Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-68-2016.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, o zaplatenie 576,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 576,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaným: zo sumy 576,88 eur od 16.07.2014 do až do zaplatenia.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 804,88 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 804,88 eur od 16.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Na výzvu súdu vzal žalobca čiastočne žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016, pričom po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom konania len zaplatenie sumy 576,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 576,88 eur od 16.07.2014 do zaplatenia.
3. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Vzhľadom na to, že žaloba bola čiastočne vzatá späť pred jej doručením žalovanému, súd konal a rozhodoval len o zvyšku nároku, ktorý je uvedený v ods. 2 odôvodnenia.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
6. Súd vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu č.k. 32Csp/68/2016-16 zo dňa 09.03.2017, pričom platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd podľa § 266 ods. 3 CSP uznesením č.k. 32Csp/68/2016-29 zo dňa 28.03.2018 zrušil v celom rozsahu. Súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke súdu a úradnej tabuly súdu, nakoľko nebolo možné doručiť žalovanému žalobu do vlastných rúk.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 písm. a) v spojení s § 297 písm. b) a § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) (jedná sa o drobný spor),
pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 22.08.2016, čiastočným späťvzatím doručeným 16.11.2016 a s listinnými dôkazmi, a to najmä s Úverovou zmluvou č. W zo dňa 03.01.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 03.06.2014, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.07.2014, poštovými podacími hárkami. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní
8. Účastníci uzatvorili dňa 03.01.2014 Zmluvu o úvere č. W ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 600,- €, s dohodnutým úrokom vo výške 120,- eur, servisným poplatkom 108,- eur, celková suma úveru 828,- eur, pri úrokovej sadzbe 20% z istiny, s uvedením priemernej RPMN 45,94%, a s uvedením RPMN vo výške 67,7%. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 600,- € bolo uvedené, že úver je poskytnutý za odmenu vo výške 20% z istiny (ďalej len úrok a odmena spoločne označovaná ako „odplata“). Podľa tejto zmluvy bol žalovaný povinná poskytnutý úver splatiť v 13 splátkach, prvé tri vo výške 3,- € a ďalších 10 po 81,90 €. Prvá splátka bola splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle Obchodných podmienok bod 1. má veriteľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Žalovaný uhradil spolu 23,12 €.
9. Žalovaný bol predžalobnou upomienkou zo dňa 03.06.2014 vyzvaný na vrátanie dlžnej sumy 819,- € do 5 dní od obdržania upomienky. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 30.07.2014, v ktorom sa uvádza, že dlh bol ku dňu 15.07.2014 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu, pričom celkový dlh je vo výške 958,90 €. Dlžnú čiastku žiadal žalobca uhradiť bezodkladne. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanému dňa 04.08.2014.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 06.09.2014 bola vo výške 0,05%.
15. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Súčasne však z obsahu žaloby ako aj predložených dôkazov plynie, že žalobca sa domáha zaplatenia len žalovanej istiny a úroku z omeškania bez dohodnutých úrokov a poplatkov. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy vo výške 600,- eur, z ktorého tento splatil len 23,12 eur, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti istiny v sume 576,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne počítaným z dlžnej sumy od 16.07.2014 do zaplatenia, tj. od zosplatnenia celej žalovanej pohľadávky.
16. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v pomere akom bol úspešný v konaní, tj. v rozsahu 100%, nakoľko bol plne úspešný v konaní, ktorého predmetom bol po 16.11.2016 už len nárok tak ako je uvedený vo výroku II tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).