Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/91/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, T., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: SPORTA HLOHOVEC, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 46 302 972, zastúpený advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 1.440,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/33/2016-100, zo dňa 28.04.2017 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 660,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.04.2016 do zaplatenia, - zo sumy 1 540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, zo sumy 2 200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016,v časti sumy 780,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26.01.2016 do zaplatenia zamietol a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.790,- eur s prísl. z dôvodu nevyplatenia odmeny za mesiace júl 2015, október 2015, november 2015 a prémie za sezónu 2014/2015 s poukazom na to, že vykonával športovú činnosť na základe Hráčskej zmluvy č. 02/2013, uzavretej so žalovaným dňa 01.07.2013 podľa právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností v rámci spolupráce pri výkone činnosti hráča hádzanej pre športový klub HC SPORTA HLOHOVEC. Podľa článku VI. / 6.1. v spojení s článkom VIII./ 8.6. Hráčskej zmluvy mal žalovaný uhrádzať žalobcovi mesačnú základnú odmenu vo výške 2 200 eur a podľa čl. VI./6.5. prémiovú odmenu. Žalovaný túto povinnosť riadne neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou odmien za mesiace júl 2015 vo výške 1.270 eur, október 2015 vo výške 1.540 eur, november 2015 vo výške 2.200 eur a prémie za sezónu 2014/2015 vo výške 780 eur. Dňa 15.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaný na výzvu nereagoval.

3. Podaním zo dňa 10.05.2016, doručeným súdu dňa 12.05.2016, žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 4.350 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.270,- eur od 01.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 3.080,- eur (t.j. 1540 eur + 1540 eur) od 12.04.2016 do zaplatenia s tým, že ešte pred podaním žaloby obdržal od žalovaného platbu vo výške 1.270 eur, po podaní žaloby dňa 11.04.2016 mu bola uhradená odmena za október 2015 vo výške 1.540 eur a k čiastočne úhrada odmeny za november 2015 vo výške 1.540 eur a tak z pôvodne žalovanej sumy 5.790 eur bolo žalobcovi uhradených 4.350 eur, z toho 3.080 po začatí konania vo veci. Na základe uvedených skutočností si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.440 eur a úrokov z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, a zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016.

4. Súd prvej inštancie po vyššie uvedenom čiastočnom späťvzatí vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/33/2016-22 zo dňa 16.05.2016, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 440 eur s prísl.

5. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom dňa 12.05.2016, pričom žalovanému bola doručená žaloba spolu s platobným rozkazom a čiastočným späťvzatím žaloby až dňa 20.05.2016. Súd s poukazom na § 145 ods. 3 C.s.p. už o čiastočnom zastavení konania nerozhodoval a predmetom sporu zostala len istina vo výške 1.440 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, a zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016.

6. Z dôvodu žalovaným podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu bolo vo veci vykonané dokazovanie, na ktorom konajúci prvoinštančný súd vypočul žalobcu, štatutárny orgán žalovaného C. J., svedka C. X. a svedka C. B., oboznámil sa s Hráčskou zmluvou č. 02/2013 zo dňa 01.07.2013, Výzvou na zaplatenie zo dňa 15.01.2016, Účtovnou závierkou žalovaného za rok 2015, výpisom z obchodného registra žalovaného a s obsahom celého spisového materiálu, z ktorých dospel k záveru, že návrh je čiastočné dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 660,- eur s príslušným úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie 780, - eur s príslušným úrokom z omeškania žalobu zamietol. 7. Z hľadiska právneho posúdenia súd aplikoval ust. 262 ods.1, §269 ods.2, § 266 ods.1,2,3,4 Obchod. zák. a § 39 Obč. zák.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej strane sporu právo na náhradu trov nepriznal, k čomu uviedol, že žalovaný bol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti 8 % (54 % - 46 %), keď žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 660 eur (660 z 1.440), čo je 46 % a neúspešný v časti istiny vo výške 780 eur (780 z 440), čo je 54 %.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a priznal mu pomernú náhradu trov konania v rozsahu 30%. V odvolacích dôvodov poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zdôraznil, že predmetom konania bol nárok uplatnený vo výške 5.790,- eur, z ktorého podaním zo dňa 10.05.2016 došlo k čiastočnému späťvzatiu vzhľadom na skutočnosť, že suma 1.270,- eur bola žalovanému uhradená ešte pred podaním žaloby a suma 3.080,- eur bola zaplatená po podaní žaloby . Za nedôvodné žalovanú tak môže byť považovaná len suma vo výške 1.270,- eur a suma 780,- eur, o ktorú bol návrh zamietnutý, teda neúspech žalobcu je v rozsahu 2.050,- eur. Žalovaný po podaní žaloby zaplatil sumu 3.080, - eur, teda v tejto bola žaloba podaná dôvodne a k tomu 660,- eur, ktorá suma bola priznaná prvoinštančným súdom, z čoho je zrejmé, že úspech žalobcu je vo výške 3.740,- eur, z ktorej mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

10. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý vyjadrenie nepodal.

11. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalujúcej strany sporu nie je dôvodné.

12. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Pochybenie prvoinštančného súdu založené na existencii odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolateľ označil za nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý s poukazom na § 255 ods.2 C.s.p. vyslovil, že žiadna strana sporu nemá na náhradu trov konania právo, k čomu dospel na základe stanovenia pomeru úspechu, ktorý výpočet v odôvodnení rozsudku špecifikoval.

15. Podľa odvolateľa takýto postup nie je správny, prvoinštančný súd mal vychádzať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zo sumy 3 740 eur, ktorá bola dôvodne žalovaná, z ktorej ale po podaní žaloby žalovaný zaplatil 3 080 eur, preto bol v tejto časti počas konania návrh vzatý späť a zo sumy 660 eur, ktorá bola priznaná súdom.

16. K uvedenému odvolaciemu argumentu odvolací súd poukazuje na ust. § 145 ods.3 C.s.p., podľa ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti, čo ovplyvňuje predmet konania a s tým spojený i nárok na náhradu trov.

17. Je nesporné, že žaloba bola podaná o zaplatenie istiny vo výške 5 790 eur s prísl., z ktorej bola suma 1270 eur vzatá späť, pretože bola žalovaným uhradená pred podaním žaloby, teda žaloba bola v tejto časti nedôvodne podaná, čo sa hodnotí v neprospech žalobcu a suma 3080 eur, o ktorú bola žaloba tiež vzatá späť z dôvodu, že bola uhradená žalovaným po podaní žaloby, ale pred vydaním platobného rozkazu a pred doručením žaloby žalovanému, sa z hľadiska procesného v tejto časti hodnotí ako procesný úspech žalobcu. Z uvedeného pri aplikovaní ust. § 145 ods.3 C.s.p. vyplýva, že nárok na náhradu trov konania je potrebné rozdeliť a posúdiť ako nárok na náhradu trov konania do doručenia žaloby žalovanému, do ktorého času podľa v tom čase platného ust. §172 ods. 6 O.s.p. bol vydaný i platobný rozkaz a na nárok, o ktorom súd koná po späťvzatí žaloby. Po späťvzatí žaloby až do vydania platobného rozkazu bol pomer úspechu žalobcu voči žalovanému podľa výpočtu odvolacieho súdu 53% : 47%, čo znamená, že miera úspechu a neúspechu je približne rovnaká, (u žalobcu je 6% ), preto súd nemusí žiadnej strane sporu priznať právo na náhradu trov konania. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, čo bolo do výšky 4 350 eur sa predmetom konania stal nárok na zaplatenie 1 440 eur, z ktorej sumy bolo žalobcovi v tomto štádiu konania priznaných 660 eur, teda úspech žalobcu bol 46% , k 54% úspechu žalovaného, kedy je miera úspechu oboch strán sporu približne rovnaká, preto i za toto štádium konania prvoinštančný súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§255 ods.2 C.s.p.)

18. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania za správne, súladné so zákonom, preto ho podľa § 387 C.s.p. potvrdzuje.

19. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. o ktorom musí súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu rozhodnúť, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli a na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd tak s poukazom na čl. 4 ods. 2 Základných princípov C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Pri tomto konaní vychádzal z pomyselnej normy, podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu možné rozhodnúť a nárok na náhradu trov odvolacieho konania takejto strane sporu nepriznať, pretože rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane sporu na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen neefektívne a tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).