Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2C-5-2020.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanej: YJN EUROPE, s.r.o., IČO: 48 026 972, so sídlom Štefánikova 849, 010 01 Žilina, zastúpená advokátom Mgr. Martin Zátopek, so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, v spore o zaplatenie 419,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 419,02 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.01.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 419,02 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur a trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaná ako platiteľ úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska nezaplatila úhradu podľa prehľadu predpisov z databázy žalobcu. Žalobca výzvou zo dňa 14.08.2019 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady, ktorá ku dňu 31.08.2019 predstavovala sumu 354,52 eur a zaplatenie poštových sadzieb spojených s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy, je povinná podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 419,02 eur, ktorú tvorí istina vo výške 353,02 eur a pokuta vo výške 66,- eur. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na poštovné v sume 1,50 eur.
3. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 2C/5/2020-13 zo dňa 07.02.2020, proti ktorému žalovaná riadne a včas podala odôvodnený odpor, a tak ho súd uznesením zo dňa 28.04.2020 zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaná v podanom odpore vyjadrila nesúhlas s nárokom žalobcu dôvodiac nedoručením výzvy na úhradu nedoplatku. Podľa žalovanej podací hárok žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by výzva bola žalovanej doručená, preto nárok žalobcu na zaplatenie pokuty považovala za nedôvodný a nepreukázaný. V ďalšom namietala obdobie, za ktoré mala uhrádzať poplatok za služby verejnosti. Uviedla, že prevádzka žalovanej zanikla k 01.04.2018, pričom k rovnakému dátumu sa zmenil počet
zamestnancov žalovanej na dvoch. K uvedenému dátumu jej zanikla povinnosť uhrádzať poplatok za služby verejnosti, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu nedôvodný.
5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca. Ohľadne námietok žalovanej poukázal na výzvu na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby poskytované RTVS zo dňa 14.08.2019. K zmene počtu zamestnancov poukázal na ustanovenie § 6 ods. 5 písm. a) v nadväznosti na § 9 ods. 6 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., z ktorých ustanovení vyplýva povinnosť žalovanej oznámiť a preukázať zmenu počtu zamestnancov.
6. Podaním doručeným súdu dňa 30.03.2022 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu jej záujmu uhradiť vymáhanú istinu majúc za to, že u žalobcu nie je dôvod, aby s mimosúdnym urovnaním nesúhlasil. Uvedenej žiadosti súd s poukazom na § 183 CSP nevyhovel. Napriek tvrdenému záujmu žalovanej na uhradení vymáhanej sumy, táto zotrvala na dôvodoch podaného odporu. Naďalej nárok žalobcu považovala za nedôvodný. Poukázala na jeho povinnosť viesť evidenciu platiteľov, ako aj jeho možnosť zabezpečiť si údaje o počte zamestnancov platiteľov priamo od Sociálnej poisťovne. Mala za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil jednoznačný dôkaz o tom, koľko zamestnancov mala žalovaná v rozhodnom období. Opätovne žalovaná zotrvala na neunesení dôkazného bremena žalobcu pokiaľ ide o doručovanie výzvy na zaplatenie nedoplatku. Podací lístok nepovažovala v tomto smere za relevantný.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 31.03.2022, na ktoré pojednávanie sa strany sporu nedostavili ospravedlniac svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že súhlasia, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.), vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
10. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z.z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
11. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
12. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z.z., na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia..
13. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z.z., ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a) a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne, b) po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, ak sa platí úhrada jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
15. Podľa § 9 ods. 6 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať.
16. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
17. Podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b).
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
20. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba, resp. právnická osoba financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi, resp. spoločnosti. Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná mala predpísané platby vo výške 4,64 eur mesačne za obdobie od 8/2015 do 1/2017, t.j. 18 mesiacov po 4,64 eur (spolu suma 83,52 eur). Za obdobie od 2/2017 do 8/2019 mala predpísané platby vo výške 18,58 eur, t.j. 31 mesiacov po 18,58 eur (spolu suma 575,98 eur). Celkový predpis úhrad predstavoval v súčte sumu 661,- eur (suma 661,- eur uvádzaná žalobcom zahŕňa aj náklady poštovného 1,50 eur). Žalovaná spolu uhradila sumu 306,48 eur a to dňa 01.03.2017 sumu vo výške 88,16 eur a dňa 11.01.2018 sumu vo výške 218,32 eur. Rozdiel medzi predpisom úhrad a úhradami žalovanej predstavuje sumu 354,52 eur. Uvedené skutočnosti žalovaná nerozporovala a preto ich súd považoval za nesporné.
22. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v období pred zánikom prevádzky žalovanej, t.j. v žalobcom tvrdenom období od 2/2017 do 3/2018, žalovaná mala povinnosť platiť koncesionárske poplatky v zmysle § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., t.j. vo výške 18,58 eur mesačne. Žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu účinne nepoprela. Pokiaľ žalovaná až v podaní zo dňa 30.03.2022, doručenom súdu toho istého dňa, teda deň pred pojednávaním, tvrdila, že v období roku 2017 uhrádzala niekoľko mesiacov poplatky, ako keby zamestnávala 10 a viac zamestnancov, hoci ich „od istého času“ zamestnávala len 6, na zmenu jej skutkových tvrdení súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP neprihliadal.
23. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že prevádzka žalovanej zanikla k 01.04.2018, pričom k rovnakému dátumu sa zmenil počet zamestnancov žalovanej na dvoch, teda mala za to, že k uvedenému dátumu jej zanikla povinnosť uhrádzať poplatok za služby verejnosti. S takýmto výkladom príslušných ustanovení zákona č. 340/2012 Z.z. žalovanou sa súd nestotožnil. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 6 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. bolo povinnosťou žalovanej oznámiť žalobcovi ako vyberateľovi úhrady do 30 dní od zániku prevádzky žalovanej túto skutočnosť znamenajúcu zánik jej povinnosti platiť koncesionársky poplatok a zároveň bolo jej povinnosťou túto skutočnosť preukázať. Pokiaľ tak neurobila v stanovenej lehote, resp. vôbec, jej povinnosť platiť koncesionársky poplatok naďalej trvala. Nič na tom nemení ani povinnosť žalobcu viesť na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na účely vymáhania úhrady evidenciu platiteľov v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z.z. a ani povinnosť Sociálnej poisťovne podľa § 9 ods. 4 veta prvá citovaného zákona na základe písomnej žiadosti vyberateľa úhrady poskytnúť za úhradu nevyhnutných nákladov do 30 dní od doručenia žiadosti potrebnú súčinnosť na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) a na účely kontroly evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3. Uvedenému výkladu podľa súdu svedčí aj znenie § 6 ods. 7 zákona č. 340/2017 Z.z., podľa ktorého ak dôjde u zamestnávateľa k zníženiu počtu zamestnancov, nárok platiť nižšiu sadzbu koncesionárskeho poplatku mu vzniká až po oznámení a preukázaní tejto zmeny. Z uvedeného je zrejmé, že v období rokov 2017 až 2019 samotné fyzické zníženie počtu zamestnancov nespôsobovalo automatické zníženie výšky úhrady (hoci zvýšenie počtu zamestnancov zvyšovalo úhradu automaticky). Niet preto žiadneho rozumného dôvodu sa domnievať, že fyzické zníženie počtu zamestnancov žalovanej, resp. zrušenie jej prevádzky automaticky znamenalo zánik jej povinnosti platiť koncesionársky poplatok. Pokiaľ si žalovaná nesplnila zákonnú povinnosť túto skutočnosť oznámiť a preukázať žalobcovi ako vyberateľovi úhrady, jej povinnosť platiť koncesionársky poplatok vo výške 18,58 eur naďalej trvala.
24. Vychádzajúc z uvedeného dôkazné bremeno, že si žalovaná splnila zákonnú povinnosť oznámiť a preukázať žalobcovi ako vyberateľovi úhrady (koncesionárskeho poplatku) zánik poplatkovej povinnosti, na ktoré oznámenie a preukázanie sa viaže nárok na zánik povinnosti platiť úhradu, v prejednávanej veci zaťažovalo žalovanú (negatívna dôkazná teória). Žalovaná však uvedenú skutočnosť nielenže nepreukázala, ale v konaní ani netvrdila. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 353,02 eur.
25. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že zákon č. 340/2012 Z.z. bol novelizovaný zákonom č. 314/2019 Z.z.. Uvedená novela nič nezmenila na tom, že pri poklese počtu zamestnancov bolo na zníženie výšky úhrady kumulatívne potrebné aj oznámenia platiteľa (§ 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2020). Zásadná zmena v tomto smere nastala až zákonom č.126/2021 Z.z.. Tento zákon však nadobudol účinnosť až 1.7.2021, a tak na súdenú vec nedopadá, čo nakoniec vyplýva aj z prechodného ustanovenia, v zmysle ktorého na povinnosť platiteľa podľa § 3 písm. b) preukazovať počet zamestnancov vo vzťahu k obdobiu pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava účinná do 30. júna 2021 (§ 13b ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.).
26. Pokiaľ žalovaná namietala relevantnosť podacieho hárku, ktorým žalobca preukazoval doručovanie výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 14.08.2019 žalovanej, túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z podacieho hárku vyplýva, že išlo o doporučenú zásielku adresovanú do sídla žalovanej totožného s jej sídlom podľa výpisu z Obchodného registra. Súd má za to, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej a súd ju v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. považoval za doručenú. Naviac súd podotýka, že možnosť overenia doručenia zásielky podanej prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., je daná cez verejný portál www.posta.sk <http://www.posta.sk/>. Overenie doručenia zásielky je však možné len do uplynutia doby, po ktorú pošta uvedenú informáciu uchováva. Týmto postupom súd zistil, že predmetná zásielka bola podaná na pošte Bratislava 12 dňa 16.08.2019, ktorá skutočnosť vyplýva aj z podacieho hárku predloženého žalobcom. Toho istého dňa bola zásielka prevzatá na doručenie a o 13:06 hod. uložená na pošte Žilina 2 (adresát nezastihnutý). Dňa 16.09.2019 bola zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote odoslaná späť a 18.09.2019 odovzdaná žalobcovi.
27. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca má nárok aj na zaplatenie pokuty v zmysle § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 66,- eur. Na výzvu žalobcu doručovanú žalovanej prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s., žalovaná žiadnu úhradu nevykonala. Rovnako súd vyhovel nároku na zaplatenie poštovného vo výške 1,50 eur súvisiaceho s výzvou zo dňa 14.08.2019, ktorú v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. mal súd za doručenú. Na základe uvedeného súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 419,02 eur a nákladov na poštovné v sume 1,50 eur.
28. Treba uviesť, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa mohla žalovaná zúčastniť a byť konfrontovaná s predbežným právnym posúdením súdu, dobrovoľne sa ho však nezúčastnila (ospravedlnila neúčasť a požiadala, resp. jej právny zástupca, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu). Jedným zo základných princípov sporového konania je princíp ústnosti (čl. 12 Základných princípov CSP), ktorým sa umožňuje stranám sporu efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť k strate možnosti efektívne zabezpečiť ochranu hmotných práv.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v spore.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.