Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Co-116-2017.pdf
PDF · 116.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: L. H., rod. H., nar. XX. J. XXXX, bytom K., I. XXXX/XXA, zastúpenej: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: Lakus, s.r.o., Piešťany, Bratislavská 151, IČO: 46 542 14, zastúpenej advokátom: JUDr. Vladimír Gembický, Piešťany, E. Belluša 6752/8, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. novembra 2016 č. k. 3C/39/2009-151 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovanej ako predávajúcej, na vykonanie dvojstranného právneho úkonu so žalobkyňou ako kupujúcou, a to na uzatvorení kúpnej zmluvy, v znení vo výroku napadnutého rozsudku, o prevode nehnuteľností - pozemkov za kúpnu cenu 2.575,18 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 116, § 117, § 136, § 137, § 140, § 603 ods. 3, § 853 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa, ako spoluvlastníčka nehnuteľností, sa dôvodne domáhala nároku z porušenia zákonného predkupného práva, ku ktorému došlo kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 8. marca 2006 medzi predávajúcim Z. H. a právnou predchodkyňou žalovanej. Predávajúci neponúkol žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj, napriek tomu, že zmluvné strany už pri jej uzatváraní si boli vedomé zákonného predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. V danom prípade nešlo o prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe. Predávajúci bol preto povinný umožniť ostatným spoluvlastníkom realizáciu ich zákonného predkupného práva. Pred uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy bol predávajúci Z. H. povinný ponúknuť vec - svoj podiel na veci žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni, avšak nebolo preukázané, že si svoju zákonnú povinnosť splnil. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely na predmetných pozemkoch po svojej matke M. H., rod. S., zomrelej XX. S. XXXX (pôvodnej žalobkyni), ktorá v dodatočnom dedičskom konaní po poručiteľovi D. H. (manželovi) tieto predmetné pozemky zdedila (podľa Osvedčenia o dedičstve z 19. novembra 2008 č. k. 20D 947/2008, 10Dnot 139/2008-23). Žalobkyňa ako oprávnená spoluvlastníčka z predkupného práva, pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka (predávajúceho Z. H.) mala na výber domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, alebo sa domáhať voči nadobúdateľovi (žalovanej), aby jej predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla za rovnakých podmienok, za ktorých ju kúpila od predávajúceho ako zaviazaného z predkupného práva, pričom ak tak nadobúdateľka neurobila dobrovoľne, žalobkyňa sa mohla domáhať nahradenia
prejavu vôle nadobúdateľa, alternatívne ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. Súd prvej inštancie na základe analógie zákona poukázal na právnu úpravu ponukovej povinnosti spoluvlastníka v ustanovení § 605 O. z., ktorá sa vykoná ohlásením všetkých podmienok predaja, a to v písomnej forme. Márnym uplynutím doby, dokedy sa mal predaj uskutočniť, predkupné právo zaniká. Listom z 3. marca 2009 bola žalovaná vyzvaná, aby žalujúcej strane ponúkla na predaj spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, za rovnakých podmienok, ako ich nadobudla. Vzhľadom na pasivitu žalovanej, žalobkyňa sa dôvodne domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode pozemkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek analogickej aplikácii ustanovení O. z. o zmluvnom predkupnom práve, ustanovenie § 604 O. z. však nie je možné použiť (podľa ktorého predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby), keďže sa uvedené ustanovenie nevzťahuje na zákonné predkupné právo. V zmysle § 140 O. z. vecné predkupné právo je nerozlučne spojené s existenciou vlastníctva, a to aj s dedením spoluvlastníckeho práva. Keďže smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícke právo na dedičov, stávajú sa dedičia zo zákona aj nositeľmi predkupného práva (na podporu uvedenej argumentácie bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. 6Cdo 209/2010). Právna úprava predkupného práva (§ 602 a nasl. O. z.) sa použije nielen v prípadoch zmluvného predkupného práva, ale podporne i všade tam, kde zákonom stanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú úpravu. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 209/2010 ustanovenie § 604 O. z. sa týka zmluvného predkupného práva (čomu nasvedčuje aj jeho systematické zaradenie) a na zákonné predkupné právo nie je použiteľné (uvedené vyplýva z povahy zákonného predkupného práva spoluvlastníka). Žalobkyňa ako dedička pôvodnej žalobkyne dedením nadobudla všetky práva a povinnosti spojené so spoluvlastníckym podielom v zmysle univerzálnej sukcesie, pričom predkupné právo mal už manžel pôvodnej žalobkyne. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu) bola žalobkyni priznaná plná náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby, alternatívne zrušením veci a vrátením na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie mal sa najskôr vysporiadať s otázkou unesenia dôkazného bremena žalobkyňou, keďže podľa jej názoru dôkazné bremeno neuniesla, a to vo vzťahu k porušeniu predkupného práva žalobkyne alebo predkupného práva jej právnych predchodcov (t. j. že predávajúci Z. H. neponúkol právnemu predchodcovi D. H. neskôr prevedené spoluvlastnícke podiely na žalovanú, súd ani nevykonal výsluch týchto svedkov, pričom žalovanej nie sú uvedené skutočnosti známe a zmluvu uzatvárala v dobrej viere). Neuniesla tiež dôkazné bremeno tvrdenia, že je oprávnenou osobou z predkupného práva a je teda v spore aktívne legitimovaná. Má zmluvné predkupné právo ako dedička dedičky, vyplývajúce z ustanovenia § 604 ods. 3 O. z., hoci zákon v ustanovení § 603 O. z. dedenie tohto práva vylučuje (to, že zákonné predkupné právo na dedičov prechádza, nie je spochybnené). Z výroku rozsudku nie je jednoznačné, či súd prvej inštancie rozhodol o ponuke na predaj alebo priamo uzavrel kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho sa rozsudok javí ako nepreskúmateľný. Podľa § 603 ods. 3 O. z. ak sa zmluvné predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval judikatúru týkajúcu sa analógie legis zo zmluvného predkupného práva na zákonné predkupné právo. Označená judikatúra sa týka spôsobu výkonu zákonného predkupné práva voči ostatným spoluvlastníkom, pričom nedodržanie ponukovej povinnosti, podľa všeobecnej úpravy zaradenej do ôsmej časti, druhej hlavy, druhého oddielu O. z., má za následok nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z predkupného práva zo strany predávajúceho. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti spôsobuje uvedené absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy s treťou osobou. Nesprávne bol vyhodnotený aj prechod práv vyplývajúcich zo zmluvného predkupného práva na dediča zákonného predkupného práva. Z judikatúry je zrejmé, že zákonné predkupné právo podľa § 140 O. z. na dedičov prechádza, neprechádzajú však na dedičov práva vyplývajúce zo zmluvného predkupného práva (§ 604 O. z.). Podľa § 603 ods. 3 O. z. sa preto mohol predkupného práva domáhať zosnulý D. H., resp. jeho manželka M. H., ktorá úmrtím poručiteľa nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bola oprávneným dedičom (vlastníkom). Dedička po M. H. (žalobkyňa) sa mohla dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a v spojení s § 140 O. z., ktoré tento vzťah dostatočne upravuje. V opačnom prípade by ustanovenie § 604 O. z. nemalo žiaden význam. Poukaz na zmluvné ustanovenie v predmetnej zmluve, že zmluvné strany už pri uzatváraní si boli vedomé zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť dôkazom proti žalovanej, pretože len konštatuje všeobecnú právnu úpravu
v § 140 O. z.. Dotknuté ustanovenie smerovalo do budúcna, teda pre nakladanie s nadobudnutým podielom žalovanou. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vyjadrením žalovanej zo 4. novembra 2016, v ktorom bolo poukázané na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 209/2010. Ustanovenie § 604 O. z. nie je použiteľné, čomu nasvedčuje jeho systematické zaradenie. Uvedené ustanovenie vylučuje dedenie predkupného práva založeného zmluvou, netýka sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniknutých porušením predkupného práva. Tieto nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú predmetom dedenia, zo stanoviska je však zrejmé i to, že na zákonné predkupné právo nemožno použiť žiadne z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve. Nie je v súlade s dobrými mravmi tvrdiť, že niektoré ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve možno analogicky použiť na zákonné predkupné právo a iné nie. Nebolo tak možné aplikovať ani právo spoluvlastníka na nahradenie prejavu vôle podľa § 603 ods. 3 O. z.. Výnimkou z uvedenej zásady je len ponuka na kúpu spoluvlastníckeho podielu, urobená v rámci predkupného práva spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, keďže O. z. ani iný zákon inú úpravu neobsahuje (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2011). O odlišnosti právnej úpravy zákonného a zmluvného predkupného práva svedčí aj zmena účastníka konania na strane žalobkyne bez toho, aby ju pripustil súd. Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 211/2009, týkajúce sa vady právneho úkonu, tzv. relatívnej neplatnosti v zmysle § 40a O. z.. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť. O. z. upravuje dôsledky porušenia zákonného predkupného práva a porušenie sankcionuje relatívnou neplatnosťou právneho úkonu (ktorého sa môžu dovolávať opomenutí spoluvlastníci ex tunc). Nie je preto možná analógia legis a použiť na tento vzťah iné ustanovenia O. z.. Žalovaná uzavrela s predávajúcim kúpnu zmluvu. Ako spoluvlastník bol v tom čase vedený na LV už zomrelý právny predchodca pôvodnej žalobkyne D. H. (zomrelý XX. S. XXXX), pričom dedičia boli známi až po dodatočnom dedičskom konaní, ktoré začalo 21. júla 2008 a bolo prejednané 19. novembra 2008. V deň podpisu, ako i vkladu kúpnej zmluvy (o prednesenej zmene petitu žaloby nebolo rozhodnuté), ako jeden zo spoluvlastníkov bol vedený D. H.. Žalovaná preto nemohla relevantne realizovať jeho pôvodné zákonné predkupné právo, vyplývajúce zo spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak by boli spoluvlastnícke podiely v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý však ako správca nebol uvedený na liste vlastníctva (nemohol ani žiadne predkupné právo realizovať).
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosť aktívnej legitimácie preukázala aj úplnými výpismi z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX, odvolávajúc sa na písomné vyjadrenie a pridržiavajúc sa právneho názoru, že zákonné predkupné právo prechádza na dediča, čo žalovaná žiadnym spôsobom na pojednávaní nespochybnila. Uvedené tvrdenia žalovaná nepoprela a preto je potrebné ich považovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Tvrdenia preukazujúce aktívnu legitimáciu v konaní neboli protistranou popreté. Predkupné právo právneho predchodcu žalobkyne bolo porušené, keďže pred uzatvorením kúpnej zmluvy nedošlo k písomnej ponuke na odkúpenie prevádzaných spoluvlastníckych podielov. Jediný spôsob ako možno preukázať svoje tvrdenia, je predložiť predmetnú písomnú ponuku, k čomu nedošlo. Žalobkyňa prirodzene nevie dokázať neexistujúcu skutočnosť, pričom je nepochybné, že dôkazné bremeno nesie žalovaná, ktorá v prípade ak tvrdí, že došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy k písomnej ponuke na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, bola povinná tieto tvrdenia preukázať predložením relevantných dôkazov. Žalovaná uviedla, že túto skutočnosť preukázať nevie. Žalobkyňa nepochybne preukázala svoju aktívnu legitimáciu v konaní predložením úplných výpisov z listov vlastníctva. Žalovaná v odvolaní zavádzajúco uvádza, že podľa judikatúry predkupné právo na dedičov síce prechádza, neprechádzajú však práva s ním spojené. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 209/2010 vyplýva, že tvrdenia žalovanej nie sú pravdivé, keďže z neho vyplýva záver, že subjektívne práva a z nich vyplývajúce nároky vzniknuté porušením predkupného práva sú predmetom dedenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že ustanovenie § 604 O. z., podľa ktorého predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické zaradenie, predkupného práva založeného zmluvou (tzv. obligačné predkupné právo). Nie je použiteľné na predkupné právo spoluvlastníka založené zákonom v § 140 O. z.. Ustanovenie § 604 O. z. vylučuje dedenie predkupného práva založeného zmluvou, netýka sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniknutých porušením predkupného práva. Tieto nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú predmetom dedenia. Žalovaná v odvolaní uvádza tiež prostriedky procesnej obrany, ktoré v konaní neuviedla, preto súd na také dôkazy nemôže prihliadať (§ 366 CSP). Aj v prípade ak by bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy na LV evidovaný zomrelý D. H., bola daná povinnosť poslať písomnú ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov D. H., ktorý nebol neznámym ani nezisteným vlastníkom (ktorá by mala právne účinky voči jeho právnym nástupcom).
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že aktívna legitimácia v spore sa nedá získať tým, že ju žalovaná strana nepoprie. Nie je povinnosťou žalovanej popierať nepreukázané tvrdenia žalujúcej strany, keďže na to by mal prihliadať súd sám. Popretie skutkových tvrdení sa môže týkať len konania strany sporu, alebo jej vnímania. Žalovaná nebola vo veci predkupného práva tým subjektom, ktorý mohol konať a niečo sám vnímať. Nebola ním ani žalobkyňa. Nemôže byť preto vo veci použité ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Tvrdenie, že došlo k porušeniu predkupného práva je preto nepreukázaným tvrdením žalobkyne a nie skutkovým tvrdením. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenie o porušení predkupného práva, ani svoju aktívnu legitimáciu v spore. Je nutné rozlišovať predkupné právo na spoluvlastnícky podiel a súvisiace práva a povinnosti vyplývajúce pre spoluvlastníkov, z ustanovenia § 140 O. z. ako vecné právo, ktoré prechádza na dediča a predkupné právo založené zmluvou medzi predávajúcim a kupujúcim na predmet zmluvy. Vlastnícke právo žalovanej nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Aplikácia práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení O. z. o obligačnom predkupnom práve, ktoré možno dohodou meniť či rušiť, na predkupné právo (na spoluvlastnícky podiel) je preto nenáležitá (O. z. upravuje uvedené právo osobitne).
5. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s procesnými pravidlami. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovanej, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
8. Zákon rešpektuje právo spoluvlastníka disponovať svojím spoluvlastníckym podielom, avšak na druhej strane umožňuje ostatným spoluvlastníkom nadobudnúť spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý nemieni v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať, a to na základe zákonného predkupného práva. Predkupné právo podľa § 140 O. z. má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje v jeho spojení s vecou a pôsobí proti všetkým nadobúdateľom (prechádza aj na prípadného nadobúdateľa veci).
9. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2011 bolo už Najvyšším súdom Slovenskej republiky judikované (3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009 a pod.), že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 O. z. aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 O. z.) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti, druhej hlavy, druhého oddielu O. z. (§ 602 až § 606). Otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o predkupnom práve na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálená a nebol zistený dôvod, pre ktorý by bol daný odklon od doterajšieho výkladu.
10. Ustanovenie § 604 O. z., podľa ktorého predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické zaradenie, predkupného práva založeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva. Na predkupné právo spoluvlastníka založené zákonom v § 140 O. z. nie je však použiteľné. Jeho nepoužiteľnosť vyplýva z povahy predkupného práva spoluvlastníka, ktoré je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva, s dedením vlastníckeho a teda aj spoluvlastníckeho práva. Keďže smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícke právo na dedičov, stávajú sa dedičia súčasne zo zákona aj nositeľmi predkupného práva (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 209/2010).
11. Ustanovenie § 604 O. z. síce vylučuje dedenie predkupného práva založeného zmluvou, netýka sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniklých porušením predkupného práva, tieto
nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú predmetom dedenia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 209/2010).
12. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval prechod zákonného predkupného práva na žalobkyňu, ako dedičku spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, ktorých predkupné právo bolo porušené, ako i prechod práv vyplývajúcich z porušenia predkupného práva. Žalobkyňa bola preto aktívne vecne legitimovaná v konaní a odvolacia námietka žalovanej v uvedenom smere bola nedôvodná.
13. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázaním tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (porov. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/181/2016).
14. V spore o uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva nesie žalobca bremeno tvrdenia, že je nositeľom predkupného práva a že došlo k jeho porušeniu. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu potom vyplýva bremeno dôkazné, a to pokiaľ ide o preukázanie spoluvlastníckeho práva (prípadne prechodu spoluvlastníckeho a teda i predkupného práva). Ak sa chce úspešne brániť žalovaná strana, musí tvrdiť, že zákonné predkupné právo dotknutého spoluvlastníka bolo rešpektované, realizovaním ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu dotknutému spoluvlastníkovi a o svojom tvrdení splnenia ponukovej povinnosti ponúknuť dôkazy. V posudzovanej veci bolo preto na žalovanej, aby tvrdila a preukazovala splnenie ponukovej povinnosti, keďže zákonné predkupné právo má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu. Za splnenie ponukovej povinnosti možno pritom považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne.
15. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/181/2016).
16. Odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia o porušení jej predkupného práva (jej právneho predchodcu), bola preto nedôvodná. Nesprávne žalovaná tvrdila, že žalobkyňa niesla dôkazné bremeno, že predávajúci spoluvlastník neponúkol právnemu predchodcovi žalobkyne spoluvlastnícky podiel na prevod, keďže sa nepreukazuje neexistencia určitej skutočnosti (v danom prípade neponúknutie spoluvlastníckeho podielu na predaj), ale naopak žalovaná niesla dôkazné bremeno preukázania splnenia ponukovej povinnosti, ako okolnosti vylučujúcej nárok žalobkyne z predkupného práva.
17. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledok dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v sporovom konaní na stranách konania a ak žalovaná poukazovala na skutočnosť, že uvedené okolnosti jej nie sú známe a zmluvu uzavrela v dobrej viere, teda, že predkupné právo bolo dodržané a ponuková povinnosť bola splnená, nič jej nebránilo navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná na súdnom pojednávaní dňa 19.10.2016, prostredníctvom svojho zástupcu, výslovne uviedla, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní, v ktorom žalobkyňa na rozdiel od žalovanej, uniesla dôkazné bremeno. Vyhovenie žalobe je dôsledkom celkového hodnotenia dokazovania, na základe záveru o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v sporom konaní podkladom pre záver či a do akej miery strana konania splnila svoju povinnosť preukázať relevantné skutkové tvrdenia.
18. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalobkyne poukazujúca na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04). Ustálená aplikačná prax súdov aj v súvislosti so zákonným predkupným právom pripúšťa aplikáciu ustanovenia § 603 ods. 3 O. z., teda právo domáhať sa u nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu vec (podiel) ponúkol na predaj. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1875/2005, ktoré riešilo niektoré procesné otázky súvisiace s uplatnením porušenia predkupného práva, petit žaloby by mohol znieť aj tak, že sa nahradí prejav vôle žalovanej strany, aby uzavrela zmluvu konkrétneho znenia. Súd prvej inštancie preto v súlade s ustálenou súdnou praxou rozhodol v zmysle petitu žaloby o nahradení prejavu vôle žalovanej ako predávajúcej.
19. V prípade porušenia zákonného predkupného práva je nutné pripustiť možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho z ustanovenia § 603 ods. 3 O. z., ktorý má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka, na výber tri zákonné možnosti: môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (k čomu v danom prípade nedošlo), alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby a v takomto prípade sa môže domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým pri kúpe nahradí súd prejav vôle nadobúdateľa (ako tomu bolo v danom prípade), pričom treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 211/2009). Žalobkyňa využila nárok z predkupného práva, ktorý predstavoval druhú alternatívu, keďže predmetom dedenia sú i nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 209/2010).
20. Argumentácia žalovanej poukazujúca na nemožnosť realizovať pôvodné zákonné predkupné právo, keďže v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol na liste vlastníctva evidovaný zomrelý právny predchodca žalobkyne (D. H.), nebola dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Cdo 386/2012 konštatoval, že ku dňu smrti právnej predchodkyne sú jej dedičia aj nositeľmi zákonného predkupného práva a na uvedených záveroch nemení nič ani skutočnosť, že osoby žalobcov v tom čase neboli zapísané v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci nehnuteľností a zápis do katastra nehnuteľností má len deklaratórnu povahu (nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práva). V čase uzavretia zmluvy bolo preto potrebné považovať žalobcov ako dedičov za vlastníkov (spoluvlastníkov) nehnuteľnosti, ktorí sú vo vzťahu k nej i nositeľmi predkupného práva, a teda za osoby oprávnené z hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Najvyšší súd sa nestotožnil s argumentáciou, že nebolo porušené predkupné právo, lebo v čase uzavretia zmluvy prevodca nemal vedomosť o vlastníctve k nehnuteľnosti, keď nesprávne vedomosť o (ne)existencii spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, spájal s neúplným údajom, nachádzajúcim sa v príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Právny úkon, ktorým spoluvlastník vykonáva prevod svojho podielu na inú osobu má závažné právne následky (mení sa osoba spoluvlastníka) a preto nepostačuje, aby svoju (ne)vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch zdôvodňoval len poukazom na údaj uvedený v katastri nehnuteľností, pretože mohol a mal okruh spoluvlastníkov zisťovať aj iným, jemu dostupným spôsobom.
21. V čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bola právna predchodkyňa žalobkyne spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, teda aj nositeľkou predkupného práva, i osobou oprávnenou z hmotného práva, o ktoré v konaní ide a vzhľadom na majetkovú povahu nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva sa dedením stala aktívne legitimovanou v konaní aj žalobkyňa. Keďže zmluvné strany museli vedieť, že nevlastnia celú nehnuteľnosť a že spoluvlastníkmi musia byť aj ďalšie osoby, pred uzavretím právneho úkonu mal prevodca povinnosť zistiť, kto je ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V konaní však nebolo preukázané, že k splneniu ponukovej povinnosti vôbec došlo a že predkupné právo spoluvlastníka bolo pred prevodom rešpektované. V dôsledku toho boli naplnené zákonom stanovené dôsledky nerešpektovania zákonného predkupného práva a jedným z nich je aj právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu.
22. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, ktorej podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
23. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
24. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.