Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/180/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému L. Q., narodenému XX. J. XXXX, bývajúcemu v Q., Y. XX, o zaplatenie 5.176,88 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10. apríla 2018 č.k. 16Csp/20/2017-55 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 10. apríla 2018 č.k. 16Csp/20/2017-55 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.176,88 € istiny, úrok vo výške 249,86 €, úrok z omeškania vo výške 2,47 €, poplatok za poistenie vo výške 4,56 €, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.176,88 € od 21. marca 2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 11. apríla 2017 sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 5.176,88 € úverovej istiny, nezaplatené úroky 249,86 €, úrok z omeškania 2,47 €, úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 5.176,88 € od 21. marca 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 21. marca 2017 do zaplatenia, poplatky za poistné vo výške 4,56 € a nahradiť jej trovy konania.

3. Na základe úverovej zmluvy zo dňa 3. júla 2017 č. XXXXXXXXXXXXXXXX bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000 €. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,9 % p.a. ročne ako fixná do splatnosti. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 92,92 € počnúc dňom 15. júla 2014. Výška RPMN bola stanovená vo výške 16,61 % a priemerná RPMN k podpísu zmluvy vo výške 17,94 %. Úrok z omeškania bol dohodnutý 5 % p.a.. Splatnosť úveru bola stanovená dňom 17. júna 2024. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobkyni bola stanovená sumou 11.450,40 €. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobkyňa listom zo dňa 20. marca 2017 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v sume 5.493,77 €, najneskôr do 30. marca 2017.

4. Po citácii § 497 Obch. zák., § 502 Obch. zák. a § 503 ods. 1 Obch. zák., ako aj § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 54 ods. 1,2,9 OZ, § 565 a § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010

o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatoval, že z prehľadu splácania mal nepochybne preukázané, že ku dňu 20. marcu 2017 dlh žalovaného pozostával z istiny úveru vo výške 5.176,88 €, úroku z úveru vo výške 249,86 €, úroku z omeškania vo výške 2,47 € a z poplatku za poistenie 4,56 € (2 x 2,28 €). V tejto časti mal za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej vyhovel.

5. Nárok žalobkyne na úroky z úveru z nezaplatenej istiny vo výške 13,90 % ročne od 21. marca 2017 do zaplatenia, teda úroku z úveru po zosplatnení úveru a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z kapitálového úroku z úveru od 21. marca 2017 do zaplatenia nepovažoval za opodstatnený. V danej veci žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20. marcu 2017, a teda týmto dňom sa stal splatným celý úver. Zo strany žalobkyne, došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti splatnosti a súd dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20. marca 2017, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Uviedol, že úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané peniaze neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnosti úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, hoci úroky z omeškania, ktoré sa aplikujú práve v prípade, ak nedochádza k riadnemu splateniu úveru nahrádzajú úroky z úveru a majú zároveň aj sankčnú povahu. Kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod R 59/1998.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie úroku 13,90% ročne z 5.176,88 € istiny od 21.3.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania 5% ročne z kapitalizovaných úrokov z úveru od 21.3.2017 zamietol.

7. Po citácii § 517 ods. 1, 2 a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 5.176,88 € od 21.3.2017 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

9. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že návrhu žalobkyne vyhovie aj v zamietnutom rozsahu zaviaže zaplatiť žalobkyni povinnosťou uhradiť dlh v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasila so záverom súdu, že dohodnuté zmluvné úroky patria len do splatnosti dlhu.

10. K úroku po predčasnom zosplatnení žalobkyňa uviedla, že má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázala na ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Konštatovala, že priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Žalobkyňa poukázala na aktuálnu rozhodovaciu prax, a to rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017. Po citácii § 497 Obch. zák. žalobkyňa uviedla, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ďalej konštatovala, že § 506 Obch. zák. umožňuje odstúpenie od zmluvy. Poukázala však na to, že odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Právo veriteľa trvá naďalej, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenie, ako bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Poukázala aj na pôvodný návrh zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mal meniť a dopĺňať Občiansky zákonník, kde v § 53 ods.9 mala byť

na konci pripojená táto veta: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565“. Takto navrhované znenie bolo vysvetlené v dôvodovej správe tým, že „v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Obč.zák. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods.9 Obč.zák. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorým by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorázovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“.

11. Táto navrhovaná zmena však nebola (nikdy) legislatívne prijatá a ani žiadna iná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie, odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu, prijatá nebola. Zo všetkých týchto dôvodov trvala na priznaní úroku z úveru až do vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 a contrario v rozsahu vyplývajúcim z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods.1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

14. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 v tomto výroku potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. júla 2018 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.júla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v zamietavej časti tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobkyni patrí zmluvný úrok iba do zosplatnenia úveru, aj keď z iných, než súdom prvej inštancie uvedených dôvodov.

20. Zmluva o úvere zo dňa 3.7.2014 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa Občianskeho zákonníka a zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

23. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.

24. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prístupnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

25. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).

26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.

27. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

28. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.

29. Ani ust. § 658 ods. 1 a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.

30. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky,

avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 . Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.

31. Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo 657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.

32. S týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd.

33. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na type a výške úrokovej sadzby ako fixnej do splatnosti vo výške 13,9% p.a.. Úrok bol nepochybne dohodnutý do splatnosti úveru. Medzi zmluvnými stranami ale nedošlo k dohode o tom, že žalobkyňa má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. Pre prípad nezaplatenia úveru v lehote splatnosti bol jednoznačne dohodnutý iba úrok z omeškania s povinnosťou jeho úhrady až do zaplatenia úveru.

34. Vzhľadom na chýbajúcu dohodu o povinnosti platiť zmluvný úrok až do skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, je potrebné vychádzať zo záveru o dojednaní zmluvných úrokov do splatnosti úveru.

35. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 17.6.2024. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalobkyňa listom zo dňa 20.3.2017 predčasne zosplatnila poskytnutý úver a vyzvala žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 5.493,77 € s príslušenstvom do 30.3.2017.

36. Z uvedeného vyplýva, že predčasným zosplatnením sa konečná splatnosť úveru zmenila z dátumu 17.6.2024 na dátum 20.3.2017.

37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni vznikol nárok na dohodnuté (zmluvné) úroky vo výške 13,9% ročne z istiny iba do zosplatnenia, t.j. ku dňu 20.3.2017. Počnúc dňom 21.3.2017 tak žalobkyňa nemá právo na úroky z istiny.

38. Vecne správne preto súd prvej inštancie rozhodol, ak nárok žalobkyne na úroky z úveru vo výške 13,9% p.a. ročne z nezaplatenej istiny od 21.3.2017 do zaplatenia zamietol.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že výrok rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti v spojení s výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania mu ale preukázateľne nevznikli. Neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .