Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-212-2016.pdf
PDF · 135.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/212/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: NOVASTYL, s.r.o., IČO: 44 980 973, Horné Bašty 3, 917 00 Trnava, zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, M.R. Štefánika 3080/14, Sereď, proti žalovanému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. zastúpený: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, o zaplatenie 1.437,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.344,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.344,80 eura od 07.03.2018 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2016, doručenou súdu dňa 02.08.2016, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.437,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.437,80 eura od 30.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonal pre žalovaného pomocné práce a dodal komín SCHIEDEL 200. Faktúrou číslo 10/2014 zo dňa 21.10.2014 fakturoval žalovanému sumu 1.437,80 eura, ktorá bola splatná dňa 29.10.2014. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú sumu žalobcovi nezaplatil a dostal sa tak do omeškania so splácaním svojho záväzku. Žalobca sa predmetný spor snažil riešiť mediáciou, avšak bezúspešne.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/212/2016-15 zo dňa 23.02.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/212/2016-29 zo dňa 19.03.2018 platobný rozkaz zrušil.
4. V odpore žalovaný uviedol, že žaloba je podľa jeho názoru nepodložená a nedôvodná. Nie je pravdou, že by žalovanému bol zo strany žalobcu dodaný špecifikovaný tovar - komín SCHIEDEL 200. O tejto skutočnosti nemá žalovaný žiadnu relevantnú vedomosť a rovnako absentuje v prílohe podanej žaloby akýkoľvek listinný doklad o kúpe, resp. dodaní (dodací list, záručný list a pod.) tohto tovaru k rukám žalovaného. Žalobca v tomto konaní nepredložil súdu ani žiadnu hmatateľnú objednávku zo strany žalovaného na uskutočnenie a realizáciu označeného diela zo strany žalobcu. Rovnako tak nie je z podanej žaloby, ani z priloženej faktúry zrejmé, o aké konkrétne „pomocné“ práce vykonané zo strany žalobcu sa malo v dňoch 13.10.-14.10.2014 jednať. V žalobe absentuje akákoľvek ich špecifikácia k
predmetu diela, konkrétne označenie ich rozsahu k jednotlivým prácam, keďže uvedený rozsah 31 hodín za dva kalendárne dni pôsobí do značnej miery nedôveryhodne a zavádzajúco. Žalovanému potom nie je absolútne zrejmým, na základe čoho žalobca pristúpil k vystaveniu predloženej faktúry, keďže doposiaľ relevantne nepreukázal zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania v tomto období a rovnako ani samotné vykonanie diela. Žalobca doposiaľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Naviac sa mu to nepodarilo ani v otázke preukázania reálneho doručenia predloženej faktúry k rukám žalovaného, resp. na adresu jeho trvalého pobytu. Žalobca tak nielenže do dnešného dňa svoj nárok úspešne nepreukázal a nepodložil čo do jeho výšky, ale predovšetkým čo do jeho samotného titulu, o ktorý požadované plnenie od žalovaného účelovo v tomto konaní opiera. Vzhľadom na uvedené je uplatňovaná suma v tomto konaní objektívne nepodložená a nepreukázaná, a žalovaný ju neuznáva v celom rozsahu.
5. V replike žalobca uviedol, že dňa 07.10.2014 žalobca odovzdal cenovú ponuku žalovanému za prítomnosti V.., kde boli vysvetlené všetky položky z cenovej ponuky, tiež boli prejednávané dve varianty jestvujúceho poškodeného komína. Taktiež cenová ponuka bola preposlaná v elektronickej forme na e-mail žalovaného dňa 03.10.2014. 1. varianta vyvložkovanie komína (ktorú neodporučil technik zo SCHIEDLA, lebo komín mal byť používaný ako aj vykurovacie teleso). 2. varianta vystavanie nového plne funkčného komína. Odsúhlasená bola druhá varianta. Dňa 10.10.2014 sa uskutočnilo stretnutie na stavbe v N. za prítomnosti investora - žalovaného, architekta - V.., dodávateľa okien - K.. A. a žalobcu, dôvod stretnutia koordinácia stavebných prác s výrobou okien, kde sa dohodli na prvej etape prác. 1 etapa prác: vysekanie okien z interiérovej časti, osekanie špaliet - príprava na vybratie okien, nástup na stavebné práce bol v termíne 13.10.2014 a ukončenie stavebných prác 17.10.2014. Dňa 11.10.2014 sa uskutočnilo stretnutie so žalovaným na firme žalobcu so sídlom na Q. F., kde žalovaný odovzdal žalobcovi cenovú ponuku žalobcu s upravenými položkami, ktoré chcel vyškrtnúť z cenovej ponuky a dorátať práce, na ktorých sa dohodli na stretnutí 10.10.2014, čiže demontáž okien a vypravenie okenných otvorov. A poprosil žalobcu, či by mu vedeli zabezpečiť vodársku firmu na demontáž zriaďovacích predmetov. Dňa 13.10.2014 sa začali práce, 3 pomocní robotníci ručne vysekávali staré okná, aby sa nepoškodili, to bola požiadavka žalovaného. Dňa 14.10.2014 (vysekávanie okien) - prácu prerušil žalovaný a zadelil prácu robotníkom žalobcu, ktorá nebola v rozpočte - búranie obkladov v kúpeľni. Pri kontrole stavbyvedúceho na stavbe v N. T. zistil, že pracovníci nevykonávali zadelenú prácu. Žalobca zavolal žalovanému, ktorý sa arogantne a vulgárne vyjadroval do telefónu, že za jeho peniaze budú robiť, čo on chce, tak mu žalobca oznámil, že sťahuje robotníkov z prác a nebude ďalej pokračovať. Túto skutočnosť nahlásil žalobca V.. Do hodiny na to telefonoval žalovaný, že objednaný nový komín SCHIEDEL chce, aby mu ho dodali, že nebude čakať ďalší mesiac na nový. Túto skutočnosť oznámil aj V. že ten komín chce, a že nebude problém a komín zaplatí. Tieto informácie si žalobca overil u V. a uvážil, že komín dodá. Žalovaný povedal, že zaplatí robotníkov, ale nie podľa rozpočtu, ale len v hodinovej sadzbe, čo odpracovali, žalobca s týmto súhlasil napriek tomu, že to bola pre žalobcu strata. Dňa 17.10.2014 žalobca oznámil telefonicky žalovanému, že doviezli komín a nachádza sa v stavebninách PROFISTAV spol. s r.o.. Žalovaný uviedol, že ho má žalobca doviesť na stavbu a určil miesto na chodbe, kde sa má komín zložiť. Žalobca objednal autodopravu pána T., ktorý komín naložil v stavebninách, a odviezol na stavbu, kde ho čakali žalobcovi dvaja robotníci a komín zložili do vnútra domu na chodbu. Žalobca uvedenú skutočnosť telefonicky oznámil žalovanému, že komín je na stavbe. Žalobca ďalej uviedol, že právne relevantné je, že žalovanému bol komín od žalobcu dodaný na základe jeho objednávky a odsúhlasenej ceny a práce boli vykonané. Rozsah hodín nemôže vyzerať nedôveryhodne, nakoľko práce vykonávali 3 robotníci a pri fakturovanom počte hodín 31 je celkom zrejmé, že 3 robotníci za dva dni odpracovali spolu 31 hodín. Okrem iného, žalovanému bola faktúra doručená spolu so žalobou.
6. Žalovaný možnosť písomnej dupliky nevyužil. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu bol predložený jediný relevantný doklad, a to je faktúra, pričom nebolo preukázané, že bola pred podaním žaloby doručená žalovanému, keď podľa žalobcu samotné doručenie ako príloha žaloby neobstojí. K položkám obsiahnutým vo faktúre neboli predložené žiadne relevantné listinné doklady týkajúce sa či už kúpy predmetného tovaru, jeho dodania, prípadnej dokumentácie týkajúcej sa tohto tovaru. Čo sa týka vykonaných prác, prípadne dopravy, neboli dané zo strany žalobcu žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali tieto položky. Cenovú ponuku žalovaný nevie stotožniť, že by sa týkala tohto právneho vzťahu, teda komu bola adresovaná, a čo sa týka predmetných položiek v nej obsiahnutých, tieto sú pre žalovaného do značnej miery nepreskúmateľné a aj vzhľadom na uvedené sumy v predmetnej faktúre, sú v značnom rozpore so sumami fakturovanými žalovanému. Žalovaný teda nevie, či sa táto faktúra týka tohto právneho vzťahu.
7. Žalobca uviedol, že cenová ponuka bola zaslaná žalovanému e-mailom dňa 03.10.2014. Nakoľko žalovaný nepreberal poštu, faktúra mu bola zaslaná aj e-mailom dňa 16.12.2014. Žalobca dokladá cenovú ponuku, v ktorej žalovaný odškrtol červeným veci, ktoré sa majú robiť, a faktúru, ktorú zaplatil žalobca za komín.
8. Ako dôkazy žalobca predložil Výpis z ORSR na internete, faktúru č. 10/2014, Záverečnú správu mediátora zo dňa 29.02.2016, Úrokové sadzby ECB, Cenovú ponuku zo dňa 29.09.2014, Cenovú ponuku doplnenú o komín a okná, cenové ponuky s poznámkami (č.l. 43-44), e-maily zo dňa 03.10.2014 a 16.12.2014, Faktúru č. 214365. Žalobca ďalej navrhol vypočuť v konaní strany sporu a vykonať výsluch svedkov V.., K.. T. A., R. T..
9. Žalovaný v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom strán sporu, ako aj výsluchom navrhnutých svedkov, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru číslo 10/2014, ktorou mu fakturoval pomocné práce na objekte „C..“ od 13.10.2014 do 14.10.2014, a síce za 31 odpracovaných hodín pomocných prác v sume 155,00 eur, za dodávku komínu SCHIEDEL 200 v sume 995,83 eura, a za dopravu komínu M. - L. a vykládku v sume 47,33 eura, spolu bez DPH v sume 1.198,16 eura, spolu s DPH v sume 1.437,80 eura. Uvedená faktúra doposiaľ nebola zo strany žalovaného uhradená.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
16. Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
17. Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
18. Podľa § 634 ods. 1 a 2 OZ, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. (1) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. (2)
19. Podľa § 642 ods. 1 a 2 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. (1) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. (2)
20. Podľa § 570 ods. 1 a 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (1) Ak sa nahrádza
záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. (2)
21. Podľa § 571 OZ, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
22. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
23. Podľa § 594 OZ, ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
24. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
28. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
29. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
30. V konaní bolo medzi stranami sporným, či medzi nimi došlo k vzniku zmluvného vzťahu, čo bolo jeho obsahom, či došlo k vykonaniu pomocných prác na stavbe žalovaného a v akom rozsahu, a tiež či žalovanému bol dodaný komín SCHIEDEL 200. Rovnako bolo sporným, či bola žalovanému pred podaním žaloby doručená faktúra č. 10/2014.
31. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže je založený spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, použitie ustanovenia § 296 CSP bolo vylúčené (§ 291 ods. 3 CSP), t.j. bolo potrebné použiť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania.
32. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo, táto môže byť uzavretá ústne, písomne, konkludentne alebo aj kombináciou uvedených spôsobov. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo v zmysle § 631 OZ sú určenie diela (predmetu zmluvy), určenie ceny diela a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Pojem „dielo“ nie je v Občianskom zákonníku definovaný, je možné však pod ním rozumieť zhotovenie určitej veci, jej montáž, údržbu, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy veci a pod.. Dielom je teda vždy určitý pracovný výsledok, a to prevažne fyzickej práce alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa. Z ustanovenia § 632 OZ vyplýva, že pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Ak však táto povinnosť nie je splnená, nič to nemení na povinnosti zmluvných strán plniť
podľa uzavretej zmluvy, pretože nevydanie písomného potvrdenia neznamená neplatnosť zmluvy o dielo. Procesným dôsledkom je iba v prípade súdneho sporu povinnosť zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo 5/2007 zo dňa 23.05.2008).
33. Žalobca v konaní tvrdil, že vykonal pre žalovaného pomocné práce a dodal mu komín SCHIEDEL 200. Pomocné práce žalobca v rámci repliky špecifikoval ako ručné vysekávanie starých okien z interiérovej časti 3 pomocnými robotníkmi dňa 13.10.2014 a 14.10.2014, a búranie obkladov v kúpeľni dňa 14.10.2014, v celkovom počte hodín 31.
34. Z výpovede žalobcu, zo svedeckých výpovedí svedkov V. Y. a T. A., spolu s cenovou ponukou zo dňa 29.09.2014, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola ústne uzatvorená zmluva o dielo. Žalovaný v odpore popieral vznik zmluvného vzťahu, avšak toto jeho tvrdenie odporuje výpovedi svedkov K.. T. Y. a T. A., ktorý potvrdili, že firma žalobcu mala pre žalovaného vykonávať stavebné práce (p. A.) vrátane výmeny komína (V.. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že „bolo dohodnuté, že ukončujeme spoluprácu“, z čoho je zrejmé, že na základe niečoho musela spolupráca prebiehať, a týmto bola práve ústna zmluva o dielo, keď iné hodnoverné vysvetlenie žalovaný neposkytol. Žalovaný pri výpovedi tiež uviedol, že vyzval pána Marona staršieho, aby si za práce, ktoré u nich vykonal, vystavili faktúru, z čoho rovnako vyplýva nutnosť predchádzajúceho uzavretia zmluvy o dielo. Skutočnosť, že k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu naozaj došlo, je možné vyvodiť aj zo skutočnosti, že žalovaný sám vypovedal o tom, že robotníci žalobcu na stavbe jeho domu skutočne pracovali, pričom jednoznačne uznal, že išlo (minimálne) o jeden deň. Pokiaľ by žiadna zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzavretá, bolo by nelogické, aby žalovaný toleroval prítomnosť cudzích osôb v jeho nehnuteľnosti. Hoci teda na vykonanie stavebných prác (a v rámci nich na vykonanie pomocných prác pri vysekávaní okien a na výmenu komína) nebola spísaná písomná objednávka žalovaného, predmetné stavebné práce boli odsúhlasené pred začatím ich realizácie, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný, keď uviedol, že komunikovali o celej rekonštrukcii domu, pričom s nezáväznou cenovou ponukou súhlasil.
35. Súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/149/2016 zo dňa 20.10.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „vo všeobecnej rovine je potrebné konštatovať, že pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je treba vychádzať i z ich následného správania sa, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie bude zodpovedať posudzovanej vôli. V prípade, že sa jedná o právny úkon uzavretý v ústnej forme, či konkludentne, je pri spore veľmi obtiažne zistiť, ako si strany tohto úkonu zamýšľali upraviť svoje práva a povinnosti. Pokiaľ súd prihliadne k následnému správaniu sa účastníkov, ktoré vyloží v súlade so zásadami logiky a pri zohľadnení toho, ako by za daných okolností obvykle postupovali iní racionálni účastníci právneho úkonu, nie je dôvod takémuto postupu čokoľvek vyčítať. Trvať za všetkých okolností na vyčerpávajúcom doložení presného znenia daného zmluvného vzťahu by znamenalo v podstate popretie možnosti uzatvárania zmlúv v inej než písomnej podobe i v prípade, kedy to zákon nevyžaduje.“
36. Z vyššie uvedených okolností prípadu možno jednoznačne vyvodiť, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v ústnej forme s prihliadnutím na ich prejav vôle, ako aj ich následné správanie sa, a síce umožnenie výkonu prác pracovníkmi žalobcu na stavbe žalovaného.
37. Predmetom zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu bolo s poukazom na položky cenovej ponuky a výpoveď žalovaného, že s nezáväznou cenovou ponukou súhlasil (keď zároveň nespochybnil výpoveď žalobcu, že červenou boli vyznačené odsúhlasené položky zo strany žalovaného), ako aj s poukazom na výpovede svedkov K. Y. a T. A., rekonštrukcia rodinného domu žalovaného, a v rámci nej aj výmena komína za komín Schiedel 200 a obúranie a vyspravenie okien. Z cenovej ponuky pritom vyplýva odplatnosť zmluvy o dielo.
38. V prípade pomocných prác mal súd z výpovede žalobcu, ktorú potvrdil svedok T. A., za preukázané, že robotníci žalobcu vykonávali pomocné stavebné práce na stavbe žalovaného, pričom vysekávali staré okná ako prípravu pre osadenie nových. Svedok T. A. v rámci svojej výpovede potvrdil, že u žalovaného vymieňali staré okná za nové, pričom potrebovali súčinnosť od stavebnej firmy, ktorou bola firma žalobcu. Svedok uviedol, že všetky stavebné búracie práce vykonala firma žalobcu, pričom svedok bol na tom stretnutí, kde mu firma žalobcu bola oficiálne predstavená žalovaným. Svedok V. T. Y. tiež potvrdil,
že žalobca uskutočňoval nejaké práce na stavbe žalovaného, hoci ich rozsah nevedel definovať, ani nevedel uviesť, o koľko dní sa jednalo. Uvedené výpovede svedkov neboli žalovaným spochybnené.
39. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác, z výpovede žalovaného (v ktorej uznal, že mohlo ísť o deň prác) a z výpovede svedka T. A. (ktorý uviedol, že firma žalobcu osekala asi sedem okien, čo sa dá spraviť za jeden deň, s tým, že firma svedka potom prišla na druhý deň, zdemontovali okná a montovali nové okná) vyplýva, že žalobca pre žalovaného na základe zmluvy o dielo vykonal preukázateľne jeden deň prác, a to vysekanie siedmych okien. Keďže v konaní bol rozsah pomocných prác medzi stranami sporný, pričom žiaden zo svedkov sa nevedel vyjadriť, aké ďalšie práce okrem vysekávania okien firma žalobcu pre žalovaného vykonala, a zároveň z výpovede svedka T. A. bolo možné mať za preukázané, že vysekávanie okien bolo hotové za jeden deň, súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno len pokiaľ ide o jeden deň prác na stavbe žalovaného. Pokiaľ ide o práce vykonané dňa 13.10.2014, z výpovede svedka T. A. bolo jednoznačne preukázané, o aké pomocné práce išlo (vysekanie siedmych okien ako príprava na osadenie nových), a že boli skutočne dňa 13.10.2014 vykonané, pričom nebolo možné tieto práce neuznať len z dôvodu, že žalobca nevypracoval rozpis týchto prác. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 14.10.2014 malo byť vysekávanie okien prerušené žalovaným, pričom žalovaný mal robotníkom žalobcu zadeliť prácu, ktorá nebola v rozpočte, z čoho vyplýva, že takéto práce ani neboli predmetom zmluvy o dielo. Pokiaľ teda ide o práce podľa tvrdenia žalobcu vykonané pre žalovaného dňa 14.10.2014, žalobca nepreukázal, že na tieto práce mal so žalovaným ako objednávateľom uzavretú zmluvu o dielo, a nepreukázal ani, že tieto práce pre žalovaného vykonal. Úplne presný rozsah prác vykonaných žalobcom na stavbe rodinného domu žalovaného nebolo možné zistiť, pretože zmluvné strany pri ukončení prác žalobcom nevyhotovili odovzdávací protokol, v ktorom by boli zachytený súpis vykonaných prác. Nevyhotovenie odovzdávacieho protokolu pri ukončení prác žalobcom ide na jeho vrub, pretože spísanie vykonaných prác do protokolu bolo v záujme žalobcu, aby sa ustálil rozsah vykonaných prác, na zaplatenie ktorých bude povinný objednávateľ. Za takejto čiastočnej dôkaznej núdze bolo možné mať z výsluchu svedka T. A. za preukázané iba vykonanie pomocných prác na vysekávaní okien dňa 13.10.2014. Ak by bol žalobca v konaní preukázal, že práce dňa 14.10.2014 (búranie obkladov v kúpeľni) pre žalovaného skutočne vykonal, išlo by o tzv. bezzmluvné plnenie a žalobca by mal nárok na zaplatenie hodnoty vykonaných prác voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko však žalobca v konaní nepreukázal, že takéto práce pre žalovaného skutočne aj vykonal, nebol dôvod na to, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie týkajúce sa vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
40. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobca tvrdil, že pre žalovaného vykonal aj práce dňa 14.10.2014, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Keďže takéto dôkazy napriek poučeniu podľa § 154 CSP ani neoznačil ani nepredložil, súd nemohol jeho tvrdenie považovať za preukázané. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.
41. Nakoľko zmluva o dielo je odplatnou zmluvou, medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo patrí dohoda o cene diela, t.j. dojednanie povinnosti objednávateľa zaplatiť za vykonanie diela zhotoviteľovi odmenu. Hoci odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo, zmluva nemusí upravovať aj výšku ceny diela, keď výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť dohodnutá aj až po vykonaní diela (§ 634 OZ). Ak sa výška ceny diela určuje na základe dohody zhotoviteľa a objednávateľa, môže byť cena diela určená pevnou sumou, odhadom, podľa rozpočtu, paušálnou sumou alebo limitom. Ak medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá výška ceny diela, potom je smerodajná výška ceny diela ustanovená osobitnými predpismi. Ak si zmluvné strany nedojednali výšku ceny diela a túto neupravujú ani osobitné predpisy, je potrebné zaplatiť primeranú cenu, ktorú v prípade pochybností určí súd s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu.
42. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonal dňa 13.10.2014 v zmysle ústnej zmluvy o dielo dojednané práce, a to vysekanie siedmych okien, na čom pracovali 3 robotníci. Žalovaný sa sám v konaní vyjadroval o robotníkoch žalobcu v množnom čísle, pričom nespochybnil skutkové tvrdenie žalobcu, že išlo o 3 robotníkov, preto uvedené nebolo sporné. V konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na určení konkrétnej výšky ceny diela, resp. z výpovede žalobcu a žalovaného mal súd za preukázané, že pri ukončení spolupráce sa strany dohodli na vyplatení hodinovej sadzby robotníkov. Žalobca si v konaní uplatňoval cenu pomocných prác za 31 hodín vo výške 186,- eur (155,- eur + 20% DPH), pričom malo ísť o práce za dva dni vykonané troma robotníkmi. Výšku hodinovej sadzby 6,- eur vrátane DPH (186,- eur/31 hodín) žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil. Nakoľko súd uznal za preukázané práce vykonané len počas dňa 13.10.2014, priznal žalobcovi nárok na polovicu uplatnenej sumy, t.j. vo výške 93,- eur pri jednom dni prác. Súd uvádza, že cena vykonaných prác celkovo za 31 hodín pri troch robotníkoch za dva dni nebola svojou výškou neobvyklá, a túto vyhodnotil ako primeranú a adekvátnu, a to aj s poukazom na pôvodnú cenu prác uvedenú v cenovej ponuke, s tým, že žalobca preukázal nárok na polovicu uvedenej sumy. Nakoľko žalobca pomocné práce dňa 13.10.2014 pre žalovaného skutočne vykonal a uplatnená suma 93,- eur zodpovedá primeranej cene uvedených prác (práca 3 robotníkov spolu 15,5 hodiny dňa 13.10.2014), žalobca sa potom dôvodne domáhal proti žalovanému splnenia zmluvnej povinnosti - zaplatenia ceny za ním vykonané stavebné práce, preto mu súd vo výroku I. rozsudku v sume 93,- eur vyhovel.
43. Podľa výpovede žalobcu došlo k nezhodám medzi stranami sporu z dôvodu, že žalovaný zadával zamestnancom žalobcu práce, ktoré neboli predmetom dohody, a z ktorého dôvodu žalobca žalovanému oznámil, že sťahuje robotníkov z prác a nebude ďalej pokračovať. K uvedenému žalovaný pri výpovedi uviedol, že z jeho strany išlo o nespokojnosť s pracovníkmi žalobcu. Žalobca v replike uviedol, že zavolal žalovanému, oznámil mu, že sťahuje robotníkov z prác a nebude ďalej pokračovať, čo je možné považovať za návrh na uzavretie dohody o zrušení záväzku zo zmluvy o dielo. Z výpovede žalobcu ďalej vyplýva, že žalobcovi telefonoval žalovaný, že objednaný nový komín SCHIEDEL chce, aby mu ho dodali, čo je možné považovať za návrh na uzavretie dohody o nahradení doterajšieho záväzku zo zmluvy o dielo novým záväzkom, a to kúpnou zmluvou.
44. Súd predovšetkým poukazuje na to, že výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 2 CSP), pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (Čl. 15 ods. 2 CSP). Pri hodnotení vierohodnosti výpovede je súd povinný prihliadnuť najmä na vnútornú štruktúru výpovede vypočúvaného, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, na logické súvislosti o okolnostiach, o ktorých vypovedá, a či jeho výpoveď je v súlade aj s ostatnými dôkazmi. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto okolností prípadu rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. S poukazom na uvedené mal súd za to, že výpoveď žalobcu je možné považovať za vierohodnú, keď súd prihliadol na prirodzené správanie sa konateľa žalobcu pri výpovedi, kedy vypovedal plynulo a presvedčivo, a zároveň jeho výpoveď korešpondovala s jeho tvrdeniami v replike, ako aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Naproti tomu, výpoveď žalovaného nemožno hodnotiť inak ako nevierohodnú, a to najmä z dôvodu rozporu výpovede s tvrdeniami žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom popieral akýkoľvek zmluvný vzťah medzi stranami sporu, hoci vo výpovedi ho pripustil („na niečom sme sa dohadovali“, „komunikovali sme spolu o celej rekonštrukcii domu“, „myslím, že sme sa dohodli“), ako aj z dôvodu, že v rámci vyjadrení popieral, že by mu bol dodaný komín, avšak v rámci výsluchu uviedol, že nevie, či mu bol dodaný. S poukazom na uvedené súd dospel k tomu, že žalovaný svojimi rozpornými výpoveďami potvrdil mienku súdu o tom, že skutkový stav bol v zásade taký, ako ho opísal žalobca a vypočutí svedkovia.
45. Bez ohľadu na dôvod ukončenia spolupráce, z výpovedí žalobcu a žalovaného možno vyvodiť ten právny záver, že medzi stranami sporu došlo k ústnej dohode o nahradení záväzku zo zmluvy o dielo (v rámci nej zbúranie starého komína a postavenie nového vrátane jeho dodania) novým záväzkom (kúpnou zmluvou, ktorej predmetom bola len kúpa a dodanie komína) v zmysle § 570 ods. 1 OZ, pričom táto dohoda nemusela mať písomnú formu, nakoľko sa nahrádzal záväzok dojednaný ústne (§ 570 ods. 2 OZ a contrario). Týmto zanikol záväzok žalobcu vykonať dojednané stavebné práce a zostala mu povinnosť dodať žalobcovi komín SCHIEDEL 200.
46. Pokiaľ teda ide o uplatnený nárok žalobcu na odplatu za dodanie komína SCHIEDEL 200, nešlo podľa názoru súdu už o plnenie zo zmluvy o dielo, ale o plnenie z kúpnej zmluvy, ktorou bola zmluva o dielo nahradená dohodou strán sporu. Kúpna cena komínu SCHIEDEL 200 vo výške 1.195,-
eur zostala nezmenená v zmysle listinného dôkazu - cenovej ponuky zo dňa 29.09.2014, nakoľko dovtedajší záväzok sa pokladal za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýval z dohody o novom záväzku (§ 571 OZ), pričom nebolo preukázané, že by bola dojednaná nová cena komína. Uvedenú cenovú ponuku odsúhlasil žalovaný, čo podľa výpovede žalobcu (nespochybnenej žalovaným) vyznačil červenou (č.l. 43-44), keď sám žalovaný uviedol, že s cenovou ponukou súhlasil. Žalobca svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, a síce predmet kúpy kupujúcemu odovzdať, splnil, keďže predmet kúpy odoslal na miesto určenia, kedy v zmysle § 594 OZ platí, že vec bola odovzdaná kupujúcemu v čase, keď bola odovzdaná na prepravu. Svedok T. A. pritom potvrdil, že komín na prepravu odovzdaný bol, pričom tento on prepravil na stavbu žalovaného, z ktorého dôvodu nebol potrebný doklad o odovzdaní alebo prevzatí komínu medzi stranami sporu.
47. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že najpodstatnejšou časť celej transakcie bolo dodanie relevantnej správy od kominára žalobcom o opodstatnení potreby zbúrania celého komína a vystavania nového. Táto skutočnosť mohla len ovplyvniť rozhodnutie žalovaného vymeniť (resp. neskôr dodať) komín, avšak k uzavretiu zmluvy o dielo (a neskôr kúpnej zmluvy) došlo aj bez takejto správy, pričom následné prehodnotenie tohto rozhodnutia vplyv na platnosť zmlúv nemá (viď výpoveď svedka V..: v tom čase to bolo riešenie, ktoré žalovaný považoval za správne).
48. Hoci žalovaný spochybňoval dodanie komína, dôkazom o dodaní komína na stavbu rodinného domu žalovaného v N.. bola výpoveď svedka V.. Y., ktorý uviedol, že ako stavebný poradca žalovaného navrhol, aby sa komín vymenil, s čím žalovaný súhlasil. Ďalej svedok potvrdil, že bolo dohodnuté, že komín bude dodaný na stavbu, pričom svedok videl komín na paletách na stavbe. Ak aj svedok uviedol, že potom tam komín nevidel, uvedené je bez právnej relevancie (rovnako i to, či bol komín na stavbe použitý), keď podstatné je to, že bol na stavbu dodaný, čím bola povinnosť žalobcu splnená. Dodanie komínu na stavbu žalovaného potvrdil aj svedok R. T., ktorý uviedol, že dve palety komína Schiedel dodal na stavbu žalovaného, kde ich zložil hydraulickou rukou a pracovníci to museli preniesť. Argumentáciu žalovaného, že dodanie komínu SCHIEDEL 200 nie je preukázané, nakoľko žalobca nepredložil ako dôkaz dodací list alebo záručný list, nie je možné uznať, keď dodanie komínu na stavbu žalovaného bolo preukázané výpoveďami svedkov K.. E. a R. T.. Okrem týchto dôkazov žalobca zároveň v konaní predložil faktúru číslo 214365, ktorá preukazuje nákup komína žalobcom ako zhotoviteľom. Hoci faktúra je datovaná až po dni dodania komína, žalobca hodnoverne vysvetlil, že v stavebninách nevypláca každý deň, materiál odoberie, s tým, že faktúru mu vystavia aj za tri týždne, aj za mesiac, v tej dobe boli štvrťročným platcom DPH. Rovnako vysvetlil, že hoci na faktúre nie je uvedené, že ide o značku Schiedel, na internete pri zostave UNI Advan. nájde, že ide o komín Schiedel 200 7-metrový. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný najskôr v konaní (v odpore) tvrdil, že mu komín SCHIEDEL 200 nebol dodaný, avšak následne v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že nevie, či mu bol komín dodaný, ktorý postoj je nedôveryhodný.
49. Pokiaľ ide o cenu za dodanie komína, kúpna cena vo výške 1.195,- eur zostala nezmenená s poukazom na ustanovenie § 571 OZ, keďže nebola dojednaná nová kúpna cena. Kúpnu cenu v tejto výške si žalobca uplatnil aj vo faktúre č. 10/2014, a síce 995,83 eura + 20% DPH, ktorá kúpna cena predstavuje kúpnu cenu od subdodávateľa s primeraným navýšením pre žalobcu, pričom žalovaný v priebehu konania výšku ceny za komín ani osobitne nesporoval. Za dopravu komínu na stavbu žalovaného a jeho vykládku si žalobca vyúčtoval sumu 56,80 eura (47,33 eura + 20% DPH), ktorej výšku žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Keďže žalovaný ako kupujúci si svoju povinnosť zaplatiť za predmet kúpy kúpnu cenu 1.195,- eur nesplnil, pričom neuhradil ani za dopravu a vykládku predmetu kúpy cenu 56,80 eura, súd ho vo výroku I. rozsudku zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,80 eura (1.195,- eur + 56,80 eura).
50. Súd dodáva, že právne posúdenie nároku je vecou súdu, ktorý dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonané pomocné práce je nárokom zo zmluvy o dielo, avšak nárok na zaplatenie ceny za komín a jeho dovoz je nárokom z kúpnej zmluvy.
51. Súd nezdieľa názor žalovaného, že je potrebné preukazovať tvrdenia výlučne listinnými dôkazmi. V zmysle Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP súd hodnotí dôkazy a tvrdenia strán sporu podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, keď zároveň žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z uvedeného vyplýva, že každý z dôkazov (vrátane výpovedí strán a svedkov) má rovnakú dôkaznú silu a listinné dôkazy nemajú prednosť pred výpoveďami. Pokiaľ ide o namietanie žalovaného proti listinným dôkazom predloženým zo strany žalobcu na pojednávaní dňa 21.06.2018, súd na uvedené
dôkazy prihliadol, nakoľko na vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné odročiť pojednávanie (§ 153 ods. 2 CSP).
52. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. V konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu bol dojednaný čas plnenia ceny za dielo, ani kúpnej ceny. Zároveň nebolo preukázané, že by žalovanému bola pred začatím konania doručená faktúra č. 10/2014, napr. predložením doručenky podpísanej žalovaným. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému faktúru doručil e-mailom, žalovaný však poprel, že by e-mailová adresa, na ktorú žalobca faktúru zaslal, bola jeho adresou. Z e-mailovej adresy (č.l. 46) nie je jednoznačne zrejmé, že ide skutočne o e-mailovú adresu žalovaného, pričom iným dôkazom žalobca uvedené nepreukázal. V tejto časti potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetná faktúra bola žalovanému doručená pred začatím konania. Súd potom vychádzal z ustanovenia § 563 OZ, a síce z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené, súd uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 05.03.2018 (doručenka na č.l. 16). Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 OZ nasledujúci deň po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa s plnením sumy 1.344,80 eura dostal do omeškania dňa 07.03.2018 (05.03.2018 doručená výzva na plnenie, 06.03.2018 deň splatnosti, 07.03.2018 prvý deň omeškania), a preto mu súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od uvedeného dátumu vzniku omeškania, a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol, keď žalobca žiadal úrok z omeškania už odo dňa 30.10.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 07.03.2018, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 1.344,80 eura od 07.03.2018 do zaplatenia.
53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku, t.j. zaplatenia istiny 1.344,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.344,80 eura od 07.03.2018 do zaplatenia, pričom vo zvyšnej časti súd žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
54. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
55. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 1.344,80 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 94% a hrubý úspech žalovaného 6%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 88% (94-6). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 88% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).