Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/34/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľky: A.. C.. F. F., H. XXX, B. AK D., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, C.Á. XX, D., proti povinnému z neodkladného opatrenia: Ľ. D., F. N. XX, H. - C. G., B. C. F. E.. H. K., R..K..S.., A.: XX XXX XXX, Z. XA, L., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.02.2022, č.k. -27, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému z neodkladného opatrenia priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) nepriznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 15.02.2022 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu povinnému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 500 metrov, dôvodiac, že s povinným spolu od roku 2015 žili v spoločnej domácnosti v byte jeho matky v A. J. G., od apríla 2019 v Bratislave, keď sa vo februári 2021 presťahovali, spolu s maloletou dcérou, narodenou 06.06.2019, do rodinného domu vo vlastníctve povinného. Spolužitie s povinným nebolo už od počiatku harmonické, povinný sa k navrhovateľke správal extrémne majetnícky, a táto bola vystavená nielen neustálemu psychickému násiliu v podobe nadávok a ponižovania, ale i fyzickému násiliu v podobe faciek, úderov päsťou a kopancov; kvôli psychickému nátlaku bola navrhovateľka na prelome októbra a novembra roku 2015 hospitalizovaná. Navrhovateľka sa od povinného pokúsila viackrát odísť, dokonca sa jej to trikrát aj poradilo, hoci sa napokon vždy vrátila do spoločnej domácnosti, keďže jej povinný sľúbil, že sa zmení. Počas tehotenstva a po narodení dieťaťa sa povinný voči nej síce nedopúšťal fyzického násilia, avšak o to viac sa stupňovalo násilie psychické, pričom povinný sa nesprával agresívne len voči nej, ale i voči iným blízkym osobám. Navrhovateľka mala v úmysle odísť od povinného aj po narodení maloletého dieťaťa, avšak povinný jej v tom bránil, najmä citovým vydieraním a vyhrážkami súvisiacimi práve s maloletým dieťaťom, v súvislosti s ktorými pociťovala i hrozbu fyzického násilia. Navrhovateľke sa podarilo opustiť povinného až dňa 01.02.2022, za dramatických okolností, keď jej návrh na striedavú starostlivosť o maloletú povinný odmietol, s jej odchodom nesúhlasil a výslovne, pod hrozbou násilia, jej zakázal vziať si v takom prípade i spoločné maloleté dieťa, vyhrážal sa jej, že ju zbije, či dokonca zabije, a teda sa znova uchýlil k psychickému násiliu a k hrozbám zabitím; v tej situácii jej prišla na pomoc jej matka. Napriek nesúhlasu navrhovateľky vzal povinný približne o 12:30 hod. maloletú zo spoločnej domácnosti a až do svojho návratu o 17:15 hod. jej nedal o sebe vedieť. Vzhľadom na situáciu, i vyhrážky povinného, privolala navrhovateľka políciu

a podala na povinného trestné oznámenie. Povinný až po dohovore privolaných príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky odovzdal navrhovateľke maloleté dieťa a akceptoval ich odchod zo spoločnej domácnosti k jej matke, u ktorej má navrhovateľka trvalý pobyt. Keďže povinný navrhovateľke od toho času pravidelne píše SMS správy pod zámienkou jeho záujmu o maloletú, o ktorú sa predtým nezaujímal a nestaral, vyvíja na ňu psychický nátlak. Povinný sa dokonca dňa 11.02.2022 okolo 14:00 hod dostavil na adresu trvalého bydliska navrhovateľky pod zámienkou stretnutia sa s maloletou, hoci si musel byť vedomý, že táto v tom čase spí; v tej situácii navrhovateľka povinného odkázala na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení vo veci maloletého dieťaťa. Vzhľadom na psychický nátlak a vyhrážky, ale i správanie povinného v súčasnosti, keď tento navrhovateľku, napriek jej nesúhlasu, vyhľadáva na adrese jej trvalého bydliska, ktoré správanie sa samo o sebe nezmení, považovala navrhovateľka za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, keďže povinný u nej vzbudzuje obavu o jej telesnú a duševnú integritu, čím výrazne zasahuje i do jej súkromného života.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, dospel za súčasnej aplikácie , , , , a (ďalej len „“) k záveru, že tomuto nemožno vyhovieť, keďže navrhovateľka hodnoverným spôsobom neosvedčila splnenie podmienok pre jeho nariadenie. Konajúci súd konštatoval, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pričom uvedené navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka a podobne; osvedčené násilie musí pritom dosahovať i určitú intenzitu, pričom túto z obsahu spisu nemožno vyvodiť, a teda nemožno vyvodiť, že by správanie povinného voči navrhovateľke nadobudlo intenzitu fyzického alebo psychického násilia. Navrhovateľka podľa mienky konajúceho súdu dostatočne spoľahlivo neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, nasvedčujúcimi tomu, že zo strany povinného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu v podobe vulgárneho nadávania a vyhrážania sa jej, spôsobilému ohroziť jej duševné zdravie; sama pritom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že po narodení maloletej ju povinný už nevystavoval fyzickému násiliu. Pokiaľ išlo o psychické násilie, navrhovateľka síce tvrdila, že ju povinný kontaktoval a kontaktuje za účelom starostlivosti o maloletú, avšak k návrhu nepripojila žiadnu aktuálnu komunikáciu preukazujúcu, že pri tomto kontakte využíva psychický nátlak. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov manželov vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov, pričom jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu opatrnosti. Majúc za to, že navrhovateľka svojimi tvrdeniami a priloženými dôkazmi v dostatočnej miere neosvedčila ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity, a teda potrebu uloženia zákazu povinnému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 500 metrov, ktorý záver neosvedčovalo ani konanie povinného v dňoch 01.02.2022 a 11.02.2022, dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s a článkom 17 , zohľadniac i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. , tak, že povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým záverom a neprihliadal na skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, na základe čoho následne vec i nesprávne právne posúdil. Uvedené považovala za zrejmé najmä z bodu 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom konajúci súd nesprávne kvázi citoval skutočnosti ňou prednesené povinnému v súvislosti so striedavou starostlivosťou o maloletú. Navrhovateľka uviedla, že v snahe o úspešný odchod zo spoločnej domácnosti navrhla povinnému striedavú starostlivosť, s ktorou by za iných okolností nesúhlasila, keďže povinný nebol a nie je schopný sa o maloleté dieťa postarať; jej tvrdenie však konajúci súd zrejme nepochopil, skutkový stav skreslil, keď opomenul skutočný úmysel jej návrhu, čo následne viedlo i k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.

6. Navrhovateľka namietala, že konajúci súd, poukazujúc na ustanovenie , nevzal do úvahy osobitosti prípadu a vyžadoval od nej predloženie dôkazov, ktoré, s ohľadom na naliehavosť prípadu a dlhší čas potrebný na ich zabezpečenie, nemá a ani nemôže mať k dispozícii. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom pripojila listinné dôkazy preukazujúce nevyhnutnú potrebu jeho nariadenia. Podľa jej názoru v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia od nej nemožno požadovať predloženie takého množstva dôkazov, ktoré by postačovalo i na trestnoprávny postih povinného. V tejto súvislosti podotkla, že povinný konal vždy opatrne, nevyhrážal sa jej spôsobom zanechávajúcim hmatateľné stopy, keďže vymazal všetky správy a e-maily, rozbíjal mobilné telefóny, rušil účty na sociálnych sieťach a tieto jej i zakázal používať; i keď voči nej po odchode zo spoločnej domácnosti explicitne neuskutočnil psychický nátlak cez SMS správy, vyhrážal sa jej telefonicky, a práve z tohto dôvodu s ním následne odmietala akékoľvek hlasové hovory. Pokiaľ išlo o jeho záujem o maloletú dcéru, i keď tento považovala za chvályhodný, poznajúc osobu povinného bola navrhovateľka toho názoru, že z jeho strany išlo len o akt pomsty za to, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

7. V ďalšom navrhovateľka zdôraznila, že dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol najmä strach z osoby povinného, z jeho výbušnej povahy, ako aj z jeho agresívneho a nevyspytateľného správania, ktorého sa dopustil už v minulosti, keď ju do času tehotenstva pravidelne fyzicky napádal, pričom jeho skutky často napĺňali i znaky niekoľkých skutkových podstát trestných činov, ktoré však z obavy o svoj život a zdravie neohlásila. Vzhľadom na to, že ju povinný už v minulosti pravidelne fyzicky napádal, bola navrhovateľka presvedčená, že je schopný na ňu i hocikedy bezdôvodne kričať. Jeho týranie, agresívne výpady, ako i psychické a fyzické násilie pritom rozhodne nemožno považovať za bežný konflikt. Zdôrazňujúc bezprostrednú hrozbu nielen fyzického, ale i psychického násilia zo strany povinného, ktoré prejavoval i pred maloletou, ako i osobitnosti prípadu, bola navrhovateľka toho názoru, že je potrebné obmedziť slobodu pohybu povinného, ktoré obmedzenie považovala za priaznivejšie než to prostredníctvom inštitútu väzby. Tým, že povinný býva v obci H., pracuje z domu a jeho príbuzní a priatelia žijú mimo okresu D., mala navrhovateľka za to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nedôjde k neadekvátnemu a neodôvodnenému obmedzeniu jeho základných ľudských práv, resp. jeho práva na slobodný pohyb; navrhovanú vzdialenosť 500 metrov považovala za zábezpeku pred sledovaním povinného, pokiaľ by sa tento pohyboval v okrese D. alebo v mieste jej trvalého bydliska. Navrhovateľka uzavrela, že jej status mladej a bezbrannej matky maloletého dieťaťa vyžaduje zvýšenú ochranu jej života i zdravia, a preto, najmä za účelom zabránenia ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity, je potrebné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

8. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Stotožnil sa so záverom konajúceho súdu, že v danom prípade išlo len o bežný konflikt medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktorý navrhovateľka len využila, pričom i svojimi vykonštruovanými a zámerne zveličenými a nepravdivými tvrdeniami dosiahla, že Okresný súd Bratislava III vydal vo veci vedenej pod sp. zn. neodkladné opatrenie, ktorým mu zásadným spôsobom obmedzil styk s maloletou; voči predmetnému rozhodnutia podal odvolanie, ktoré zároveň pripojil k jeho vyjadreniu, odkazujúc na jeho obsah. Navrhovateľka svoje návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia postavila na vymyslených tvrdeniach o údajnom násilí a fyzických útokoch, ku ktorým malo dochádzať pred narodením maloletej dcéry a na trestnom oznámení spred 4 rokov, bez toho, aby do súdneho spisu založila SMS správy, či iné dôkazy preukazujúce ňou uvádzané skutkové tvrdenia; také podľa povinného neexistujú, keď jediné, čoho sa voči navrhovateľke domáhal a domáha bol styk s maloletou dcérou; ten mu však navrhovateľka neumožnila a akúkoľvek komunikáciu s ním v tomto smere zablokovala. Bolo pritom jej zákonnou povinnosťou komunikovať a poskytovať mu informácie ohľadne maloletej dcéry.

9. Podľa mienky povinného navrhovateľka zámerne zdramatizovala svoj odchod so spoločnej domácnosti, prejaviac súčasne nekalý úmysel vziať maloletú zo stabilného prostredia, všetko pod zámienkou striedavej starostlivosti; tú evidentne nemienila realizovať, keď jej cieľom bolo zverenie maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Povinný zdôraznil, že s maloletou má hlboký citový vzťah, nedopúšťa sa voči nej žiadneho neslušného správania alebo správania v rozpore s dobrými mravmi, a i voči navrhovateľke vystupuje zdržanlivo. Od času, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, na ňu nikdy nereagoval agresívne, či už v telefonátoch alebo v písomnej komunikácii, čo malo napokon vyplývať i z ním pripojených správ. Navrhovateľka tak svojimi podaniami významnou mierou porušila jeho rodičovské práva, pričom narušila i jeho dobrú občiansku povesť a česť.

10. Záverom povinný zdôraznil, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s neodkladným opatrením vo veci styku s maloletou, keďže toto sa má vykonávať v domácnosti navrhovateľky, ktorá sa podľa všetkého v tom čase nachádza v rodinnom dome.

11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

18. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa súd ho nariadi v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Jeho primárnym účelom je zabrániť násiliu, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku, tak, aby sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená; túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

19. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovateľka“ a „povinný“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu navrhovateľky, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v danom štádiu konania opodstatnený.

21. Súd prvej inštancie pri úvahe o potrebe úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením vychádzal správne z tvrdení uvádzaných navrhovateľkou v návrhu, ktoré posudzoval z aspektu ich osvedčenia. Navrhovateľka odôvodňovala dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov tým, že sa povinný voči nej dlhodobo (od začiatku spoločného spolužitia, t.j. od júla 2015 - viď návrh) dopúšťal psychického a agresívneho fyzického násilia, a to vo forme faciek, úderov päsťou do tváre, kopancov, a po narodení maloletej dcéry už len psychického násilia, pričom ju dennodenne ponižoval, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej. Ako dôkaz preukazujúci opísané nátlakové správanie povinného predložila 1/ lekársku správu zo dňa 03.11.2015, z ktorej vyplýva, že v dňoch 29.10.2015 až 03.11.2015 bola hospitalizovaná na neurologickej klinike N. X. L. - K., pre diagnózu G64 - syndróm zvýšenej neuromusklulárnej excitability, neurogénna tetánia, vegetationes adenoidae, keď pociťovala nepríjemný pocit v oblasti pravého ucha a tŕpnutie pravej časti tváre, 2/ trestné oznámenie zo dňa 29.03.2018 vo veci podozrenia povinného z týrania spoločného kocúra menom Kiwi, ktoré bolo podľa udania navrhovateľky „zastavené“ (viď trestné oznámenie zo dňa 01.02.2022 - pozn. odvolacieho súdu), spolu s audio nahrávkou zachytávajúcou rôzne zvuky tohto zvieraťa, ako i 3/ fotografiu neidentifikovaného rozbitého mobilného telefónu a 4/ trestné oznámenie zo dňa 01.02.2022 a jeho doplnenie zo dňa 10.02.2022; v ňom navrhovateľka opisovala vzájomné spolužitie s povinným, spred 6 rokov až po jej odchod zo spoločnej domácnosti dňa 01.02.2022, pri ktorom spolužití malo dochádzať k permanentnému fyzickému a neskôr už len psychickému násiliu. Z predložených dôkazov, ktoré s výnimkou ostatného trestného oznámenia (zo dňa 01.02.2022 v znení jeho doplnenia), siahajú do obdobia spred 7, resp. 5 rokov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, však nijako nevyplýva existencia sústavného fyzického alebo psychického násilia, ktorého by sa mal voči nej dopúšťať povinný. Uvedené nemožno vyvodiť tak z lekárskej správy zo dňa 03.11.2015, v ktorej nie je žiadna zmienka o súvise ochorenia navrhovateľky s fyzickými útokmi povinného, resp. s jeho zásahmi do jej duševného zdravia, ani z trestného oznámenia zo dňa 29.03.2018, ktoré sa malo, obdobne ako zvukové nahrávky, primárne orientovať na kocúra v spoločnej starostlivosti navrhovateľky a povinného. Pokiaľ navrhovateľka vyvodzovala potrebu obmedzenia slobody pohybu povinného vo vzťahu k nej od jej obavy z hrozby fyzického násilia (viď bod 19. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nemožno prehliadnuť, že sama potvrdila, že počnúc od septembra 2018, kedy otehotnela, t.j. viac ako tri a pol roka, nebola z jeho strany vystavená žiadnemu fyzickému násiliu, keď pociťovala len stupňujúci sa sústavný psychický nátlak. Navrhovateľka tak neosvedčila existujúcu obavu z bezprostredného fyzického ohrozenia zo strany povinného.

22. Pokiaľ išlo o potrebu úpravy pomerov z dôvodu psychického násilia a jeho hrozby, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a následným právnym názorom konajúceho súdu, ktorý túto vyhodnotil ako navrhovateľkou neosvedčenú. Na tento záver pritom nemala vplyv námietka navrhovateľky ohľadne „nesprávneho prečítania“ jej skutočného úmyslu pri návrhu na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, ktorý predostrela povinnému v snahe o bezproblémový odchod zo spoločnej domácnosti dňa 01.02.2022; skrytá vnútorná pohnútka navrhovateľky totiž sama o sebe nemôže byť dôkazom preukazujúcim psychické násilie povinného. I keď odvolací súd pripúšťa, že v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej integrity fyzickej osoby zo strany inej osoby ako agresora, je náročnejšie také správanie agresora preukázať, resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, v postačujúcej miere, bolo v možnostiach navrhovateľky, najmä pokiaľ táto podľa jej vlastných tvrdení mala byť vystavená ponižovaniu, krutému správaniu a absolútnej kontrole povinného už niekoľko rokov, predložiť také dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou uvádzané tvrdenia, pričom tieto nemuseli zakladať trestnoprávny postih povinného. Pokiaľ navrhovateľka opisovala okolnosti vzájomného spolužitia s povinným a následného odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 01.02.2022 s maloletou dcérou, ktoré mali sprevádzať verbálne vyhrážky povinného a mali vyústiť do jej obavy o život a zdravie, ani tieto tvrdenia ničím neosvedčila, a to i napriek tomu, že podľa jej vlastného udania (bod 15. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) tieto mali byť uskutočnené v prítomnosti jej matky (napr. jej svedeckou výpoveďou). Ničím neosvedčené ostali i tvrdenia navrhovateľky ohľadne SMS správ adresovaných jej povinným po odchode z rodinného domu v H., z ktorých mal vyplývať jeho psychický

nátlak na ňu; odhliadnuc od toho, že navrhovateľka ich formou prepisu nepriložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu k nim následne sama v odvolaní pripustila, že v nich povinný taký nátlak neprejavil, keď sa jej mal vyhrážať telefonicky pri odchode zo spoločnej domácnosti, z dôvodu ktorého jeho hlasové hovory následne odmietala. Za stavu, keď sa mal povinný dopúšťať voči navrhovateľke psychického nátlakového konania prostredníctvom SMS správ, príp. telefonicky, odvolaciemu súdu nie sú celkom zrejmé dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala o súdnu ochranu vo forme zákazu priblíženia sa povinného ku nej, naviac na vzdialenosť nie menšiu ako 500 metrov, ktorej dodržanie, pokiaľ by bolo vôbec v možnostiach povinného, by bolo pre neho s ohľadom na celkové posúdenie veci neprimerane obmedzujúce.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete konania ohrozujúceho jej duševnú, príp. telesnú integritu, táto dostatočne spoľahlivo neosvedčila dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, ktoré by opodstatňovali vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľky, ako i z obsahu súdneho spisu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia; napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ako vecne správne potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti navrhovateľke plný nárok na ich náhradu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).