Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5Cpr/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, O. D., právne zastúpený JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou, so sídlom E. Belluša 6936/10, Piešťany, proti žalovanému: S. V. O..U..L.., so sídlom Ľ.. M. XXXX/XB, C. B. C. A., Y.: XX XXX XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.235,99 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.235,99 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 24.09.2014 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 24.07.2017 označené ako „Rozviazanie pracovného pomeru“ doručené žalobcovi dňa 11.08.2014, je neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.472,07 Eur, spolu s 5,15 % rožným úrokom z omeškania od 01.09.214 do zaplatenia. Žalobný návrh dôvodil tým, že Žalobca pracoval u žalovaného od 1 2.05.2014 ako vodič MKD na základe uzatvorenej "Pracovnej zmluvy" zo dňa 12.05.2014. Dňa 21.07.2014 po tom ako sa u žalobcu začali objavovať a pretrvávať zdravotné problémy, žalobca požiadal žalovaného (pred týmto dňom aj niekoľkokrát ústne) o ukončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 ZP. So žalovaným bol žalobca dohodnutý, že dňa 24.07.2014 bude čerpať' 4 dni dovolenky a následne dôjde k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, čo sa však nestalo. Žalobca dňa 02.08.2014 zaslal žalovanému oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, v ktorom sa odvoláva na svoje zdravotné problémy a prikladá potvrdenie o zdravotnom stave. Uvedené oznámenie žalovaný prevzal dňa 06.08.2014. Následne dňa 1 1.08.2014 bolo žalobcovi doručené od žalovaného "Rozviazanie pracovného 1 pomeru", datované dňa 24.07.2014 s uvedením, že žalobca „ svojvoľne nenastúpil na pracovnú cestu a ani neoznámil dôvod, čím hrubo porušil pracovnú disciplínu".. Žalovaný vydal žalobcovi zápočtový list, v ktorom uviedol dobu trvania pracovného pomeru od 12.05.2014 do 24.07.2014. Dňa 20.08.2014 adresoval žalobca v zastúpení poisťovňou právnej ochrany D.A.S. Rechtschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, list, v ktorom si žalobca uplatnil nevyplatené nároky z pracovného pomeru (cestovné náhrady vo výške 1214,96 eur), neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súčasne žiadal o zaslanie výplatných pások, ktoré žalobca dodnes od žalovaného nedostal. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobca napáda z dôvodu, že nedošlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny. V čase od 24.07.2014 čerpal podľa dohody so žalovaným dovolenku. Žalobca žiada preveriť skutočnosť, kedy žalovaný podal odhlášku na sociálnu

poisťovňu, pretože sa domnieva, že k odhláseniu nedošlo 24.07.2014, ale následne. Na druhej strane pokiaľ by aj došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru, tento by správne mal skončiť nie ku dňu 24.07.2014 (ako sa uvádza v zápočtovom liste), ale ku dňu 06.08.2014 (deň kedy bolo žalovanému doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca). Porovnaním skutočnosti, kedy žalovaný vyexpedovať rozviazanie pracovného pomeru na poštovú prepravu zistíme, že tak urobil až po tom, ako mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcom ako zamestnancom. Z uvedených dôvodov (absencia dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu skôr ako skončil pracovný pomer žalovaným) považuje žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Už vyššie zmieneným listom poisťovne právnej ochrany žalobca oznámil žalovanému, že netrvá na zamestnávaní, pretože považoval svoje skončenie pracovného pomeru za platné. Žalobca si okrem neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje voči žalovanému i peňažné nároky: 1. cestovné náhrady za obdobie júl 2014 vo výške 971,73 eur, 2. náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ad 1) K uplatnenému nároku cestovných náhrad za mesiac júl 2014 žalobca uvádza, že vykonal pracovné cesty na území SR v dňoch 1.7., 2.7., 12.7.,13.7., 24.7 a zahraničné pracovné cesty v štátoch: Nemecko- 3.7., 4.7., 9.7., 17.7., 19.7., 20.7., 21.7., Rakúsko - 5.7., 6.7., 7.7., 8.7., 10.7., 11.7., Poľsko - 14.7., 15.7., Česko - 16.7., 22.7., Holandsko - 18.7. Žalobca a žalovaný sa dohodli o paušálnej náhrade pri pracovných cestách a zahraničných pracovných cestách vo výške 0,14 eur za každý odjazdený 1 km, pričom žalobca odjazdil za júl 2014 7964 km. Za každý víkend v zahraničí mali účastníci konania dohodu 50,-eur/deň. Od takto spočítaných cestovných náhrad sa odpočítala vyplatená čistá mzda v danom mesiaci. Cestovné náhrady za júl 2014 predstavovali sumu 7964*0,14 eur =114,96 eur + 2*50,- eur (víkendy) = 1214,94 eur. 19.08.2014 vyplatil žalovaný žalobcovi iba mzdu za mesiac júl 2014 vo výške 243,23 eur bez cestovných náhrad, ktorú ak podľa dohody účastníkov konania odpočítame od sumy 1214,94 eur, zostáva zaplatiť cestovné náhrady 971,73 eur. Ak bude žalovaný sporovať existenciu uvedenej dohody (žalobca nevie posúdiť či žalovaný bude sporovať túto dohodu, nakoľko žalovaný nereagoval na jeho výzvu zaplatiť cestovné náhrady), patrí zamestnancovi za pracovnú cestu na SK náhrada stravného v časovom pásme nad 18 hod vo výške 9,30 eur/deň (5 x 9,3 eur = 46,50 eur) a v každej jednotlivej krajine EÚ stravné vo výške podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Podľa tohto opatrenia by patrilo žalobcovi základná sadzba stravného v štáte Nemecko - 45,-eur/deň (7x45,-eur = 315,-eur), Rakúsko - 45,-eur/deň (6 x 45,-eur = 270,-eur), Poľsko (2 x 37,-eur = 74,-eur), Holandsko - 45,-eur/deň (1 x 45,-eur = 45,-eur), Maďarsko

- 39,-eur/deň (1 x 39,-eur = 39,-eur) a česká republika - 600,-CZK/deň (2x 600 CZK = 1200,-Czk). Cestovné náhrady by tak predstavovali sumu 789,50 eur a 1200,- CZK. Cestovné náhrady si žalobca uplatnil listom zo dňa 20.08.2014 a poskytol žalovanému lehotu 5 dní odo dňa doručenia na ich úhradu. Žalovaný prevzal list dňa 26.08.2014, v lehote 5 dní požadovaný nárok žalobcu žalovaný neuhradil, čím sa dostal do omeškania dňom 1.9.2014. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške 5,15% p. a. v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa ustanovujú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ad 2) Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce patrí zamestnancovi, ktorí okamžite skončil pracovný pomer so zamestnávateľom, náhrada mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Žalobca pracoval u žalovaného od mája 2014, kedy mu bola vyplatená mzda v júni 2014 vo výške 203,66 eur, v júli 2014 vo výške 303,62 eur, a v auguste 2014 vo výške 243,23 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovi neboli vydané výplatné pásky, z ktorých by boli zrejmé informácie o odpracovanom čase, čerpaní dovolenky a pod., žalobca si predbežne vypočítal priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 250,17 eur (203,66 eur +303,62 eur + 243,23 eur /3= 250,17 eur). Priemerný mesačný zárobok za dva mesiace predstavuje sumu 500,34 eur. Žalobca si uplatňuje i úrok z omeškania za obdobie omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia v tej istej percentuálnej výške úrokovej sadzby ako pri nároku uvedenom v ad 1). Spolu nároky ad 1 a ad 2 = 971,73 eur + 500,34 eur = 1472,07 eur.

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 21.01.2015 uviedol, že žalobca vo svojej žalobe okrem iného uvádza, že z dôvodov absencie dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu skôr ako skončil pracovný pomer žalovaným, považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného doručené žalobcovi dňa 11.08.2014 za neplatné. Vzhľadom na skutočnosť, že sám žalobca uvádza, že skončil pracovný pomer skôr, tj. pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi a to doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu žalovanému dňa 06.08.2014. Na základe uvedeného tak máme za to, že v prípade ak skončil pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skôr (tj. dňa 06.08.2014)

ako bolo doručené žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného (tj. dňa 1 1.08.2014) máme za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného a z tohto dôvodu navrhujeme v tejto časti žalobu zamietnuť. Žalobca sa ďalej domáha nejakej paušálnej náhrady pri pracovných cestách a zahraničných pracovných cestách vo výške 0,14 eur za každý odjazdený 1 km, na ktorej sa mal dohodnúť so žalovaným a žiada uhradiť cestovné náhrady vo výške 971,73 EUR. Takúto dohodu však žalobca nijakým spôsobom nepreukazuje ani nepreukázal, žalovaný nemá vedomosť o takejto dohode. Žalobca si však pre prípad, že žalovaný bude rozporovať existenciu dohody uvedenej v predchádzajúcom odseku tohto vyjadrenia vyčíslil podľa opatrenia MF SR č.401/2012 Z.z. predmetné cestovné náhrady vo výške 789,50 EUR a 1.200,-CZK. Poukazujeme na to, že výpočet predmetných cestovných náhrad nepreukazuje žalobca žiadnymi dôkazmi, pričom žalovaný neuznáva cestovné náhrady v takej výške ako si ich vyčíslil žalobca vo svojej žalobe, či už vo výške 971,73 EUR resp. 789,50 EUR a 1.200,-CZK.

3. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 21.01.2015 uviedol, že žalobca sa dňa 23.07.2014 vracal z pracovnej cesty z mesta V., B., následne išiel žalobca na nakládku do C. s vykládkou C. B. C. A.. Pracovnú cestu vykonanú dňa 23.07.2014 ukončil 0 17.23 hod.. Nakoľko mal žalobca ďalšiu plánovanú pracovnú cestu 24.07.2014 išiel domov. Dňa 24.07.2014 0 cca. 8 hod. sa žalobca dostavil do sídla spoločnosti a mal vykonať pracovnú cestu - naložiť tovar v D. S., vyložiť tento tovar v meste Hengelo, Holandsko, následne naložiť tovar v meste Hengelo v Holandsku a vyložiť' ho v D.Y. S.. Žalobca však dňa 24.07.2014 len naložil tovar v D. S., vrátil sa do sídla žalovaného 010.15 hod a svojvoľne odmietol ísť na pracovnú cestu - vyložiť tento tovar v meste Hengelo, Holandsko, následne naložiť' tovar v meste Hengelo v Holandsku a vyložiť ho v Trenčianskych Bohuslaviciach, a odišiel zo sídla žalovaného. Žalovaný tak musel zabezpečiť vykonanie predmetnej prepravy iného vodiča, čo bol pre žalovaného problém, nakoľko prepravy u žalovaného sú pre vodičov plánované dva-tri dni dopredu. Poukazujeme na skutočnosť, že nevykonaním prepravy by žalovaného hrozilo narušenie obchodných vzťahov s jeho zákazníkom ako aj na to, že nevykonanie prepravy sú sankcionované. Žalobca tým, že svojvoľne odmietol nastúpiť na pracovnú cestu dňa 24.07.2014 - vyložiť tovar v meste Hengelo, Holandsko, následne naložiť tovar v meste Hengelo v Holandsku a vyložiť ho v Trenčianskych Bohuslaviciach závažne porušil pracovnú disciplínu. O tom, že v dňoch 23.07.2014 - 24.07.2014 - 25.07.2014 vykonal pracovné cesty len v rozsahu ako uvádzame v tomto vyjadrení preukazujeme tak výpisom prehľadu jázd (ktoré žalobca zakladal už do predmetného súdneho spisu), samotnými tachografickými krúžkami, ktoré založil do spisu sám žalobca, ako aj zo Záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy podpísaným samotným žalobcom. Súčasne poukazujeme, že právny zástupca žalobcu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by žalobca vykonal pracovnú cestu dňa 23.07.2014 - 24.07.2014 - 25.07.2014. Aj samotný žalobca vo svojej výpovedi v konaní uviedol, že dňa 24.07.2014 údajne čerpal dovolenku, čo však žalovaný výslovne popiera. Zdôrazňujeme, že žalobca svojvoľne odmietol nastúpiť na pracovnú cestu dňa 24.04.2014 - vyložiť tovar v meste Hengelo, Holandsko, následne naložiť' tovar v meste Hengelo v Holandsku a vyložiť ho v Trenčianskych Bohuslaviciach, čím závažne porušil pracovnú disciplínu.

4. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 21.01.2015 uviedol, že uvedené tvrdenie žalovaného o svojvoľnom nepokračovaní žalobcu v pracovnej ceste dňa 24.07.2014 nie je pravdivé. V Žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach, že dňa 2.4.07.2014 čerpal dovolenku. Pani I. riadne odovzdal dovolenkový lístok. Dňa 24.07.2014 žalobca nastúpil do práce. uskutočnil nákladku v D. S.. Naložený kamión následne odovzdal žalovanému v C. B. C. A. a podľa dohody odišiel čerpať dovolenku. Z tachografických krúžkov je zrejmé, že žalobca jazdil dňa 24.07.2014 s kamiónom do 10.30 hod. Je nelogické, ak by žalobca mal v úmysle svojvoľne nenastúpiť na pracovnú cestu (pretože pracovná cesta ako taká začala v ranných hodinách nákladkou), pričom by si bol vedomý následkov takéhoto nenastúpenia na pracovnú cestu, že by tak zbytočne urobil až počas pracovnej cesty. Žalobca si taktiež dovolí vyjadriť názor, že podporný dôkazom toho, že bol so žalovaným dohodnutý na čerpaní dovolenky a predbežne na skončení pracovného pomeru dohodou je aj skutočnosť, že žalovaný po tom ako mal údajne dňa 24.07.2014 zistiť, že žalobca svojvoľne nepokračuje v pracovnej ceste. oznámenie o okamžitom skončení rozviazanie pracovného pomeru zasiela žalovaný žalobcovi až dňa 08.08.2014, t. j. po tom ako žalobca ako prvý zaslal žalovanému list - Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2014, doručené žalovanému dňa 06.08.2014. A napokon ak žalobca dňa 24.07.2014 nastúpil na pracovnú cestu (čo potvrdil sám žalovaný) a pracovnú disciplínu mal podľa žalovaného porušiť až tým, že nepokračoval v pracovnej ceste, potom je aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v listine žalovaného - Rozviazanie pracovného pomeru, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca „...nenastúpil na pracovnú cestu..." v rozpore so skutočnosťou.

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu žalobcu s prílohami, výsluchom žalobcu a svedka na naradenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 12.05.2014 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu vodiča MKD, na dobú neurčitú.

7. Dňa 06.08.2014 bolo žalovanému doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu zo dňa 31.07.2014 podľa § 69 ods. 1 písm. a), c) Zákonníka práce, pretože podľa lekárskeho posudku MUDr. Daniely Bačovej zo dňa 12.05.2014 nemôže Ďalej vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojho zdravia. Žalovaný síce písomne namietal neplatnosť tohto okamžitého skončenia neplatného pomeru, ale svoj nárok si neuplatnil na súde podľa § 77 Zákonníka práce.

8. Dňa 11.08.2014 bolo žalobcovi doručené rozviazanie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 24.07.2014 podľa § 68 Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca svojvoľne nenastúpil na pracovnú cestu a ani neoznámil dôvod, čím hrubo porušil pracovnú disciplínu. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 24.09.2014 žiadal, aby súd okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané žalovaným, je neplatné.

9. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 12.04.2018 a 12.06.2018 nebolo medzi stranami sporu sporné, že si odsúhlasili výšku neuhradených cestovných náhrad vo výške 735,65 Eur a že priemerný plat žalobcu je 250,17 Eur v prípade priznania náhrady mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

10. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dňa 12.5.2014 nastúpil k zam. na pracovnú pozíciu šofér. Už prvý deň to bolo penia hektické, po telefonickej dohode som sa dohodol s pani, že sa zastavím a že možno nastúpim. Sme sa dohodli, že svojím konaním dám najavo či nastúpim do práce alebo nie. Pri nástupe sme sa dohodli na cestovných náhradách ústne. Dohodli sa na 13 centov od kilometra plus za každý víkend, ktorý strávi mimo domu je 50 eur za víkend. Bolo dohodnuté, že maximálne 2 víkendy v mesiaci bude tráviť vonku a 2 víkendy doma. Prvý mesiac sa to dialo, normálne prebehloi podľa dohody. Od druhého mesiaca zvýšili v júni cestovné náhrady 14 centov od km a víkendy zostali podľa dohody. Aj druhý mesiac u zam. sa vyvíjal v celku normálne a dobre podľa dohody. A tretí mesiac už mal veľké prestoje v zahraničí, ktoré nemal zaplatené, menej kilometrov, tým pádom menšia mzda a po 24. nasledujúci víkend mal byť doma, lebo už bol 2 víkendy na pracovných cestách. 21.7. ho nechali stáť v Nemecku 22 hodín, za ktoré nemá nič zaplatené a to isté sa dialo aj pár dní predtým, keď bol 15.7. v Poľsku v I.. Chcel ukončiť prac. pomer dohodou, návrh poslal mailom dňa 21.7.2014, čo proste na to nereagovali. Neobdržal žiadnu odpoveď ani písomnú ani ústnu. Na základe toho 23.7. im oznámil, že bude čerpať dokonca mesiaca dovolenku. Spísal dovolenkový lístok na firme. Odovzdal ho p. I. s tým, že si bude čerpať' riadnu dovolenku. Súhlasila bez výhrad. Počas dovolenky poslal písomnú výpoveď okamžitého skončenia prac. pomeru a priložil posudok vypracovaný jeho ošetrujúcou lekárkou, lebo mal dosť silnú alergiu. Bral sedatíva na zmierneniu priebehu alergie a antihistiminy a z tohto dôvodu nebolo možné vykonávať' prácu šoféra. Nastúpil do nového zamestnania kedy, od 1.8. ktoré trvalo do 15.8., na pracovnú pozíciu šofér , avšak ukončil prac. pomer k 15.8. z rovnakých dôvodov - zdravotných, nemohol vykonávať prácu. K uzatvoreniu prac. pomeru došlo 28.8. u zam., u ktorého dodnes na rovnakej pracovnej pozícii ako pracoval u odporcu. Minimálnu mzdu dostal, nedostal som cestovné náhrady. Začal pracovať dňa 28.8.2014,, ale počas doby, keď trpí alergiou, tak prácu nevykonáva. Súčasný zamestnávateľ mu toto umožnil. Zdravotné problémy sú sezónne, zhruba mesiac. Keď ukončil prac. Cesty, tak predkladal zamestnávateľovi stazky, a CMR-ky. Záujem môj bol v prvom rade čerpanie dovolenky, avšak už pred nástupom na túto dovolenku opakovane uviedol, že má záujem o ukončenie prac. pomeru na základe nevyhovujúcich pracovných podmienok.

11. Svedok B. I. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v danej spoločnosti je analytička. Dostane informáciu, nahlási to personálnemu oddeleniu a ďalej sa o vec nezaujímam. Nespomínam si ohľadom tohto konkrétneho prípadu. Konkrétne na jej oddelení minimálne mesiac, sú oddelenia, kde stačí minimálne 1 týždeň nahlásiť čerpanie dovolenky. Vypíše si dovolenkový lístok, s ktorým ide za personalistkou a čakám na vyjadrenie personalistky, ktorá to konzultuje s majiteľom a potom oznámia, či má osoba dovolenku. Každý jeden zamestnanec, ktorý ide požiadať o dovolenku, si musí vypísať dovolenkový lístok. Na pána M. si nepamätá.

12. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

13. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

14. Podľa ods. cit. zák. písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

15. Podľa § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) a c) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

17. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

18. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

19. Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

20. Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bola uzatvorená riadne pracovná zmluva na dobu neurčitú. Žalobca žalovanému doručil dňa 06.08.2014 okamžité skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a), c) Zákonníka práce, pričom žalovaný na to reagoval tak, že žalobcovi dňa 11.08.2014 doručil okamžité skončenia pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce.

22. Neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnymi úkonmi uvedenými v § 64 Zákonníka práce sa môže ktorákoľvek zo zmluvných strán domáhať na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Pokiaľ v tejto lehote nie je podaná žaloba na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, nemožno sa jeho neplatnosťou ďalej zaoberať, rozviazanie pracovného pomeru je účinné (por. rozsudok NS SR sp.zn.: 5Cdo/36/2000).

23. Keďže žalovaný okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu nenapadol na súde, súd z neho vychádza, a preto možno uzavrieť, že pracovný pomer na základe tohto úkonu skončil, pričom neskôr doručené okamžité skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného je potrebné považovať za nulitné, postihnuté absolútnou neplatnosťou. Medzi stranami sporu zostalo sporné, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, teda vyhovením žaloby sa odstráni aj stav právnej neistoty,

na základe čoho by mal žalovaný upraviť zápočtový list pre žalobcu z dôvodu skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu.

24. Počas súdneho konania strany sporu si vzájomné odsúhlasili cestovné náhrady vo výške 735,65 Eur, ktoré neboli žalobcovi riadne vyplatené. Súd sa preto podrobnejšie týmto nárokom nezaoberal, na podklade nespornosti tohto nároku priznal žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo výške 735,65 Eur a keďže žalobca vo zvyšnej časti svoj nárok nezobral sčasti späť (236,08 Eur), v tejto časti žalobu ako nepreukázanú zamietol.

25. Tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu súd považuje za platné a účinné z dôvodu pasivity žalovaného (neplatnosť tohto úkonu v prekluzívnej lehote nenapadol na súde, na základe čoho ho súd už ani nemôže prejudiciálne preskúmať), súd uznal nárok žalobcu aj v časti nároku na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 500,34 Eur podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu odsúhlasených cestovných náhrad a náhrady mzdy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).