Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-205-2012.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: KLIMAK, s.r.o., Štúrova 165, Nitra, IČO: 36 545 198, zast. JUDr. Margita Máliková, advokát, Vajanského 3, Nitra proti žalovanému: LIVELLO s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 45 717 842, zast. Studio Legale, s.r.o., Mostová 2, Bratislava na zaplatenie 1.711,33 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.711,33 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.711,33 EUR od 16.8.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania vo výške 600 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.7.2012 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej výške s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia zostatku vystavených faktúr za zrealizované dielo.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, objednávka č. LI-002-2010 zo dňa 20.12.2010, faktúry č. FV100610 a FV110007, celkový odovzdávací a preberací protokol zo dňa 24.1.2011, výpisy z účtov žalobcu, záznam o vykonaní kontroly diela zo dňa 4.9.2012, záznamy emailovej komunikácie, odpoveď na uplatnenie nároku zo dňa 5.9.2012, výzvy na zaplatenie ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
3. Z objednávky č. LI-002-2010 zo dňa 20.12.2010 súd zistil, že žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal doplnenie vzduchotechnickej jednotky vrátane nového motora do VZT jednotky, VZT rozvodov a digestor vrátane MaR pre prevádzku MASSIMO za cenu 34.226,72 EUR bez DPH. Zhotoviteľ podpisom objednávku akceptoval dňa 4.1.2011.
4. Z fa č. FV100610 zo dňa 31.12.2010 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému v zmysle objednávky faktúru na sumu 33.605,86 EUR za doplnenie VZT so splatnosťou 1.3.2011 s určením zádržného vo výške 1.473,94 EUR.
5. Z fa č. FV110007 zo dňa 25.1.2011 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému v zmysle objednávky faktúru na sumu 5.406,09 EUR za doplnenie VZT so splatnosťou 26.3.2011 s určením zádržného vo výške 237,39 EUR.
6. Z celkového odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 24.1.2011 súd zistil, že zástupca žalovaného ako investora podpisom potvrdil prebratie technologického zariadenia VZT a merania regulácie v zmysle objednávky. Potvrdil funkčnosť a prevádzkyschopnosť dodaného diela a bol oboznámený s potrebou vykonávania pravidelného servisu.
7. Z bankových výpisov z účtov žalobcu súd zistil, že žalovaný dňa 10.3.2011 uhradil žalobcovi sumu 30.000 EUR a dňa 11.3.2011 sumu 3.605,86 ako čiastkové úhrady faktúry č. FV100610.
8. Zo záznamu o vykonaní kontroly diela zo dňa 4.9.2012 súd zistil, že žalobca a žalovaný vykonali kontrolu diela s poukazom na jeho vady vytýkané žalovaným.
9. Zo záznamov emailovej komunikácie zo dňa 11.10.2011 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému žiadosť o uvoľnenie zádržného z predmetných faktúr v sumách, ktoré nekorešpondujú zo sumami z faktúr a žaloby.
10. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 18.6.2012 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v snahe predísť súdnemu sporu.
11. Z odpovede na uplatnenie nároku zo dňa 5.9.2012 súd zistil, že právny zástupca žalovaného oznámil žalobcovi, že z dôvodu existencie viacerých vád diela si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela a žiadal ich odstránenie na náklady zhotoviteľa a oznámil mu, že do doby odstránenia vád mu neuhradí zádržné v žalovanej výške.
12. Zo žalobného návrhu súd zistil, že predmetom žaloby je nárok žalobcu voči žalovanému na vyplatenie zádržného v žalovanej výške z fa č. FV100610 a FV110007, nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti faktúr a nárok na náhradu trov konania.
13. Vo veci súd vydal dňa 23.7.2012 platobný rozkaz sp. zn. 26Rob 149/2012. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor na základe čoho súd vo veci nariadil pojednávanie.
14. Z odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 30.8.2012 súd zistil, že žalovaný namietol dôvodnosť určenia vzniku omeškania žalovaného nakoľko žalované sumy boli vo faktúrach označené ako zádržné a neboli určené ako splatné a žalobca zodpovedá za správnosť vystavených faktúr. Uviedol, že počas prevádzky diela zistil jeho vady, ktoré mu zásadným spôsobom znižujú komfort užívania a vyzval žalobcu na ich odstránenie, k čomu do dnešného dňa neprišlo. Z toho dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa vydania zádržného z dôvodu nesplnenia záväzku zo zmluvy o dielo.
15. Podľa ust. § 536, ods 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
16. Podľa ust. § 536, ods 2 ObZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
17. Podľa ust. § 546, ods1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
18. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
20. Ako sporné v konaní strany sporu označili vadnosť zhotovenia VZT a klimatizácie.
21. Zo svedeckej výpovede svedka Juraja Kopčeka, technického manažéra žalobcu, súd zistil, že žalovaný vady diela neuviedol žalobcovi pri odovzdávaní a preberaní diela ale až v dobe, kedy si žalobca uplatnil nárok na uvoľnenie zádržného. Svedok súčasne deklaroval pripravenosť žalobcu odstrániť tvrdené vady avšak až po ich riadnom zistení.
22. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti svojej procesnej obrany v konaní predložil súkromný znalecký posudok č. 21/2014 znalca Ing. František Botló zo dňa 19.11.2014, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že VZT zariadenie a klimatizačné zariadenie v priestoroch reštaurácie MASSIMO RISTORANTE nachádzajúceho sa v polyfunkčnej budove River parku na Dvořákovom nábreží 4, Bratislava k dátumu 18.11.2014 je funkčné len v obmedzenej miere, pachy sa šíria z kuchyne do reštauračných priestorov, tepelná pohoda je nedostačujúca, unikajúca kondenzná voda znehodnocuje ozdobný umelecký podhľad, nesprávnym nastavením VZT zariadenia nezabezpečujú také mikrobiologické podmienky, aké sú potrebné k pocitu pohody pre hostí reštaurácie. Do odstránenia nedostatkov nie je možné prehlásiť montáž za ukončenú.
23. Žalobca v námietkach voči znaleckému posudku uviedol, že znalec zisťoval funkčnosť VZT a klimatizácie bez demontáže stropu a ostatných stavebných konštrukcií, čo podľa jeho názoru nie je možné. Uviedol, že v rozpore so závermi znalca trvá na tom, že dielo ukončil a zhotovil podľa projektovej dokumentácie a odskúšaním bola zistená jeho plná funkčnosť a prevádzkyschopnosť a ako také ho žalovaný prevzal. Uviedol tiež, že tvrdené vady diela sú jednoznačne dôvodom nedostatku odbornej starostlivosti žalovaného a sú záležitosťou odborného servisu.
24. Na odstránenie dôvodnosti tvrdenia žalovaného a následne aj znalca o nedostatku zaškolenia obsluhy prevádzky predložil žalobca protokol o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010, ktorým preukazoval zaškolenie osôb označených žalovaným na obsluhu zariadení.
25. Na základe návrhu žalovaného súd v konaní vypočul znalca Ing. Botló súd zistil, že podľa jeho názoru je pri takomto type diela nutná skúšobná prevádzka. Znalec opravil svoje tvrdenie zo záveru ZP, že za neukončené je nutné považovať dielo, nie jeho montáž. Uviedol tiež, že podľa jeho zistení mali merané zariadenia znížené parametre. Označil dodanú VZT a klimatizáciu za nedostačujúcu z dôvodu nastavenia.
26. Zo svedeckej výpovede svedka KT., dodávateľa žalobcu, súd zistil, že svedok potvrdil zhotovenie diela podľa projektu. Svedok tiež uviedol, že na riadny servis zariadení vzhľadom na ich montáž pod podhľad je nevyhnutná jeho demontáž. Svedok ako osoba osobne prítomná pri odovzdávaní diela uviedol, že pri preberaní diela neboli zistené žiadne konkrétne nedostatky a nedorobky a potvrdil prítomnosť pri zaškolovaní pracovníkov žalovaného.
27. Zo svedeckej výpovede svedka J. kuchára žalovaného v prevádzke, súd zistil, že svedok potvrdil funkčnosť prevádzky od roku 2010. Svedok uviedol, že každý večer zamestnanci žalovaného čistia filter v kuchyni a každé tri mesiace vonkajšie filtre. Uviedol tiež, že sa sťažoval žalovanému na nedostatočný výkon odsávania v kuchyni kde je im v lete teplo a v zime zima. Táto vada nebola ostránená.
28. Zo svedeckej výpovede svedka X., pracovníka žalobcu, súd zistil, že svedok bol pri zaškolení obsluhy v prevádzke žalovaného. Svedok uviedol, že manipulácia viacerých osôb pri nedodržaní servisu a intervalov čistenia môže ovplyvniť výkon VZT a klimatizácie. Kontroly zariadení by sa mali vykonávať minimálne 2x ročne a pri prašných a mastných prostrediach aj častejšie a výsledkom kontroly by mal byť písomný protokol. Uviedol tiež, že skúšobná prevádzka je obvyklá ale treba si ju doobjednať.
29. Z výpovede Q.j, štatutára žalovaného, súd zistil, že bola prítomná pri realizácii diela. Uviedla, že VZT po otvorení prevádzky nebola dostatočná a preto prizvali žalobcu na riešenie.
30. Zo svedeckej výpovede svedka IZ., člena teamu, ktorý pracoval na projekte River park, súd zistil, že svedok bol prítomný pri skúškach funkčnosti diela a potvrdil jeho funkčnosť v čase odovzdania. Uviedol, že nedodržanie servisných intervalov sa znižuje odsávací výkon, ktorý je dočasne možné odstrániť zvýšením otáčok. Po minutí rezervy sa kuchyňa z podtlaku dostane do pretlaku a je ju cítiť v prevádzke. Svedok výslovne označil závery znalca Ing. Botlóa za nesprávne.
31. Následne súd akceptoval návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní.
32. Zo znaleckého posudku č. 3/2017 znalca Ing. Jozefa Löfflera zo dňa 28.8.2017 súd zistil, že znalec na otázky žalobcu odpovedal takto:
" Projekt stavby a stavebná realizácia nie je v súlade s daným typom prevádzky podľa 1.3.1 až 1.3.4. Celkovú koncepciu považuje znalec za stavebnú systémovú chybu projektu stavby a realizácie stavby, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s vytýkanými nedostatkami. " Projekt VZT je vypracovaný v súlade s platnými predpismi a normami pre daný typ prevádzky, Projekt je vypracovaný na úrovni vedy a techniky v zhode so správnou inžinierskou praxou v čase vyhotovenia v roku 2010. " Žalobca dodal zariadenia a zrealizoval dielo podľa projektovej dokumentácie za dodržania projektových parametrov. Znalecky znalec hodnotil realizáciu VZT za vyhotovenú správne v zhode so správnou inžinierskou praxou v čase realizácie. " Znalecky znalec hodnotil, že potrubie na odvod kondenzovanej vody a použitý materiál realizátorom stavby nebol príčinou zatekania kondenzátu podľa dôkazov získaných v čase obhliadok. " Znalec znalecky hodnotil, že materiál potrubia odvodu kondenzovanej vody nebol príčinou zatekania kondenzátu podľa dôkazov získaných v čase obhliadok
33. Znalec sa nad rámec otázok položených žalobcom v znaleckom posudku vyjadril k záverom znaleckého posudku Ing. Botlóa. Uviedol, že všetky negatívne vlastnosti reštaurácie sú spôsobené stavebným riešením so systémovou chybou, porušovaním prevádzkovej disciplíny a nevenovaním prevádzke primeranú odbornú starostlivosť. VZT nemôže absolútne všetky tieto negatívne vlastnosti zmazať, pretože sa jedná o súčinnosť systémovej chyby, porušovanie prevádzkovej disciplíny a primeranej odbornej starostlivosti. Nemôže odstrániť chybu stavby a chyby prevádzky, z ktorých niektoré sa dejú úmyselne spolu s plytvaním energie. VZT je iba nástrojom, ktorý vie splniť naprojektované parametre pri dodržaní prevádzkovej disciplíny a venovaniu prevádzke primeranú odbornú starostlivosť. V posudku 21/2014 sa uvádza, že zariadenie je funkčné len v obmedzenej miere bez snahy o zadováženie dôkazov, parametrov závad alebo ich príčiny. Uviedol, že príčiny unikania kondenznej vody sú iné, než boli reklamované. Poprel zistenie pôvodného znalca o nezaučení obsluhy, rozpor s protokolom o zaškolení.. Znalec uviedol, že pôvodný posudok vyvoláva dojem, že žalobca trvalo zodpovedá za to, že zamestnanec žalovaného niečomu nerozumie avšak žalovaný ako osoba s oprávnením podnikať v odbore gastra musí preukázať určitú spôsobilosť za podmienky trvalého vykonávania činnosti musí spĺňať podmienku primeranej odbornej starostlivosti, ku ktorej patrí aj štúdium predpisov, nových technológií a postupov. Posudok 21/2014 znalec označil ako tendenčný a obsahujúci tvrdenia bez uvedenia postupu ako sa k nim znalec dopracoval. Znalec výslovne uviedol, že pri žiadnom zo záverov pôvodného znalca nie je uvedené ako k nemu znalec dospel. Ako hlavnú príčinu vzniku kondenzátu v prevádzke znalec uviedol nedodržiavanie prevádzkovej disciplíny a fungovanie chladenia pri otvorených dverách a oknách prevádzky a ako príčinu vzniku tvrdených vád v prevádzke kuchyne, baru a vinotéky zlú obsluhu zamestnancov žalovaného. Závery znalca Ing. Botlóa označil znalec v konaní za nekompetentné, účelové, neodôvodnené a v rozpore so sľubom znalca.
34. Súd v konaní následne zamietol návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Žalovaný v konaní neuviedol žiadnu konkrétnu námietku voči zisteniam znalca nariadeného v konaní a z toho dôvodu súd vyhodnotil návrh ako účelový a zamietol ho.
35. Na základe vykonaného dokazovania a zhodných prednesov strán sporu v konaní mal súd za ustálené, že dôvodom podania žaloby boli rozdielne tvrdenia strán sporu o existencii vád diela, ich rozsahu, rozsahu zodpovednosti žalobcu za vady a teda označenia subjektu zodpovedného za vady a následne práva žalovaného nevyplatiť zádržné.
36. Súd po vykonaní dôkazu oboznámením sa so závermi znaleckého posudku 3/2017 konštatoval, že súdom nariadený znalec sa v celom rozsahu ( a aj nad rámec zadania ) vysporiadal bezozvyšku so všetkými spornými skutočnosťami. Jednoznačne ako príčinu tvrdených vád diela označil chybu pôvodného projektu stavby a spôsob akým žalovaný VZT užíva a súčasne konštatoval, že žalobca vykonal dielo riadne v rozsahu objednávky a tým splnil bezozvyšku povinnosti dodávateľa diela. Súčasne sa znalec v posudku 3/2017 vysporiadal aj so závermi súkromného znaleckého posudku žalovaného č. 21/2014, keď závery znalca v tomto posudku označil ako nekompetentné, účelové, neodôvodnené a v rozpore so sľubom znalca. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 10.7.2018 uviedol, že k znaleckému posudku č. 3/2017 nie je čo dodať.
37. Súd teda v zmysle záverov nariadeného znaleckého dokazovania ustálil, že žalobca vykonal a odovzdal dielo riadne a včas a teda žalovanému nevznikol nárok na zadržania zádržného v žalovanom rozsahu a naopak žalobcovi vznikol nárok na uvoľnenie zádržného po riadnom vznesení nároku na jeho uvoľnenie.
38. Súd čiastočne akceptoval procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s vyplatením zádržného v termínoch splatnosti pôvodných splatností faktúr. Je nesporné, že vo faktúrach FV100610 a FV110007 sú žalované nároky žalobcom označené ako zádržné a splatná suma predstavuje pôvodnú sumu zníženú o zádržné. Žalobca síce v konaní na preukázanie vzniku nároku na uvoľnenie zádržného predložil záznamy emailovej komunikácie avšak sumy zádržného uvedené v emailovej komunikácii nekorešpondujú so žalovanou výškou. Ako nesporný termín vznesenia nároku na uvoľnenie zádržného v žalovanej výške teda súd ustálil termín, kedy sa žalovaný musel nepochybne dozvedieť o tomto nároku a teda termín doručenia platobného rozkazu, žaloby a príloh. Je nesporné, že žalovaný prevzal platobný rozkaz, žalobu a prílohy 15.8.2012 a teda do omeškania sa dostal až dňom nasledujúcim po doručení a teda 16.8.2012. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na úhradu úroku z omeškania zamietol. Súčasne súd ako nedôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že do omeškania sa žalovaný mohol dostať až po doručení znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Löfflera. Termín doručenia znaleckého posudku je bez súvislosti s riadnym vznesením nároku žalobcu na úrok z omeškania.
39. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, dôvodnosť uplatneného nároku v časti výšky, ako aj zákonného úroku z omeškania v priznanom rozsahu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
40. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
41. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.
43. Súd zaviazal žalovaného ako neúspešného v konaní na náhradu časti trov znaleckého dokazovania zloženého zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 600 EUR.
44. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).