Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoP-44-2018.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Subarea
5CoP/44/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: 1/ H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ X., nar. XX.XX.XXXX, 3/ P., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov: matka - G. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, právne zast. JUDr. Ivica Firstová, advokátka, so sídlom H. XXXX, T. O., otec - H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/91/2017-109, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, ktorou uložil matke maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, sumou 70,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám otca maloletého, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia (výrok II.) m e n í tak, že matka maloletých detí j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, sumou XX,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám otca maloletého, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia. V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva uznesenie súdu prvej inštancie (výrok I.) n e d o t k n u t é.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého H. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, zamietol. Zároveň matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, sumou XX,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám otca maloletého, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia. Dňa 04.12.2017 podala matka na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zaviazať otca maloletých detí prispievať na výživu H., X. a P., každému z detí sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom vydania rozhodnutia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesením zo dňa 12.12.2017 Okresný súd Dolný Kubín rozhodol o návrhu matky tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu všetkých troch maloletých detí sumou 70,- eur mesačne na každé z detí, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom vydania neodkladného opatrenia. Súd takto rozhodol z dôvodu, že maloleté deti boli v uvedenom čase v osobnej starostlivosti matky, pričom otec na ich výživu prispieval minimálne. Otec maloletých detí podal proti tomuto neodkladnému opatreniu včas odvolanie, a to proti tej časti, v ktorej mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou 70,- eur mesačne. Dôvodil tým, že maloletý H. je v súčasnosti v jeho osobnej starostlivosti. Vo vyjadreniach zo dňa 06.04.2018 a 16.04.2018 tiež uviedol, že v zmysle neodkladného opatrenia súdu prispieva na výživu všetkých troch maloletých detí k rukám ich matky, teda aj na maloletého H., o ktorého sa osobne stará. Tento s ním žije v spoločnej domácnosti od 19.12.2017. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, uznesením sp. zn. 5CoP/10/2018 zo dňa 27.02.2018, uznesenie tunajšieho súdu v napadnutej časti (týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému H.) zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ostatnej časti ponechal uznesenie tunajšieho súdu nedotknuté. V odôvodnení krajský súd uviedol, že nastala zásadná zmena v starostlivosti o maloletého H., ktorú od 19.12.2017 zabezpečuje jeho otec, s ktorým býva v spoločnej (novej) domácnosti. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2018. Súd, v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, opätovne preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého H.. Súd pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým k tej skutočnosti, že po vydaní uznesenia tunajšieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia (12.12.2017) došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého H., resp. k zmene v osobnej starostlivosti o neho. Tento sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý sa o neho riadne stará. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého H. nie je na mieste vyhovieť, keďže osobnú a nepretržitú starostlivosť o neho zabezpečuje aktuálne práve otec. S ohľadom na vyššie uvedené, keďže maloletý H. žije v spoločnej domácnosti s otcom, pričom matka na jeho výživu výraznejšie neprispieva, súd dospel k záveru, že je na mieste dočasne upraviť aj vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému H.. Súd tu prihliadol k tomu, že otec bol právoplatne zaviazaný prispievať na výživu maloletej X. a maloletému P., ktorí žijú v spoločnej domácnosti s matkou, sumou 70,- eur mesačne. Súd preto aj bez návrhu uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletého H. rovnako sumou 70,- € mesačne. Podľa názoru súdu je v možnostiach matky platiť výživné v určenej výške. Matka je riadne zamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje spolu sumu cca 350,- eur a pozostáva z príjmu zo zamestnania a prídavkov na deti. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a na výživu svojich detí prispievajú podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
2. V zákonom stanovenej lehote podala matka voči výroku II. odvolanie. Matka uviedla, že je zamestnaná v kvetinárstve, pričom jej mesačný príjem predstavuje sumu 250,- eur. Poberá prídavky na deti vo výške 70,56,- eur mesačne. Výdavky matky, predstavujú spolu sumu vo výške 311,- eur (nájomné, elektrická energia, strava v školskej jedálni, poistenie mal. P., internet, telefón, cestovné a doplatok za lieky mal. P.). Otec je samostatne zárobkovo činný, má vlastný autoservis, pričom jeho mesačný príjem je 2 000,- eur. Otec priznal svoj príjem v konaní vedenom Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 8P/94/2017 o rozvod manželstva, a to na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018. Matka považuje napadnuté uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín za nespravodlivé a nesprávne. Otec, ktorého mesačný príjem je 2 000,- eur má súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči. mal. X. a P. vo výške 70,- eur mesačne na každé z detí. Matka, ktorej mesačný príjem aj s rodinnými prídavkami predstavuje sumu 320,56 eur ma súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletého H. v rovnakej výške, teda 70,- eur mesačne. V bode 15. napadnutého uznesenia okresný súd uvádza, že pri rozhodovaní prihliadol k tomu, že otec bol právoplatne zaviazaný prispievať na výživu maloletým X. a P., ktorí žijú v spoločnej domácnosti s matkou, sumou 70,- eur mesačne. Súd preto, aj bez návrhu, uložil matke povinnosť platiť na výživu maloletého H. rovnako sumou 70,- eur mesačne. Takéto určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom považuje matka za rozporné s ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine. Životná úroveň matky a otca je diametrálne odlišná a napriek tomu majú rovnakú vyživovaciu povinnosť. Matka nie je schopná pri zabezpečení osobnej starostlivosti o mal. X. a P. prispievať otcovi na výživu mal. H. sumou 70,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov je matka presvedčená, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem uvedeného je matka toho názoru, že Okresný súd Dolný Kubín pri rozhodovaní o jej vyživovacej povinnosti k maloletému H. neúplne zistil skutočný stav veci. Okresný súd Dolný Kubín pri rozhodovaní nebral do úvahy skutočnosti, na základe ktorých bola otcovi maloletých detí určená vyživovacia povinnosť na každé z detí vo výške 70,- eur mesačne. Napadnutým uznesením súd bez návrhu matke uložil rovnakú vyživovaciu povinnosť voči maloletému H.. Na základe uvedených skutočností matka navrhla, aby Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací napadnuté uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/91/2017 zo dňa 04.05.2018 vo výrokovej časti II. zrušil a vo veci sám rozhodol, tak, že matka maloletých detí je povinná prispievať na výživu maloletého H., nar. XX.XX.XXXX, sumou 40,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám otca maloletého, počnúc dňom vydania tohto rozhodnutia.
3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý má za to, že vyživovacia povinnosť stanovená matke maloletých detí vo vzťahu k mal. H. v sume 70,- eur mesačne je primeraná potrebám a veku dieťaťa.
4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, pričom uviedol, že nesúhlasí s odvolaním matky, aby bola zaviazaná prispievať na výživu ich syna H. sumou 40,- eur mesačne. Nesúhlasí s tvrdením, že matka nemá z čoho sa podielať na výživnom voči svojmu synovi. Syn H. je u otca od 19. 12. 2017 a od tejto doby matka na žiadnou sumou na výživu syna neprispieva. Otec okrem svojich výdavkov, ktoré má v mieste terajšieho bydliska Istebné X, prispieva aj na bývanie na byt G. XXX, ktorý má s matkou detí ako spoločný a to vo výške 80,- eur mesačne a platí aj celú hypotéku vo výške 180,- eur. Zároveň platí družinu pre deti po 5,- eur za každé dieťa mesačne. Rovnako platí X. a H. kredit do mobilu 5,- eur mesačne. Trval na to, že je v možnostiach matky podielať sa na výživnom vo výške 70,- eur, nakoľko podľa predchádzajúcich neodkladných opatrení súd preskúmal, že suma 70,- eur je primeraná na oprávnené potreby maloletých detí. Matka pritom nemá problém s tým, že najstaršiemu dieťaťu postačí takmer polovica výživného oproti tomu, čo majú jeho súrodenci o 2 a 5 rokov mladší. Pokiaľ by otec platil na syna 70,- eur mesačne, tak by to matke postačovalo, pričom ak má následne matka povinnosť platiť rovnaké výživné na svoje najstaršie dieťa, tak to už považuje za neadekvátne. Na základe vyššie uvedeného žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP v spojení s § 65 a 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti (výrok II) zmenil. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
6. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania matky vznesené a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k uloženej vyživovacej povinnosti matky, je potrebné zmeniť.
8. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane mal. H., ktorý sa momentálne nachádza v osobnej starostlivosti otca a preto bolo logické, aby za danej situácie nebol otec zaviazaný hradiť výživné na maloleté dieťa, ktoré má v osobnej starostlivosti. Rovnako odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že matka je povinná prispievať na výživu mal. H.. Na druhej strane však nemohol súhlasiť s určenou výškou a jej odôvodnení zo strany súdu. Podľa odvolacieho súdu nebolo správne určenie výšky výživného v sume 70,- eur len s odkazom na tú skutočnosť, že aj otcovi bolo pôvodne uložené výživné v tejto sume. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza tak z potrieb maloletého, ako aj z majetkových a zárobkových pomerov a teda možností povinného rodiča. Treba pripomenúť, že v prejednávanej veci už bol súd do miery nevyhnutne potrebnej pre posúdenie neodkladného opatrenia, oboznámený s pomermi oboch rodičov a je potrebné uviesť, že ide o podstatne rozdielne pomery pokiaľ ide o príjmy, kedy otec uviedol v priemere mesačný príjem okolo 2.000,- eur, zatiaľ čo matka uviedla príjem okolo 300,- eur. Matka má v osobnej starostlivosti dve maloleté deti, u otca je najstaršie z maloletých detí.
9. Súd pri neodkladnom opatrení nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov na to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký majú rodičia príjem a aké sú ich majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletých, sú povinní zo zákona prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, má odvolací súd za to, že v tomto štádiu konania, už len jednoduchým porovnaním príjmov oboch rodičov, sa určenie výživného pre oboch v rovnakej výške javí nesprávne. Hoci v prípade mal. H. ide o najstaršie spomedzi spoločných maloletých detí, odvolací súd má za to, že uložením vyživovacej povinnosti matke vo výške 70,- eur za vyššie daných okolností, by v konečnom dôsledku poškodilo záujmy dvoch ostatných maloletých detí, ktoré sú v osobnej starostlivosti matky. Preto odvolací súd zohľadniac okolnosti prejednávanej veci pristúpil k poníženiu určenej vyživovacej povinnosti a jej stanoveniu na výšku 40,- eur mesačne.
10. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že takéto neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obidvoch rodičov.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)