Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/186/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 416 094, zastúpené Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o., Dolná 6A, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1. ARTTEP a.s., Hlavná 1062/30, Stupava, IČO: 00 598 321, 2. Ing. Miroslav Šefčík so sídlom Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu ARTTEP a.s. Stupava, Hlavná 1062/30, 3. EDENHAM VENTURES LTD., 35A Regent Street, Jasmine Court, Belize City, Reg. číslo 71,600, zastúpený JUDr. Máriou Papcunovou, bytom Tomášikova 15950/10A, 821 03 Bratislava, 4. GEBISA HOLDING Ltd., Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa, zastúpený VRBA&PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, 5. Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 818 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, 6. POLARIS GAMMA, a.s. v likvidácii, Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 708 743, zastúpená likvidátorom ISONZO, a.s. Hattalova 12/C, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 03, IČO: 35 871 334, o určenie neplatnosti záložných zmlúv a neexistencie záložného práva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že záložné právo v prospech žalovaného v 3./ rade EDENHAM VENTURES LTD., 35A Regent Street, Jasmine Court, Belize City, Reg. číslo 71,600 na stavby: autodieľňa ev.č. 7 na parc.č. 4786/5, plynová kotoľňa ev.č. 4 na parc.č. 4786/2 a garáže ev.č. 9 na parc.č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX v kat.úz. K. v časti C: ŤARCHY, pod por.č. 1 ako záložné právo podľa záložnej zmluvy V345/95

- 88/95 neexistuje.

II. Súd určuje, že záložné právo v prospech žalovaného v 4./ rade GEBISA HOLDING Ltd., Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa zapísané na LV č. XXXX v kat.úz. K. v časti C: ŤARCHY pod por.č. 1 ako záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 580/96 na stavbu: prevádzková budova VPV ev.č. 8 - postavenú na parc.č. 4786/6 - V 1194/96 - 571/96 neexistuje.

III. Súd žalobu v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 250 zo dňa 01.07.1994 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./rade a VÚB a.s., pobočka Topoľčany, v časti určenia neplatnosti zmluvy č. 360 o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku uzatvorenej dňa 02.10.1995 medzi žalovaným v 1./rade a VÚB a.s. , v časti určenia neplatnosti zmluvy č. 580/96 o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku uzatvorenej dňa 07.06.1996 medzi ARTEPSTAV, spol. s r.o. a VÚB a.s., v časti určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 35/93 uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave a žalovaným v 1./rade, v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 4/92 uzatvorenej dňa 19.02.1992 medzi žalovanými v 1./ a 5./ rade a v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 87/92 uzatvorenej dňa 06.07.1992 medzi žalovanými v 1./ a 5./ rade zamieta.

IV. Žalovaní v 3./ a 4./ rade sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za podanú žalobu o určenie neexistencie záložného práva a to každý po 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku .

V. Súd žalovaným v 1./, 2./, 5./ a 6./ rade proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd žalobcovi a žalovaným v 3./ a 4./ rade navzájom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1./ Žalobca (pôvodne bolo žalobcom Mesto Topoľčany, avšak uznesením č.k.4C/186/2003-278 zo dňa 17.1.2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.15Cob/39/2007-283 zo dňa 31.5.2007 bola pripustená zámena účastníkov na strane žalobcu) sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti záložných zmlúv uzatvorených medzi žalovanými a to záložných zmlúv, ktorých vklad bol povolený pod č.V 345/95, V 1823/95 a V 1194/96 a ktoré uzavrel žalovaný v 1/r. so žalovaným v 4/r. ako aj záložnej zmluvy V 1830/93 uzavretej medzi žalovaným v 1/r. a právnym predchodcom žalovaného v 3/r. a taktiež záložných zmlúv registrovaných Štátnym notárstvom v Topoľčanoch pod č.RIII 1540/92 a RIII 531/92 uzavretých medzi žalovaným v 1/r. a žalovaným v 5/r. z dôvodu, že tieto sú od počiatku neplatné, nakoľko majetok žalovaného v 1/rade, na ktorý sa vzťahovali záložné zmluvy, bol vylúčený z konkurznej podstaty a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ku vzniku platných záložných zmlúv a na jeho strane je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko stále existuje reálna hrozba, že by sa jeho majetkom uspokojili pohľadávky žalovaných a z toho dôvodu v súčasnej dobe nemôže voľne disponovať so svojim majetkom.

2./ Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4C/186/2003 - 607 zo dňa 14.12.2012 bola žaloba na určenie neplatnosti záložných zmlúv v celom rozsahu zamietnutá, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na určenie neplatnosti záložných zmlúv nie je dôvodná. Žalobca svoju žalobu oprel o skutočnosť, že po uzavretí záložných zmlúv medzi žalovaným v 1./rade ako záložným dlžníkom a spoločnosťami VÚB a.s. , Slovenskou štátnou sporiteľňou a Poštovou bankou a.s. došlo následne súdnymi rozhodnutiami k určeniu neplatnosti prevodu majetku bývalých štátnych podnikov na žalovaného v 1./rade a teda žalovaný v 1/rade nemohol uzavrieť záložné zmluvy, ktoré sa netýkali jeho majetku a zároveň v tomto smere poukazoval na rozsudok NS SR sp.zn.4Obo 248/97. Súd mal za to, že napadnuté záložné zmluvy boli platne uzavreté a neodporujú zákonu, keďže záložné právo sa týkalo nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom v čase uzavretia záložných zmlúv bol stále žalovaný v 1/rade a záložní veritelia s ním dobromyseľne uzavreli záložné zmluvy a na základe týchto záložných zmlúv bol povolený vklad do katastra nehnuteľností a teda záložné právo platne vzniklo, i keď neskoršími súdnymi rozhodnutiami bolo určené, že žalovaný v 1/rade neplatným spôsobom nadobudol majetok bývalých štátnych podnikov Kovopodnik, Komunálne služby a Stavokombinát v Topoľčanoch. Súd však musel vychádzať z toho, že aj keď podľa týchto rozhodnutí v čase uzatvárania záložných zmlúv žalovaný v 1/rade nemal byť vlastníkom sporných nehnuteľností, tak záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností a záložní veritelia konali dobromyseľne, pretože v čase uzatvárania záložných zmlúv bol stále ako vlastník založených nehnuteľností vedený žalovaný v 1/rade. Okrem toho bolo možné žalobu zamietnuť voči žalovaným v 3/,4/a 5/rade aj pre nedostatok pasívnej legitimácie na ich strane, nakoľko zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k prevodu práv spojených so záložnými zmluvami na iné spoločnosti, avšak na uvedenú skutočnosť žalobca nereagoval a nenavrhol zámenu účastníkov a pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX v kat.úz. B. nad B., tak pri uplatňovaní neplatnosti záložných zmlúv žalobcovi v tomto prípade chýbala aktívna legitimácia, pretože ako vlastník týchto nehnuteľností je stále žalovaný v 1/rade. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v čase uzavretia sporných záložných zmlúv bol žalovaný v 1/rade vedený ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložných zmlúv a keďže došlo na základe týchto zmlúv ku vkladu do katastra nehnuteľností a záložní veritelia týmto spôsobom prijali predmet zálohu dobromyseľne, tak záložné zmluvy boli uzavreté v súlade s vtedy platným právom a žalobca nepreukázal nedobromyseľnosť záložných veriteľov.

3./ Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. l5Cob/52/2013 - 683 zo dňa 19.06.2013 potvrdil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu, nakoľko sa s týmto rozhodnutím stotožnil a opätovne poukázal na ustanovenie § 151b ods. 1, 2 a § 151d ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, podľa ktorých záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zákona a ak ide o nehnuteľnosť, záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka, alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný

veriteľ konal dobromyseľne. Podstatné pre prejednávanú vec je konštatovanie, že v dobe uzatvárania záložných zmlúv bol ako vlastník zakladaných nehnuteľností v evidencii nehnuteľností vedený žalovaný v 1./rade a teda záložní veritelia vychádzali z údajov evidencie nehnuteľností, podľa ktorých bol žalovaný v 1./rade jednoznačným vlastníkom predmetu záložného práva. Za takejto situácie nebolo povinnosťou záložných veriteľov ako subjektov konajúcich v dobrej viere, posudzovať prípadnú platnosť resp. neplatnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ktoré právo prináleží súdom. Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena na preukázanie svojich tvrdení v konaní nepreukázal, že záložní veritelia neboli pri uzatváraní záložných zmlúv dobromyseľní s poukazom na právny stav ku dňu 31.12.2002.

4./ Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4Obdo/61/2013 zo dňa 28.08.2014 tak, že dovolanie žalobcu odmietol, nakoľko prvostupňové ako aj odvolacie rozhodnutie považoval za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné s tým, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

5./ Ústavný súd SR nálezom sp.zn. III.ÚS678/2014 - 55 (č.l. 802) zo dňa 17.03.2015 vo veci sťažnosti žalobcu rozhodol tak, že základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/52/2013 - 683 z 19.júna 2013 porušené bolo a uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. Preskúmaním napadnutého rozsudku ústavný súd zistil, že krajský súd sa dôsledne neriadil ústavnými a zákonnými požiadavkami kladenými na obsah odôvodnenia rozhodnutia, pretože v podstate žiadnym spôsobom nereagoval na právne relevantnú argumentáciu sťažovateľky vychádzajúcu zo skorších právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v konaní o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu na iné osoby a v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov- ďalších záložných zmlúv. Poukázal na nález č.k. II.ÚS349/09 - 36 z 20.januára 2010, v ktorom zdôraznil, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 OSP ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 OSP, konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. Tento názor ústavného súdu reflektuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov pri riešení otázky ich viazanosti posúdením hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania v inom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok sp.zn. 1Cdo/96/1995 z 1. júla 1998, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, akoby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

6./ Krajský súd v Nitre uznesením č.k. l5Cob/59/2015 - 845 zo dňa 30.09.2016 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4C/186/2003 - 607 zo dňa 14.12.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého v doterajšom konaní neboli zohľadnené právne účinky skôr právoplatne skončených konaní.

7./ Žalobca podaním zo dňa 18.09.2015 navrhol zmenu petitu žaloby a žiadal, aby súd okrem určenia neplatnosti záložných zmlúv zároveň určil, že záložné právo v prospech žalovaného v 3./rade na základe záložnej zmluvy V345/95, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v kat.úz. K. neexistuje, eventuálne, že uvedené záložné právo nie je možné vykonať a taktiež, aby súd určil, že záložné právo v prospech žalovaného v 4./rade na základe záložnej zmluvy č. 580/96 - V1194/96, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v kat.úz. K. neexistuje, eventuálne, že uvedené záložné právo nie je možné vykonať. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že došlo ku zmene zápisov na listoch vlastníctva a preto aj navrhol vstup ďalších účastníkov do konania miesto žalovaného v 3./rade a taktiež vstup intervenientov do konania, pričom pokiaľ sú napadnuté záložné zmluvy neplatné, tak záložné právo s poukazom na ustanovenie § 151d ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia záložných zmlúv mohlo vzniknúť aj na základe neplatnej zmluvy a podmienkou jeho vzniku bola dobromyseľnosť záložného veriteľa a skutočnosť, že vec mu bola

odovzdaná. Spochybnil dobromyseľnosť záložných veriteľov z dôvodu, že v čase uzavretia záložných zmlúv prebiehalo súdne konanie o neplatnosť prevodu vlastníckeho práva podľa hospodárskej zmluvy na základe návrhu prokurátora podaného dňa 12.11.1993, o ktorom žalovaný v 1./rade ako záložca vedel a pokiaľ by záložní veritelia skúmali, či prebieha ohľadom nehnuteľností, ktoré by mali byť založené spor týkajúci sa určenia neplatnosti hospodárskej zmluvy, tak by zistili, že takýto spor je vedený a mali by zrejmú pochybnosť, či je záložca skutočným vlastníkom. Keďže uvedené skutočnosti neskúmali, tak nemožno konštatovať, že boli dobromyseľní len preto, lebo sa spoliehali na údaje vyplývajúce z listov vlastníctva. Podľa názoru žalobcu záložní veritelia nepreukázali svoju dobromyseľnosť, nakoľko s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013 nepostačuje len to, že konali v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností, ale nepreukázali, že by iným spôsobom zisťovali, či záložca bol skutočným vlastníkom nehnuteľností. Zároveň žalobca spochybnil splnenie podmienky odovzdania veci s tým, že zákon výslovne neurčil, že v prípade nehnuteľností považuje za odovzdanie veci aj vklad do katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca, aby súd určil, že záložné právo v prospech žalovaných v 3./ a 4./rade neexistuje a eventuálne, ak by súd považoval predpoklady vzniku záložného práva za naplnené, vzniesol námietku premlčania záložného práva a žiadal, aby súd eventuálne rozhodol, že záložné právo v prospech žalovaných v 3./ a 4./rade nie je možné vykonať, pričom súd na pojednávaní dňa 13.02.2018 (č.l. 976) pripustil zmenu petitu žaloby podľa podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.09.2015.

8./ Uznesením č.k. 4C/186/2003 - 943 zo dňa 16.08.2017 súd reagoval na procesné návrhy žalobcu ako aj žalovaných tak, že pripustil vstup spoločnosti EDENHAM VENTURES Ltd do konania miesto žalovaného v 3./rade z dôvodu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok na uvedenú spoločnosť, ktorá v dôsledku toho bola zapísaná na LV č. XXXX v kat.úz. K. ako záložný veriteľ podľa záložnej zmluvy V345/95. Zároveň súd pripustil vstup spoločnosti GEBISA GOLDING Ltd do konania miesto žalovaného v 4./rade, keďže uvedená spoločnosť je zapísaná ako záložný veriteľ na LV č. XXXX v kat.úz. K. podľa záložnej zmluvy V1194/96 a následných zmlúv o postúpení pohľadávok. V priebehu konania súd zistil, že likvidátor žalovaného v 6./rade INVESTEND s.r.o. Bratislava bol zrušený dňom 24.10.2016 v dôsledku jeho zlúčenia so spoločnosťou INVEST - KAPITAL a.s. Bratislava a vymazaný z Obchodného registra dňa 21.12.2016 s tým, že spoločnosť INVEST - KAPITAL a.s. sa stala jeho právnym nástupcom a od 13.10.2017 uvedená spoločnosť zmenila obchodné meno na ISONZO a.s. a preto ďalej je vedená táto spoločnosť v záhlaví rozsudku ako likvidátor žalovaného v 6./rade.

9./ Žalovaný v 3./rade sa písomne vyjadril k námietke premlčania záložného práva zo strany žalobcu podaním zo dňa 27.02.2018 (č.l. 977) s tým, že táto je úplne bezpredmetná, nakoľko záložná zmluva č. 250 zabezpečuje pohľadávku proti žalovanému v 1./rade, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. 62/96 zo dňa 30.09.1996 a dňa 30.12.1997 Krajský súd Bratislava vyhlásil konkurz pod sp.zn. 3K/75/1997 na majetok žalovaného v 1./rade , avšak konkurzné konanie doposiaľ nebolo ukončené a zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom VÚB a.s. postupne až na žalovaného v 3./rade a založený majetok zahrnul správca konkurznej podstaty do konkurznej podstaty, pričom speňažovanie v konkurze bolo prerušené rozhodnutím súdu až do ukončenia sporu o vyňatie založeného majetku z konkurznej podstaty. Keď už neexistovala právna prekážka uplatnenia záložného práva, tak záložný veriteľ ako vlastník pohľadávky zabezpečenej záložným právom na základe zmluvy č. 250 začal pripravovať dobrovoľnú dražbu založeného nehnuteľného majetku a dňa 01.12.2014 uzavrel s vybratým dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby a súčasne bolo v súlade so zákonom zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcovi. V dôsledku podania sťažnosti na Ústavný súd bol žalovaný v 3./rade nútený ukončiť realizáciu záložného práva.

10./ Žalovaný v 4./rade vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2017 (č.l. 924) namietal naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti záložných zmlúv v dôsledku predbežného charakteru takéhoto určenia s poukazom na uznesenie NS SR 4Cdo/89/2007. V ďalšom vyjadrení zo dňa 05.03.2018 (č.l. 980) trval na tom, že záložná zmluva č. 580/96, na základe ktorej bol povolený vklad pod č. V1194/96 bola platne uzavretá a neodporuje zákonu, nakoľko záložné právo sa týkalo nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol stále v čase uzavretia záložnej zmluvy žalovaný v 1./rade a VÚB a.s. ako záložný veriteľ zmluvu uzavrela dobromyseľne a na základe tejto zmluvy bol aj povolený vklad do katastra nehnuteľností. Na základe toho došlo k platnému vzniku záložného práva aj napriek neskorším súdnym rozhodnutiam o neplatnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného v 1./rade. Záložný veriteľ prijal predmet zálohu dobromyseľne, nakoľko žalovaný v 1./rade bol stále vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Povinnosťou

záložného veriteľa nie je skúmať, na základe akého titulu záložca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré chce zaťažiť záložným právom a ani skúmať, či ohľadom týchto nehnuteľností prebieha alebo neprebieha spor týkajúci sa neplatnosti hospodárskej zmluvy, na základe ktorej mal žalovaný v 1./rade nehnuteľnosť nadobudnúť. V čase uzavretia záložnej zmluvy záložnému veriteľovi neboli známe žiadne skutočnosti spochybňujúce vlastnícke právo žalovaného v 1./rade a preto záložnú zmluvu uzavrel dobromyseľne a následne bol povolený jej vklad do katastra nehnuteľností. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaného v 4./rade sa tento zaoberal námietkou premlčania záložného práva vznesenou žalobcom a okrem iného poukazoval na ustanovenie § 151j ods. 2 OZ.

11./ Žalovaný v 5./rade podaním zo dňa 17.05.2018 (č.l. 1020) oznámil súdu, že listom zo dňa 21.03.2018 navrhol Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou odboru katastrálnemu, aby vymazal záložné právo zapísané v jeho prospech na LV č. XXXX v kat.úz. B. nad B., keďže uvedené záložné právo zaniklo z dôvodu uplynutia času, na ktorý bolo zriadené, teda dňom 31.12.1994 a jeho návrhu bolo vyhovené a predmetné záložné právo bolo vymazané, čo dokladoval výpisom z LV č. XXXX.

12./ Po rozhodnutí Ústavného súdu SR nálezom sp.zn. III.ÚS678/2014 - 55 zo dňa 17.03.2015 a následnom zrušení rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 4C/186/2003 - 607 uznesením Krajského súdu Nitra sp.zn. 15Cob/59/2015 - 845 zo dňa 30.09.2016, súd na základe predchádzajúceho dokazovania ako aj po doplnení dokazovania oboznámením písomných vyjadrení žalovaných, aktuálnych výpisov z LV, výpisov z Obchodného registra a s predloženými rozhodnutiami zistil tento skutkový stav:

13./ Dňa 01.07.1994 bola uzavretá záložná zmluva č. 250 medzi záložným veriteľom VÚB a.s. pobočka v Topoľčanoch a záložcom ARTTEP STAV a.s. Topoľčany, IČO: 00 598 321 zastúpeným riaditeľom Ing. Jozefom Klačanským, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zaručenie úverov poskytnutých veriteľom záložcovi v celkovej sume 35.000.000,-Sk s tým, že záložca je na základe LV č. XXXX a LV č. XXXX vlastníkom majetku, ktorý ponúka záložnému veriteľovi na zriadenie záložného práva. Záložné právo sa zriadilo vkladom V345/95 na nehnuteľnosti uvedené v prílohe č. 1, pričom v tejto prílohe je uvedená budova s.č. 1126 na parc. č. 798 v kat.úz. X., administratívna budova a autodielňa s.č. 7 a 8 na parc.č. 4786/5 a 4786/6, plynová kotolňa s.č. 4 na parc.č. 4786/2 a garáže s.č. 9 na parc.č. 4786/7 v kat.úz. K.. Podľa výpisu z OR ARTTEP STAV a.s. Topoľčany s IČO: 00 598 321 ako samostatný subjekt neexistuje, ale ide o odštepný závod spoločnosti ARTTEP a.s. Stupava s názvom ARTTEP a.s., samostatná obchodná jednotka ARTTEP-STAV so sídlom Krušovská 2090/61, Topoľčany a ako vedúci je v Obchodnom registri zapísaný Jozef Klačanský. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.12.1997 sp.zn. Z-2-2K 66/93 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti ARTTEP a.s. Stupava a správcom konkurznej podstaty je žalovaný v 2./rade. Podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXXX v kat.úz. K. sú stavby kotolňa plyn. eč. 4 na parc.č. 4786/2, autodielňa eč.7 na parc.č. 4786/5 a garáže eč.9 na parc.č. 4786/7 vo výlučnom vlastníctve žalobcu a medzi ťarchami je zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 3./rade na uvedené stavby podľa záložnej zmluvy V345/95 a následných zmlúv o postúpení pohľadávok z VÚB a.s. až na žalovaného v 3./rade s tým, že právny vzťah k pozemkom je evidovaný na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V poznámke na LV č. XXXX je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. 250 cestou dobrovoľnej dražby na vyššie uvedené nehnuteľnosti s tým, že navrhovateľom je žalovaný v 3./rade. Nehnuteľnosti, na ktoré žalovaný v 3./rade oznámil začatie výkonu záložného práva boli prevedené na žalovaného v 1./rade hospodárskou zmluvou R-1/90 zo dňa 23.11.1990 podľa prílohy k tejto hospodárskej zmluve, avšak rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/247/93 zo dňa 20.12.1994 bolo určené, že prevod vlastníctva majetku štátneho podniku Kovopodnik, Komunálne služby a Stavokombinát v Topoľčanoch určeného podľa príloh k hospodárskym zmluvám č. R-1/90 zo dňa 23.11.1990 na akciovú spoločnosť ARTTEP Stupava je neplatný a uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, pobočka v Nitre č.k. 20Co/436/95 zo dňa 03.10.1996. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 47Cb/423/95 zo dňa l5.01.1997 bolo rozhodované o neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a okrem iného aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v kat.úz. K., pričom sa jednalo o záložné zmluvy uzavreté medzi záložcom ARTTEP STAV o.z. Topoľčany a Investičnou a rozvojovou bankou a.s. Bratislava, pričom súd vyhovel žalobe a určil, že záložné zmluvy uvedené vo výrokovej časti rozsudku sú neplatné, nakoľko záložca mal byť v týchto zmluvách označený obchodným menom ARTTEP a.s. Stupava, samostatná obchodná jednotka ARTTEP-STAV Topoľčany Krušovská 2090/61 tak, ako je zapísaný v Obchodnom registri s tým, že všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky je oprávnený robiť vedúci Jozef Klačanský. Z uvedeného vyplýva, že vedúci odštepného závodu nemal oprávnenie robiť právne úkony za akciovú spoločnosť ARTTEP Stupava, ale mal oprávnenie robiť právne úkony týkajúce sa

odštepného závodu, ktorý však nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvoria predmet záložných zmlúv. Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva v zmysle § 40 ods. 1 OZ, keďže právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov. Podľa § 151b sa vyžaduje pre vznik záložných zmlúv písomná forma, avšak záložné zmluvy medzi žalobcom ARTTEP a.s. Stupava a žalovanou bankou uzavreté neboli a preto neboli splnené podmienky, ktoré určuje zákon pre vznik záložných zmlúv. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Cbi/167/06 zo dňa 19.11.2008 bolo určené, ktoré nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty úpadcu ARTTEP a.s. Stupava a medzi inými aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako kotolňa plyn. eč. 4 na parc.č. 4786/2, autodielňa eč. 7 na parc.č. 4786/5 a garáže eč. 9 na parc.č. 4786/7. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom NS SR sp.zn. 4Obo/3/2009 zo dňa 28.09.2010.

14./ Dňa 02.10.1995 bola uzavretá zmluva č. 360 o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku medzi záložným veriteľom VÚB a.s. pobočka Topoľčany a záložcom ARTTEP a.s. Stupava na zabezpečenie úverov v celkovej sume 5.000.000,-Sk s tým, že záložné právo bolo zriadené na dielne TR vrátane administratívnej budovy na parc.č. 4784/6 v kat.úz. K. zapísané na LV XXXX. Uvedené nehnuteľnosti však neboli predmetom prevodu majetku podľa hospodárskej zmluvy č. R-1/90, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp.zn. 9Cbi/167/06 na strane 6 odôvodnenia a z toho dôvodu zamietol časť žaloby o určenie, že tieto nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 1./rade. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat.úz. K. sú na tomto zapísané ako stavba aj dielne TR č. 11 na parc.č. 4784/6 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, avšak medzi ťarchami nie je evidované žiadne záložné právo na túto stavbu na základe záložnej zmluvy č. 360, ktorej vklad bol povolený pod č. V1823/95.

15./ Dňa 07.06.1996 bola uzavretá zmluva č. 580/96 o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku , na základe ktorej bol povolený vklad pod č. V1194/96 a to medzi záložným veriteľom VÚB a.s. pobočka Topoľčany a záložcom ARTEPSTAV, spol. s r.o. Hlavná 30, Stupava, IČO: 34 131 736 na zabezpečenie úverov vo výške 7.000.000,-Sk s tým, že záložné právo bolo zriadené na prevádzkovú budovu VPV eč.8 na parc.č. 4786/6 v kat.úz. K. zapísané na LV č. XXXX. Podľa výpisu z OR (č.l. 1043) spoločnosť ARTEPSTAV spol. s r.o. Stupava bola zrušená od 02.07.2012 a vymazaná z OR dňa 18.07.2012 bez likvidácie. Administratívna budova VPV na parc.č. 4786/6 bola aj predmetom hospodárskej zmluvy č. R-1/90 a rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/247/93 bol prevod vlastníctva tohto majetku na žalovaného v 1./rade určený za neplatný a zároveň aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Cbi/167/06 bolo určené, že prevádzková budova VPV súp.č. 2093, eč. 8 na parc.č. 4786/6 na LV č. XXXX nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 1./rade. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti žalobca a medzi ťarchami je zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 4./rade na základe zmluvy č. 580/96, ktorej vklad bol povolený pod č. V1194/96 a na základe následných zmlúv o postúpení pohľadávok z VÚB a.s. až na žalovaného v 4./rade.

16./ Medzi záložným veriteľom Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave a záložcom ARTEP a.s. Stupava bola uzavretá zmluva č. 35/93 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bez dátumu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 41/197524/4 zo dňa 25.06.1993 a záložné právo bolo zriadené na nehnuteľnosti priem. závod (adm.budova) na parc.č. 4256, súp.č. 2098 v kat.úz. K. zapísané na LV č. XXXa vklad do katastra nehnuteľností podľa tejto záložnej zmluvy bol povolený pod č. V1830/93. Administratívna budova na parc. č. 4256 bola aj predmetom hospodárskej zmluvy R-1/90 a tento prevod bol neskôr rozsudkom tunajšieho súdu 6C/247/93 určený za neplatný a podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXX nie je stavba súp.č. 2098 na parc.č. 4256 ani evidovaná, pričom výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX je žalobca a taktiež medzi ťarchami nie je evidované žiadne záložné právo podľa záložnej zmluvy V1830/93. Slovenská sporiteľňa a.s. v priebehu konania listom zo dňa 26.04.2017 (č.l. 919) oznámila súdu, že na LV č. XXX pre kat.úz. K. nie je aktuálne medzi ťarchami registrované žiadne záložné právo v jej prospech ani v prospech tretej osoby a preto nevidí žiaden dôvod na vstup do konania. Zároveň aj Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava listom zo dňa 13.02.2017 (č.l. 883) oznámila súdu nesúhlas so vstupom do konania z dôvodu, že záložné právo zapísané na LV č. XXX v kat.úz. K. v časti ťarchy pod por.č. 1 ako záložné právo V1830/93 v jej prospech zaniklo vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom v zmysle § 151md ods. 1 písm. c/ a k tomuto stanovisku predložila aj návrh na výmaz záložného práva adresovaný Okresnému úradu Topoľčany, odbor katastrálny.

17./ Dňa 19.02.1992 bola uzavretá záložná zmluva č. 4/92 medzi záložným veriteľom Poštová banka a.s. a záložcom ARTEP a.s. Stupava na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy č. 5/92 vo výške 8.000.000,-Kčs. Predmetom zálohu bola nehnuteľnosť o rozlohe 1200 m2 na parc.č. 1505, k nej prislúchajúca parc.č. 2409/2, parc.č. 801/135, 801/136 a parc.č. 804/54, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.1994 a registrovaná bola Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 16.03.1992 pod č. RIII 531/92 a záložné právo sa týkalo nehnuteľností v kat.úz. B. nad B. zapísaných na LV č. XXX. V súčasnej dobe LV č. XXX už neexistuje a nehnuteľnosti na ňom pôvodne zapísané sa nachádzajú na iných listoch vlastníctva, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a súd zistil iba skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat.úz. B. nad B. a to na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Cbi/167/06, avšak na tieto nehnuteľnosti nie je evidované žiadne záložné právo. Časť nehnuteľností, na ktoré bolo pôvodne zriadené záložné právo podľa záložnej zmluvy č. 4/92 - RIII 531/92 je zapísaná aj na LV č. XXXX v kat.úz. B. nad B. , podľa ktorého je ich výlučným vlastníkom spoločnosť BANCE-STAV, spol. s r.o. Bánovce nad Bebravou a medzi ťarchami bolo zapísané záložné právo na základe záložnej zmluvy č. 4/92 v prospech žalovaného v 5./ rade, avšak uvedené záložné právo už bolo vymazané na základe návrhu žalovaného v 5./rade zo dňa 21.03.2018 (č.l. 1021) a aktuálne sa na LV č. XXXX nenachádza zápis žiadneho záložného práva.

18./ Dňa 06.07.1992 bola uzavretá záložná zmluva č. 87/92 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1./rade ako dlžníkom na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy č. 111/92 vo výške 3.500.000,-Kčs na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat.úz. B. nad B., pričom záložná zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Topoľčanoch dňa 19.01.1992 pod č. RIII 1540/92. Záložná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.1993 a v súčasnej dobe LV č. XXX už neexistuje a žalobca v konaní nepreukázal, kde sú zapísané aktuálne nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy a kto je ich vlastníkom.

Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Podľa ods. 2, záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 4, v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. Podľa § 151d ods. 1 OZ, ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka, alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. Podľa § 151f ods. 1 OZ, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 137 písm. c/, d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä c/ o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na určenie neplatnosti záložných zmlúv a neexistencie záložných práv žalovaných v 3./ a 4./ rade je iba čiastočne dôvodná a to v časti neexistencie záložných práv žalovaných v 3./ a 4./rade a preto v tejto časti žalobe vyhovel a v časti určenia neplatnosti záložných zmlúv žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti záložných zmlúv a určenia neexistencie záložných práv a keďže ide o určovacie petity, tak súd v prvom rade musel skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pričom do 30.júna 2016 bolo podľa § 80 OSP (zákon č. 99/1963 Zb.) možné žalobou uplatniť, aby sa okrem iného podľa písm. c/ rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80 písm. c/ OSP považovala súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/24/2017 zo dňa 14.09.2017). Podľa ustanovenia § 137 platného a účinného od 01.07.2016 je úplne nová koncepcia zakotvená v písmenách c/ a d/ tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d/. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyslené žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Písmeno c/ tohto ustanovenia vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu (takýmto osobitným predpisom je napríklad § 711 ods. 6 . Ako v dôvodovej správe zákonodarca uvádza medzi osobitné predpisy podľa písmena d/ tohto ustanovenia patria napríklad , Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zapísaný na kupujúceho na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/202/2016 zo dňa 14.06.2018).

21./ V danej právnej veci súd posudzujúc vec za platnosti a účinnosti ustanovenia § 137 dospel k záveru, že vo veci s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d/ hmotné právo nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť predmetných záložných zmlúv, preto je potrebné žalobu ako nespôsobilý právny prostriedok pre riešenie sporu medzi stranami zamietnuť ako nedôvodnú. Pri určení neplatnosti záložnej zmluvy ide o právnu skutočnosť, pri ktorej sa podľa § 137 písm. d/ možno žalobou domáhať, aby sa rozhodlo o určení jej neplatnosti len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepoukazoval na žiaden osobitný právny predpis, z ktorého by vyplývalo, že sa môže domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy a súd tiež žiaden takýto osobitný predpis nezistil a preto žalobu v časti o určenie neplatnosti záložných zmlúv pre nepreukázanie osobitného predpisu, na základe ktorého by sa mohol žalobca domáhať neplatnosti záložných zmlúv zamietol a ďalej sa v tejto časti žaloby otázkou platnosti všetkých záložných zmlúv nezaoberal. Súd poukazuje na to, že spochybňovanie platnosti záložnej zmluvy môže byť dôvodom na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách a teda v takom prípade by súd v zmysle § 137 písm. d/ rozhodoval o neplatnosti dražby ako o právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu.

22./ Žalobca sa okrem neplatnosti záložných zmlúv domáhal aj určenia, že záložné práva žalovaných v 3./ a 4./ rade na základe záložných zmlúv č. 250 - V345/1995 a č. 580/96 - V1194/1996 neexistuje, eventuálne, že záložné právo nie je možné vykonať a v tejto časti súd žalobu považoval za dôvodnú. Pokiaľ ide o eventuálny petit žaloby žalobcu, tak jeho podstatou je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak by tomuto nároku nebolo možné vyhovieť, tak návrh na prisúdenie iného nároku a preto ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje (uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/113/2010). Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až po tom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/347/2009).

23./ Primárnym petitom v tomto prípade bolo určenie neexistencie záložných práv žalovaných v 3./ a 4./ rade, pričom otázka neplatnosti záložných zmlúv je iba otázkou predbežnou, keďže na základe oboch záložných zmlúv došlo ku vkladu do katastra nehnuteľností a na odstránenie stavu ohrozenia práva žalobcu alebo neistoty v jeho právnom postavení bolo potrebné rozhodnúť, či záložné právo neexistuje alebo v prípade, ak by súd dospel k záveru, že záložné právo existuje, tak eventuálne určiť, že ho nie je možné vykonať, ak by žalobca preukázal, že záložné právo bolo už premlčané. Žalobca teda preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, že tu právo nie je a to aj s poukazom na aktuálny zápis na LV č. XXXX v kat.úz. K., kde je evidované záložné právo žalovaného v 3./rade ako ťarcha na stavby: autodielňa ev.č. 7 na parc.č. 4786/5, plynová kotolňa ev.č. 4 na parc.č. 4786/2 a garáže ev.č.9 na parc.č. 4786/7 podľa záložnej zmluvy V345/95 a v poznámke sa nachádza oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. 250 cestou dobrovoľnej dražby na uvedené nehnuteľnosti žalovaným v 3./ rade. Taktiež na LV č. XXXX v kat.úz. K. je medzi ťarchami evidované záložné právo v prospech žalovaného v 4./rade podľa záložnej zmluvy č. 580/96 na stavbu: prevádzková budova VPV ev.č.8 - postavenú na parc.č. 4786/6 a žalovaný v 4./rade si taktiež hocikedy môže uplatniť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky začatím výkonu záložného práva podľa § 151l a tým je v oboch prípadoch daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neexistencie záložného práva, eventuálne na určení, že záložné právo nie je možné vykonať, pretože len týmto určením sa môže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3./ a 4./rade na základe predmetných záložných zmlúv a zabráni sa vzniku ďalších žalôb.

24./ V prípade záložnej zmluvy č. 250 uzavretej dňa 01.07.1994 medzi záložným veriteľom VÚB a.s. a záložcom ARTTEP STAV a.s. Topoľčany, ide o neplatný právny úkon s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 47Cb/423/95 (č.l. 713) v obdobnej veci, keď sa uvedený súd zaoberal platnosťou záložných zmlúv uzavretých záložcom ARTTEP STAV a.s. Topoľčany a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v záložných zmluvách mal byť označený záložca obchodným menom ARTTEP a.s. Stupava , samostatná obchodná jednotka ARTTEP STAV Topoľčany tak, ako je zapísaný v Obchodnom registri s tým, že všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky je oprávnený robiť vedúci Jozef Klačanský a teda vedúci odštepného závodu nemal oprávnenie robiť právne úkony za akciovú spoločnosť ARTTEP Stupava, ale mal oprávnenie robiť právne úkony týkajúce sa odštepného závodu, ktorý však nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvoria predmet záložných práv. S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 považoval krajský súd predmetné záložné zmluvy za neplatné a preto súd rešpektujúc názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp.zn. III.ÚS 678/2014 zo dňa 17.03.2015, podľa ktorého konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu, vychádzal z toho, že záložná zmluva č. 250 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže zákon pri uzatváraní záložnej zmluvy predpisuje písomnú formu. Aj na základe neplatnej záložnej zmluvy však podľa § 151d ods. 1 OZ, v znení účinnom do 31.12.2002 mohlo vzniknúť záložné právo za splnenia dvoch podmienok a to odovzdania veci záložnému veriteľovi a súčasne jeho dobromyseľnosti, že záložca je oprávnený vec založiť. Pokiaľ ide o prvú podmienku (odovzdanie veci záložnému veriteľovi), súd sa stotožňuje s názorom, ktorý prezentoval ešte právny predchodca žalovaného v 3./rade vo svojom stanovisku zo dňa 15.02.2017 (č.l. 887) s tým, že v prípade nehnuteľností je potrebné pod pojmom odovzdanie rozumieť vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a preto v prípade posúdenia vzniku záložného práva na základe záložnej zmluvy č. 250 považoval súd podmienku odovzdania veci záložnému veriteľovi za splnenú vkladom záložnej zmluvy do KN pod č. V345/1995. Splnenie druhej podmienky vzniku záložného práva a to dobromyseľnosti

záložného veriteľa, že záložca je oprávnený vec založiť, súd za preukázanú nemal. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013, podľa ktorého ochrana skutočného vlastníka zaručovaná zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, môže byť prelomená ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak v našom prípade záložný veriteľ ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti záložcovi vlastnícke právo nesvedčí a teda nie je oprávnený vec založiť. V prípade záložnej zmluvy č. 250 bol ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat.úz. K. v čase jej uzavretia vedený žalovaný v 1./rade a nie záložca ARTTEP STAV a.s. Topoľčany, ktorý bol iba organizačnou zložkou žalovaného v 1./rade a uvedená skutočnosť je dôvodom neplatnosti samotnej záložnej zmluvy (rozsudok KS v Bratislave sp.zn. 47Cb/423/95) a už v tom čase bola na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 6C/247/1993 podaná žaloba na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva majetku štátu podľa HZ R-1/90 zo dňa 23.11.1990, na základe ktorej žalovaný v 1./rade sporné nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudol a ktorej bolo vyhovené a teda pokiaľ by si záložný veriteľ v rámci minimálnej obozretnosti preveril zápis v KN a aktuálny výpis z Obchodného registra na vlastníka nehnuteľnosti vedeného v tom čase na LV č. XXXX, musel by zistiť, že záložca je len organizačnou zložkou žalovaného v 1./rade, ktorý bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný na LV č. XXXX a za takýchto okolností by záložnú zmluvu nemohol uzatvoriť, čo jednoznačne vylučuje jeho dobromyseľnosť, že záložca je oprávnený vec založiť. Žalovaný v 3./rade v rámci svojej obrany neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie dobromyseľnosti záložného veriteľa a súd mal za to, že záložný veriteľ neprejavil potrebnú opatrnosť pri uzatváraní záložnej zmluvy, ktorú by ako veriteľ poskytujúci záložcovi nemalú finančnú čiastku prejaviť mal a toto jeho nezodpovedné konanie nesvedčí o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom záložného práva prijal dobromyseľne, ale práve naopak, právny úkon uzavrel napriek vedomosti, že záložca nie je vlastníkom nehnuteľností, i keď mal možnosť si tieto skutočnosti bez väčších ťažkostí overiť. Uvedené skutočnosti vylučujú vznik záložného práva v prospech záložného veriteľa na základe záložnej zmluvy č. 250, ktorej vklad do KN bol povolený pod č. V345/95 a preto súd žalobe žalobcu v časti určenia neexistencie záložného práva žalovaného v 3./rade vyhovel. Keďže súd rozhodol podľa primárneho petitu žalobcu o neexistencii záložného práva žalovaného v 3./rade, tak o druhom (eventuálnom) petite, že záložné právo v prospech žalovaného v 3./rade nie je možné vykonať už nerozhodoval a preto sa ani ďalej nebude zaoberať otázkou premlčania záložného práva, ktorú by musel posudzovať len v prípade zamietnutia prvého petitu.

25./ V prípade záložnej zmluvy č. 580/96, ktorej vklad bol povolený pod č. V1194/96 a ktorá bola uzavretá medzi VÚB a.s. ako záložným veriteľom a spoločnosťou ARTEPSTAV, spol. s r.o. Stupava IČO: 34 131 736 ide taktiež o neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 OZ, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu, nakoľko záložca tým, že ako predmet zálohu použil nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bola iná spoločnosť zasiahol do vlastníckych práv tretieho subjektu a nakladal s jeho majetkom a teda na iného previedol viac práv než sám mal. Skutočnosť, že záložca v čase uzavretia záložnej zmluvy nebol vlastníkom prevádzkovej budovy VPV eč. 8 na parc.č. 4786/6 vyplýva aj z toho, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Cbi/167/06 zo dňa 19.11.2008 (č.l. 913) bolo okrem iného určené, že do konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 1./rade nepatrí aj nehnuteľnosť na LV č. XXXX zapísaná ako prevádzková budova VPV s.č. 2093, eč. 8 na pozemku parc.č. 4786/6 a keďže táto nehnuteľnosť bola vylučovaná z konkurznej podstaty úpadcu, znamená to, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy bola vedená vo vlastníctve žalovaného v 1./rade a to na základe hospodárskej zmluvy R-1/90 (č.l. 708), kde v prílohe je okrem iných nehnuteľností uvedená aj administratívna budova VPV na parc.č. 4796/6 v kat.úz. K.. Je však nesporné, že na základe tejto neplatnej záložnej zmluvy došlo ku vkladu do katastra nehnuteľností pod č. V1194/96, čím bola splnená prvá podmienka vzniku záložného práva podľa § 151d ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2002 a to podmienka odovzdania veci záložnému veriteľovi, avšak podľa názoru súdu splnenie druhej podmienky vzniku záložného práva a to dobromyseľnosti záložného veriteľa, že záložca je oprávnený vec založiť preukázané nebolo. Keďže v čase uzatvárania záložnej zmluvy bol vlastníkom zálohu iný subjekt ako záložca a uvedenú skutočnosť mohol záložný veriteľ v rámci minimálnej obozretnosti zistiť oboznámením sa s vtedy aktuálnym zápisom na LV č. XXXX a porovnaním tohto zápisu s výpisom z Obchodného registra na vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti. Záložný veriteľ tieto skutočnosti pred uzatvorením záložnej zmluvy evidentne nepreveril, i keď poskytoval záložcovi nemalú finančnú čiastku a teda potrebnú obozretnosť prejaviť mal a ak tak neurobil, tak toto

jeho konanie vylučuje akúkoľvek dobromyseľnosť a tým aj vznik záložného práva podľa záložnej zmluvy č. 580/96 a následného vkladu V1194/96. Súd mal za to, že záložný veriteľ záloh neprijal dobromyseľne s tým, že záložca je oprávnený vec založiť, čo vylučuje vznik záložného práva a preto súd vyhovel žalobe žalobcu v časti o určenie neexistencie záložného práva žalovaného v 4./rade podľa záložnej zmluvy č. 580/96. Pri hodnotení okolností, za ktorých boli uzatvorené obe záložné zmluvy musel súd prísne posudzovať dobromyseľnosť záložného veriteľa, pričom vtedajšie zápisy na LV vylučujú akúkoľvek domnienku záložného veriteľa, že záložca je oprávnený vec založiť a v jeho prospech nie je možné zohľadniť ani prípadné nesprávne posúdenie tohto právneho stavu. Na základe uvedeného súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že záložný veriteľ nekonal dobromyseľne a ani žalovaní v 3./ a 4./rade nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by tento názor súdu spochybňovali a ktoré by odôvodňovali posúdenie veci podľa § 151d ods. 1 veta druhá v znení účinnom do 31.12.2002.

26./ Z dôvodov vyššie uvedených súd zamietol žalobu žalobcu v časti určenia neplatnosti záložných zmlúv špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku pod bodom III. z dôvodu nepreukázania naliehavosti právneho záujmu na takomto určení a zároveň vyhovel žalobe žalobcu v časti určenia neexistencie záložných práv žalovaných v 3./ a 4./rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. a II. rozsudku.

27./ Žalobca žalobu na určenie neexistencie záložných práv žalovaných v 3./ a 4./rade podal na súde dňa 05.10.2015, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je žalobca oslobodený od poplatku a keďže v tejto časti jeho žalobe bolo vyhovené, tak súd podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podané žaloby o určenie neexistencie záložného práva žalovaných v 3./ a 4./rade, nakoľko v tejto časti konania nemali úspech, pričom súdny poplatok bol stanovený podľa položky 1 písm. b/ poznámky 1 sadzobníka súdnych poplatkov.

28./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaným v 1./, 2./, 5./ a 6./ rade, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže žaloba o určenie neplatnosti záložných zmlúv bola voči nim zamietnutá, priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd podľa § 255 ods. 2 žalobcovi a žalovaným v 3./ a 4./ rade navzájom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mali vo veci len čiastočný úspech a to žalobca v časti určenia neexistencie záložného práva a žalovaný v 3./ a 4./rade voči žalobcovi v časti určenia neplatnosti záložných zmlúv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).