Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: AJCOR RECYCLING, spol. s r.o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, 945 01 Komárno, IČO: 36 614 262, zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104474373/2016 zo dňa 13.12.2016, takto

rozhodol:

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104474373/2016 zo dňa 13.12.2016 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103458789/2016 zo dňa 07.07.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, ktorého súčasťou je aj spis správcu dane, správny súd zistil, že na základe oznámenia zo dňa 07.02.2011 o výkone daňovej kontroly, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2011, správca dane začal dňa 02.03.2011 daňovú kontrolu u žalobcu a jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Dňa 03.03.2011 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, z ktorej vyplýva, že v dňoch 02.03.2011 a 03.03.2011 predložil správcovi dane v nej uvedené doklady. Ďalšie účtovné dáta uložené na technickom nosiči dát boli správcom dane prevzaté dňa 23.03.2011.

2. Rozhodnutím zo dňa 18.07.2011, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 05.08.2011, správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa 28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, a to až do dňa obdržania odpovede na predmetné žiadosti. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná rakúskej finančnej správe, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia december 2010 a spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG so sídlom v Rakúsku, ktorá mala byť dodávateľom tovaru (medené katódy) pre žalobcu.

3. Žiadosťou zo dňa 13.03.2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný žiadosti vyhovel, čo oznámil správcovi dane prípisom zo dňa

19.03.2013, ktorý mu bol doručený dňa 02.04.2013. Upovedomenie správcu dane zo dňa 17.04.2013 o predĺžení lehoty a dôvodoch predĺženia bolo doručené žalobcovi dňa 07.05.2013.

4. Prípisom zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

5. Rozhodnutím zo dňa 26.06.2013, doručeným žalobcovi v ten istý deň, správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí (v počte sedem) zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií s tým, že kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do dňa obdržania odpovede na predmetné žiadosti a v konaní sa bude pokračovať po uplynutí lehoty, na ktorú bola daňová kontrola prerušená. V spise sa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe, ktorá sa týkala spoločnosti MARTIN METALS Kft., ktorá mala byť vystavená žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť MARTIN METALS Kft. za 3. štvrťrok 2010.

6. V podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.04.2016.

7. Výzvou zo dňa 18.04.2016 správca dane žalobcu vyzval, aby sa za zdaňovacie obdobie september 2010 písomne vyjadril a predložil doklady a dôkazy k výkonu daňovej kontroly na preukázanie dôvodnosti: A - odpočítanie dane: IALOMITA s. r. o., Trenčianska 30, 921 09 Bratislava, na základe dodávateľských faktúr: č. 006-2010 zo dňa 05.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo: 25,180 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 38 266,- eur, DPH (19 %): 7 270,54 eura a č. 007-2010 zo dňa 23.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo: 25 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 27 998,46 eura, DPH (19 %): 7 219,71 eura, B - dodanie tovaru § 8: INNOVEX s. r. o., Baštová 2301/16, 945 01 Komárno, IČO: 36 847 224, na základe odberateľských faktúr: č. 2010/018 zo dňa 03.09.2010, názov tovaru: olovené ingoty, množstvo: 25,175 t, cena MJ: 1 550,- eur, základ dane: 39 021,25 eura, DPH (19 %): 7 414,04 eura; č. 2010/019 zo dňa 22.09.2010, názov tovaru: olovené ingoty, množstvo: 24,999 t, cena MJ: 1 550,- eur, základ dane: 38 748,45 eura, DPH (19 %): 7 362,21 eura.

8. Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 22.04.2016, pričom k zdaňovaciemu obdobiu september 2010 uviedol: A/ odpočítanie dane: a/ cez internet, spoločnosť Ajcor Recycling zastupoval konateľ P.. E. D., spoločnosť IALOMITA s. r. o. zastupoval p. N. R., b/ tovar bol dodaný do Komárna, c/ ŠPZ vozidiel sú uvedené na dodacích listoch, d/ neviem, kde bol tovar naložený, tovar bol vyložený v Komárne, neviem, kto bol pri nakládke tovaru, pri vykládke bol p. D. zo spoločnosti Ajcor Recycling a p. R. alebo šofér dodávateľa, vykládka sa uskutočnila pomocou vysokozdvižného vozíka, tovar za dodávateľa odovzdal šofér alebo konateľ, za spoločnosť Ajcor Recycling tovar prevzal P.. D., e/ predmetný tovar bol predaný v deň dodania, f/ nakúpený tovar bol predaný spoločnosti INNOVEX s. r. o., IČO: 36 847 224, h/ ako som Vás ústne informoval, pri osobnom preberaní výzvy dňa 18.04.2016, dokumenty budem mať možnosť dodať až neskôr; B/ dodanie tovaru: a/ cez internet, odberateľa zastupoval konateľ, spoločnosť Ajcor Recycling zastupoval p. D., b/ viď faktúry, dodacie listy a daňové doklady nachádzajúce sa na DÚ Nitra, pobočka Komárno, c/ spoločnosť Ajcor Recycling nezabezpečovala prepravu, d/ dodávateľ dodal tovar priamo nášmu odberateľovi do Komárna, za spoločnosť Ajcor Recycling tovar odovzdával p. Horváth, tovar za spoločnosť INNOVEX prevzal p. Németh.

9. Dňa 31.05.2016 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Z

predmetného protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane ako dôkaz získaný v súvislosti s iným konaním využil aj protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9410402/1/324303/2012/Jak, Kel zo dňa 02.03.2012 za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 u daňového subjektu INNOVEX s.r.o., Letná 22, 945 01 Komárno, IČO: 36 847 224. Správca dane k zdaňovaciemu obdobiu september 2010 uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v tomto zdaňovacom období nadmerný odpočet vo výške 2 012,98 eura a uplatnil si odpočítanie dane celkom vo výške 16 884,23 eura, a to predovšetkým na základe dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa IALOMITA s.r.o., Trenčianska 30, 921 09 Bratislava, DIČ: 2023008944, č. 006-2010 zo dňa 05.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo: 25,180 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 38 266,- eur, DPH (19 %): 7 270,54 eura a č. 007-2010 zo dňa 23.09.2010, názov tovaru: Pb ingoty, množstvo: 25 t, cena MJ: 1 520,- eur, základ dane: 27 998,46 eura, DPH (19 %): 7 219,71 eura. Vychádzajúc z vyjadrenia kontrolovaného zdaňovacieho subjektu zo dňa 22.04.2016 správca dane konštatoval, že mu neboli predložené žiadne nové dokumenty požadované správcom dane. Daňový subjekt nepredložil okrem svojich vyjadrení nové dôkazy a doklady potvrdzujúce pôvod tovaru deklarovaný na predmetných dodávateľských faktúrach. Zdokumentované zistenia vyplývajúce z odpovede na dožiadanie od Daňového úradu Bratislava súvisiace s preverovaním zdaniteľných obchodov realizovaných daňovým subjektom IALOMITA s.r.o. v zdaňovacích obdobiach september, október a november 2010 vyvracia vierohodnosť a preukázateľnosť dokladov. Ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba, nespolupracuje, nekomunikuje alebo svojím konaním znemožňuje správcovi dane vykonať preverovanie, je sám nevierohodný a nie je možné prijať takýto doklad ako dôkazný prostriedok, lebo jeho pôvodca (dodávateľ) je nevierohodný daňový subjekt. Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukázateľný, lebo nie je možné pravdivosť a správnosť údajov v ňom uvedených preveriť v preukázateľnom účtovníctve daňového subjektu a v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH. Každú dodávateľskú faktúru je potrebné považovať za účtovný záznam každého podnikateľského subjektu, a preto k jeho prevereniu je potrebné preveriť účtovníctvo daňového subjektu IALOMITA s.r.o. Ak z dôvodu nekontaktnosti tohto daňového subjektu nie je možné jeho účtovníctvo preveriť, nie je možné dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou IALOMITA s.r.o. pre spoločnosť AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. považovať za vierohodné, pretože nie je možné preveriť, či daňový subjekt IALOMITA s.r.o. má vôbec takéto doklady vo svojom účtovníctve zaúčtované a uvedené v záznamoch vedených v zmysle § 70 zákona o DPH, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že daňový subjekt IALOMITA s.r.o. za zdaňovacie obdobie september 2010 nepodal daňové priznanie. Je možné sa domnievať, že daňový subjekt IALOMITA s.r.o. vôbec nemusel doklady, ktoré boli predložené kontrolovaným daňovým subjektom AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. vystaviť, alebo mohli tieto doklady obsahovať úplne iné údaje. Pôvod a existencia tovaru tak, ako je to deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľa IALOMITA s.r.o., nebolo možné preveriť. Na základe uvedených skutočností je možné sa domnievať, že nekontaktný daňový subjekt nevyvíja podnikateľskú činnosť, alebo sa vyhýba kontrole správcom dane z dôvodu, že jeho účtovníctvo nie je preukázateľné alebo že ním predávaný tovar nie je zdanený. Pokiaľ nie je možné u daňového subjektu IALOMITA s.r.o. preveriť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom AJCOR RECYCLING spol. s r.o. a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázateľné. Doklad sám o sebe nepreukazuje, že sa tento obchod uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. Na základe vyššie zistených skutočností správcom dane z dodávateľských faktúr nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie dane, nakoľko menované daňové subjekty reálne nepotvrdili žiadne dodanie tovaru, ktorý mohol byť predmetom ďalšieho predaja. Kontrolou predložených dokladov a vykonaným rozsiahlym zisťovaním správcu dane bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, nakoľko nepredložil doklady a dôkazy, ktorými by reálne preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Nepreukázal vierohodnosť skutočností, ktoré uviedol počas daňovej kontroly a skutočností uvedených v daňovom priznaní. Protokol bol prerokovaný so zástupcom žalobcu dňa 29.06.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

10. Dňa 07.07.2016 vydal správca dane dodatočný platobný výmer v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým

vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 14 490,25 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 s tým, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet v sume 2 012,98 eura a daňovou kontrolou bola zistená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 12 477,27 eura, čo je rozdiel dane v sume 14 490,25 eura.

11. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré doplnil dodatočne v podaní zo dňa 27.09.2016.

12. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.12.2016 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 104474373/2016 zo dňa 13.12.2016 žalovaný rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 14 490,25 eura, a to na základe dodávateľských faktúr č. 006-2010 zo dňa 05.09. 2010, základ dane: 38 266,- eur, DPH (19 %): 7 270,54 eura, spolu 45 536,54 eura a č. 007-2010 zo dňa 23.09.2010, základ dane: 27 998,46 eura, DPH (19 %): 7 219,71 eura, spolu 35 218,17 eura, vystavených dodávateľom IALOMITA s.r.o., Trenčianska 30, 921 09 Bratislava, IČO: 45 486 930, DIČ: 2023008944. Predmetom každej faktúry je tovar špecifikovaný ako Pb ingoty. Tovar nie je bližšie špecifikovaný a kontrolovaný daňový subjekt neposkytol jeho bližšie technické či chemické parametre. Žalovaný v súvislosti s odvolaním žalobcu uviedol, že ho možno rozdeliť do štyroch častí. V prvej a druhej časti žalobca stručne zhrnul priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a citoval niektoré zákonné ustanovenia procesnoprávneho zákona č. 511/1992 Zb. a Ústavy SR. Následne podal svoje námietky k vybraným tvrdeniam správcu dane. Zásadná námietka sa týkala zaťaženia kontrolovaného daňového subjektu neprimeraným dôkazným bremenom a nesprávneho postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 15 ods. 6, písm. d), e) zákona č. 511/1992 Zb. o povinnosti predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a povinnosti predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Kontrolovaný daňový subjekt tvrdil, že právo odpočítania dane si uplatnil na základe predložených dodávateľských faktúr. Avšak formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, a to vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte aj v subjekte. S ohľadom na uvedené správca dane viedol dokazovanie, cieľom ktorého bolo overiť, či formálne deklarované tvrdenia zodpovedajú aj reálnym tvrdeniam. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že skutočnosti uvedené na dodávateľských faktúrach zodpovedajú reálnemu plneniu zo strany dodávateľa a ak vierohodnosť listinných dôkazov nebola potvrdená, nebolo možné uznať právo na odpočítanie dane z nich uplatnené. Na základe § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. je hodnotenie dôkazov plne v kompetencii správcu dane a žalovaný sa s jeho postupom, najmä s ohľadom na zabezpečené dôkazy, plne stotožnil. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt na výzvu správcu dane reagoval, avšak nepredložil mu nijaké nové doklady a dôkazy a svoje vyjadrenia k otázkam správcu dane poňal všeobecne a často bez snahy čo najúplnejšie objasniť skutkový stav. Vo svojej odpovedi na výzvu predložiť dôkazy kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že dokumenty bude mať možnosť dodať až neskôr. Z uvedeného vyjadrenia nie je zrejmé, kde sa dokumenty nachádzajú, čo je dôvodom ich nepredloženia, resp. aká je príčina, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal svoje tvrdenia. Na základe tejto informácie správca dane ani pri najlepšej vôli nemal možnosť viesť ďalšie dokazovanie. U kontrolovaného daňového subjektu bola kontrola začatá dňa 02.03.2011, protokol z daňovej kontroly vydaný dňa 31.05.2016 a prerokovaný bol dňa 29.06.2016, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalovaný konštatoval, že správca dane za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti využil dostatočne všetky možnosti, ktoré mu zákonné predpisy umožňujú, čoho dôkazom je postup správcu dane uvedený v dodatočnom platobnom výmere. Kontrolovaný daňový subjekt odmietal extenzívne dôkazné bremeno a jeho rozširovanie na všetky, resp. akékoľvek skutočnosti, teda i tie, ktoré sa týkajú úplne iných subjektov. Odvolací orgán v tejto súvislosti konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na preukázanie svojich obchodných vzťahov so spoločnosťou IALOMITA s.r.o. Kontrolovaný daňový subjekt

odmietal zodpovednosť za konanie svojho priameho dodávateľa, ktorého si sám vybral a s ktorého vierohodnosťou sa spája právo na odpočítanie dane. Správca dane vykonal u deklarovaného dodávateľa IALOMITA s.r.o. dokazovanie, na základe ktorého je zrejmé, že táto spoločnosť dodanie tovaru ani nepriznala ani nepotvrdila. Konateľ tejto spoločnosti mal vedomosť o tom, že sa v danej veci vedie dokazovanie. Na ústne pojednávanie vo veci bol opakovane predvolávaný. Aj napriek tomu, že ako korektný obchodný partner mal N. R. možnosť v danej veci predložiť doklady a dôkazy a poskytnúť k nim vysvetlenia, toto neurobil a k správcovi dane sa nedostavil. Správca dane nezaťažil kontrolovaný daňový subjekt neprimeraným dôkazným bremenom a nepožadoval preukazovať skutočnosti týkajúce sa ďalších daňových subjektov. Správca dane použil všetky jemu známe prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a tieto dôkazy neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke rozloženia dôkazného bremena kontrolovaný daňový subjekt citoval rozsudky ESD a Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 v časti, že daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s opisom druhu a ceny dodávaných tovarov a služieb od dodávateľa. Významným znakom pre posúdenie zhody, resp. nezhody s daným prípadom je skutočnosť, že v prípade kontrolovaného daňového subjektu nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia v takej hodnote, objeme, druhu a kvalite, ako to kontrolovaný daňový subjekt tvrdí a už vôbec nie fakt, že kontrolovaný daňový subjekt týmto materiálnym plnením disponoval. V súvislosti s rozsudkom ESD C-277/14 PPHU Stehcemp zo dňa 22.10.2015 kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že on ako daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočte, má postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle šiestej smernice, že tovar skutočne prijal, za dodaný tovar zaplatil a dodaný tovar uvedený na faktúrach vystavených spoločnosťou IALOMITA s.r.o. použil na výstupe na potreby svojich zdaniteľných plnení. Žalovaný v tejto súvislosti poznamenal, že pre uznanie práva na odpočítanie dane nie je postačujúce, aby dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti z toho titulu nebolo možné vylúčiť, ale je potrebné tieto skutočnosti relevantne preukázať. Kontrolovaný daňový subjekt navrhol zrušenie dodatočného platobného výmeru z dôvodu, že k odvolaniu predložil dôkazy, ktoré v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z objektívnych príčin neboli uplatnené, a ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je novým dôkazom len fotodokumentácia - fotografie hranolov neusporiadane uložených na paletách a previazaných bezpečnostnou páskou. Na ich základe však nie je možné identifikovať špecifický znak, ktorý by konkretizoval, o aký tovar ide a ku ktorej dodávke sa viaže. Keďže kontrolovaný daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti IALOMITA s.r.o. a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie dodatočného platobného výmeru a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

14. V obsiahlej žalobe doručenej správnemu súdu dňa 06.03.2017 žalobca popísal skutkový stav (priebeh daňovej kontroly z časového hľadiska) a v žalobných dôvodoch (VI. časť žaloby) namietal porušenie princípu proporcionality, porušenie zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, porušenie povinnosti vysporiadať sa s jeho námietkami k tvrdeniam správcu dane uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane, porušenie povinnosti vykonať dokazovanie a porušenie princípu dvojinštančnosti konania.

15. K porušeniu princípu proporcionality žalobca uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia a túto lehotu je možné predĺžiť len z dôvodov uvedených v § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom poukazoval na príslušné ustanovenia tohto zákona. V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), je lehota na poskytovanie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom takto ustanovená lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať. Predmetné nariadenie je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. V prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa vyššie citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 môže správca dane prerušiť výkon daňovej kontroly, ale informácie, ktorých získanie bolo

dôvodom prerušenia kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehote troch mesiacov odo dňa podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správca dane je povinný pokračovať v konaní v zmysle § 61 ods. 4 citovaného zákona aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Ustanovenie § 61 tohto zákona umožňuje prerušiť daňovú kontrolu len vo väzbe na podmienky ustanovené osobitným predpisom, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010, ktoré jednoznačne stanovuje lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke troch mesiacov odo dňa podania žiadosti. Uvedené nariadenie neumožňuje správcovi dane nekonať a nepokračovať vo výkone daňovej kontroly. Porušením zákonných lehôt zo strany správnych orgánov by dochádzalo k neprimeraným zásahom do práv daňových subjektov a teda k porušeniu lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly. Nedodržanie lehoty troch mesiacov na poskytnutie informácií dožiadaným správnym orgánom nemôže byť dôvodom na neukončenie daňovej kontroly v zákonnej lehote, teda do jedného roka odo dňa jej začatia. Správca dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.07.2011, a to od 05.08.2011 do 05.03.2013 a ďalej bola prerušená rozhodnutím zo dňa 26.06.2013 od tohto dňa až do 30.03.2016. V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 mali byť požadované informácie poskytnuté v prvom prípade do 05. 11. 2011 a v druhom prípade do 26.09.2013 a po týchto dátumoch bol správca dane povinný pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. V predmetnej veci bola daňová kontrola ukončená dňa 29.06.2016, teda celkovo trvala 1 946 dní, vrátane jej prerušenia v trvaní 1 590 dní, v dôsledku čoho nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade, ak použitý bol, celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, 3Sžf/73/2008, 3Sžf/9/2007) a nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 24/2010-57.

16. K porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní žalobca uviedol, že je právom kontrolovaného daňového subjektu mať možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam priebežne, teda počas celého výkonu daňovej kontroly, a preto je nevyhnutné, aby bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o zistených skutočnostiach. Táto povinnosť správcu dane vyplýva zo zásady súčinnosti správcu dane a daňového subjektu. V predmetnej veci žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly nebol informovaný o žiadnej skutočnosti zistenej správcom dane v priebehu daňovej kontroly, v dôsledku čoho potom protokol z tejto kontroly neobsahuje vyjadrenie žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu k zisteným skutočnostiam a zároveň neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol žalobca predložiť v priebehu daňovej kontroly v prípade, ak by bol priebežne informovaný o skutočnostiach zistených správcom dane. Protokol o daňovej kontrole teda neobsahuje zákonné náležitosti, v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 47 písm. h), i) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôkazy, ktoré správca dane uvádza v protokole z daňovej kontroly, získal postupne v priebehu rokov 2013 až 2016, teda mohol o jednotlivých zistených skutočnostiach žalobcu informovať. V dôsledku neinformovania žalobcu, resp. nečinnosťou správcu dane žalobca nemohol uplatniť právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, resp. mu boli upreté i ďalšie práva.

17. V súvislosti s namietaným porušením povinnosti správcu dane vysporiadať sa s námietkami žalobcu k tvrdeniam správcu dane uvedeným v jeho rozhodnutí, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a taktiež aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11. Uviedol, že správca dane nemôže od kontrolovaného daňového subjektu požadovať predloženie dôkazu, ktorého získanie nie je v možnostiach kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca disponoval materiálnym plnením a mal k tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy s opisom druhu a ceny dodávaného tovaru. Žalobca splnil svoje dôkazné bremeno, keď predložil všetky dôkazy, ktoré ustanovuje zákon a ktoré bol schopný a oprávnený vykonať. Ak odvolací orgán uvádza, že sa stotožňuje s názorom správcu dane, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že dodávateľ tovaru dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt ani nepriznal ani nepotvrdil, je povinný preukázať, že existuje objektívne preukázaná skutočnosť, že konaním spoločnosti IALOMITA došlo k podvodu na DPH a súčasne, že spoločnosť AJCOR RECYCLING vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, a to bez toho, aby sa od spoločnosti AJCOR RECYCLING vyžadovali overenia, ktoré jej neprináležia, pričom platí, že existencia predmetnej skutočnosti môže byť preukázaná len rozhodnutím vnútroštátneho

súdu v danej veci. Nakoľko judikatúra SD EÚ striktne vyžaduje, aby pri zamietnutí práva na odpočet dane z dôvodu účasti na podvodnom konaní bolo jednoznačne objektívne preukázané, že nadobúdateľ tovaru vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, v tomto prípade nie je možné aplikovať predmetné závery, nakoľko nie je naplnený znak:

- jednoznačnosti, t. j. FR SR tvrdí, že IALOMITA je nekontaktná osoba, a preto nemohlo preveriť skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru, teda ide o predpoklad, že došlo k podvodu a nie o jednoznačne preukázanú skutočnosť rozhodnutím súdu, ani

- objektívnosti, t. j. správca dane ani odvolací orgán sa nevysporiadal s vykonanými dôkazmi, ktoré preukazujú aktívne konanie spoločnosti IALOMITA a nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník. Žiaden subjekt nezodpovedá za konanie svojho obchodného partnera, za jeho konanie zodpovedá konateľ, resp. štatutárny orgán spoločnosti. Z dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly, ako aj z dokazovania správcu dane vyplýva, že odberateľ AJCOR RECYCLING a dodávateľ spoločnosť IALOMITA jednoznačne deklarovali, že kupujúci AJCOR RECYCLING mal reálnu možnosť nakladať s dodaným tovarom ako vlastník, a to v mieste, na ktorom sa zmluvné strany dohodli a kupujúci ALCOR RECYCLING deklaroval prijatie ponuky predávajúceho nakladať s tovarom ako s vlastným, čo je preukázané ďalším nakladaním s tovarom na účely jeho zdaniteľných plnení. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnosť AJCOR RECYCLING splnila všetky zákonom stanovené podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane. Tvrdenie správcu dane o porušení § 49 ods. 1 zákona o DPH je v rozpore so skutkovým stavom.

18. K porušeniu povinnosti vykonať dokazovanie žalobca uviedol, že žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu neoprávňuje správcu dane rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie. Naopak, ukladá správcovi dane povinnosť vykonať všetky dôkazy čo najúplnejšie, prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo a až následne, v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku, na základe správnej úvahy vyhodnotiť dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odmietnutím vykonania dôkazov vo forme výpovede svedkov správca dane a následne aj odvolací orgán porušili práva žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré sám nemôže pre ich povahu vykonať. V tejto súvislosti žalobca osobitne poukázal na návrh na vykonanie dôkazu - výsluch svedkov (zamestnancov žalobcu). V podanom doplnení odvolania bolo uvedené, že ide o zamestnancov žalobcu v roku 2009, mohol si správca dane v súlade s § 26 ods. 12 daňového poriadku overiť, či mal žalobca zamestnancov aj v roku 2010, nakoľko v podanom doplnení odvolania je nesprávne uvedený rok, ktorého sa navrhovaný dôkaz týka. Ak by správca dane postupoval uvedeným spôsobom, zistil by, že ide o zamestnancov žalobcu z roku 2010, čo znamená, že bolo jeho povinnosťou vykonať výsluch navrhovaných svedkov, nakoľko tento právny akt je povinnosťou každého, komu sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní.

19. K porušeniu princípu dvojinštančnosti konania žalobca uviedol, že tento princíp spočíva v preverení zákonnosti postupu správcu dane, pričom toto preverenie zákonnosti vykonáva osoba, ktorá nebola účastníkom konania v prvom stupni. Pokiaľ žalovaný obmedzil svoje konanie len na opis skutkového stavu, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami žalobcu a bez uvedenia správnej úvahy, aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, princíp dvojinštančnosti konania je porušený. Žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, ktorý požadoval žalobca, ale ako odvolací orgán sa vyjadril k námietkam žalobcu v zmysle potvrdenia názoru správcu dane, pričom k niektorým námietkam sa nevyjadril vôbec. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa s konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom doplnení odvolania a teda bolo vydané v rozpore s § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný vydal svoje rozhodnutie bez odstránenia pochybností a bez úvah o dôkazoch, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu a ktoré vyplývajú z právnych noriem a vykonaných úkonov správcu dane. Rozhodnutie žalovaného je vo svojej podstate nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalovaného ako odvolacieho orgánu.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.12.2016, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žaloba v celom svojom rozsahu trpí zásadnou vadou a tou je nesprávna aplikácia zákonných ustanovení. Žalobca pri koncipovaní žalobných námietok vychádza z § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, v zmysle ktorého daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. Aplikácia tohto ustanovenia v danej veci nie je správna, pretože daňovú kontrolu nemožno stotožňovať s pojmom daňové konanie. Daňová kontrola bola začatá dňa 02.03.2011, teda v čase účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z., ktorý prostredníctvom prechodného ustanovenia § 165 ods. 4 jednoznačne definoval, že daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným ustanovením bola daňová kontrola ukončená podľa zákona č. 511/1992 Zb. dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu so žalobcom. Dňom nasledujúcim sa začína vyrubovacie konanie. V zmysle § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona č. 222/2004 Z. z. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane následne vydal (podľa zákona č. 511/1992 Zb.) dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2010 rozdiel dane v sume 14 490,25 eura. Dňom nasledujúcim po doručení dodatočného platobného výmeru začalo odvolacie konanie ako nové konanie začaté v čase účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z. a zúčastnené strany boli týmto zákonom pri svojom ďalšom postupe viazané. Na základe uvedeného je právne irelevantné, ak žalobca namieta, že správca dane pri daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z., ktorými pri svojom postupe vôbec nebol viazaný.

22. K namietanému porušeniu princípu proporcionality žalovaný uviedol, že v oddiele 2, článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 sú určené maximálne lehoty na poskytnutie informácií pre žiadaný orgán. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že ak tento orgán tieto lehoty nedodrží, resp. si nesplní svoje povinnosti, musí žiadajúci orgán pokračovať v daňovej kontrole aj napriek tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal. Dôsledky nedodržania tejto lehoty žiadaným orgánom nie sú stanovené, je teda neoprávnené, aby boli pripísané na ťarchu správcu dane ako žiadajúceho orgánu v podobe označenia protokolu z daňovej kontroly ako nezákonne získaného dôkazného prostriedku, nakoľko:

- správca dane zaslal žiadosti o MVI žiadanému orgánu v snahe čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane,

- zaslanie žiadostí o MVI je zákonným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly,

- rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly boli vydané v súlade s § 25a zákona č. 511/1992 Zb.,

- v prípade žiadosti č. 6410401/5/2662039/2013/Šer zo dňa 11.06.2013 jej vybavenie dokonca urgoval, iným spôsobom vybavenie žiadosti o MVI správca dane ovplyvniť nemohol,

- lehoty počas prerušenia daňovej kontroly neplynuli,

- v okamihu, keď bola splnená podmienka uvedená vo výrokovej časti rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly (pominuli prekážky), správca dane oznámil žalobcovi pokračovanie v daňovej kontrole,

- lehoty na výkon daňovej kontroly mimo prerušenia plynuli v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.,

- daňová kontrola trvala 358 dní.

23. V súvislosti so žalobnou námietkou ohľadne nezákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uviedol, že žalobca túto námietku vzniesol po prvýkrát až v podanej žalobe. Žalovaný sa mal ešte pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý žalobca vyhodnotil ako nezákonný a mal sa k námietkam žalobcu vyjadriť. Až v prípade, že nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa žalobca domáhal ochrany svojich práv na správnych súdoch. Žalovaný je toho názoru, že pri posudzovaní relevantnosti tejto námietky je potrebné zamerať sa aj na skutočnosť, či dĺžkou aktívneho výkonu daňovej kontroly a časom jej prerušenia boli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že:

- správca dane vykonával u žalobcu riadnu daňovú kontrolu, t. j. žalobcovi neboli zadržiavané finančné prostriedky, na ktoré by si uplatnil právo voči štátu prostredníctvom nadmerného odpočtu,

- v čase, kedy bola daňová kontrola prerušená, správca dane nežiadal o súčinnosť žalobcu, t. j. v danom smere ho nijako nezaťažoval,

- žalobca sa do doby podania žaloby nikdy nevyjadril, že dobu aktívneho výkonu daňovej kontroly spolu s dobou, kedy bola daňová kontrola prerušená, vníma ako nezákonné konanie správcu dane a týmto konaním sa cíti dotknutý na svojich právach,

- skutočnosť, že dĺžku doby začatia daňovej kontroly až po vydanie dodatočného platobného výmeru žalobca nevníma ako negatívum, podporuje aj jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom žalobcovi vyhovovalo oddialenie vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný túto námietku za neopodstatnenú.

24. K námietke žalobcu o porušení kontradiktórnosti a rovnosti zbraní žalovaný uviedol, že výzva na predloženie dôkazov bola žalobcovi doručená dňa 18.04.2016 a ten na ňu reagoval svojím vyjadrením dňa 22.04.2016. Na otázky správcu dane odpovedal všeobecne, bez zjavnej snahy čo najúplnejšie objasniť skutkový stav. Vo svojom vyjadrení vo väčšine bodov uviedol, že dokumenty bude mať možnosť dodať až neskôr. Žalobca vo svojom vyjadrení nevyslovil nijakú námietku týkajúcu sa nedostatočnej informovanosti o zistených skutočnostiach a nežiadal nijaké doplňujúce informácie. Daňový subjekt má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Keďže žalobca na základe uvedenej výzvy neuviedol konkrétnu formuláciu vyjadrenia, ktorú navrhuje uviesť v protokole, správca dane na str. 98, resp. 99 uviedol kompletné vyjadrenie žalobcu k deklarovanému dodaniu tovaru zo strany jeho dodávateľa. V časti unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena sa žalovaný odvolal na svoje rozhodnutie, v ktorom sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s uvedenou skutočnosťou.

25. K námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenia povinnosti zo strany žalovaného vysporiadať sa s námietkami daňového subjektu k tvrdeniam správcu dane, porušenia povinnosti vykonať dokazovanie a porušenia princípu dvojinštančnosti konania sa žalovaný v plnej miere odvolal na odôvodnenie svojho rozhodnutia s tým, že na uvedených záveroch trvá. Závery správcu dane a následne aj žalovaného sa opierajú najmä o skutočnosť, že samotná existencia tovaru v uvedenej hodnote, druhu, kvalite a objeme nebola preukázaná ani na jednom stupni obchodného reťazca dodávateľ - žalobca - odberateľ. Žalobca odmieta niesť zodpovednosť za nezákonné konanie svojich obchodných partnerov, faktom však je, že okrem overenia daňového identifikačného čísla svojho dodávateľa neprijal nijaké opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastňuje na daňovom podvode. To všetko s ohľadom na skutočnosť, že v roku 2010 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z deklarovaných dodávok tovaru od uvedeného dodávateľa v sume 32 572,91 eura. Okrem septembra 2010 bolo uplatňovanie týchto práv na odpočítanie dane predmetom preverovania v priebehu daňovej kontroly aj v zdaňovacom období október a november 2010 a správca dane konštatoval, že toto právo bolo žalobcom rovnako uplatnené neopodstatnene. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi, s obsahom a rozsahom rozhodnutí je pochopiteľná z dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy (uplatnenie si práva na odpočítanie dane). Pre zachovanie objektívnosti mal však správca dane i žalovaný v danej veci na zreteli aj záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním žalobcu v nemalej miere dotknuté. Na základe uvedeného žalovaný trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v dodatočnom platobnom výmere správcu dane poukazujúc na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

26. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že tvrdenia správcu dane, že tovar nebol nijako bližšie špecifikovaný, sú v rozpore so skutkových stavom. V priebehu vyrubovacieho konania a následne odvolacieho konania bol tovar špecifikovaný, boli predložené technické parametre a k niektorým dodávkam aj fotodokumentácia. Nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť na ťarchu žalobcu ak nie je preukázané, že tento bol účastníkom podvodného konania, resp. že vedel alebo mohol vedieť, že konanie dodávateľa smeruje k podvodu. Tvrdenie, že žalobca nepodal v odvolaní námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie dodatočného platobného výmeru, je v rozpore so skutkovým stavom. V odvolaní boli uvedené dôkazy a námietky, s ktorými sa odvolací orgán nevysporiadal. Ako vyplýva zo zákona o správe daní, prerušenie konania je upravené v osobitnej časti zákona č. 511/1992 Zb., pričom ide o osobitné konanie, ktoré nespadá pod daňovú kontrolu. Je jednoznačné, že ide o daňové konanie, pričom, ako uvádza samotný žalovaný, ustanovenia prvej časti zákona sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Uvedené ale neznamená, že sa prerušenie konania stáva automaticky súčasťou daňovej kontroly. Stále ide o daňové konanie, a teda ak bolo takéto konanie začaté pred

účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle § 165b ods. 1 cit. zákona sa takéto konanie dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. K porušeniu proporcionality jednoznačne došlo a spočíva v tom, že prerušenie konania je dva až trojnásobne dlhšie ako je zákonom stanovená doba na výkon daňovej kontroly. Takýto výklad aplikácie prerušenia daňového konania je nesprávny a je v rozpore s uvedeným princípom a Ústavou SR. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd podanej žalobe vyhovel.

27. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že odvolávanie sa žalobcu na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. a zákona č. 511/1992 Zb. sú rovnako zmätočné, ako vo všetkých jeho vyjadreniach. S tvrdením žalobcu, že prerušenie konania je osobitné daňové konanie, ktoré nespadá pod daňovú kontrolu, sa žalovaný nemôže stotožniť. Prerušenie konania je procesný úkon a nemožno ho chápať samostatne ako osobitné konanie. Bez prebiehajúcej daňovej kontroly by bol tento inštitút neopodstatnený a je teda zrejmé, že nemôže existovať samostatne, bez priamej väzby na daňovú kontrolu. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. sa daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. dokončí podľa zákona č. 511/1992 Zb. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola vrátane všetkých úkonov a konaní, ktoré s ňou súvisia, napr. uloženie predbežného opatrenia, dožiadanie, vypočutie svedka, ako aj samotné prerušenie daňovej kontroly, sa vykonajú podľa zákona č. 511/1992 Zb. Na základe uvedeného správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel v danej sume na základe objektívnych skutočností.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

28. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.12.2016 a rozhodnutie správcu udane zo dňa 07.07.2016, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správcu dane a následne i žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu, ktorý žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane.

29. Podľa § 165 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01.01.2012, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 165 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.03.3012, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

31. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) citovaného zákona v znení účinnom od 30.12.2012, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2011, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a

dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

33. Podľa § 15 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18 citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu

podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

34. Podľa § 25 ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

35. Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

36. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2009, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

37. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), b) citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.

38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

39. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september v sume 14 490,25 eura a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 16 884,23 eura pri dvoch faktúrach od dodávateľa IALOMITA s. r. o. (č. 006-2010 a č. 007-2010) vystavených dňa 05.09.2010 a 23.09.2010, predmetom ktorých mala byť dodávka tovaru označeného ako „Pb ignoty“.

40. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd zameral predovšetkým na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Žalobca v podanej žalobe citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú trvania, resp. prerušenia daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie nie je možné aplikovať s poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 02.03.2011 a do 31.12.2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami § 165b ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že zákonodarca rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého sa daňová kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. do 31.12.2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona, sa aplikuje zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to až do ukončenia týchto konaní, teda až do ukončenia daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Uvedenú časovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb., konkrétne pre účely procesu pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. a pre účely vyrubovacieho konania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou, zákonodarca ponechal, keďže zákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal , prechodným ustanovením § 165b ods. 1 a 2 s účinnosťou od 30.12.2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku časovú pôsobnosť zákona č. 563/2009 Z. z. osobitne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015).

41. Daňová kontrola začatá u žalobcu dňa 02.03.2011 bola ukončená dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zo dňa 31.05.2016 so žalobcom. Nasledujúcim dňom 30.06.2016 sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho súdu správca dane aplikoval na daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 5 daňového poriadku) správny procesný predpis, t. j. zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Aj keď žalobca v tejto súvislosti nesprávne a nedôvodne citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý na daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie nebolo možné aplikovať, pre posúdenie tejto veci bolo právne významné najmä to, že žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016, pričom bola správcom dane dvakrát prerušená.

42. Správca dane po prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 3 žiadostí zo dňa 28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdržania odpovede na predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti ide, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V podaní zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone. Druhé rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.06.2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 7 žiadostí zo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (26.06.2013) do obdržania odpovede na predmetné žiadosti. Ani v

odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti ide, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. Keďže sa v predloženom administratívnom spise nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a ani odpovede na tieto žiadosti, nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly. V podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone. Toto oznámenie však nemá oporu v predloženom administratívnom spise, pretože sa v ňom nenachádza žiadny dôkaz, resp. doklad o tom, že v tento deň pominula aj posledná prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly trvajúcej od 02.03.2011 do 29.06.2016 preto nebolo možné posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody jej prerušenia. Správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dĺžkou daňovej kontroly vôbec nezaoberali, preto súd nemohol preskúmať žalobcom vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu zo dňa 13.12.2016, ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.07.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

44. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

46. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

48. Rozhodnutie súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.