Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. P. K., B.. XX. XX. XXXX, X. D.. V. T. Č.. XXXX/XX, X., proti žalovanej: X.. N. K., G.. O., B.. XX. XX. XXXX, X. X. - W. P., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská ul. č. 20, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súd Bratislava IV zo dňa 29. septembra 2021, č. k. - 127, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť vypratať X-N. X. Č.. XX B. U. na X. L. X. J. P. X., P. P. V. T. XX, U.. Č.. XXXX, L. na L. G. „., L.. Č.. XXXX/XX, Z. na I. Č.. XXXX P. Okresným Ú. X., W. C., pre C. X. N., C. X. - T.. Č.. W. P., W.. Ú.. W. P., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , a vecne splnením podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie bez pojednávania, nakoľko žalovaná si bez vážneho dôvodu nesplnila svoju povinnosť v určenej lehote sa vyjadriť k žalobe, napriek tomu, že bola v uznesení poučená o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. , a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), ako aj z dôvodu, že na vydanie rozhodnutia o trovách konania neboli splnené procesné podmienky a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nakoľko na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky normované v , keďže neobsahuje poučenie o možnosti podať návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením podľa v spojení s Namietla, že jej v predmetnom konaní nikdy uložená povinnosť

vyjadriť sa k žalobe v súdom stanovenej lehote a takúto povinnosť jej súd nikdy v súdnom konaní neuložil uznesením. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie síce vydal v konaní uznesenie zo dňa 29. 06. 2021, sp. zn. - 113 (číslo konania, pozn. odvolacieho súdu), ktorým ju vyzval na písomné vyjadrenie sa k žalobe v lehote 20 dní, avšak výrok tohto uznesenia, ako aj jeho povahu nemožno stotožňovať s uložením povinnosti v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe, ako to vyžaduje ust. a keďže jej povinnosť vyjadriť sa k žalobe o vypratanie bytu nebola súdom uložená, nemohli a neboli splnené podmienky na to, aby mohol súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť podľa rozsudkom pre zmeškanie. Namietla, že výzvu súdu na uplatnenie procesného práva nemožno stotožňovať s uložením povinnosti procesne konať, nakoľko výzva súdu k procesnému konaniu a uloženie povinnosti procesne konať majú inú povahu a sú aj inak vnímané adresátom, pokiaľ ide o výzvu na uplatnenie procesného práva vyjadriť sa k žalobe v prípade jej nesplnenia nemusí súd v rámci koncentračnej zásady prihliadať na neskôr urobené vyjadrenia a predloženia dôkazov, naproti tomu pri nesplnení súdom uloženej povinnosti procesné konať a vyjadriť sa k žalobe, súd môže podľa vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného (, prvá veta ). Uviedla, že takto aj výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe obsiahnutú v uznesení zo dňa 29. 06. 2021, sp. zn. - 113 (číslo konania, pozn. odvolacieho súdu) vnímala, teda že jej nesplnením nemusí súd na neskôr predložené vyjadrenia a dôkazy prihliadať (v rámci koncentračnej zásady), no rozhodne nie tak, že súd môže rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, pretože nevyjadrením sa k žalobe na výzvu súdu si nesplnila len výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe, avšak nie povinnosť sa vyjadriť k žalobe, ktorá by jej bola súdom uložená, keďže takáto povinnosť jej v konaní uznesením nikdy uložená nebola. Uviedla, že výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe nemožno stotožňovať s uložením povinnosti vyjadriť sa k žalobe, pretože takýmito extenzívnymi výkladmi by bolo možné potom dospieť tiež k tomu, že napríklad výzva na zaplatenie súdneho poplatku môže byť exekučným titulom, v ktorom bola strane sporu vlastne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok a pod., čo je nemysliteľné a absurdné. Žalovaná vo svojom odvolaní zároveň namietla nesplnenie podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyžadovanej v (absencia poučenia o následkoch nesplnenie uloženej povinnosti vyjadriť sa k žalobe, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pretože (odhliadnuc od toho, že jej ním nebola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe), vo výrokovej časti uznesenia OS Bratislava IV zo dňa 29. 06. 2021, sp. zn. -113 sa nenachádza ani poučenie o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré sa nachádza až v závere uznesenia, a to v časti o poučení o opravnom prostriedku, pričom tak ako poučenie o tom, že na neskôr predložené vyjadrenia a dôkazy súd nemusí prihliadať (ktoré sa nachádza vo výrokovej časti tohto uznesenia), sa malo aj toto dôležité poučenie nachádzať vo výrokovej časti uznesenia OS Bratislava IV zo dňa 29. 06. 2021, sp. zn. -113 a nie v poučení o opravnom prostriedku v poslednom odseku na str. 2 tohto uznesenia, a preto má za to, že takéto poučenie je nedostatočné vzhľadom k tomu, že sa nenachádza vo výrokovej časti uznesenia, ale je uvedené v časti poučenie o opravnom prostriedku v poslednom odseku a záverečnom odseku predmetného uznesenia a naviac pojednáva o povinnosti vyjadriť sa k žalobe, ktorá ani predmetným uznesením žalovanej nebola uložená. Poukázala na to, že (len) dáva možnosť (umožňuje) súdu rozhodnúť o žalobe aj bez nariadenia pojednávania a v rámci toho mal súd prvej inštancie aj zvažovať, či rozsudok pre zmeškanie žalovaného v tejto fáze konania je na mieste vôbec vydať za stavu, keď sa žalobca žalobou podanou dňa 04. 04. 2012 (t. j. pred takmer 10-timi rokmi) domáhal uložiť jej povinnosť vypratať 3-izbový byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to bez povinnosti poskytnúť jej bytovú náhradu (viď žalobný návrh žaloby) a za stavu, keď súdu bolo známe, že dňa 11. 02. 2012 bolo manželstvo žalobcu a žalobkyne (zrejme žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) rozvedené a konanie bolo prerušené na čas do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM strán sporu, pričom súd rozhodol za takéhoto stavu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez toho, aby sa snažil zistiť súčasný stav veci po (takmer 10 rokoch od podania žaloby), aby rozhodnutie vo veci bolo v súlade s teda, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Namietla, že vzhľadom k povahe veci a okolnostiam prípadu, ako aj k tomu, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko sa ňou domáhal vypratania bytu bez povinnosti žalovaného (zrejme žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) zabezpečiť bytovú náhradu žalovanej a od podania žaloby uplynula doba takmer 10 rokov, nebolo vôbec na mieste vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale bolo na mieste vo veci nariadiť predbežné prejednanie veci a pokúsiť sa i v súlade s ( ) o uzatvorenie zmieru medzi stranami sporu, ale aj za účelom zistenia súčasného stavu veci (po takmer 10-tich rokoch od podania žaloby), teda či vôbec býva v nehnuteľnosti, ktorú žalobca podanou žalobou takmer pred 10-timi rokmi sledoval vypratať s tým, že aj preto je toho názoru, že neboli splnené podmienky na postup súdu podľa a rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vzhľadom na povahu a osobitosti tohto prípadu nebolo možné a na mieste, pretože ani samotnej žalobe žalobcu

bez uloženia povinnosti žalobcovi poskytnúť jej bytovú náhradu nebolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť a súd rozhodoval vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného zrejme s cieľom sa len rýchlo zbaviť veci. Uviedla, že sa z predmetného bytu odsťahovala aj so synom dňa 01. 07. 2021 a žalobca sa vyjadril tak, že predmetnú žalobu o vypratanie vezme v celom rozsahu späť z dôvodu, že odpadol predmet sporu, a preto sa k žalobe nevyjadrila, pretože žalobca mal povinnosť vzhľadom k tomu, že sa vysťahovala a odsťahovala z predmetného bytu oznámiť tieto skutočnosti súdu a vziať žalobu späť, čo jej žalobca aj uviedol, že urobí, pretože odpadol predmet sporu. Namietla, že napadnutý rozsudok pre zmeškanie neobsahuje ani správne poučenie o možnosti podať proti nemu návrh na jeho zrušenie (spolu s vyjadrením), ktoré musí obsahovať rozsudok pre zmeškanie podľa v spojení s , čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, porušujúcemu jej právo na spravodlivý súdny proces a teda i k porušeniu ust. , podľa ktorého súd poučí v rozsudku pre zmeškanie, že žalovaný môže podať návrh (podľa ) do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, čím táto vada zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku pre zmeškanie, pretože zákon výslovne vyžaduje v , aby súd riadne a správne poučil žalovaného o možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorý bol vydaný v dôsledku zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a že tento návrh musí podať spolu s vyjadrením v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Žalovaná zároveň namietla, že napadnutý rozsudok je označený iba ako rozsudok, ako by sa jednalo o rozsudok vyhlásený v štandardnom súdnom konaní podľa druhej časti a nie ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného teda ako rozhodnutie vydané osobitným procesným postupom ako skrátené rozhodnutie, hoci je tento druh rozhodnutia upravený zvlášť v tretej časti, prvej hlave, treťom diely, prvom oddiely v a je ho možné len výrazne obmedzene napádať opravným prostriedkom a domáhať sa jeho zrušenia návrhom (z dôvodu ospravedlniteľného zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe) a práve z týchto dôvodov musí byť jednoznačne takéto rozhodnutie označené ako rozsudok pre zmeškanie, aby bolo nezameniteľné s iným rozhodnutím, ktorému predchádza iný procesný postup súdu a ktorého preskúmanie odvolacím súdom na základe podaného odvolania je možné z podstatne širšieho spektra dôvodov. Uviedla, že až z odôvodnenia napadnutého rozsudku je možné sa dozvedieť, že rozsudok bol vydaný ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného, čím je daný dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, pretože nie je ani správne označené ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým v skutočnosti je.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že sa žalobou zo dňa 04. 04. 2012 domáhal od žalovanej vypratania nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe a náhrady trov konania, ktorú odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. 01. 2012 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. 02. 2012 a vykonateľnosť dňa 16. 02. 2012 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom predmetný byt od počiatku patril jeho rodičom a následne ho právoplatne nadobudol výlučne iba do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 26. 11. 2003 od svojich rodičov, pričom žalovaná v byte bývala, podvodom získala trvalý pobyt na uvedenej adrese bytu, neplatila poplatky za užívanie a prevádzku bytu, chodu domácnosti. Poukázal na skutočnosť, že po zániku ich manželstva, odpadol akýkoľvek dôvod užívania bytu, žalovanou, pričom naďalej po obdržaní rozsudku z odvolacieho Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. proti rozhodnutiu o vyporiadaní BSM Okresného súdu Bratislava IV, ktorý nadobudol podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave právoplatnosť dňa 24. 03. 2021 a vykonateľnosť dňa 28. 03. 2021, ďalej po okamžite vyplatenej čiastky podľa rozsudku o vyporiadanie BSM po zániku manželstva, ďalej po písomnej Výzve na vypratanie bytu po vysporiadaní zaniknutého bezpodielového vlastníctva manželov zo dňa 17. 05. 2021, písomne doručenej prostredníctvom jej právneho zástupcu po doručenom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. o odvolaní sa na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV proti rozhodnutiu o vyporiadanie BSM po rozvode manželov, žalovaná naďalej okupovala jeho vlastný darovaný byt a to bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez príspevku za bývanie v jeho byte. Poukázal na skutočnosť, že na základe vyššie uvedeného písomne vyzval žalovanú prostredníctvom jej právneho zástupcu vo Výzve na vypratanie bytu po vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17. 05. 2021 na vypratanie bytu do 7 dní odo dňa obdržania uvedenej výzvy, čo však žalovaná odmietla, nevyjadrila sa a opäť neplatila za užívanie bytu, a to až do konca mesiaca júl 2021, hoci mohla ísť hneď po rozvode manželstva k jej rodičom, kde spolu bývali krátku dobu pred uzavretím manželstva a kde žalobca platil jej matke pravidelne mesačne 1. 500,- Sk, o čom nemal vedieť jej manžel, jeho vtedajší svokor. Uviedol, že konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 14. 08. 2013, č. k. - 36 z

dôvodu prebiehajúceho konania vedeného pod sp. zn. o vyporiadanie BSM po zániku manželstva po rozvode s tým, že v danom konaní dochádzalo k prieťahom. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie doručil žalovanej (cestou jej právneho zástupcu) žalobu spolu s uznesením zo dňa 29. 06. 2021, ktorým ju vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, pričom bola zároveň poučená o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania, avšak žalovaná sa napriek tomu k žalobe nevyjadrila, aj keď s obsahom uznesenia bola žalovaná vyrozumená ako prostredníctvom svojho právneho zástupcu a tiež v značnej miere tým, že dňa 07. 07. 2021 bola na Okresnom súde Bratislava IV za účelom zištného zistenia skutočností zo súdneho spisu a nechala si vyhotoviť kópie uznesenia, a preto podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie bez pojednávania boli splnené. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že sa odsťahovala z jeho bytu dňa 01. 07. 2021, pretože sa aj s ich synom zdržiavala v byte naďalej, pričom o.i. izbu, ktorú spoločne so synom okupovali zamkli kľúčom, ktorý nemal k dispozícii, takže sa o vysťahovaní a odovzdaní kľúča nedá vôbec hovoriť. Namietol, že mu neoznámila dátum odsťahovania sa z bytu, aby mohol byť fyzicky prítomný pri vysťahovaní za účasti svedkov a polície SR. Uviedol, že vzhľadom na správanie sa žalovanej, nemal a nemá dôvod na späťvzatie žaloby.

4.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k stanovisku žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že na dôvodoch svojho odvolania trvá a namietla, že vyjadrenie žalobcu nie je podpísané a pokiaľ ho podal mailom a nedoručil ho súdu vzápätí podpísané prostredníctvom pošty, na toto vyjadrenie súd nemôže prihliadať. Zopakovala, že sa z bytu odsťahovala dňa 01. 07. 2021 a žalobca o tom vedel a napriek tomu, že jej sľúbil zobrať žalobu späť, neurobil tak, a žiadala ho vyzvať na späťvzatie žaloby, nakoľko napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 29. 09. 2021, t. j. po jej odsťahovaní sa. Uviedla, že N. U., J. K., ktorý s ňou v byte býval, po jej odsťahovaní žalobca vyhodil tesne pred obhajobami a štátnicami na vysokej škole. Žalovaná ďalej uviedla, že bolo povinnosťou žalobcu súdu oznámiť, že sa z bytu 01. 07. 2021 odsťahovala a že v byte nebýva a že na byte vymenil aj zámok a kľúče nedal ani synovi, ktorý tam po jej odchode zostal. Žiadala prihliadnuť na to, že ju žalobca uviedol do omylu, keď jej povedal po odsťahovaní sa z bytu, že vezme späť žalobu s tým, že ona sa na to spoľahla a bolo prirodzené, že žalobca bol povinný späť žalobu zobrať, lebo predmet sporu odpadol. Opätovne ako v odvolaní poukázala na to, že sa k výzve súdu zo dňa 04. 08. 2021, aby sa vyjadrila k žalobe nevyjadrila, nakoľko byt opustila a vysťahovala sa z bytu 01. 07. 2021, lebo sa domnievala, že žalobca ako sľúbil žalobu vezme späť. Trvala na tom, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a žiadala jej odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť tak, ako navrhla v enunciáte svojho odvolania, nakoľko je rozsudok nespravodlivý a v rozpore s článkom 2

5.

Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2022 v podstate zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia zo dňa 15. 12. 2021, a preto považoval odvolací súd za zbytočné ju opätovne uvádzať.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. a ust. ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. ) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. marca 2022 podľa ust. v spojení s ust. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 7.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie splnenia podmienok súdom prvej inštancie na vydanie kontumačného rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel.

8.

( účinný od 01. 07. 2016) upravil možnosť súdu rozhodnúť o žalobe v ust. , t. j. vydať tzv. kontumačný rozsudok aj v prípade procesnej pasivity žalovaného, za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok, že žalovanému bola uložená povinnosť v určenej lehote sa písomne vyjadriť

k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil ( ), v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ( ) a doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

9.

Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

10.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné nie je, avšak pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý musí žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto návrhu musí uviesť dôvod zmeškania ( ).

11.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu zo dňa 04. 04. 2012, ktorou sa domáhal uložiť žalovanej povinnosť vypratať byt, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, prerušil uznesením zo dňa 14. augusta 2013, č. k. - 36 z dôvodu prebiehajúceho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, predmetom ktorého bol aj byt, z ktorého žiadal žalobca súdnym rozhodnutím žalovanú vypratať.

12.

Súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 05. januára 2018, č. k. - 1106, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, uznesením zo dňa 29. júna 2021, č. k. - 110 rozhodol, že pokračuje v konaní a ďalším uznesením zo dňa 29. júna 2021, č. k. - 113 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe s tým, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, vo svojom vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené vyjadrenia a dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že obsahuje procesné poučenia pre stranu sporu (, , od. 1, , , , , ), teda aj poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, obsahujúce aj poučenie o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie ( ), pričom právnemu zástupcovi žalovanej bolo dňa 04. 08. 2021 doručené spolu s týmto uznesením aj všeobecné poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu (viď č. l. 119 spisu), avšak žalovaná sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrila (20 - dňová lehota žalovanej uplynula dňa 24. augusta 2021) a žiadne prostriedky procesnej obrany nepredložila do verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 29. 09. 2021.

13.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej v podanom odvolaní, že procesné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku splnené neboli, nakoľko uznesením súdu prvej inštancie bola vyzvaná iba na vyjadrenie sa k žalobe a nebola jej uložená povinnosť tak, ako to vyžaduje ust. , keďže ide zo strany žalovanej o taký formalistický výklad daného zákonného ustanovenia, ktorý nebolo možné akceptovať. Pri skúmaní opodstatnenosti argumentácie žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že nielen z enunciátu daného uznesenia, ale aj z obsahu odôvodnenia zrozumiteľne pre každého

priemerne právne gramotného človeka vyplývajú uložené povinnosti, nesplnenie ktorých bez vážneho dôvodu môžu mať za následok rozhodnutie sporu kontumačným rozsudkom. Súd prvej inštancie zároveň dodržal formálne prísny koncept kvalifikovanej formy poučenia podľa , keďže si splnil svoju povinnosť a žalovanú o možnosti rozhodnutia sporu rozsudkom pre zmeškania poučil, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že poučenie má byť súčasťou výroku rozhodnutia a ani povinnosť označiť rozsudok pre zmeškanie v tomto slovnom spojení.

14.

Z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie totiž jednoznačne vyplýva, že v jeho poučení bola žalovaná zreteľne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností upozornená na následky nesplnenia si povinností uložených daným uznesením (viď posledná veta poučenia uznesenia zo dňa 29. júna 2021, sp. zn. ), z dôvodu ktorého posúdil odvolací súd argumentáciu žalovanej za právne bezvýznamnú, nakoľko prvoinštančný súd si svoju manudukčnú povinnosť splnil.

15.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že konanie pred súdom prvej inštancie začalo v roku 2012 a po zistení, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo dňom 24. marca 2021 právoplatne skončené, požiadal právneho zástupcu, ktorý žalovanú tohto konania zastupoval ako žalobkyňu v konaní vyporiadanie BSM o súčinnosť žiadosťou zo dňa 28. 05. 2021, nakoľko sa mu ešte v roku 2012 nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na vyjadrenie spolu so všetkými procesnými poučeniami pre účastníka konania (za účinnosti ), a nakoľko na danú žiadosť reagovala oznámením adresy svojho bydliska a predložením udeleného splnomocnenia na zastupovanie v tomto spore práve žalovaná, súd prvej inštancie správne doručoval uznesenie, žalobu s prílohami, ako aj všeobecné procesné poučenia pre stranu sporu, aj jej právnemu zástupcovi, ktorému boli doručené dňa 04. 08. 2021.

16.

K tvrdeniu žalovanej, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie po právoplatnom skončení konania, ktorým bolo vyporiadané jej bezpodielové spoluvlastníctvo so žalobcom zisťovať, či v spornom byte býva, odvolací súd uvádza, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá súdu nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu, naopak, bolo povinnosťou žalovanej reagovať na uznesenie, ktorým bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe a k uvedeniu rozhodujúcich skutočností k sporu pod následkom možnosti rozhodnúť spor kontumačným rozsudkom, t. j. oznámiť odpadnutie predmetu sporu, nakoľko ako tvrdí v odvolaní, v čase doručenia daného uznesenia (04. 08. 2021) si povinnosť vypratať byt, ktorej uloženia sa žalobca svojou žalobou domáhal, splnila dňom 01. 07. 2021.

17.

Odvolací súd sa vzhľadom na uvedené nestotožnil s tvrdením žalovanej, že jej súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku nespochybnila a ani nevyužila svoje procesné právo, aby bolo v prvoinštančnom konaní rozhodnuté po riadnom posúdení jej procesnej obrany. 18.

V posudzovanej veci boli splnené všetky základné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko predmetom sporu bola žaloba o vypratanie bytu a bol vydaný vo fáze, v ktorej ešte nebolo vytýčené pojednávanie (súd rozhodol bez nariadenia pojednávania), keďže rozhodnutím žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko žalobcom tvrdený skutkový stav považoval za nesporný.

19.

Odvolací súd k žiadosti žalovanej v podanom odvolaní, aby vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby z dôvodu, že predmet sporu odpadol, keďže povinnosť vypratať byt splnila uvádza, že nakoľko žalobca je

dominus litis (pán sporu), a súd nedisponuje žiadnym oprávnením určovať, resp. žiadať žalobcu urobiť procesný úkon, ktorým by mal prejaviť vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo, posúdil tento návrh ako absolútne zmätočný.

20.

Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovanej v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces z čoho vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, a preto považoval odvolací súd za nadbytočné reagovať na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalovanej, ktorá nebola pre posúdenie veci podstatná.

21.

Odvolací súd však napriek uvedenému považuje za potrebné poukázať na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., čo samozrejme obdobne platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

22.

V posudzovanej veci ide o kontumačný rozsudok podľa , pričom ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalovaná, resp. ani jej právny zástupca sa nevyjadril k žalobe v stanovenej lehote 20 dní od doručenia uznesenia, t. j. do 24. 08. 2021, z dôvodu ktorého odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovanej, predstavujúcou stratu sporu vo forme vyhovujúceho rozsudku pre zmeškanie žalovanej, a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

23.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).