Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-202-2017.pdf
PDF · 141.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/202/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: N. (predtým Z.) N., bytom O. nad I., G. XXXX/XXX, zast. S.. S. P., bytom S., N. XXXX, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., U. I XX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.februára 2017, č.k. 12C/31/2016-148, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumu 3.239,25 eur zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III. žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom IV. žalobkyni vrátil súdny poplatok zo žaloby vo výške 186,90 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov - N. do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia tomuto prevádzkovateľovi.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.3.2016, domáhala od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia to vo výške 3.796,- eur dôvodiac, že rozsudkom pod sp. zn. 7C/353/2002 bola ona ešte ako maloletá, zaviazaná zaplatiť žalovanej daň z prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999. Tvrdila, že žalovaná v uvedenom konaní a ani v tomto konaní nepreukázala, že daň z prevodu nehnuteľností aj skutočne zaplatila, iba predložila potvrdenie O., že voči nej nemá pohľadávku. Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ žalovaná skutočne nezaplatila O. úradu Y. daň z prevodu nehnuteľností vo výške 35.564,- Sk (t.j. 1.180,50 eur), tak ani žalobkyňa nemala povinnosť podľa kúpnej zmluvy uhradiť žalovanej náklady prevodu nehnuteľností, pretože jej žiadne nevznikli. Pohľadávku žalovanej vymáhal súdny exekútor a žalobkyňa mu uhradila celkovo sumu 3.769,- eur. Žalobkyňa preukazovala svoje skutkové tvrdenia rozsudkom súdu pod sp. zn. K., sp. zn. 7C/353/2002, kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1999, žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s vyúčtovaním exekúcie, potvrdením banky o úhrade sumy 3.769,- eur. Žalobkyňa žiadala aj náhradu trov konania. Žalovaná žiadala konanie zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, rozhodnutím v ktorom konaní, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564,- Sk s prísl.. Žalovaná súdu predložila k nahliadnutiu potvrdenie Daňového úradu Trenčín zo dňa 15.4.2013 o tom, že k tomuto dňu daňový úrad neeviduje nedoplatky po lehote splatnosti na daniach. Žiadala aj náhradu trov konania.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2007, č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2007, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564,- Sk (t.j. 1.180,51 eur) s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške 1.778,- Sk t.j. 59,02 eur). Podľa potvrdenia banky o zaplatení sumy 3.769,- eur a vyúčtovania exekučného konania D. žalobkyňa uhradila dňa 2.4.2013 súdnym exekútorom JUDr. Z. M., PhD. vymáhanú pohľadávku žalovanej na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.7C/353/2002 vo výške 3.768,85 eur.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 230, § 161 ods. 1, 2 CSP, s odkazom na ktoré uviedol, že ak by sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. V danej veci súd zistil zo žaloby a spisu sp. zn. 7C/353/2002, že v oboch veciach ide o totožnosť predmetu konania, ktorá je daná rovnakými skutkovými okolnosťami a to povinnosťou kupujúceho t.j. žalobkyne uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľnosti podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999 predávajúcej, t.j. žalovanej a podľa platobného výmeru O. a tým istým právnym vzťahom medzi stranami sporu, ako aj totožnosťou strán sporu, avšak v opačnom procesnom postavení. V konaní pod sp. zn. 7C/353/2002 už bolo právoplatne rozhodnuté a vychádzajúc z tohto rozhodnutia, súd konanie zastavil v časti sumy 35.564,- Sk, t.j. 1.180,50 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia, t.j. do dňa 4.2.2013 po vyčíslení vo výške 60.243,95 Sk, t.j. 1.999,73 eur a v časti trov konania vo výške 1.778,- Sk, t.j. 59,02 eur, celkom spolu 3.239,25 eur. O zvyšnej časti nároku rozhodol za aplikácie ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, nárok posúdil ako nedôvodný, kedže v tejto časti ide o náklady v súvislosti vykonávanou exekúciu, vedenou z dôvodu, že žalobkyňa dobrovoľne neplnila povinnosť stanovenú rozhodnutím vo veci pod sp. zn. 7C/353/2002 (toto rozhodnutie je doteraz právoplatné) a teda nešlo o bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho titulu. Podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP súd priznal žalovanej náhradu trov konania z dôvodu, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa pre prekážku veci rozsúdenej a vo zvyšnej časti mala žalovaná plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O vrátení kráteného súdneho poplatku o 1% najmenej o sumu 6,70 eur bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3, 4,6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery) namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k ňou uplatnenému nároku ide vo vzťahu k rozsudku vydanom v konaní 7C/353/2002 o totožnosť predmetu konania danú rovnakými skutkovými skutočnosťami, a to povinnosťou kupujúceho teda žalobkyne uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľností podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.99 predávajúcej, t.j. žalovanej a platobného výmeru O. úradu O. nad I. č. XXX/XX s tým, že ide o totožný právny vzťah medzi stranami sporu a tiež totožnosť strán sporu, avšak v opačnom procesnom postavení. Zo strany súdu nebol vyžiadaný jediný dôkaz, či dane boli zaplatené, alebo nie. Súd neuložil predloženie dokladu o zaplatení dane ani daňovému úradu, ani žalovanej. Vyúčtovanie exekúcie neobsahuje položku dane, z konečného vyúčtovania exekúcie nevyplýva, že boli zaplatené dane a na čo boli vymožené peniaze použité. Tým, že sa jednalo o jediný dôkaz znamená to, že nebolo vykonané dokazovanie žiadne. Neexistuje teda dôkaz, či žalovaná vymáhala a vymohla fiktívnu pohľadávku. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. P 114/97-230 zo dňa 28.01.2000, ktorým bol schválený právny úkon otca dieťaťa Z. N. urobený za mal. Z. N. ohľadom kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. O. nad I.. V predmetnom konaní sa súd nezaoberal otázkou, či má alebo v budúcnosti bude mať možnosť zabezpečiť si dieťa dostatok finančných prostriedkov na dostavbu a kolaudáciu rozostavaného domu, napriek čomu bola podpísaná kúpna zmluva, súd neriešil, či má maloleté dieťa dostatok finančných prostriedkov na znášanie poplatkov súvisiacich s prevodom, vrátane dane z prevodu. Tento rozsudok je preto možné považovať za formálny, bez náležitého zistenia skutkového stavu, čomu zodpovedá aj nasledujúci vývoj udalostí a súčasný stav. V konaní vo veci zaplatenia 35.564,- Sk vedenom pod č.k. 7C/353/2002, teda v čase, keď bola ešte žalobkyňa maloletá, bol jej otec ako zákonný zástupca nečinný, a to aj vo veci splnenia zmluvnej povinnosti úhrady dane z prevodu. V súčasnej dobe žalobkyňa nemá finančné prostriedky na dostavbu rozostavaného domu a jeho vlastníctvo ju len zaťažuje. Poukazovala rozsiahlo tiež na
históriu vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti a účelovosť prevodu vlastníckeho práva k nej. Rozsudkom v uvedenom konaní zo dňa 16.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2007, a vykonateľnosť dňa 01.09.2007, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564 Sk (1.180,51 eur) s 15,5% úrokom od 06.03.2002 do zaplatenia. Súd vychádzal výlučne z čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.99, podľa ktorého všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľnosti, bude znášať kupujúca. Na základe čoho súd pri rozhodovaní dospel k výške daňovej povinnosti, keďže iný dôkaz v odôvodnení neuvádza (pravdepodobne platobný výmer č XXX/XX) a na základe čoho bol stanovený dátum 06.03.2002, od ktorého bola žalobkyňa v omeškaní z odôvodnenia nemožno zistiť, predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, navodzujúci pocit právnej neistoty, ktorý je potrebné odstrániť. Súd v uvedenom konaní žiadnym spôsobom neskúmal, či žalovaná daň ako povinný daňový subjekt uhradila. Naviac v čase vydania uvedeného rozsudku, bola daňová povinnosť podľa § 23 ods. 6 zák. č. XXX/XX Zb. premlčaná. Súd preto v uvedenom konaní nemohol stanoviť na základe zmluvného dojednania povinnosť žalobkyne zaplatiť splatnú daň, pretože povinným daňovým subjektom bola žalovaná a ak rozhodol o povinnosti vyplatiť stanovenú sumu v prospech žalovanej, mal skúmať, či žalovaná daň zaplatila, takýto dôkaz však v uvedenom konaní predložený nebol. Súd v uvedenom konaní teda rozhodoval o povinnosti zaplatenia uvedenej sumy, založenej na popísanom skutkovom základe, nevychádzal teda zo skutočnosti, či daň bola zaplatená a teda či povinnosť kupujúceho t.j. žalobkyne uhradiť, resp. refundovať uhradenú daň predávajúcej vôbec vznikla. V posudzovanej veci súd rozhodoval o zaplatení sumy 3.239,25 eur titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaná získala prostredníctvom exekučného konania finančné prostriedky, ktoré mali byť použité a boli účelovo viazané na úhradu dane z prevodu nehnuteľností, tieto si nechala pre vlastnú potrebu, pretože daň na základe platobného výmeru DM. zaplatená nebola, k čomu žalobkyňa dospela na základe toho, že rozsudok v konaní 7C XXX/XXXX bol vydaný v čase, keď daňová povinnosť už bola premlčaná a ako dôkaz slúžil len platobný výmer, tiež z toho, že finančné prostriedky mala žalovaná k dispozícii až na základe exekučného konania a potvrdenie exekútora o výťažku z dražby nemôže preukazovať, že došlo k uhradeniu daňovej povinnosti a v konečnom dôsledku aj z toho, že žalovaná sa opakovane bráni predložiť potvrdenie daňového úradu o zaplatení dane a pokiaľ by takúto informáciu poskytla, neexistoval by žiaden súdny spor. Relevantné v tom nie je potvrdenie O. úradu Y. zo dňa XX.XX.XXXX o tom, že k tomuto dňu daňový úrad neeviduje nedoplatky po lehote splatnosti na daniach, nakoľko mohlo dôjsť k zániku daňovej povinnosti jej premlčaním, čo pravdepodobne k tomu aj došlo, z ktorého dôvodu takýto nedoplatok nie je evidovaný. Pri osobnom jednaní žalobkyne so zamestnancom daňového úradu, jej ústne bola podaná informácia, že k Platobnému výmeru č. XXX/XX žiadna úhrada prevedená nebola. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepreskúmal a na základe nevykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok pod č. 7C XXX/XXXX v odôvodnení jasne uvádza, že žalujúca má zaplatiť dane. S týmto sa však súd na pojednávaní nezaoberal. Ak súd v predchádzajúcom konaní rozhodol bez preskúmania oprávnenosti vymáhanej pohľadávky, došlo tým v minulosti k pochybeniu a nie je prípustné, aby sa opakovalo. Žalovaná od počiatku poškodzovala maloletú a využívala na to súd, že kúpna zmluva bude v prospech maloletej a že dane, ktoré vymáha, zaplatila. Súd nevzal do úvahy možnosť, že v tomto konaní bude preukázané podvodné jednanie a trestný čin, na ktoré poukazuje žalobkyňa, čo vyplýva aj z neustáleho odmietania predloženia dokladu o zaplatení dane a následné požadovanie ešte väčšej čiastky. Keďže tento uplatňovaný nárok sa teda opiera o iné skutočnosti, ktoré neexistovali v čase konania vedeného pod č.k. 7C XXX/XXXX, nemôže ísť o prekážku rozhodnutej veci. Uviedla tiež, že v konaní nedostala dostatok priestoru pre svoje vyjadrenie, súd si nesplnil voči nej poučovaciu povinnosť, nemala priestor na obranu svojich práv, vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom, k oprave predpokladaných procesných chýb a neboli jej dostatočne vysvetlené dôvody zastavenia konania a zamietnutia žaloby, čím vychádzajúc z obsahu uplatňuje tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku vadného procesného postupu súdu prvej inštancie).
6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z odvolania žalobkyne je zrejmé, že z jej strany došlo k nesprávnemu pochopeniu rozhodnutia, právnych skutočností a následne si z nich vyvodila aj nesprávne závery. Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo podľa žalobkyne dôjsť okamihom, keď žalobkyňa zaplatila sumu vo výške 3.796,- eur na účet žalovanej v rámci exekučného konania, ktorá suma jej bola poukázaná dňa 07.03.2014, na zaplatenie ktorej sumy bola zaviazaná súdnym rozhodnutím v konaní pod č. 7C 353/2002, ktorú povinnosť si však dobrovoľne nesplnila a preto bola suma vymáhaná v rámci exekučného konania. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa žiada, aby jej žalovaná vrátila sumu, ktorú jej bola povinná zaplatiť v zmysle právoplatného
rozhodnutia, odôvodňujúc to vznikom bezdôvodného obohatenia, čo je však nezákonné. Ďalej uvádza, že vyúčtovanie exekúcie neobsahuje položku dane, z konečného vyúčtovania nevyplýva, že boli zaplatené dane a na čo boli vymožené peniaze použité. Žalobkyňa zrejme nemá vedomosť, že podkladom pre návrh na exekučné konanie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým je rozhodnutie, v danom prípade rozsudok pod č.k. 7C 353/2002-58 a jedine v rozsahu jeho výroku, bol exekútor oprávnený konať. Predmetom exekučného konania nebolo vymoženie dane, ani ich vyúčtovanie a už vôbec nie ich následné použitie žalovanou. Tvrdenie žalobkyne o fiktívnosti pohľadávky žalovanej, je tak naozaj iracionálne. Z dokladu predloženého žalovanou od príslušného O. úradu Y. vyplýva, že daňový úrad voči daňovému subjektu žalovanej neeviduje žiadne nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spravovaných daňovým úradom, čo znamená, že neexistujú zo strany daňového subjektu žiadne peňažné záväzky, a teda takýto záväzok zanikol. Považovala za potrebné uviesť, že žalobkyňa podala dva návrhy na začatie konania proti žalovanej, niekoľko trestných oznámení, ktoré konania boli zastavené a rôzne podania smerujúce na štátne orgány, ktorými sťažuje život žalovanej, pričom však z rozsudkov súdov prvej inštancie je zrejmé, že nemajú právny základ. Žalobkyňa podľa kúpnej zmluvy mala povinnosť zaplatiť žalovanej kúpnu cenu vo výške 14.173,80 eur, ktorú však do dnešného dňa nezaplatila. Napriek tejto skutočnosti žalovaná do dnešného dňa nepodala návrh na zaplatenie kúpnej ceny proti žalobkyni. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorému ju za určitých podmienok prepožičiava procesné právo a ktorá spočíva v zásadnej záväznosti rozhodnutia a v jeho zásadnej nezmeniteľnosti. Záväznosť právoplatného rozsudku spočíva v tom, že právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, tiež súdne. Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova, čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci a je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale aj na prijaté právne závery. V odôvodnení súd vysvetľuje bez akýchkoľvek protirečení, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Vyrovnal sa tiež v dostatočnej miere s argumentami oboch strán a svoje právne závery vysvetlil s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Súdu nemožno vyčítať, že prijaté právne závery nevyhovujú žalobkyni, napriek tomu, že sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa svoje stanoviská v odvolaní neoprela o žiaden právny predpis, jeho závery odvolania nemajú právny podklad a oporu v zákone. Jej odvolanie je tak nedôvodné.
7. Žalobkyňa vo svojej odvolacej repliku k vyjadreniu žalovanej uviedla, že odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná suma bola vymožená prostredníctvom exekučného konania, je potrebné sa venovať tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná daň nezaplatila a keďže vzhľadom na inštitút daňového tajomstva nie je schopná zabezpečiť potvrdenie daňového úradu, mal z úradnej moci toto potvrdenie vyžiadať súd. Žalobkyňa využila všetky dostupné možnosti k získaniu tejto informácie, avšak neúspešne. Nespochybňuje právoplatnosť rozsudku pod č. 7C 353/2002-58, ale opätovne poukazuje na to, že v uvedenom konaní, v ktorom bolo o nároku žalovanej rozhodnuté, sa takto stalo len na základe platobného výmeru, ktorý však nepreukazuje, či žalovaná daň zaplatila a či jej teda vznikol nárok na vymoženie splnenia zmluvnej povinnosti, teda refundáciu zaplatených daní od žalobkyne. V tejto súvislosti je irelevantné prezentované potvrdenie žalovanej, že daňový úrad voči nej neeviduje nedoplatky. Opakovane uviedla, že nesúhlasí so záverom, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
8. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike na repliku žalobkyne, považovala tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení uvedené za zmätočné, nesúhlasila s nimi v celom rozsahu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že právny dôvod vymoženia pohľadávky od počiatku neexistoval, že išlo o vymoženie fiktívnej pohľadávky. Spochybňuje oprávnenosť pohľadávky na základe rozsudku s tým, že jediný dôkaz o tom, či boli dane zaplatené, v tomto konaní nebol vyžiadaný. Znamená to, že uplatňuje rovnaké dôvody ako v podanom odvolaní. Opakovane teda možno konštatovať, že došlo k nesprávnej interpretácii mnohých právnych pojmov a nepochopeniu právnych skutočností žalobkyňou. Poukázala na rozsudok zo dňa 15.02.2017 vydaný Okresným súdom Trenčín pod č.k. 24C 190/2016-66, ktorým zamietol žalobu o uloženie povinnosti, ktorú podala žalobkyňa, z ktorého v bode 26 odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinnosť doručiť žalobkyni potvrdenie O. o výške a termíne uhradenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľností na základe Platobného výmeru č. XXX/XX z kúpnej zmluvy pre žalovanú nevyplýva, túto povinnosť ani nie je možné odvodiť od povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanej daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, a preto nie je možné sa tejto domáhať. Žalobkyňa stále nerozlišuje rozdiel medzi zmluvnými povinnosťami vyplývajúcimi z kúpnej zmluvy a povinnosťami účastníkov daňového konania v zmysle správneho poriadku. Súd prvej inštancie sa už v uvedenom rozsudku vyporiadal so
všetkými tvrdeniami žalobkyne, ktoré aj v tomto vyjadrení stále opakovane uvádza a ktoré sú irelevantné. Opätovne poukazuje na skutočnosti tvrdené žalobkyňou, ktoré považuje za zmätočné, prameniace z nepochopenia dôvodov, pre ktoré súd čiastočne konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.
9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
14. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobkyne smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie v jeho zastavujúcej i zamietajúcej časti (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), ktoré vzhliadal v nesprávnom posúdení časti uplatneného nároku tak, že jeho vecnému preskúmaniu bráni prekážka veci rozhodnutej, vo vzťahu ku ktorému nevykonal dostatočné dokazovanie, ďalej v uplatňovaní dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie) naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu vzhliadala v tom, že nebola dostatočne zo strany súdu poučená, nemohla realizovať svoje procesné práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie a neboli jej dostatočne vysvetlené dôvody rozhodnutia (teda namietala jeho nepreskúmateľnosť).
15. Odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky, spôsobilej mať za následok naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a súčasne tiež prednostne za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež z hľadiska námietky žalobkyne vzťahujúcej sa k procesným podmienkam (nesprávny záver o existencii prekážky res iudicata) posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok
16. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci, právo na doručenie vyjadrení protistrany, právo byť predvolaný riadne a včas na pojednávanie.
17. Odvolací súd z hľadiska uplatnených námietok predovšetkým teda skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
18. Žalobkyňa prostredníctvom uplatnenej žaloby si nárokovala zo strany žalovanej zaplatenie sumy 3.796,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá čiastka bola od nej v prospech žalovanej vymožená v exekučnom konaní vedenom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok OS Trenčín zo dňa 16.11.2016 pod č.k. 7C 353/2002-58.
19. Súd prvej inštancie konanie o nároku v časti o zaplatenie sumy 3.239,25 eur výrokom I. zastavil ( § 161 ods. 2 CSP) dôvodiac existenciou nedostatku procesnej podmienky uvedenej v ust. § 230 CSP (prekážka res iudicata ), brániacej o tomto nároku konať a vecne rozhodnúť.
20. Odvolateľka namietala správnosť tohto záveru s poukazom na v tomto konaní diferentne ňou právne kvalifikovaný uplatňovaný nárok, oproti nároku, ktorý bol predmetom posudzovania a rozhodovania v konaní, vo vzťahu ku ktorému vyslovil súd prvej inštancie odvolaním napadnutý záver (rozsudok OS Trenčín zo dňa 16.11.2016 pod č.k. 7C 353/2002-58), namietala tiež, že v uvedenom konaní bolo rozhodnutie založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave pre neskúmanie splnenia si daňovej povinnosti žalovanou, ktoré dokazovanie žiadala vykonať v konaní o posudzovanej veci.
21. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania, vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť.
22. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívna procesná podmienka civilného konania, ktorou je tiež prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je upravená v zákone č. XXX/XXXX <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z.z. (Civilný sporový poriadok) v § 230 (predtým v § 159 ods. 3 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>).
23. Podľa § 161 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky" - predtým § 103 O.s.p. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>)
24. Podľa § 161 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>)
25. Podľa § 230 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (predtým § 159 ods. 3 O.s.p. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>).
26. Otázkou toho, kedy nastáva prekážka rozsúdenej veci, sa opakovane zaoberal aj Najvyšší súd SR, príkladmo vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009 v ktorom vyslovil, že: „ Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.“.
27. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2007, č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2007, bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 35.564,- Sk (t.j. 1.180,51 eur) s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.778,- Sk t.j. 59,02 eur, ako povinnosť kupujúceho t.j. v tomto spore žalobkyne, uhradiť všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľnosti podľa čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.1999 predávajúcej t.j. žalovanej a Platobného výmeru O. 28. Podľa potvrdenia banky o zaplatení sumy 3.769,- eur a vyúčtovania exekučného konania EX XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, ktorého podkladom bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul a to rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006, č.k. 7C/353/2002-58 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.6.2007, č.k. 7C/353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2007, žalobkyňa uhradila dňa 4.2.2013 súdnym exekútorom JUDr. Z. M., PhD. vymáhanú pohľadávku žalovanej na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn.7C/353/2002 vo výške 3.768,85 eur. Vychádzajúc z výroku exekučného titulu teda čiastku v skladbe sumy 35.564,- Sk, t.j. 1.180,50 eur s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 6.3.2002 do zaplatenia, t.j. do dňa 4.2.2013 po vyčíslení vo výške 60.243,95 Sk, t.j. 1.999,73 eur a trovy pôvodného konania vo výške 1.778,- Sk, t.j. 59,02 eur, celkom spolu 3.239,25 eur (do ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil), vo zvyšku išlo o trovy spojené s exekúciou (v ktorej časti bola žaloba zamietnutá).
29. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k uplatnenému nároku o zaplatenie sumy 3.239,25 eur ide o totožný predmet konania ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.7C 353/2002, ktorý je daný rovnakými skutkovými okolnosťami, týka sa totožných účastníkov, i keď v inom procesnom postavení, pričom predmetom posudzovania je rovnaká otázka dôvodnosti nároku v tomto konaní žalovanej na zaplatenie poplatkov súvisiacich z prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľností v zmysle čl. III. ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.99 voči žalobkyni ako kupujúcej, ktorý uplatnený nárok bol právoplatne žalovanej priznaný, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.11.2006 č.k. 7C 353/2002-58 v spojení s uznesením zo dňa 19.06.2007 pod č.k. 7C 353/2002-73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2007, v zmysle ktorého rozhodnutia bola v tomto konaní žalobkyňa zaviazaná tento uplatnený nárok žalovanej zaplatiť. Nedôvodne žalobkyňa namieta, že čiastku, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná vo vzťahu k žalovanej v tomto spore inak právne kvalifikuje (keďže v predchádzajúcom konaní išlo o plnenie z kúpnej zmluvy, pričom ona v tomto konaní svoj nárok kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie), pretože pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné, ako súd po právnej stráne posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Ako uviedol vo svojom rozhodnutí tiež Najvyšší súd SR, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutok bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený prípadne nesprávne, neúplne, alebo inak. S poukazom na vyššie uvedené je teda bez právneho významu a dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia vo vzťahu k jeho zastavujúcej časti v tomto spore tiež námietka žalobkyne, že vo vyššie uvedenom predchádzajúcom konaní súd prvej inštancie nezistil dôsledne skutkový stav, keď sa nezaoberal tým, či si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť daň splnila, teda či daň z prevodu nehnuteľností zaplatila. Prakticky celé ťažisko odvolacích námietok žalobkyne smeruje k revidovaniu skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v konaní č.k. 7C 353/2002, vo vzťahu ku ktorému je v tomto konaní uplatnený nárok v dotknutej časti nepochybne prekážkou veci rozsúdenej, z ktorého dôvodu (keďže v tejto časti indikuje v prospech záveru o nesplnení procesnej podmienky, za ktorej môže súd ďalej o nároku konať a rozhodnúť), nebolo možné žalobkyňou požadované dokazovanie za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností vykonávať, keďže tomu vyššie uvedená zákonná prekážka bráni. Žalobkyňa sa vo svojej podstate domáha revízie pôvodného rozhodnutia, čo vzhľadom k tomu, že toto nadobudlo vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti a ktorým sú strany, ako aj súd viazané, nie je prípustné. Z hľadiska vyššie uvedeného sú tak bez právneho významu jej tvrdenia o nedostatkoch konania (z hľadiska skutkových zistení a ich posúdenia), predmetom ktorého bolo schválenie právneho úkonu kúpnej zmluvy v tom čase za maloletú žalobkyňu, či história predchádzajúcich prevodov dotknutých nehnuteľností, či nedostatkov konania, výsledkom ktorého bol exekučný titul zaväzujúci ju na plnenie voči žalovanej a v konečnom dôsledku tiež námietky, že súdny exekútor neskúmal v exekučnom konaní, či žalovaná daň uhradila. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie vo vzťahu k nároku o zaplatenie 3.239,25 eur z dôvodov uvedených vyššie zastavil, pričom v tomto postupe súdu nemožno vzhliadať dôvodnosť
uplatnenej námietky žalobkyne, a to či už z hľadiska nesprávne právneho posúdenia veci, ako ani nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý by bol spôsobilým mať za následok záver, že rozhodnutím v tejto časti jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. porušené jej právo na spravodlivý proces.
30. Ďalšou námietkou odvolateľky, ktorá v prípade preukázania dôvodnosti jej uplatnenia by bola spôsobilou k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, je námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
31. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
32. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
33. V konečnom dôsledku vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP žalobkyňa namietala, že nebola dostatočne zo strany súdu poučená, nemohla realizovať svoje procesné práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie, čo bližšie vo vzťahu ku konkrétnemu procesnému postupu súdu nekonkretizovala.
34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvé písomné podanie vo veci zo strany žalovanej, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 09.08.2016 (č.l. 122 a nasl. spisu), ktoré bolo zaslané žalobkyni spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu vrátane príloh tohto vyjadrenia a poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu, prostredníctvom doručenky do vlastných rúk, ktorú zásielku prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobkyne dňa 02.09.2016. V reakcii na doručenie tohto vyjadrenia a výzvy, zaslala žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne svoje stanovisko k vyjadreniu žalovanej k podanej žalobe (č.l. 134). Súd prvej inštancie následne nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.02.2017, ktoré predvolanie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobkyne dňa 16.01.2017 (opätovne adresované do vlastných rúk), súčasťou ktorého predvolania bolo tiež poučenie o niektorých procesných právach a povinnostiach strán sporu. Žalobkyňa sa nariadeného pojednávania dňa 08.02.2017, ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 144, osobne zúčastnila, na ktorom pojednávaní, ako vyplýva zo zápisnice, súd oboznámil strany sporu tiež o predbežnom právnom posúdení veci, menovite aj o potrebe zastavenia konania v dotknutej časti podľa § 230 CSP z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, z ktorého dôvodu nárok v tejto časti nemôže vecne preskúmať, teda z uvedeného vplýva, že súd dodržal postup podľa § 181 ods. 2 CSP. Zástupkyňa žalobkyne v reakcii na predbežné právne posúdenie uviedla, že trvá na podanej žalobe s tým, že chcela vedieť, či žalovaná zaplatila dane, uvádzala, že potvrdenie exekútora nie je potvrdením o splnení dlhu, teda o neexistencii pohľadávky daňového úradu voči žalovanej.
35. Posúdením vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu, teda ani z tohto pohľadu nebolo možné vyhodnotiť odvolanie žalobkyne inak, ako nespôsobilé k zmene
napadnutého rozhodnutia, keďže sa nepreukázalo jej tvrdenie o tom, že nebola dostatočne zo strany súdu poučená (v ktorom smere ani nekonkretizovala), ani to, že nemohla realizovať svoje procesné práva, pretože nedostala priestor na vyjadrenie, keďže podania žalovanej jej nesporne boli doručené, k týmto bola vyzvaná na vyjadrenie (ktoré svoje právo aj realizovala) a rovnako svoje procesné práva mohla realizovať a tiež aj realizovala v rozsahu, v akom to považovala za potrebné na pojednávaní dňa 08.02.2017, na ktorom sa osobne zúčastnila.
36. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, tak odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, za súčasného záveru, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k odňatiu možnosti stranám konať pred súdom, resp. od 01. 06. 2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
37. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie námietky žalobkyne smerujú tiež proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
38. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o existencii zákonnej prekážky neumožňujúcej nárok, ktorý bol predmetom zastavujúcej časti meritórne preskúmať (§ 230 CSP) a vo zvyšnej časti o nedôvodnosti uplatneného nároku ( § 451 ods. 1,2 OZ), v dôsledku čoho žalobe v tejto časti nevyhovel a vzhľadom na úspech žalovanej v spore, a zastavenie konania zavinením žalobkyne tejto priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
39. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia uvádza:
40. Predmetom vecného posudzovania súdom prvej inštancie nad rámec zastavujúcej časti, tak zostal uplatnený nárok predstavujúci náklady, ktoré musela uhradiť žalobkyňa v súvislosti s vedeným exekučným konaním, ktorý súd vyhodnotil ako nedôvodný, nezakladajúci ani jeden z právnych dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 OZ.
41. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami tiež sporným nebolo, že zostatok nároku predstavuje trovy vzniknuté žalobkyni v súvislosti s vykonávanou exekúciou, podkladom ktorej bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a to rozsudok OS Trenčín č.k. 7C 353/2002, v zmysle ktorého bola zaviazaná vo vzťahu k žalovanej na vyššie uvedené plnenie. Keďže žalobkyňa dobrovoľne nesplnila povinnosť stanovenú stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v uvedenej veci, nie je tu existencia žiadneho právneho dôvodu, na základe ktorého by vznikol na strane žalovanej záväzok vydať žalobkyňou tvrdené bezdôvodné obohatenie, keďže nešlo o plnenie, ktoré by bolo realizované bez právneho titulu. Keďže teda neboli splnené
zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia v tomto smere na strane žalovanej na úkor žalobkyne, aj v tejto časti rozhodol súd prvej inštancie správne, keď žalobu zamietol.
43. Keďže z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne (za súčasného záveru o jeho vecnej správnosti tiež v súvisiacich častiach o trovách konania a vrátení SP), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.
45. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).