Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-29-2017.pdf
PDF · 142.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Cpr/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobkyne: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX/X, XXX XX K. D., zastúpená: JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom Nám. B. Bartóka 5, 932 01 Veľký Meder, proti žalovanému: Care for you, s. r. o., so sídlom Jarmočná 2265/3A, 927 01 Šaľa, IČO: 47 026 251, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti a určenie, že pracovnoprávny vzťah trvá takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.05.2017 je n e p l a t n é.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.05.2017 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 25.10.2005 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu dojednanú na dobu neurčitú. Pracovný pomer žalobkyne vznikol dňa 01.11.2005. Listom zo dňa 12.05.2017 doručil žalovaný žalobkyni oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod uviedol hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď žalobkyňa údajne odmietla podpísať akceptačný protokol a tým pádom nenastúpila na prácu v dohodnutom termíne na novú pracovnú pozíciu. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný list bol datovaný dňom 12.05.2017 s dátumom ukončenia Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.10.2016 v rovnaký deň, t. j. 12.05.2017, je nepochybné, že išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa podotkla, že predmetný akceptačný protokol, od ktorého si žalovaný odvodzoval dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nikdy nepodpísala. Žalobkyňa je toho názoru, že v danom prípade nebol splnený ani jeden zo zákonných dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to ani na ukončenie pomeru vyplývajúceho z § 228a ods. 3 Zákonníka práce, nakoľko Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 17.10.2016 neurčuje okrem zákonných dôvodov spôsob ukončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer a to nebol tento prípad. Ak si teda spôsob skončenia priamo z uzatvorenej dohody žalobkyňa a žalovaný neurčili, možno ju skončiť dohodou k dohodnutému dňu alebo jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15- dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Výpoveď ale žalovaný nepodal, namiesto toho okamžite ukončil pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď žalobkyňa odmietla podpísať akceptačný protokol. Nezávisle od vyššie uvedenej skutočnosti, žalovaný takto urobil v čase, keď bola žalobkyňa PN. Po doručení oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 12.05.2017 žalobkyňa písomne oznámila žalovanému listom zo dňa 19.05.2017, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu v zmysle dohody, pretože sa pracovný pomer žalobkyne nekončí.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.12.2017 v elektronickej autorizovanej podobe, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v žalobe sama uvádza, že nepodpísala akceptačný protokol, na základe ktorého mala vycestovať ako opatrovateľka do rodiny p. B. X. v Rakúsku. Žalobkyňa sa v rozpore s pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa a tak isto bez jeho vedomia snažila dohodnúť na vycestovaní do uvedenej rodiny mimo svojho pracovného pomeru. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia pracovného pomeru dohodou, čo zo strany žalovaného nebolo žalobkyni upierané, práve naopak, žalovaný v zmysle priloženej SMS komunikácie chcel so žalobkyňou uzatvoriť dohodu o ukončení pracovného pomeru, avšak až po jej návrate, nakoľko nevycestovanie žalobkyne by bolo v rozpore s dojednaním žalovaného a rodiny p. B. X.. Žalovaný mal s uvedenou rodinou uzatvorenú zmluvu. K okolnostiam nevycestovania žalobkyne a následkoch tohto konania na podnikanie žalovaného navrhol výsluch štatutára žalovaného. Žalovaný má za to, že žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu, keď odmietla nastúpiť a skutočne nenastúpila ako opatrovateľka do rodiny, ktorej žalovaný ako dodávateľ jej nástup prisľúbil, čím nielenže neuposlúchla jasný a priamy pokyn žalovaného ako svojho zamestnávateľa, ale naviac žalovanému spôsobila značné ťažkosti vedúce k strate rodiny p. B. X. ako klienta žalovaného. Dal do pozornosti súdu najmä úmysel žalobkyne, a to snahu obísť svojho zamestnávateľa, teda žalovaného, ktorý jej možnosť pracovať ako opatrovateľke v uvedenej rodine zabezpečil a túto prácu vykonávať priamo pre túto rodinu bez účasti žalovaného, čo je v príkrom rozpore s dobrými mravmi.
4. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Doplnil, že je toho názoru, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne nesprávne posúdil právny stav ako dôvod na ukončenie pracovného pomeru - hrubé porušenie pracovnej disciplíny, na základe ktorého s okamžitou platnosťou ukončil pracovný pomer. Nedostatky tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru vidí v skutočnosti, že v nadväznosti na dohodu o pracovnej činnosti, resp. jej prílohy č. 2 zo dňa 22.02.2017 bolo zmenené miesto pracovnej cesty, resp. zahraničnej služobnej cesty žalobkyne, ktorá mala začať 23.02.2017 v trvaní na neurčito, nakoľko to nie je v prílohe vypísané. Z doposiaľ nezistených dôvodov žalovaný zmenil miesto výkonu práce žalobkyne, keď ju akceptačným protokolom, ktorý odmietla podpísať, vyslal na zahraničnú pracovnú cestu do Kolína. Podľa zaužívanej súdnej praxe v prípadoch, keď zamestnanec odmietne podpísať takýto dodatok alebo akceptačný protokol, za predpokladu, že to malo charakter dodatku k predmetnej dohode, ktorým sa zmenilo miesto výkonu práce, nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, ale na podanie výpovede. Navyše v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru bola žalobkyňa práceneschopná, o čom žalovaného riadne informovala.
5. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia. Špeciálne poukázal na SMS komunikáciu medzi stranami sporu, z ktorej bezpochyby vyplýva, že žalobkyňa prisľúbila a vedela, že má nastúpiť na zahraničnú pracovnú cestu, avšak napriek urgenciám žalovaného tak neurobila. Predmetné konanie žalobkyne bolo žalovaným posúdené ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a z uvedeného dôvodu žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer v zmysle § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce okamžitým skončením pracovného pomeru.
6. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že od roku 2015 pracovala u žalovaného, keď rok pracovala ako živnostníčka, potom to zmenili na dohodu. Miestom výkonu práce bola Šaľa, ale bola vysielaná na pracovné cesty do Nemecka na opatrovanie seniorov. Bola vo viacerých rodinách, ale práca v rodine sa vždy skončila úmrtím pacienta. V tej poslednej rodine, čo je dohoda z februára 2017, to bola posledná rodina, v ktorej pracovala. V apríli 2017 jej zo spoločnosti žalovaného oznámili, že skončili zmluvu s rodinou R., nerozumela tomu, lebo tam žiadny problém nebol. Oznámili jej len, že hľadajú novú rodinu. Rodina sa aj našla, a to rodina B. X., ktorá sa nachádzala pri Kolíne, čo je o 650 km viacej, ako rodina doktora R.. Odmietla do tejto novej rodiny ísť z dôvodu, že je to veľmi ďaleko, už tam raz bola. Nebola to nová rodina a vždy tam boli finančné problémy s platením, aspoň jej to tak bolo uvádzané. K tomuto rozhodnutiu sa dostala po porade so svojimi synmi, nakoľko žije sama
s deťmi. Vedela, že v sprostredkovateľskej zmluve, ktorú podpísala ako živnostníčka pri nástupe do tejto spoločnosti so žalovaným, je pokuta. Zľakla sa a skontaktovala sa s právnikom, ktorý jej navrhol, aby sa so žalovaným dohodli. Vypracovaný návrh dohody nebol podpísaný. Medzitým ochorela a vyhodili ju po dvoch odpracovaných rokoch. Uviedla, že nikdy na ňu sťažnosť od rodiny nebola. To, že nenastúpila na spomínané miesto výkonu práce do Kolína odôvodnila tým, že jej nie je ľahostajné, ako ďaleko je vzdialené miesto výkonu práce, ako ďaleko je od rodiny a nie je ani najmladšia na toľko cestovania. Podľa predmetného akceptačného protokolu bolo miesto výkonu práce vzdialené cca 1.250 km. Nevedela presne uviesť dátum, kedy žalovanému oznámila, že nenastúpi na predmetné miesto. V rodine p. B. X. neskôr nepracovala, ani s touto rodinou nekomunikovala o prípadnom nástupe mimo pracovného pomeru so žalovaným. Počas spolupráce so žalovaným vykonávala činnosť iba v Nemecku. So žalovaným nemali dohodnutú maximálnu vzdialenosť miesta výkonu práce od jej bydliska. Keď v SMS komunikácii uvádzala, že komunikovala s partnerom žalovaného, mala na mysli partnerskú spoločnosť spolupracujúcu so žalovaným. O tom, kto je partner, by mal žalovaný vedieť, keď v SMS správe sám uviedol, že partner jej volal. Riadny výkon a plnenie pracovných povinností z dohody o pracovnej činnosti nepodmienila tým, že dôjde zo strany žalovaného k podpisu dohody o ukončení, do Kolína nechcela cestovať. Dohodu o ukončení potrebovala podpísať z dôvodu pokuty zo zmluvy o sprostredkovaní a uvidiac sumu sa zľakla, pretože to bola neprimeraná suma pre opatrovateľku. Keď nechcela vycestovať do Kolína, žalovaný jej dal najavo, že by ju takto pokutoval. Pokuta bola vo výške 8.000,- Eur. Predmetom dohody o ukončení, ktorá je spomínaná v SMS komunikácii, mala byť dohoda, že nedostane od agentúry pokutu. Malo ísť o ukončenie dohody o pracovnej činnosti aj sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pracuje na živnosť bez agentúry, ale trvá na vykonávaní práce u žalovaného v zmysle dohody o pracovnej činnosti.
7. Žalovaný, zastúpený konateľom, pri výsluchu uviedol, že celé to začalo tým, že žalobkyni ponúkli prácu v rodine X. minimálne dva týždne pred 12.05.2017 a celý čas ich nechala v tom, že nastúpi do tej rodiny. S rodinou dokonca telefonovala, nakoľko sa poznali. Štyri dni pred vycestovaním začala váhať či vycestovať alebo nie. Nakoniec mala požiadavku, že najprv chcela ukončiť dohodu, avšak s podmienkami žalovaný nesúhlasil, nakoniec súhlasila s tým, že vycestuje do rodiny X. a po jej návrate ukončia zmluvu. Rodina X., žalovaný aj partner počítali s tým, že žalobkyňa dňa 14.05.2017 nastúpi do tejto rodiny. V piatok 12.05.2017 mala podpísať akceptačný protokol, ale sa odmlčala, nekomunikovala, a keďže to bolo na poslednú chvíľu, žalovaný nemohol rodinu X. obsadiť. Doprava bola objednaná, všetko bolo zariadené a ona sa jednoducho odmlčala. Uvedenú rodinu žalovaný stratil, nevedel, čo má robiť. Porušila pracovnú disciplínu, tak pristúpil k skončeniu pracovného pomeru. Podotkol, že spomínaná pokuta môže byť jedine za to daná, keď vycestuje do rodiny bez vedomia žalovaného, súkromne. Toto bolo veľmi dôležité pre žalobkyňu, pretože žalovaný mal informácie, že chcela nastúpiť do tejto rodiny bez jeho agentúry. Preto jej podľa neho veľmi záležalo na tom, aby sa tie pokuty zrušili. Uviedol, že takmer stratil nemeckého partnera. Informácie o tom, že žalobkyňa chcela nastúpiť do rodiny X. bez vedomia žalovaného mal žalovaný od svojho partnera, ktorý mu volal, že má taký pocit, že žalobkyňa ich chce takto obísť a chce ísť do tejto rodiny pracovať bez ich agentúry. K pokute ďalej uviedol, že nebola stanovená pokuta za prípad, že zamestnanec zo subjektívnych dôvodov odmietne podpísať zmenu výkonu práce. Doklad o práceneschopnosti žalobkyne mu bol doručený v utorok 16.05.2017. Žalobkyňa sa odmlčala v deň, keď mala vycestovať, a to bolo zásadné. V rozhodnom čase, keď skončil pracovný pomer, nevedel, že je práceneschopná. Pri výsluchu uviedol, že si to pamätá tak, že v pondelok sa im žalobkyňa ozvala telefonicky alebo SMS, ale určite nie v piatok. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či žalovaný svojich zamestnancov vysiela do zahraničia podľa zmluvy na dobu neurčitú a potom ich zrazu vyzve na zmenu miesta výkon práce, uviedol, že keď prestane spolupracovať s danou rodinou, musí nájsť druhú, aby mohol zostať jeho zamestnancom. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadny zamestnanec nenastúpil do rodiny X. namiesto žalobkyne 14.05.2017, pretože nevedeli narýchlo nikoho zohnať a stratili rodinu. Sprostredkovateľská zmluva je podľa neho neplatná, nakoľko sa viazala na živnosť žalobkyne.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa, ktorá nie je právne vzdelaná, mala za to, že je tu daný súvis medzi dohodu o pracovnej činnosti a zmluvou o sprostredkovaní, nakoľko tieto zmluvy boli naraz v platnosti a mala za to, že zmluva o sprostredkovaní predstavuje akýsi kontrolný mechanizmus nad dohodou o pracovnej činnosti a že v prípade porušenia dohody o pracovnej činnosti môže byť sankcionovaná zmluvnou pokutou v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy. Bolo je to aj takto prezentované.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladú na pravde, nakoľko v predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný nijakým spôsobom neodkazoval na zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní poradenských a iných služieb a jednalo sa výhradne o okamžité skonč nie pracovného pomeru založeného dohodou o pracovnej činnosti.
10. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
11. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa sa svojvoľne rozhodla neplniť pracovné povinnosti z pracovnej zmluvy vzhľadom na vzdialenosť, kde tieto pracovné povinnosti mala vykonať, pričom poukázal na charakter tohto pracovného vzťahu, z ktorého jasne vyplýva, že žalobkyňa ako zamestnanec mala tieto pracovné povinnosti vykonávať podľa pokynov a potrieb žalovaného ako jej zamestnávateľa. Sama žalobkyňa uviedla, že pred nástupom do predchádzajúcej rodiny, kde vykonávala pracovné povinnosti, podpísala akceptačný protokol ako aj iné nevyhnutné prílohy. V prípade, keď to bezdôvodne a svojvoľne vykonať odmietla, žalovaný nemal inú možnosť, ako so žalobkyňou pracovný pomer ukončiť, a to okamžitým skončením pracovného pomeru, vzhľadom na konanie žalobkyne, ktoré nejde posúdiť inak, ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
12. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 14.10.2016, prílohu č. 2 k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 22.02.2017, ukončenie dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.05.2017, podací lístok, oznámenie o zotrvaní v pomere zo dňa 19.05.2017, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 12.05.2017, predžalobnú výzvu zo dňa 02.06.2017, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 09.06.2017, zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní poradenských a iných služieb zo dňa 14.10.2015.
13. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o dočasnom predelení osoby vykonávajúcej podpornú starostlivosť výpomoci v domácnosti zo dňa 05.05.2017, SMS komunikáciu, návrh prílohy č. 3 k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 10.05.2017, návrh akceptačného protokolu zo dňa 10.05.2017, osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 07.10.2015.
14. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, prednesmi právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, vykonal dokazovanie listinami a výsluchom sporových strán, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
15. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 14.10.2016 Dohodu o pracovnej činnosti, s dohodnutým druhom práce - pomocné práce v domácnosti, s miestom výkonu práce - L. XXXX/XA, XXX XX Š.. Deň začatia práce bol dohodnutý dňom 17.10.2016. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená na dobu určitú
- do 16.10.2017. Účastníci si dohodli aj rozsah pracovného času a odmenu. Podľa bodu 10. Dohody o pracovnej činnosti sa účastníci dohodli, že túto dohodu možno ukončiť okrem iného aj okamžitým skončením dohody z dôvodov, ktoré platia pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Medzi ďalšie dohodnuté podmienky bolo zahrnuté aj vyplácanie cestovných náhrad v prípade zahraničnej pracovnej cesty.
16. Podľa Prílohy č. 2 k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 22.02.2017 sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že zamestnanec bude vyslaný na zahraničnú služobnú cestu na základe dohody o pracovnej činnosti. Miestom výkonu práce bolo: Y.. B. R., O. F. XX, B., XXXXX O.. Zahraničná služobná cesta sa začínala dňa 23.02.2017, bez uvedenia dĺžky trvania.
17. Predmetom návrhu Prílohy č. 3 k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 10.05.2017 bolo vyslanie žalobkyne na zahraničnú služobnú pracovnú cestu, s miestom výkonu práce: B. X., E. XXX, Z., XXXXX O., so začiatkom zahraničnej služobnej cesty dňa 13.05.2017 v trvaní do 25.06.2017. Predmetný návrh bol podpísaný iba žalovaným, žalobkyňa návrh nepodpísala.
18. Z obsahu návrhu akceptačného protokolu zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že podpísaním akceptačného protokolu mali zmluvné strany (žalovaný a žalobkyňa označená ako záujemca o zamestnanie) potvrdiť, že po vzájomnej výmene informácií o pracovnej ponuke a podmienkach spolupráce, spoločne stanovili a obojstranne akceptovali termín nástupu do práce záujemcu o zamestnanie na 13.05.2017. Podpísaním akceptačného protokolu sa agentúra mala zaviazať uzatvoriť pracovnú zmluvu (resp. dohodu o
pracovnej činnosti) zo záujemcom o zamestnanie a za riadne vykonanú prácu mu vo výplatnom termíne t. j. vždy 30-teho nasledujúceho mesiaca po vykonaní dohodnutej pracovnej úlohy vyplatiť dohodnutú odmenu. Záujemca o zamestnanie mal podpísaním akceptovať pracovnú ponuku agentúry a svojím podpisom sa zaviazať nastúpiť v dohodnutom termíne t. j. v sobotu, 13.05.2017 na pracovnú pozíciu a v prípade porušenia tohto záväzku sa záujemca mal zaviazať uhradiť agentúre pokutu za porušenie akceptačného protokolu vo výške 350,- Eur. Predmetný návrh bol podpísaný iba žalovaným, žalobkyňa návrh nepodpísala.
19. Zmluvou o dočasnom pridelení osoby vykonávajúcej podpornú starostlivosť výpomoci v domácnosti uzavretou medzi žalovaným ako zhotoviteľom a pani B. X. ako objednávateľom dňa 05.05.2017 sa žalovaný zaviazal realizovať výkon podpornej výpomoci a starostlivosti v domácnosti B. X. vyslanou osobou, prípadne osobou vykonávajúcou podpornú starostlivosť výpomoci v domácnosti. Dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú od 14.05.2017.
20. Listom zo dňa 12.05.2017 označeným ako Ukončenie dohody o pracovnej činnosti žalovaný žalobkyni oznámil, že uzavretú dohodu o pracovnej činnosti podpísanú dňa 17.10.2016 končí okamžitým skončením dohody podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko nepodpísala akceptačný protokol a nenastúpi na prácu v dohodnutom termíne v akceptačnom protokole dňa 13.05.2017 na pracovnú pozíciu.
21. Listom zo dňa 19.05.2017 označeným ako Oznámenie o zotrvaní v pomere žalobkyňa žalovanému oznámila, že s predmetným okamžitým skončením pracovnej činnosti nesúhlasí a naďalej trvá na zotrvaní v pomere ako aj prideľovaní práce vyplývajúcej z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.10.2016.
22. Z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným súd zistil, že žalobkyňa mala záujem podpísať dohodu o ukončení.
23. Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 12.05.2017 súd zistil, že žalobkyňa bola od 12.05.2017 práceneschopná, schopná práce bola od 22.05.2017.
24. Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 07.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa má oprávnenie na vykonávanie živnosti Poskytovanie služieb pre rodinu a domácnosť, IČO: 50 010 841, s miestom podnikania: K. E. XXX/X, XXX XX K. D..
25. Dňa 14.10.2015 uzatvorili žalobkyňa, vystupujúca ako podnikateľ IČO: 50 010 841 ako objednávateľ so žalovaným ako poskytovateľom Zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní poradenských a iných služieb, ktorou sa poskytovateľ zaviazal, že bude po dohodnutú dobu sprostredkovať pre objednávateľa uzatváranie zmlúv o vykonávaní podpornej starostlivosti a výpomoci v domácnosti v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 16.10.2015
26. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
27. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa
osobitného predpisu. Ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí. Na splatnosť odmeny, výplatu odmeny a zrážky z odmeny sa primerane uplatnia ustanovenia § 129 až 132.
28. Podľa § 224 ods. 1 Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode, b) vykonávať práce osobne, c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení, d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, e) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
29. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
30. Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce, dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
31. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
32. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
33. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že Dohodou o pracovnej činnosti uzatvorenou dňa 14.10.2016 bol medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorený pracovnoprávny vzťah z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Na základe Dohody o pracovnej činnosti žalobkyňa vykonávala pomocné práce v domácnosti, v mieste výkonu práce, ktorým bolo sídlo žalovaného, od 17.10.2016. Súd mal preukázané platné uzatvorenie dohody o pracovnej činnosti v zmysle ustanovenia § 228a ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko dohoda bola uzatvorená písomne a bola v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. V dohode bol navyše dohodnutý spôsob jej skončenia, vrátane možnosti okamžitého skončenia dohody. O spôsobe ukončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu konkrétnym spôsobom boli teda účastníci zmluvne dohodnutí. Dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená na dobu určitú - do 16.10.2017. Listom zo dňa 12.05.2017 žalovaný žalobkyni oznámil, že uzavretú dohodu o pracovnej činnosti podpísanú dňa 17.10.2016 končí okamžitým skončením dohody podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Na
okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti reagovala žalobkyňa listom zo dňa 19.05.2017, ktorým žalovanému oznámila, že s predmetným okamžitým skončením pracovnej činnosti nesúhlasí a naďalej trvá na zotrvaní v pomere ako aj prideľovaní práce.
35. Na skončenie dohody o pracovnej činnosti sa nevzťahuje iba právna úprava o skončení pracovného pomeru spôsobmi uvedenými v ustanovení § 59 Zákonníka práce; neplatnosť skončenia dohody o pracovnej činnosti však môžu zamestnanec i zamestnávateľ uplatniť na súde na základe ustanovenia § 228a ods. 2 prvá veta Zákonníka práce spôsobom, ktorý pre výkon práce v pracovnom pomere upravuje ustanovenie § 77 Zákonníka práce, v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy mala práca konaná na základe dohody o pracovnej činnosti skončiť týmto rozviazaním (sp. zn 21 Cdo 1633/2009, SJ č. 8/2011, s. 633 (ČR). V súlade s uvedeným sa aj v prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia dohody o pracovnej činnosti musí súd prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti bolo doručené žalobkyni zo strany žalovaného dňa 12.05.2017. Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti na súd dňa 12.07.2017, čiže v zákonnej, dvojmesačnej lehote. Súd preto ďalej skúmal, či dôvod okamžitého skončenia, uvedený žalovaným v listine o okamžitom skončení dohody o pracovnej činnosti, bol dôvodom na okamžité skončenie dohody pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
36. Žalovaný ako zamestnávateľ mienil okamžite skončiť dohodu o pracovnej činnosti so žalobkyňou z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko nepodpísala akceptačný protokol a nenastúpi tak na prácu v dohodnutom termíne v akceptačnom protokole dňa 13.05.2017 na pracovnú pozíciu. Okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti zo strany zamestnávateľa je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnávateľ môže okamžite skončiť dohodu o pracovnej činnosti so zamestnancom, len ak to bolo dohodnuté na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa dohody o pracovnej činnosti strany mali túto možnosť okamžitého skončenia dohody z dôvodov, ktoré platia pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, výslovne dohodnutú. Na okamžité skončenie dohody však musel mať žalovaný dôvod predpokladaný niektorým z dvoch taxatívne uvedených dôvodov v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
37. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa akceptačný protokol, na ktorý odkazuje žalovaný v okamžitom skončení, nepodpísala. Súd preto skúma, či tento označený dôvod okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti predstavoval závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje, podlieha posúdeniu súdom a závisí od okolností konkrétneho prípadu. V zmysle súdnej praxe iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru ak táto bola prijatá.
38. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc zo závažnosti jeho následkov pre zamestnanca, preto v praxi by sa k nemu malo pristupovať len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry českých súdov je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po
zohľadnení všetkých okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (5 Cdo 74/2008). Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. (21 Cdo 1252/2002).
39. Vzťahy založené na dohodách podľa § 223 Zákonníka práce sú vzťahmi obdobnými ako je pracovný pomer, a aj keď právna úprava týchto vzťahov vznikajúcich na základe dohody o pracovnej činnosti je voľnejšia ako pri pracovnom pomere, je potrebné na takéto pracovné vzťahy použiť všeobecné ustanovenia Zákonníka práce (prvá časť) a ďalej ustanovenia, o ktorých to Zákonník práce výslovne ustanovuje v § 223 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa judikátu NS R 27/1980, na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno analogicky použiť ustanovenia Zákonníka práce upravujúce práva a povinnosti z pracovného pomeru okrem tých, na ktoré právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výslovne odkazuje. Základné povinnosti zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorých porušenie môže byť sankcionované, vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Správanie zamestnanca, ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, nemožno posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Povinnosti zamestnanca pri výkone práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú demonštratívne v ustanovení § 224 ods. 1 Zákonníka práce.
40. Pojem pracovná disciplína nie je v Zákonníku práce presne definovaná. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru, lebo je základnou a neodlučnou súčasťou riadenia spoločenských pracovnoprávnych vzťahov. Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.01.2004, sp. zn. 3 Cdo 63/2003).
41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala so žalovaným v dohode o pracovnej činnosti dohodnuté miesto výkonu práce v sídle žalovaného. V konaní bolo tiež zistené, že žalovaný žalobkyňu vyslal na základe prílohy č. 2 k dohode o pracovnej činnosti na zahraničnú služobnú cestu do rodiny Y.. B. R. v Nemecku. Keď žalobca ukončil spoluprácu s uvedenou rodinou, mal záujem opätovne vyslať žalobkyňu na základe návrhu prílohy č. 3 k dohode o pracovnej činnosti a návrhu akceptačného protokolu do rodiny B. X. v Nemecku, avšak žalobkyňa predmetný návrh prílohy č. 3 ani návrh akceptačného protokolu nepodpísala.
42. Pracovnoprávne nároky a povinnosti zamestnávateľa voči tzv. dohodárom (zamestnancom pri výkone práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) upravuje deviata časť Zákonníka práce. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú všetky ustanovenia Zákonníka práce, a to aj napriek tomu, že dohodár sa považuje podľa § 11 Zákonníka práce za zamestnanca. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 223 ods. 2 Zákonníka práce, tento zákon sa na zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody o pracovnej činnosti, čo je aj prípad žalobkyne, vzťahuje len pokiaľ ide o tie ustanovenia Zákonníka práce, o ktorých to tento zákon sám ustanovuje. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú iba ustanovenia prvej časti (všeobecné ustanovenia) a ďalšie taxatívne vymedzené ustanovenia ostatných častí Zákonníka práce. Základné povinnosti zamestnávateľa voči dohodárom sú vymedzené v § 224 ods. 2 Zákonníka práce. Z týchto povinností a ani z vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa na dohodárov vzťahujú podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, nevyplýva pre zamestnávateľa možnosť vyslať dohodára na nevyhnutne potrebné obdobie na pracovnú cestu (§ 57 Zákonníka práce) ani povinnosť poskytovať dohodárom cestovné náhrady (§ 145 ods. 1 Zákonníka práce). Po splnení podmienok ustanovených v Zákonníku práce a v zákone o cestovných náhradách zamestnávateľ však môže aj dohodárom poskytovať cestovné náhrady (§ 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté. V dohode o pracovnej činnosti zo dňa 14.10.2016 mali strany dohodnuté vyplácanie cestovných náhrad v prípade zahraničnej pracovnej cesty. Táto skutočnosť však v kontexte vyššie uvedeného neznamená, že žalovaný mal vynútiteľný nárok voči žalovanej, aby podpísala návrh dohody, na základe ktorej by mala nastúpiť na zahraničnú služobnú cestu. Ako už bolo uvedené, právna práva vysielania zamestnancov na pracovnú cestu upravená v ustanovení § 57 Zákonníka práce, sa na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nevzťahuje. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom, čo neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Vyhodnotením vyššie zmieneného nemožno za žiadnych okolností dospieť k záveru, že by konanie žalobkyne, ktorá odmietla podpísať akceptačný protokol o súhlase s vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu (aj keby to bola bývala ústne niekedy prisľúbila), predstavovalo porušenie pracovnej disciplíny.
43. Po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu vo vyššie naznačenom kontexte súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie žalobkyne za danej skutkovej situácie nielenže nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti v intenciách ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ale súd nepodpísanie akceptačného protokolu vôbec nevyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, na základe čoho súd posúdil okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti zo strany žalovaného zamestnávateľa zo dňa 12.05.2017 ako neplatné. Súd navyše podotýka, že v zmysle predloženého akceptačného protokolu malo dôjsť k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, resp. dohody o pracovnej činnosti so záujemcom o zamestnanie, čo kategoricky vylučuje, že nepodpísaním akceptačného protokolu by mohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny v existujúcom pracovnoprávnom vzťahu. V zmysle článku 2 Základných zásad Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa, čo reflektuje zásadu zmluvnosti v pracovnom práce. Zároveň sa nemožno stotožniť so sankcionovaním žalobkyne okamžitým skončením pracovnoprávneho vzťahu v intenciách zdôvodnenia žalovaného v písomnom vyjadrení v tom zmysle, že v podstate mala byť takto sankcionovaná za to, že žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť zo skôr uzatvorenej zmluvy s rodinou B. X., ktorou prisľúbil nástup vyslanej osoby do rodiny. Tiež sa nemožno v danom prípade stotožniť ani s názorom žalovaného, že nepodpísaním akceptačného protokolu žalobkyňa neuposlúchla pokyn žalovaného, keďže v prípade potreby súhlasu druhej zmluvnej strany a vzájomnej dohody nemožno hovoriť o pokyne.
44. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti so žalobkyňou, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie dohody o pracovnej činnosti zo strany žalovaného datované dňa 12.05.2017 ako neplatné.
45. Pokiaľ ide o práceneschopnosť žalobkyne v čase okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti, táto skutočnosť bola v danej veci bezpredmetná, nakoľko ochranná doba neplatí v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. pracovnoprávneho vzťahu v danom prípade. Ohľadom Zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní poradenských a iných služieb uzatvorenej dňa 14.10.2015 medzi žalobkyňou vystupujúcou ako podnikateľka, živnostníčka a žalovaným súd uvádza, že uvedená zmluva bola napriek opačnému názoru právneho zástupcu žalobkyne v tomto konaní bezpredmetná, nakoľko právnym základom tohto sporu bola dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 14.10.2016. Z tohto dôvodu sa súd bližšie k uvedenej zmluve nevyjadruje, ani k zmluvnej pokute v nej upravenej, avšak ohľadom na tvrdenia žalovaného, že táto zmluva je neplatná, súd považuje za potrebné doplniť, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, strany sporu neuvádzali, že by zmluva zanikla a žalobkyňa naďalej podľa svojho vyjadrenia vykonáva živnosť. V konaní vyšlo najavo, že žalobkyňa chcela aj túto zmluvu ukončiť dohodou, na čom sa však so žalovaným nedohodli. Z uvedenej zmluvy však vyplýva, že zmluvu možno vypovedať aj bez uvedenia dôvodu.
46. Ak zamestnanec so skončením dohody o pracovnej činnosti okamžitým skončením nesúhlasí, musí neplatnosť skončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru zákonodarca rozlišuje dva prípady, t. j. prípad, keď zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a druhý prípad, pokiaľ zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnaní. Pokiaľ má zamestnanec záujem na ďalšom zamestnaní, zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, v tomto prípade dohody o pracovnej činnosti. Po doručení okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, rovnako tak na pojednávaní uviedla, že trvá na vykonávaní práce u žalovaného v zmysle dohody o pracovnej činnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný ako zamestnávateľ skončil neplatne dohodu o pracovnej činnosti okamžite a žalobkyňa ako zamestnanec mu oznámila, že trvá na tom, aby naďalej vykonávala prácu, jej pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti sa doručením okamžitého skončenia neskončil, ale trval ďalej v zmysle dohody o pracovnej činnosti do 16.10.2017, keďže dohoda o pracovnej činnosti bola dohodnutá na dobu určitú (zároveň aj podľa ustanovenia § 228a ods. 3 Zákonníka práce sa dohoda o pracovnej činnosti uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov). Pracovnoprávny vzťah založený dohodu o pracovnej činnosti tak skočil uplynutím doby (rovnako v zmysle bodu 10. dohody o pracovnej činnosti dohoda skončí uplynutím času, na ktorý bola dohodnutá). Nakoľko pracovnoprávny vzťah skončil uplynutím doby, súd žalobu v časti určenia, že pracovnoprávny vzťah (žalobkyňou nesprávne označený ako pracovný pomer) trvá, zamietol.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 50 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 50 %, keď žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti a určenia, že pracovnoprávny vzťah trvá, teda celkovo si žalobkyňa podanou žalobou uplatnila dva nároky, resp. žaloba obsahovala dva samostatné žalobné návrhy (petity), pričom súd vyhovel žalobkyni len v časti jedného žalobného návrhu (určenia neplatnosti okamžitého skončenia dohody o pracovnej činnosti zo dňa 12.05.2016) a v časti druhého žalobného návrhu (určenia, že pracovnoprávny vzťah trvá) súd žalobu zamietol. V zamietajúcej časti žaloby bol preto úspešný žalovaný. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci (každá zo strán bola úspešná v rovnakej časti) súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.