Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-56-2018.pdf
PDF · 101 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému N. Q.I., L., Q. XX/XX, o zaplatenie 2 879,74 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/430/2016-57 z 26.9.2017 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 861,20 € s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 288,54 € od 16.3.2016 do 2.11.2016, zo sumy 2 188,54 € od 3.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 2 088,54 € od 1.12.2016 do 27.12.2016 a zo sumy 1 861,20 € od 28.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 59 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 127 € spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne od 28.12.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Konanie v sume 591,20 € a v sume 300 € zastavuje. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žalobou z 12.4.2016, doručenou mu 22.4.2016, žiadal, čím svoju žalobu odôvodnil a, že vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: Žalobca so žalovaným uzavrel 30.12.2011 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (ďalej len Zmluva; poznámka súdu), na základe ktorej poskytol mu úverový rámec vo výške 1 200 €. Podľa Zmluvy mal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 40 €. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje 2 879,74 €. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania. Zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty z 30.12.201 vyplýva, že schválený úverový rámec bol v sume 1 200 €, splátka bola určená na 40 € mesačne. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil k 6.3.2016 výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 29.2.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 879,74 €. Citujúc znenie § 3 ods.3 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,§ 52,§ 53 ods.1,5,§ 54 ods.1,2 O. z., účinného v čase uzavretia zmluvy,§ 3 ods.1,§ 39,§ 457,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, „platnom“ do 1.2.2013 a § 10c cit. nar., účinného od 1.2.2013, ďalej uviedol: Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, zneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníka občiansko-právnych vzťahov). Cituje, čo vo svojom rozhodnutí 3Cdo 173/2003 (Zo súdnej praxe č.62/2004) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) už uviedol. § 3 ods.1 O. z. nemá vlastnú priamu platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ust., ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Cituje, čo Ústavný súd (ďalej len ÚS) SR v Náleze PL ÚS 10/95 z 28.2.1995, (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č.51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade § 13 vyhl.č.45/64 Zb. s § 658 ods.1 O. z., o. i., uviedol. ÚS SR vyslovený názor korešponduje s témou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov, napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov ako aj zákonnom zákaze nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Ďalej, citujúc znenie § 1 ods.2 prvá veta,§ 2 písm. a),b),§ 9 ods.1 prvá a druhá veta,ods.2 a § 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka súdu), uviedol: Na základe uvedeného preskúmal zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a zistil, že neobsahuje počet ani termíny splátok istiny tak ako to vyžaduje zák.č.129/10 Z. z. Zmluva ďalej neobsahuje údaj RPMN, a preto považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 O. z. Na základe žalobcom doloženého výpisu z kreditnej karty má za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 177 €. Vzhľadom na to, že zaplatil 750 € a po začatí konania ešte ďalších 300 €, zaviazal ho na zaplatenie 127 € (1 177 - 750 -300). Čo sa týka nárokov nad túto čiastku, tieto nároky zamietol, keďže vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením, zaviazal ho na zaplatenie úroku z omeškania 8 % ročne od 28.12.2016 do zaplatenia. Cituje znenie § 255 CSP. Nakoľko žalobca mal len čiastočný úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
3. I Proti rozsudku žalobca podal v zák. stanovenej lehote o d v o l a n i e, ktorým podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) C. s. p. napadol predmetný rozsudok vo výroku č. II. ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV o trovách konania a navrhol, na základe § 388 C. s. p. rozsudok súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že sa zaviaže žalovaný zaplatiť mu 1 988,54 € spolu úrokom z omeškania 8 % p. a. zo sumy 2 288,54 € od 16.3.2016 do 2.11.2016, úrok z omeškania 8 % p. a. zo sumy 2 188,54 € od 3.11.2016 do 30.11.2016, úrok z omeškania 8 % p. a. zo sumy 2 088,54 € od 1.12.2016 do 27.12.2016, úrok z omeškania 8 % p. a. zo sumy 1 988,54 € od 28.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná sa mu nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zast. v plnom rozsahu. II Odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru a uviedol: Rozhodnutie súdu v napadnutej časti nie je správne. Právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN nie je správny. V posudzovanej veci opakuje bol žalovanému jeho právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne odkazuje na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 6Co/95/2010 z 27.1.2011. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje ním predložená úverová zmluva v čl. V s označením Vyhlásenie Klienta, bod 2. indikatívny výpočet RPMN vo výške 27,47 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 1 200 €, štandardnou splátkou 40 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % p. a. Zároveň indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú čiastku úveru 1 884,45 €, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie, vrátane celkových nákladov spojených s úverom vo výške 684,45 €. S výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bol tak žalovaný preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky nákladov spojených s úverom vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č.2 z.č.129/10 Z. z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k) z.č.129/10 Z. z.) nie je správny a je v rozpore s čl.10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl.7 ods.2 Ústavy SR prednosť pred zák. a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law SD EÚ predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a EÚ, ktoré podľa čl.7 ods.2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zák. SR. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako, napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obch. zák. SD EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom z 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zák. sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Cituje aj ďalšie časti z Rozsudku SD EÚ z 9.11.2016. III Správnym právnym posúdením by súd žalobe v ňom upravenom rozsahu vyhovel. Na základe týchto skutočností navrhuje rozsudok súdu zmeniť v súlade s petitom tohto odvolania. Proti žalovanému si uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zast. za 3 úkony právnej pomoci podľa § 13a ods.1 písm. a),c) vyhl.655/2004 Z. z. (prevzatie a príprava zast., návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie zo 6.2.2017, odvolanie z 31.10.2017) v sume 575,62 € (4 x 111,21 € + 2 x 8,58 € + 2 x 8,84 €)* 20 % DPH = 575,62 €.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Rozsudok, okrem výroku II., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol vo výroku I. a III. v odvolacom preskúmavaný.
7. Vzhľadom na uvedené ostalo predmetom konania zaplatenie 1 861,20 € s prísl. (žalovaná suma 2 879,74 € - prisúdená suma 127 € - suma 891,20 €, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené).
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku II., neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 861,20 € s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 288,54 € od 16.3.2016 do 2.11.2016, zo sumy 2 188,54 € od 3.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 2 088,54 € od 1.12.2016 do 27.12.2016 a zo sumy 1 861,20 € od 28.12.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
11. Súd, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie 1 861,20 € s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 288,54 € od 16.3.2016 do 2.11.2016, zo sumy 2 188,54 € od 3.11.2016 do 30.11.2016, zo sumy 2 088,54 € od 1.12.2016 do 27.12.2016 a zo sumy 1 861,20 € od 28.12.2016 do zaplatenia, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
12. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti V. F., v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil.
13. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
15. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 59 % [žalovaná suma 2 879,74 € - suma 591,20 € (ohľadne nej bola žaloba vzatá späť - úspech žalovaného) = 2 288,54 € - úspech žalobcu; miera úspechu žalobcu je približne 59 % (2 288,54 € - 591,20 € = 1 697,34 € : 2 879,74 € = 0,589)], preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v rozsahu 59 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.