Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-4-2018.pdf
PDF · 132.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: W.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ul. O. č. 4, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, konajúce prostredníctvom: Okresný úrad Prievidza, ul. Medzibriežková č. 2, 971 01 Prievidza, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch , takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 2.2.2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, že Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, je povinný na nižšie uvedených listoch vlastníctva v okrese M., v obci T. pod A., v k.ú. T. pod A., a to - LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/ XX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,C“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele X/XXX, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX mX v podiele X/XX, LV č. XXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele X/ XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele X/ XXX, LV č. XXXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXX mX v podiele X/XXX, LV č. XXX, parc. reg. ,,E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX, parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXX mX v podiele XX/XXX, zapísať meno žalobcu: W.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S.-3, O. ulica č. 4. O. žalobca takisto žiadal, aby súd uložil Okresnému úradu Prievidza, katastrálny odbor, povinnosť uhradiť mu ujmu 21.500 eur spolu s náhradou trov konania. Žaloba bola pôvodne zapísaná na tunajšom súde pod sp.zn. 12S/1/2018.
2. Žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým, že si uplatňuje nárok na náhradu spôsobenej ujmy, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím (nečinnosťou) orgánu štátnej správy, pôsobiacej v rezorte Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Výška uvedenej ujmy mu vznikla v dôsledku hrubej a ničím ospravedlniteľnej dlhodobej nečinnosti katastrálneho odboru Okresného úradu (ďalej len „OÚ“) v Prievidzi. Upozornil OÚ v Prievidzi, že pokiaľ nebudú úplne vykonané všetky navrhované zmeny zápisov v príslušných LV podľa notárskeho osvedčenia o dedičstve, bude nútený si ich vymáhať súdnou cestou. Na pôvodných listoch vlastníctva bolo meno jeho otca W.. L. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelého X.X.XXXX, naposledy bytom v S., alebo tiež aj meno jeho otca v označení ,,X. B.“. Nie je možné, aby mal dvoch biologických otcov, čo kataster neakceptoval a to aj napriek jeho protestom. Kvôli topornosti práva musel absolvovať až dve dedičské konania. Raz po otcovi L. B. (osvedčenie sp.zn. 31D/343/2008, Dnot 44/2008), a druhý raz po otcovi X. B. (osvedčenie sp.zn. 30D/178/2009, Dnot 93/2009). Podľa ustanovenia § 6 zákona č. 215/2006 Z.z., celková suma požadovanej ujmy predstavuje 21.500 eur a tá by nemala presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 bola vo výške 435 eur mesačne, preto požadovaná náhrada zadosťučinenia voči OÚ Prievidza toto kritérium nepochybne spĺňa. Ešte dňa 15.4.2009 písomne požiadal kataster nehnuteľností v Prievidzi, aby mu vydali príslušné LV k dvom dedičským konaniam, sp. zn. 31D/343/2008, Dnot 44/2008 a 30D/178/2009, Dnot 93/2009. Od roku 2009, napriek písomným urgenciám a sťažnostiam, kataster nevie spoľahlivo zapísať do katastra na jeho meno vyššie uvedené zdedené nehnuteľnosti. OÚ Prievidza má nepochybne hmotnoprávnu a procesnoprávnu subjektivitu, čo podľa jeho názoru vyplýva z § 11 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Katastrálne konanie je správnym konaním, ktoré realizujú kompetentné administratívne orgány. OÚ Prievidza, katastrálny odbor je podľa § 11 ods. 2 katastrálneho zákona miestnym orgánom štátnej správy na úseku katastra. Pôsobí v územnom obvode okresu a je rozhodujúcim orgánom v katastrálnom konaní, pretože podľa zákona v administratívnych právnych veciach koná a rozhoduje samostatne. V danom prípade OÚ Prievidza, katastrálny odbor, ako správny orgán je kompetentným konať a rozhodovať o osvedčení o dedičstve po jeho otcovi do katastra nehnuteľností, keďže je priamo zákonom splnomocnený k výkonu štátnej správy pre individuálnu rozhodovaciu činnosť. Samostatnosť orgánu štátnej správy je charakterizovaná jeho pôsobnosťou, právomocou, a zodpovednosťou. Spôsobilosť orgánu právnym úkonom vzniká jeho zriadením a vtedy vzniká aj jeho organizačno-právna subjektivita. Žalobca je v dôsledku nevykonania zápisu jeho vlastníckeho práva významne obmedzený s nakladaním s nehnuteľnosťami, keďže nemohol svoje vlastníctvo preukázať výpisom z listu vlastníctva, ktorý je tak laickou ako aj odbornou verejnosťou považovaný za verejnú listinu, potvrdzujúcu vlastníctvo nehnuteľností. Naviac, existencia zápisu inej osoby ako vlastníka na liste vlastníctva, mala za následok priame spochybnenie vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na nenapraviteľnosť porušenia práv žalobcu, dĺžku prieťahov, absolútnu a bezdôvodnú nečinnosť OÚ Prievidza, katastrálneho odboru, negatívne dôsledky nečinnosti na výkon vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo de facto výrazne obmedzené, skonštatovanie porušenia práva nie je dostatočné a je na mieste poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá predstavuje sumu 21.500 eur. K vyššie uvedeným tvrdeniam predložil žalobca ako dôkazy čiastočné výpisy vyššie uvedených listov vlastníctva, osvedčenia o dedičstve po jeho otcovi, uvedené vyššie, oznámenie Správy katastra v Prievidzi, oznámenie žalobcu adresované Pozemkovému a lesnému odboru OÚ Prievidza z 24.12.2013, oznámenie o odložení sťažnosti MVSR OÚ Prievidza z 24.12.2013, odpoveď z Pozemkového a lesného odboru OÚ Prievidza z 7.8.2015, odpoveď OÚ Prievidza z 26.1.2016, sťažnosť č. II žalobcu adresovanú OÚ v Prievidzi z 1.2.2016, sťažnosť žalobcu adresovanú Okresnej prokuratúre Prievidza z 4.2.2016, oznámenie o odložení sťažnosť MVSR OÚ Prievidza z 18.3.2016, upovedomenie o vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry z 21.3.2016, oznámenie o vybavení sťažnosti z MVSR OÚ Prievidza z 18.5.2016, opakovaný podnet z Okresnej prokuratúry Prievidza z 13.6.2016, odpoveď z Krajskej prokuratúry v Trenčíne z 12.7.2016, oznámenie - žiadosť žalobcu adresovaná OÚ Prievidza z 18.7.2017, oznámenie o odložení sťažnosti MVSR OÚ Prievidza z 22.8.2017, opakovanú sťažnosť žalobcu adresovanú Okresnej prokuratúre Prievidza z 31.8.2017, upovedomenie o prijatí podnetu z Okresnej prokuratúry z 11.9.2017 a upovedomenie o vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry zo 17.10.2017. Náhrada nemajetkovej ujmy má najmä slúžiť na kompenzáciu stavu neistoty, do ktorej sa poškodený dostal v dôsledku neprimeranej dĺžky konania a v takomto stave bol aj následný udržovaný. Nemajetková ujma predstavuje psychickú kategóriu, ktorej rozsah je skutočne ťažko dokázateľný a preukázateľný. Vychádzajúc z kritérií obsiahnutých aj v § 17 ods. 2 zákona, bude mať potom pre určenie výšky zadosťučinenia v takomto prípade okrem už opísaných skutočností rozhodujúci význam to, aká bola celková dĺžka konania. Nedodržanie lehoty uvedenej v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorej mal Okresný úrad v Prievidzi, katastrálny odbor rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva podľa dvoch osvedčení o dedičstve, jednoznačne zakladá vznik zodpovednosti za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nedodržanie lehoty uvedenej v ust. § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., má za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, teda vyslovene nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom (rozsudok NSSR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. 5Cdo/301/2009). Spôsobenú ujmu si uplatňuje výlučne v intenciách zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Poukazuje na to, že vyčerpávajúcim spôsobom a to aj opakovane, využil všetky prostriedky, ktoré mu dávajú osobitné predpisy na to, aby sa domáhal odstránenia namietanej dlhodobej nečinnosti katastrálneho odboru. Všetky sťažnosti podal písomne na Okresný úrad Prievidza, Okresnú prokuratúru Prievidza a takisto na Krajskú prokuratúru v Trenčíne, avšak bezvýsledne. Listy vlastníctva svedčia jednostaj o opaku, pretože jeho nebohý otec je tam zapísaný aj naďalej, z čoho je žalobca zúfalý a bezmocný a nevie nijako prinútiť OÚ, katastrálny odbor v Prievidzi, aby konal v súlade s osvedčením o dedičstve. Všetky vyššie uvedené osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi, žiadosti, urgencie a sťažnosti sú uložené v administratívnom spise OÚ Prievidza, katastrálny odbor.
3. Časť žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal proti MV SR, konajúceho prostredníctvom Okresného úradu Prievidza, žalobou proti nečinnosti orgánu štátnej správy, zapísania svojho mena do v žalobe uvedených listov vlastníctva vedených na tamojšom úrade, predstavuje žalobu proti nečinnosti orgánu štátnej správy, pričom vecne a miestne príslušným vo veci konať je Krajský súd v Trenčíne podľa § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., ktorému súdu vec v tejto časti bola postúpená uznesením č.k. 12S/1/2018-63 z 27.2.2018, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2018. Po právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia bola vec vo vyššie uvedenej časti postúpená na Krajský súd v Trenčíne.
4. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, táto bola v súlade s časťou B bodu 2.3.2 Rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2018 zapísaná do súdneho registra ,,C“. Súd ďalej v predmetnej veci teda konal o žalobe žalobcu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 21500 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákona č. 412/2012 Z.z..
5. Žalobný návrh súd pôvodne doručoval OÚ Prievidza, ktorý vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 23.3.2018, uviedol, že označený žalovaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nemá pasívnu vecnú legitimáciu, preto nemožno vyvodiť nárok voči tam uvedenému ústrednému orgánu štátnej správy na náhradu škody ako to tvrdí žalobca. Zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkonu verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyplýva z tvrdených skutočností, že žalovaný, tak ako je označený, je zodpovedným subjektom a teda z jeho označenia v žalobe nevyplýva správne označenie procesnej strany tak, ako to vyžaduje § 135 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný nie je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V žalobe žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi ujmu 21.500 eur, pričom žalovaného označil ,,Okresný úrad v Prievidzi Katastrálny odbor“. Okrem toho, že orgán verejnej správy s takýmto názvom neexistuje, okresné úrady podľa zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú od 1.10.2013 len preddavkové organizácie Ministerstva vnútra SR a nemajú právnu subjektivitu a teda Okresný úrad Prievidza a ani jeho organizačný útvar - katastrálny odbor, nemôžu vo svojom mene nadobúdať práva a povinnosti majetkovej povahy. Zákonnou podmienkou na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.. Poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde, len ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť, do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. Podanie žaloby žalobcom považovali za predčasné a zmätočné a žalobu žiadali zamietnuť.
6. Na základe výzvy súdu, zo dňa 28.3.2018, adresovanej žalobcovi, s tým, aby súdu oznámil, či na podanej žalobe trvá a v prípade, že áno, aby správne označil žalovaného v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení noviel, žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.4.2018 uviedol, že na podanej žalobe trvá s tým, že zákon č. 514/2003 Z.z., na ktorý poukazoval v žalobe uviedol len ako analogický podklad na výpočet odškodnenia, teda, aby sa pri požiadavke odškodnenia mal o čo oprieť. Uvedomuje si, že na základe zákona č. 514/2003 Z.z. by musel absolvovať aj iné konania a postupy pri uplatňovaní náhrady škody. Napriek tomu na výške odškodnenia trvá, keďže sa domnieva,
že príslušný kataster zdržiava konanie úmyselne, pretože na prieťahy bol niekoľkokrát upozorňovaný a to aj sťažnosťami aj cestou prokuratúry a teraz aj cestou súdu. Opakovane uviedol, že žalovaným je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, konajúce prostredníctvom Okresného úradu Prievidza, ul. Medzibriežkova 2, 971 01 Prievidza, ktorý orgán bol uvedený na začiatku žaloby, tento je aj žalovaný a zodpovedný za predmetný stav veci.
7. Elektronickým podaním zo dňa 18.5.2018, doplneným podaním zo dňa 23.5.2018, MV SR predovšetkým poukázalo na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Uviedli, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 CSP). Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ktorú súd skúma ex offo. Nedostatok týchto podmienok je fakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (napríklad rozsudok NSSR z 29.6.2010 sp.zn. 2Cdo/205/2009). V zmysle § 18 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vznikajú právnické osoby písomnou zmluvou, zakladajúcou listinou alebo na základe ust. osobitného zákona. MV SR bolo zriadené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako štátna rozpočtová organizácia. Jeho kompetencie vymedzuje uvedený zákon. Slovenská republika a MVSR sú dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. V tejto súvislosti poukázali na R 22/1982: ,,Štát ako subjekt občianskoprávneho vzťahu nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastné právne subjektivity“. Žalobca sa svojou žalobou domáha náhrady škody podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z., pričom v zmysle týchto ustanovení je zrejmé, že za škodu je zodpovedný štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnymi osobami. Je teda neprípustné, aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán, pretože nie je pasívne legitimovaný na konanie o náhrade škody podľa tohto zákona. Podľa § 18 a nasl. OZ vznikajú právnické osoby písomnou zmluvou, zakladajúcou listinou alebo na základe ust. osobitného zákona. Podľa ust. § 21 OZ, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. MV SR nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani v prípade, ak by bol žalovaný štát a to vzhľadom na ust. zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa ust. § 4 tohto zákona sa určuje orgán konajúci v mene štátu v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci je však týmto ústredným orgánom verejnej moci Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria úseky štátnej správy. Okresné úrady s integrovanou pôsobnosťou sú síce preddavkovou organizáciou MVSR, niet však pochýb o tom, že s poukazom na znenie zákona č. 180/2013 Z.z. vykonávajú štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej správy odvetvovo riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy (v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch). Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. MV SR v tomto prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru Okresného úradu a nie je ani tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedný. Na základe uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnená náhrada škody nebola s MV SR ani predbežne prerokovaná, nie je možné sa vyjadriť k žalobnému návrhu a k skutočnostiam v ňom uvedených. Pretože žalobný návrh smeruje voči MV SR, ktoré nie je pasívne vecne legitimované na konanie, majú za to, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť a v tejto súvislosti podotýkajú, že v prípade, ak by žalovaným bol štát, navrhli by súdu, aby vyzval žalobcu na doplnenie zmätočného žalobného návrhu alebo aby ustálil, že bude v konaní pokračovať s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánom konajúcim v mene štátu. Poukázali takisto na hmotnoprávne podmienky konania. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje v ust. § 15 ods. 1 spôsob a podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktoré je potrebné vykonať za účelom posúdenia a rozhodnutia o tomto nároku: ,,Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11“. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.: ,,Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škodu alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.....“. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe písomnej žiadosti poškodeného je procesnou podmienkou uplatnenia nároku poškodeného na vecne a miestne príslušnom súde a aj v to iba v rozsahu a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Uvedené jasne vyplýva z § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že si žalobca uplatňuje náhradu škody titulom zákona č. 514/2003 Z.z., pričom tento svoj nárok predbežne písomne neprerokoval, má žalovaný za to, že nie sú dané podmienky na to, aby vo veci mohol súd konať. Žalovaný preto navrhuje zastaviť konanie a to s poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP, podľa ktorého ,,ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 28Cpr/9/2016-15 zo dňa 1.3.2017, ktorým súd z tohto dôvodu konanie zastavil. V záverečnom návrhu žiadali konanie z dôvodu nesplnenia procesných podmienok zastaviť alebo vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalobu zamietnuť. 8. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu spisu
- osobitne pripojené výpisy listov vlastníctva, písomná korešpondencia medzi žalobcom a ďalšími subjektmi, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 31D/343/2008 - č.l. 29 a 30D/718/2009 - č.l. 25, písomné podania strán sporu adresované súdu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
9. Žalobca v priebehu celého konania na podanej žalobe proti MV SR trval z dôvodov, ktoré uviedol vo svojich písomných podaniach vo veci samej. Na pojednávaní pred súdom dňa 14.6.2018, po poučení súdom a po citovaní mu ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, § 15, § 16 ods. 4 a § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uviedol, že v konaní žaluje MV SR, prostredníctvom ktorého koná Okresný úrad Prievidza, so sídlom Medzibriežkova 2, 971 01 Prievidza, ktorý subjekt žaluje z dôvodu, že jeho korešpondencia prebiehala medzi ním a práve týmto subjektom. V konaní nežaluje štát, ale priamo MV SR, prostredníctvom ktorého koná OÚ Prievidza, so sídlom v Prievidzi. Uviedol tiež, že svoj nárok na náhradu ujmy si neuplatňuje podľa tých zákonov, ktoré uviedol v žalobe, ale vychádzal z nich pri určení požadovanej ujmy analogicky, pretože iný vzor na určenie primeranej náhrady alebo ujmy v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Nemajetkovú ujmu vo výške 21.500 eur požaduje z dôvodu, že nie je schopný inak dosiahnuť nápravu. Uplatňuje si v konaní voči MV SR náhradu ujmy podľa konkrétnych predpisov Občianskeho zákonníka ako aj podľa ostatných noriem, napr. katastrálneho zákona, ktoré bezprostredne súvisia s obdobnou problematikou, ktoré normy nevedel konkretizovať. Uviedol, že by bolo neakceptovateľné, aby si orgán štátnej správy posúval zodpovednosť priamo na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, alebo na okresnú či krajskú prokuratúru. Kvôli nezodpovednej práci katastrálneho odboru, musel absolvovať dvakrát dedičstvo po svojom otcovi, raz pod menom Andrej a druhýkrát pod menom L. B., musel platiť dvakrát notárske poplatky, súdne poplatky, cestovať na kataster a vysvetľovať, a až zo zúfalstva a bezmocnosti sa obrátil so žalobou na tunajší súd. Permanentne od smrti svojho otca sa dožadoval listami, sťažnosťami na všetky kompetentné orgány, nápravy, kde však nepochodil a teda pomoc očakáva od nezávislého a nestranného súdu. Na výslovnú otázku sudcu uviedol, že v pôvodnom žalobnom návrhu si svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 21.500 eur uplatnil v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v neskoršom priebehu konania, listom zo dňa 11.4.2018, si už však svoj nárok v konaní uplatňuje nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale v zmysle OZ, resp. iných príslušných zákonov, ktoré neuviedol. Uviedol, že zmena právnej kvalifikácie ním uplatneného nároku je zrejmá z jeho písomného podania, adresovaného súdu zo dňa 11.4.2018, a síce zo strany 2, druhého odseku tohto podania.
10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom žiadala žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že vzhľadom na obsah žaloby majú za to, že na nárok žalobcu v konaní uplatnený sa vzťahuje výlučne zákon č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca si uplatňuje z dôvodu nečinnosti orgánov štátnej správy náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu aj vzhľadom na tvrdenia žalobcu na pojednávaní považuje za zmätočnú, pretože označený žalovaný: Ministerstvo vnútra, ktoré koná prostredníctvom Okresného úradu a ktorý je preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra a nemá
právnu subjektivitu, môže byť účastníkom súdneho konania len v určitých vymedzených prípadoch, najmä nárokov na ochranu životného prostredia. Pokiaľ ide o aplikáciu OZ na predmetnú problematiku, má za to, že v predmetnej veci v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú nečinnosť katastra, žalobca predložil súdu dve osvedčenia o dedičstve, pričom zároveň predložil aj upovedomenie Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 17.10.2017, kde je uvedené, že obe tieto osvedčenia o dedičstve a zároveň z nich vyplývajúce skutočnosti boli zapísané do katastra nehnuteľností v rokoch 2009 a 2011. Súhlasný stav so závermi týchto dvoch osvedčení o dedičstve je zrejmý aj z výpisov listov vlastníctva, ktoré žalobca uvádza v žalobe, kde v každom jednom má žalobca zapísaný podiel zodpovedajúci obsahu osvedčenia o dedičstve. Nerozporuje skutočnosť, že na konkrétnych listoch vlastníctva vystupuje stále ako vlastník týchto parciel otec žalobcu ako jeho právny predchodca, tieto podiely však neboli predmetom dedičského konania, ktoré žalobca uvádza v tomto konaní a teda nebol preukázaný právny dôvod na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Zo strany žalobcu neboli preukázané podmienky pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za nečinnosť, vznik nemajetkovej ujmy a ani príčinná súvislosť.
11. Na pojednávaní dňa 14.6.2018 súd uznesením podľa § 142 Civilného sporového poriadku pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobcom uplatnený nárok o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 21.500 eur si žalobca uplatňuje nie v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z.z., ale v zmysle iných právnych predpisov, osobitne podľa Občianskeho zákonníka.
12. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 9.3.2009 JUDr. Y. M., notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Bratislave, v dedičskej veci sp.zn. 31D/343/2008, Dnot 44/08, po poručiteľovi W.. L. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX, na základe dohody dedičov, sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností po svojom otcovi, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX pre k.ú. T. pod A..
XX. Na základe osvedčenia o dedičstve vydaného dňa X.XX.XXXX W.. B. N., notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Bratislave, v dedičskej veci sp.zn. 30D/718/2009, Dnot 93/2009, po poručiteľovi W.. L. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa X.X.XXXX, na základe dohody dedičov, sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností po svojom otcovi zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre k.ú. T. pod A..
XX. Z výpisov listov vlastníctva, predložených žalobcom do spisu a založených v spise na č.l. X- XX vyplýva, že otec žalobcu, označený krstným menom L. alebo X., je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených vo vyššie uvedených listoch vlastníctva.
XX. Z písomností predložených žalobcom, založených v spise na č.l. XX-XX a XX-XX vyplýva, že za účelom zapísania konkrétnych nehnuteľností, resp. ich podielov na svoje meno, žalobca oslovil viaceré subjekty okrem iného L. úrad M., L. prokuratúru M. a I. prokuratúru v D., ktoré subjekty žalobcovi písomne odpovedali.
XX. Z listu L. prokuratúry M., adresovanej žalobcovi, zo dňa XX.XX.XXXX, vyplynulo, že tamojšia prokuratúra dňa X.X.XXXX prijala žalobcovu opakovanú sťažnosť ako podnet na preskúmanie postupu
- nečinnosti OÚ M., katastrálneho odboru po XX.X.XXXX, vo veci zapísania žalobcovho vlastníckeho práva na základe listín o dedičstve sp.zn. XXD/XXX/XXXX a XXD/XXX/XXXX, po nebohom L. B., sp.zn. XXD/XXX/XXXX, po nebohom X. B. a XXD/XXX/XXXX po nebohej M. B.. M. spisového materiálu OÚ M. katastrálny odbor, nebola zistená pri zápise listín o dedičstve nečinnosť, resp. nezákonný postup zo strany OÚ M., katastrálny odbor. Zo zadováženého spisu boli zistené, že osvedčenie o dedičstve v dedičskej veci po nebohom W.. L. B., sp.zn. XXD/XXX/XXXX, Q. XX/XX zo dňa X.X.XXXX bolo katastrálnemu úradu doručené XX.X.XXXX, do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa XX.X.XXXX pod zložkou VZ XXX/XXXX v súlade s predloženou listinou. L. o dedičstve v dedičskej veci po nebohom L. B. č. XXD/XXX/XXXX, Q. XX/XXXX, zo dňa X.XX.XXXX, bolo katastrálnemu úradu doručené dňa XX.X.XXXX a zaevidované pod číslom Z 432/2011. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa 21.1.2011 a zaevidované pod č. Z 432/2011. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa 11.3.2011 pod zložkou VZ 118/2011 v súlade s predloženou listinou. S poukazom na to, že vo vyššie uvedenom postupe OÚ Prievidza katastrálneho odboru (zapísané sú vlastnícke práva na základe všetkých doručených rozhodnutí o dedičstve) nebolo zistené porušenie zákonnosti, ktoré by odôvodňovalo prijatie
prokurátorského opatrenia, podnet žalobcu zo dňa 31.8.2017 doručený prokuratúre dňa 6.9.2017, bol odložený.
17. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému, po zmene žalobného návrhu v priebehu konania, ktorú súd uznesením na pojednávaní dňa 14.6.2018 pripustil, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle OZ a ostatných osobitných právnych predpisov, ktoré bližšie neuviedol. Výslovne uviedol, a to aj napriek poučeniu súdu na pojednávaní dňa 14.6.2018, že v konaní žaluje Ministerstvo vnútra SR, konajúce prostredníctvom Okresného úradu Prievidza, ul. Medzibriežkova č. 2, 971 01 Prievidza.
18. Občiansky zákonník obsahuje úpravu nemajetkovej ujmy v peniazoch len v rámci ochrany osobnosti v ustanovení § 13 ods. 2 a 3.
19. Rovnako, ako to tvrdila zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, i súd bol toho právneho názoru, že z dôvodu, že žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup katastrálneho úradu v Prievidzi, v danom prípade ide o nárok, ktorý je potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V konečnom dôsledku i sám žalobca podanou žalobou si svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy pôvodne uplatnil v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a pokiaľ až v priebehu konania si nárok začal uplatňovať podľa iných právnych predpisov, ktoré však vôbec neuviedol (okrem OZ), konal tak zrejme účelovo, v snahe predísť cit. zákonom predpokladanému postupu - nutnosti vopred predbežne prerokovať nárok na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
20. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
21. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a/ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b/ orgán verejnej moci je 1. štátny orgán a 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, ............... d/ nesprávnym úradným postupom.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
24. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vzniká pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavení osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
27. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnený nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody, prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
28. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy, a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom živote.
29. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako už bolo uvedené vyššie, bol súd toho právneho názoru, že na nárok žalobcu v konaní uplatnený, sa vzťahuje výlučne zákon č. 514/2003 Z.z., pretože žalobca si v konaní uplatnil z dôvodu nečinnosti orgánov štátnej správy náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je teda úplne bezpredmetné, ak žalobca v priebehu konania začal tvrdiť, že si svoj nárok v konaní neuplatňuje v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa iných právnych predpisov.
30. Keďže podľa právneho názoru súdu bolo možné v prípade nároku, ktorého sa v konaní žalobca domáhal, vychádzať len z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., súd prednostne skúmal, či žalovaný je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ktorú súd skúma ex offo.
31. MV SR bolo zriadené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako štátna rozpočtová organizácia. Jeho kompetencie vymedzuje uvedený zákon. Slovenská republika a MVSR sú dva rôzne subjekty, ktorých postavenie pred súdom a najmä pasívna či aktívna legitimácia v súdnom konaní sa líšia a teda nie je možné ich zamieňať. Ako už bolo vysvetlené vyššie, žalobca sa v konaní v skutočnosti domáha náhrady škody podľa ust. zákona č. 514/2003 Z.z., pričom v zmysle týchto ustanovení je zrejmé, že za škodu je zodpovedný štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom určený orgán. Jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú samostatnými právnymi osobami. Je teda neprípustné, aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán, pretože nie je pasívne legitimovaný na konanie o náhrade škody podľa tohto zákona. Podľa ust. § 21 OZ, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. MV SR nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani v prípade, ak by bol žalovaný štát a to vzhľadom na ust. zákona č. 514/2003 Z.z.. Podľa ust. § 4 tohto zákona sa určuje orgán konajúci v mene štátu v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci je však týmto ústredným orgánom verejnej moci Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria úseky štátnej správy. Okresné úrady s integrovanou pôsobnosťou sú síce preddavkovou organizáciou MVSR a v zmysle zákona č. 180/2013 Z.z. vykonávajú štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej správy, odvetvovo riadených príslušnými ústrednými orgánmi
štátnej správy (v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch). Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z.z., Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. MV SR v tomto prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru Okresného úradu a nie je ani tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedný. 32. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, súd žalobu bez ďalšieho dokazovania ako nedôvodnú zamietol.
33. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci bola Slovenská republika, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z.).
34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto súd rozhodol, že má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.