavu; žalobca uspeje len v prípade, že bude preukázané, že došlo k zásahu do jeho práva. (Uznesenie NS ČR zo dňa 10.01.2011 pod sp. zn. 22 Cdo 3968/2009). 89.Źalobcovia sa ale takéhoto postupu nedomáhali, pričom súd poznamenáva, že nakoniec ani neboli pre to splnené podmienky, pretože ide už o trvalý stav a ten rieši súd. 90.Čo sa týka obce, súd musí konštatovať, že v prípade stavebného povolenia, ktorým sa rozširovala stavba a tým aj prevádzka pohostinského zariadenia, žalobcovia a ani ostatní susedia, na ktorých

zamýšľaná stavba mohla mať vplyv, neboli účastníkmi konania, čo podľa súdu ale byť mali, ako stanovuje § 34 ods. 2 či § 59 ods.1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb.. Vlastníci susediacich stavieb a pozemkov ako i iné osoby, ktorých vlastnícke či iné práva môžu byť rozhodnutí o stavbe dotknuté musia byť účastníkom konania. Pritom konanie o vydanie územného rozhodnutia ako i o vydanie stavebného povolenia boli spojené. V tomto konaní mali predmetní účastníci sa oboznámiť so stavebným zámerom a vyjadriť relevantne svoje pripomienky k zamýšľanej stavbe a k vplyvom na nich. Je zrejmé, že obec tu nerešpektovala práva týchto účastníkov, boli opomenutí a tým sa aj navodil stav, že teraz ich pripomienky sa dostali pred súd. 91.Súdu je zrejmé aj to, že zrejme obec ani nevyvesila toto konanie na obecnej tabuli, resp. stavebníci aj preto mohli zavádzať susedov, že ide len o prestavbu toaliet a kuchyne, nie o rozširovanie kapacity pohostinstva. Súdu neuniklo ani to, že v stavebnom povolení či príslušných povoleniach správnych orgánov sa neuvádza nikde, že prevádzka / sedenie bude aj na záhrade, vonku a že tam bude postavený altánok s grilovacím krbom a zastrešené sedenie a teda že pohostinská prevádzka bude vykonávaná aj mimo samotnej budovy koliby. Toto, ako vyplýva z dokazovania, len neskôr stavebník dodatočne oznámil obci / v roku 2004 / ako drobnú stavbu realizovanú formou ohlásenia - prekrytia sedenia. Aj v tomto prípade súd má za to, že obec mala postupovať podľa § 57 stavebného zákona a určiť, že takúto stavbu či úpravu možno realizovať formou stavebného povolenia / kde by sa opätovne posúdili vplyvy takejto stavby a jej prevádzky aj na vonkajšie prostredie... 92.Źalobcovia neboli účastníkmi správnych konaní v súvislosti s uskutočnením stavby / prestavby / a nemohli sa vyjadriť k budúcim zásahom, ktoré môžu vzniknúť uskutočnením stavby na susediacom pozemku a jej následným užívaním. Vlastníci susediacich nehnuteľností sú podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) účastníkmi stavebného konania. Ako účastníci stavebného konania totiž majú právo podľa § 61 Stavebného zákona podať námietky a pripomienky voči vydaniu stavebného povolenia, ktorým sa uskutoční stavba na susediacej nehnuteľnosti. V námietkach sa môžu dotknutí vlastníci susediacich pozemkov brániť, že uskutočnením stavby by mohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu alebo ohrozeniu ich práv .Keďže žalovaní aj užívali stavbu bez kolaudačného povolenia či iných povolení a teda žalovaní odňali možnosť susedom sa riadne vyjadriť. 93.Podľa § 137 Stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. 94.Stavebný úrad v prípade občianskoprávnej námietky je teda povinný snažiť sa o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi podľa § 137 Stavebného zákona. Iba ak k dohode nedôjde, podľa povahy námietky konanie preruší a odkáže účastníkov s námietkou na súd. Povahu námietky posudzuje správny orgán podľa jej charakteru, v súlade s jeho právomocou a oprávnením, zakotveným v príslušných správnych predpisoch. Predmetom nezhôd medzi susedmi je často zasahovanie hlukom, dymom, pachom, svetlom a pod. Je potrebné povedať, že niektoré zásahy majú technický charakter a je potrebné ich posudzovať už v samotnom stavebnom konaní 95.Z vyššie uvedeného vyplýva, že s problematikou budúcich zásahov do susedských práv podľa § 127 Obč. zák. pri riadnom priebehu sa už mal z hlavnej časti vysporiadať stavebný úrad z úradnej povinnosti. Je povinný aplikovať § 62 ods. 4 Stavebného zákona, podľa ktorého ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 96.Rovnako žalobcovia nemohli vyjadriť svoje námietky ani v úradných konaniach ohľadom prevádzkovania podnikania na danej nehnuteľnosti .. 97.Čo sa týka obci, táto ani nevykonávala stavebný dozor, či ignorovala v prípade žalovaných tieto svoje povinnosti plynúce zo stavebného zákona, pretože by inak musela zistiť, že hoci stavebné povolenie obcou bolo vydané v roku 2003 / 30.12.2003 /, činnosť koliby zrejme nebola prerušená a minimálne od roku 2006, kedy vydal povolenie na uvedenie do prevádzky po vykonaní stavby regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad / 10.10.2006 / až do roku 2012 / 24.8.2012 /, teda do kolaudácie bola stavba užívaná v rozpore s právnymi predpismi, podľa § 76 stavebného zákona totiž stavbu alebo

jej zmenenú časť potom, čo bola na základe stavebného povolenia realizovaná, možno užívať len na základe stavebného povolenia. 98.V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že obec pôsobí ako nečinná aj v prípade riešenia predmetných sťažností, ktoré dotknutí občania mnohokrát podávali tak pred podaním tejto žaloby ako aj po nej, súd nepostrehol žiadne opatrenie , rozhodnutie či postih, či iné konanie v tejto veci, na ktoré má kompetenciu, napríklad aj v oblasti pozemných komunikácií / úprava dopravného značenia , využitie sankcií za porušenie otváracích hodín stanovených obcou a pod. / Z fotografií v spise je zrejmé, že autobusy blokujú pozemnú komunikáciu v obci pred susedmi žalovaných, aj z výpovedí svedkov, no obec nevykonala ako správca v zmysle zák. č. 135/1961 Zb. žiadne opatrenia, neupravila premávku na obecnej komunikácii, neosadila napr. žiadne dopravné značky. 99.Súd pre úplnosť uvádza, že niektoré opatrenia na zamedzenie škodlivých vplyvov prevádzky boli a sú oprávnené urobiť aj iné štátne orgány / odbor dopravy, dopravný inšpektorát, o regionálny úrad hygieny , okresný úrad,/ a na základe podaní žalobcov by sa títo mali vecou riadne zaoberať, rovnako ako i obec a pod. Súd rozhodol tak len o najvážnejších zásahoch do práv žalobcov , a o tých, o ktorých mu prislúcha rozhodnúť v rámci susedského sporu, s poukazom na ustanovenie § 127 Obč. zák. 100.Pach v konaní špeciálne preukazovaný nebol, súd aj z výsluchov predpokladal, že v nočných hodinách po 10 hodine sa nevarí, resp. negriluje , iba ak sporadicky a ani v konaní nebolo preukázané, že by došlo k obmedzovaniu pachom nad primeranú pomerom a hlavne pravidelne a že by mal obťažujúci charakter. Ak by sa aj grilovalo na vonkajšom priestore, súd rozhodol, že susedia nesmú byť obťažovaní dymom, ktorí najmä vzniká pri takom spaľovaní dreva či aj pečení mäsa a takýto rozsah úplne postačuje k požadovanej a primeranej ochrane záujmu chráneného zákonom. 101.Rovnako plyn nebol predmetom takého dokazovania, nie je ani jasné, o aký plyn sa má jednať, plyny, ktoré sú produkované pri grilovaní, či pečení, sú vlastne dymom, iný plyn z nehnuteľnosti žalovaných neuniká, nebolo nič také preukázané. Ak žalobcovia pod tento pojem zaradili exhaláty z výfukov autobusov, na čo poukazovali, tak toto je subsumované pod pojem dym, ktorý pochádza z výfukov autobusov, či iných motorových vozidiel vznikajúci spaľovaním benzínu či nafty stojacich na pozemku žalovaných. 102.Súd sa obmedzil na ochranu poskytovanú v čase nočného kľudu, na čas po ukončení prevádzkových hodín pohostinstva stanovených všeobecne záväzným nariadením / ďalej len VZN / obce. V čase podania žaloby bolo platné v obci VZN č. 3/2011, v čase rozhodovania zas VZN č. 1/2017. Preto ani v rozsudku nestanovil, odkedy sa majú žalovaní obmedziť, lebo obec môže prijať iné VZN s inými otváracími hodinami. Súd v tejto súvislosti uvádza, že otváraciu dobu nie je možné predlžovať nad rámec VZN niejakými jednotlivými správnymi aktami obce či jednotlivým podnikateľom stanovovať takýmito aktami samostatne otváracie hodiny ich prevádzok, to je možné len VZN obcou samou. V ust. § 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. je vymedzené oprávnenie mesta na úseku ochrany spotrebiteľa a určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, všeobecne, vo vzťahu k všetkým maloobchodným a veľkoobchodným predajcom, teda podnikateľom, stanovený pre územie obce všeobecný prevádzkový čas. S poukazom na ustálenú súdnu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Svzn 1/2010 zo dňa 1.7.2010 ako aj nález Ústavného súdu SR II.ÚS 70/97 zo dňa 16.6.1998 a III.ÚS 10/01 z 27.4.2001, I.ÚS 56/2000 z 18.10.2001, ÚS 54/2000 z 31.10.2001), súd konštatuje, že platná právna úprava umožňuje mestu / obci rozhodovať o čase predaja či prevádzky služieb, u konkrétneho podnikateľa, len formou nariadenia (všeobecne záväzného nariadenia vydaného v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.). Táto kompetencia výslovne vyplýva obci ako orgánu pri výkone samosprávy z ust. § 4 ods. 3 písm. d) v spojení s písmenom i) zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Ústavný súd, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a civilných súdov, už judikovali (aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 70/1997, III.ÚS 10/2001), že vo veciach usmernenia podnikania nebola zákonom prenesená právomoc výkonu štátnej správy na obce, a teda právomoc upraviť medze podnikania alebo inak regulovať túto oblasť má právo podľa Ústavy SR, len Národná rada SR, a to zákonom. Ústavný súd v rozhodnutí sp .zn. II.ÚS 59/97 uviedol: „Ak orgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením stanoví predpoklady obmedzujúce základné práva a slobody, koná nielen nad rámec úpravy, podľa čl. 68 Ústavy SR, ale zároveň uplatňuje svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 2 ods. 3, článok 13 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Dochádza k tomu, že obec (mesto) svojím všeobecne záväzným nariadením upravujú otázky, ktoré dovoľuje regulovať jedine zákonom.“ Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 70/97 z 16.6.1998 konštatuje, že „právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto poskytovanej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti. Súčasťou normotvornej právomoci obce nie je prijímanie všeobecne záväzného nariadenia obmedzujúceho právo podnikať. Právo podnikať sa podľa

Ústavy SR zaručuje so sprísnenou ochranou, pretože ústavodarca dovolil iba Národnej rade SR, aby formou zákona upravila podmienky uplatnenia tohto práva.“ V náleze I.ÚS 56/2000 z 18.10.2001 ústavný súd konštatuje: „výpočet samosprávnych funkcií obce uvedených v § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. treba interpretovať reštriktívne tak, že do samosprávnej pôsobnosti obce patria iba tie záležitosti, ktoré sa svojou povahou dotýkajú územných samosprávnych celkov (miestnych záujmov obyvateľstva), za ktoré môžu obce niesť samostatne aj zodpovednosť.“ Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce mesta je limitovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ 103.Súd konštatuje, že teda nie je daná kompetencia mesta či obce individuálnymi správnymi aktmi (rozhodnutiami) upravovať a usmerňovať ekonomickú činnosť obce a plniť úlohy na úseky ochrany spotrebiteľa a utvárať aj podmienky na zásobovanie obce, medzi inými určovaním pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb a správou trhovísk. Tieto úlohy samospráva - obce a mestá môžu realizovať len formou vydávania nariadení, teda normotvornou činnosťou, a to vydávaním všeobecne záväzných nariadení v súlade s § 6 a nasl. zákona č. 369/1990 Zb. Súd konštatuje, že všeobecné súdy a Najvyšší súd SR judikovali, že primátor mesta či starosta nemôže stanovovať prevádzkový čas vydaním individuálneho právneho aktu o konkrétnom čase predaja či prevádzky služieb pre konkrétneho podnikateľa, nemôže viazať určenie prevádzkového času v obchode a prevádzkového času služieb na vydanie individuálneho správneho aktu primátora alebo inej príslušnej organizačnej zložky mestského úradu. Články VZN majú upravovať podmienky úpravy nočného prevádzkového času, osobitného určenia prevádzkového času a úpravu prevádzkového času a nemožno ich viazať na vydanie individuálneho správneho aktu, ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb., kompetenciu rozhodovať, v prípade určovania prevádzkového času, primátorovi , starostovi alebo iným povereným osobám samosprávy nedávajú, a túto kompetenciu má obec a mesto iba vo forme vydávania všeobecne záväzných nariadení. 104.Je všeobecne známou skutočnosťou (§ 186 , že práve čas od 22.00 hod. do 06.00 hod. je chápaný verejnosťou, teda nielen verejnosťou obce, ale všeobecne, ako nočný pokoj (kľud). Vymedzenie nočného pokoja nenarúša určenie všeobecného prevádzkového času. Pojem „nočný pokoj“ sa vzťahuje k podnikateľom, ktorí podnikajú na území obce, všeobecne platí pre všetkých, nemá rozmery individuálne, ani skupinové, potom vymedzenie pojmu nočný pokoj by mal byť len negatívnym vymedzením všeobecného prevádzkového času vymedzeného VZN. Ako už súd uviedol, neexistuje všeobecná právna norma verejnoprávnej povahy, ktorá by definíciu nočného pokoja alebo aj synonymum „nočný kľud“ upravovala. Pokiaľ sa nočný kľud definuje ako všeobecne známa skutočnosť nielen pre obyvateľov a návštevníkov obce, ale pre širokú verejnosť, tak aj z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že práve uvedený časový úsek je u verejnosti ako takej, považovaný za nočný kľud časový úsek od 22.00 hod. do 06.00 hod. Potom stanovenie všeobecného prevádzkového času vymedzeného či pozitívne alebo negatívne , teda určovanie času predaja v obchode a času prevádzky služieb pre fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby, ktoré podnikajú na území obce vo Všeobecne záväznom nariadení treba vyhodnotiť ako postup, ktorým obec ani nejednala ultra vires, nejednalo mimo svoju vecnú pôsobnosť stanovenú zákonom a zákonom vymedzenú a nezneužilo ani zákonom zverenú právomoc a pôsobnosť. Naviac súd poznamenáva, že problematika nočného kľudu je súčasťou širšieho pojmu verejný poriadok, ktorý je upravený v zákone č. 372/1990 Zb. (§ 47 ods. 1 písm. b) a i keď úprava zákona č. 372/1990 Zb. Presnú definíciu nočného kľudu pre účely tohto zákona neobsahuje (neexistuje všeobecná právna norma, ktorá by vo vzťahu k zákonu č. 372/1990 Zb. upravovala základný pojem nočný kľud).. Vymedzenie nočného kľudu obvyklým spôsob, ako je vnímaný verejnosťou nie je v rozpore ani s článkom 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), podľa ktorého zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenie na výkon určitých povolaní alebo činností (podnikateľskej činnosti). Nemožno preto konštatovať, že by VZN bol výkon určitých povolaní alebo určitej podnikateľskej činnosti skutočne obmedzený mimo zákonnej úpravy. Naviac treba konštatovať, že žiadne zo základných ľudských práv alebo slobôd nepredstavuje úplne samostatnú a izolovanú hodnotu, ale vždy sa nachádza v určitom vzťahu k iným základným právam alebo slobodám, preto ani právo podnikať a prevádzkovať hospodársku činnosť, ekonomickú činnosť v zmysle článku 26 Listiny základných práv ako základné právo úplne oddelene od práv iných nie je možné, ale je nutné vždy prihliadať k iným práva, napr. aj k právu na súkromie, ktoré je upravené v článku 7 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Súd poukazuje v tejto veci na nález Ústavního soudu Českej republiky PI.ÚS28/09 z 2.11.2010, ktorý konštatoval „že za situace, kdy provozováním hostinské činnosti v nočních hodinách může docházet k narušovaní věřejného pořádku, má obec možnost na základe zmocnení vyplývajícich z § 10 zákona o obcích a čl. 104 Ústavy stanovit povinnost subjektům tuto činnosť provozujícím, a to včetne povinnosti spočívajúcej

v omezení provozní doby v nočných hodinách. Ústavní soud nevylučuje, že obce mohou na svém území regulovat provozní dobu hostinských a obdobných zařízení a v určitým směru tak omezit právo provozovat hospodársku činnost v čl. 26 Listiny v záujme ochrany jiných ústavne zaručených práv a neshledal tedy důvod k zrušení napadnutého ustanovení vyhlášky Města Břeclav 5/2008 z důvodu uvedeného navrhovatelem. Ústavní soud proto uzavírá, že stanovením provozní doby hostinských zařízení v obecne závazné vyhlášce obec nejednala ultra vires, t. j. nejednala mimo věcnou působnost zákonem ji vymezenou a rovnež nezneužila i zákonem svěre svěrenou právomoc a působnost.“ 105.Súd priznal menej, ako žalobca žiadal i výrok rozsudku formuloval čiastočne inak, upravil formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. 106.Súd poukazuje, vzhľadom aj na námietku žalovaných , že podľa ustálenej súdnej praxe, ak je žalobný petit riadne vymedzený, súd neporuší ust. § 153 ods. 2, § 155 ods.1 O.s.p., resp. 216 a 218 CSP, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva či povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal, alebo ak doplní alebo opraví niektoré údaje potrebné pre dostatočnú individualizáciu veci, ktorá má byť predmetom plnenia tak, aby nebola znemožnená budúca vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Totiž je vo výlučnej kompetencii súdu formulovať znenie výroku súdneho rozhodnutia, prípadným návrhom na jeho znenie súd nie je viazaný, pritom musí náležite dbať na to, aby neprekročil medze toho, čoho sa navrhovateľ domáhal. Súd totiž nemusí prevziať doslovne naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel; na druhej strane je povinnosťou súdu upraviť formuláciu navrhovaného petitu návrhu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia korešpondovala s niektorým z dovolených spôsobov výkonu rozhodnutia. 107.Napr. aj podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 219/2007, Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho želaného výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje , ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu / zmysel / toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby , tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového , t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom formulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Súd v žiadnom prípade nie je viazaný do najmenších podrobností výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením a môže výrok svojho rozhodnutia , než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu formulovať odlišne / bez toho, aby sa dopustil procesnej vady v zmysle § 237 písm. e / O.s.p., dokonca je povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. 108.Požiadavka § 79 ods.1 vety druhej O.s.p. ( platný v čase podania žaloby ), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, ( § 132 - žalobný návrh ) neznamená, žeby žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval / z obsahového hľadiska / to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal ( rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 254/2009 ). 109. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná. 110. Petit nemusí byť úplne presný a podrobný, prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré

nemajú oporu v zákone, či nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 31/02, I.ÚS 139/02, II.ÚS 154/08, 7 Cdo 122/2011 ). 111.Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha neznamená, žeby žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie jeho rozsudku. 112.V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj podľa rozhodnutí ústavného súdu, všeobecné súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania; prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje základné ústavné právo na súdnu ochranu. 113.Súd vyvodil zodpovednosť žalovaných / ako vlastníka i nájomcu /, že sú povinní zabezpečiť túto svoju povinnosť / za protiprávny stav, žalobe vyhovel. Súd dospel správne k záveru, že je povinnosťou žalovaných urobiť opatrenia na rešpektovanie susedských práv, vrátane neobťažovania žalobcov nad mieru primeranú pomerom hlukom, prípadne inými imisiami ako aj rušením nočného kľudu a za protiprávny stav zodpovedajú. 114. Výrok žaloby vždy musí vychádzať z hmotného práva. Ak súd žalobe vyhovie, prikáže rozsudkom žalovanému, aby sa nezákonného konania zdržal. Vysloví teda zákaz obťažovania, ktoré je neprimerané pomerom alebo zakáže konanie, ktoré vážne ohrozuje práva žalobcov. Akým spôsobom žalovaní zdroj hluku obmedzia, zostáva na nich. Súd im nemôže rozsudkom prikázať konkrétne opatrenie ( uznesenie NS ČR 22Cdo 3532/2006 z 19.02.2008). Opatrenia prijaté žalovanými musia byť efektívne a musia viesť k splneniu výroku rozsudku, inak im hrozí exekučné konanie. Žalovaní sa musia od dátumu právoplatnosti rozsudku zdržať obťažovania žalobcov hlukom. Ak žalovaní nesplnia rozsudok súdu, je možné proti nim podať návrh na exekúciu. Výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) sa bude spravovať zákonom č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) Exekúcia sa bude vykonávať predovšetkým ukladaním pokút, a to i opakovane, kým nebude splnená povinnosť zdržať sa obťažovania. 115.Pri ochrane § 127 Obč. zák. sa povinnej osobe ponecháva na výber, aby si sama vybrala spôsob, ktorým zamedzí zásahom do susednej nehnuteľnosti. Vo výroku rozsudku vydaného len na základe citovaného ustanovenia nemožno určiť, aké konkrétne opatrenie má žalovaný vykonať. Či sú opatrenia urobené povinným dostačujúce, možno riešiť až v konaní o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia). Rozsudok ukladajúci povinnosť niečoho sa zdržať má ten význam, že vlastník môže proti každému rušeniu toho istého druhu navrhnúť súdny výkon rozhodnutia na základe toho istého rozsudku podľa ust. § 192 Exekučného poriadku. 116.Súd záverom dodáva, že v súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. V prevažne veľkej časti spoločnosti chýba tzv. „zahanbenie", že je človek ako žalovaný pred súdom a vie že jeho správanie je v rozpore s právnym poriadkom, čo konštatuje aj samotné súdne rozhodnutie. Preto riadnym poskytnutím ochrany porušeného práva by malo byť nie len konštatovanie, že bolo porušené právo, ale aj jeho reálna vykonateľnosť, či už dobrovoľná alebo vynútená. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konanie niektorých zo žalovaných, ignorujúcich právne predpisy, robenie rôznych naschválov susedom, či aj nadávky a pod. 117.Žalovaným súd uložil iba povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov - vymedzeného rušenia, nie povinnosti niečo konať. Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 Obč. zák. Možno len žiadať od vlastníka či aj nájomcu nehnuteľností / žalovaných - nájom nebol sporný, preto ho súd nijako špeciálne ani nedokazoval / aby sa zdržali konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval práva iných osôb alebo ich obmedzoval vo výkone práv. 118.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V konaní boli produkované aj ďalšie dôkazy, ktoré ale nie sú relevantné pre rozhodnutie o merite sporu, preto sa nimi súd v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal. 119.Súd tiež zaviazal učtáreň tunajšieho súdu vrátiť žalobcovi v 1.rade nespotrebovaný preplatok zo zálohy, ktorú zložil na trovy znaleckého dokazovania. Zložená záloha bola vo výške 600,- €, vyúčtované a priznané znalečné uznesením súdu bolo 429,70 €. 120.O trovách konania sú rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa bola v konaní úspešná. Neúspešná bola len v nepatrnej časti. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).