Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-4-2017.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, v konaní o zaplatenie 307,65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 287,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.09.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 307,65 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanému sumu 935,40 Eur, ktorú mal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 15,59 Eur, no žalovaný uhradil len sumu 406,85 Eur. Dlh žalovaného potom predstavuje žalovanú sumu 307,65 Eur (istina 693,91 Eur plus 20,59 Eur ako náklady na vymáhanie pohľadávky mínus úhrady v sume 406,85 Eur).
2. Uznesením č. k. 20Csp/4/2017-32 zo dňa 18.08.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Žalovaný si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzal, jeho skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety Civilného sporového poriadku a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 17.05.2018 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanej po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný
uzavreli dňa 20.09.2012 zmluvu označenú ako „žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 500,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 60. mesačných splátkach po 15,59 Eur. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti „09/2017“ s tým, že celková suma pôžičky je 935,40 Eur a celkové náklady sú 435,40 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 31,98 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 45,6 %.
6. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
7. Žalovanému teda nebola poskytnutá pôžička 935,40 Eur ako bolo tvrdené v žalobe, ale len v sume 500,- Eur, ktorú mal vrátiť v 60. mesačných splátkach po 15,59 Eur splatných 20. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2012. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že žalovaný na vrátenie pôžičky uhradil postupne sumu 406,85 Eur, z toho naposledy dňa 10.06.2015 sumu 15,59 Eur. Uhradil teda len o niečo viac než prvých 26 splátok (26 x 15,59 Eur + 1,51 Eur).
8. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecnou úverovou banskou, a.s. ako postupcami a žalobcom ako postupníkom je následne zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom podľa konkrétnej špecifikácie obsiahnutej v žiadosti o postúpenie a prevod, pričom súdu bola predložená spolu s predmetnou zmluvou o postúpení aj žiadosť o postúpenie a prevod s prílohou prevzatá postupníkom dňa 24.04.2017, v ktorej je identifikovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 307,65 Eur zo zmluvy s variabilným symbolom č. 6129467 (t.j. zo žalovanej zmluvy). Podľa zmluvy o postúpení (jej bod 1.1) je pritom dátum prevzatia žiadosti dňom postúpenia (t.j. k postúpeniu došlo dňa 24.04.2017).
9. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným, ktorého obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky vrátil len čiastočne.
10. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
11. Zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru či už Súdneho dvora EU alebo Najvyššieho súdu SR. Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanému posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 287,06 Eur (žalobcom uvádzaná istina 693,91 Eur mínus uhradených 406,85 Eur), na ktorej zaplatenie má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení zo dňa 30.12.2016 a oznámenia o postúpení zo dňa 25.04.2017 (č.l. 30 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Súd totiž zamietol žalobu ohľadne žalovaných nákladov na
vymáhanie pohľadávky vo výške 20,59 Eur, pretože žalobca tento nárok ničím nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom o aké náklady by sa malo jednať, akým spôsobom a kedy vlastne vznikli.
12. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 25.01.2014 (č.l. 5 spisu). Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čo vychádza na deň 21.09.2017, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,00 % ročne. Súd tak uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne (0,00 % + 8 percentuálnych bodov) od 21.09.2017 do zaplatenia zo sumy 287,06 Eur.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 307,65 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 287,06 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 93 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 7 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 86 % (93 % mínus 7 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.