Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/232/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: L. proti žalovanej: R. v konaní o zaplatenie 225,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.marca 2017, č.k. 9C/74/2016-69, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 225,74 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia nedoplatkov spojených s užívaním bytu. Dôvodil, že podľa listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T. F. je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu č. XX, na M. poschodí, v bytovom dome č. XXX v T. F., ktorý na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2015 prenajal žalovanej, v zmysle čl. V. ktorej nájomnej zmluvy v prípade, ak dôjde počas doby nájmu k vzniku nedoplatkov na úhradách na plneniach poskytovaných s užívaním bytu, je nájomca tieto nedoplatky povinný uhradiť prenajímateľovi do troch dní od predloženia vyúčtovania. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie nájmu, vznikol počas užívania bytu žalovanou nedoplatok na teplej vode, studenej vode a teple v celkovej výške 225,74 eur. Vyúčtovanie zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej dňa 13.06.2016 spolu s výzvou na jeho úradu. Žalovaná si vyúčtovanie a výzvy za zaplatenie prevzala 16.06.2016. Právny predchodca žalobcu zároveň uviedol, že žalovaná do podania žaloby na súd na výzvu nereagovala a ani nevykonala úhradu. Nedoplatok je splatný do troch dní od jeho oznámenia t. j. od 16.06.2016. Od 17.06.2016 je žalovaná v omeškaní. Na preukázanie svojich tvrdení označil a zároveň k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. F., nájomnú zmluvu zo dňa 01.06.2015, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu vrátane prílohy, výzvu zo dňa 13.06.2016 + podací lístok a doručenku.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vydal dňa 11.07.2016 vo veci platobný rozkaz č. k. 9C/74/2016-13, voči ktorému žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor v ktorom dôvodila, že sa nestotožňuje so žalovanou sumou, nakoľko táto predstavuje sumu nedoplatku za celý kalendárny rok 2015, pričom ona reálne užívala byt až od 01.07.2015 a reálna výška nedoplatkov za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015 predstavuje sumu 114,03 eur, ktorú už zaplatila dňa 13.07.2016 zo svojho bankového účtu. Nepopierala doručenie výzvy na zaplatenie

nedoplatku za užívanie bytu, od počiatku však nesúhlasila so sumou 225,74 eur, nakoľko vedela, že táto suma predstavuje výšku nedoplatku za celý rok 2015. Považuje žalobcov návrh za nedôvodný minimálne v rozdiele sumy 225,74 eur a zaplatenej sumy z jej strany vo výške 114,03 eur, t.j. vo výške 111,71 eur. Právny predchodca žalobcu bol vyrozumený s nesúhlasom z jej strany s výškou požadovaného nedoplatku. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila nasledovné listinné dôkazy: výpis z účtu, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu od 01.01.2015-31.12.2015. Žiadala vypočuť svedkov C. F. a H. Y., za účelom preukázania ňou tvrdenej skutočnosti, že byt užívala až od 01.07.2015. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu zo dňa 15.08.2016 uviedol, že zo zmluvy o nájme bytu je zrejmé a nepochybné, že táto bola uzavretá na obdobie od 01.06.2015 ( v čl. IV. je uvedené, že nájom vzniká 01.06.2015). Ďalej je v zmluve uvedené, že nájomca podpisom na zmluve preberá predmet nájmu, čo potvrdzuje podpisom na zmluve. Následne v čl. V. je uvedené, že prvé nájomné je za obdobie 01.06.2015 až 30.06.2015. Je teda nepochybné, že nájom vznikol 01.06.2015, žalovaná predmet nájmu v tento deň riadne prevzala a teda byt mohla riadne a nerušene užívať. Tiež vedela, ktoré obdobie je prvým obdobím nájmu. Podľa čl. V. posledný odsek zmluvy, nájomca je povinný platiť nájomné aj v prípade, ak byt neužíva. Nájomné za obdobie 01.06.2015-30.06.2015 žalovaná uhradila dňa 26.06.2015. Výpis neobsahuje žiadne sprievodné údaje, ktoré by preukazovali, že platby sú za iné obdobie. V tento deň uhradila aj nájomné za obdobie 7/2015. Ďalej uviedol, že žalovaná predložila ako dôkaz akési vlastné vyúčtovanie nákladov, no z predloženej listiny však nie je vôbec zrejmé, ako žalovaná došla k sume 114,03 eur. Takáto listina je nehodnoverná a ako dôkaz nemôže byť použitá. Je výstupom z počítačového systému žalovanej. Správca - spoločnosť K. je zo zákona jediným subjektom, ktorý môže vyhotoviť vyúčtovanie nákladov. Len takéto vyúčtovanie vychádza z reálne nameraných hodnôt a platieb. Zároveň uviedol, že nie je pravdou, že by ho žalovaná informovala o tom, že predložené vyúčtovanie považuje za nesprávne a že s týmto nesúhlasí. Ňou predložené vyúčtovanie mu zaslal až súd spolu s odporom. Žalovaná teda nijako nepreukázala, že by rozporovala ním predložené vyúčtovanie. Ďalej uviedol, že dňa 12.08.2016 žalovanú telefonicky kontaktoval o tom, či má záujem nahliadnuť do podrobného vyúčtovania za obdobie nájmu, ktorú vypracoval správca. Ona toto odmietla, i keď takéto podrobné vyúčtovanie predtým požadovala. Uviedol, že žalovaná absolútne zavádza v tom, že on požaduje zaplatiť za celý rok 2015. Vo výzve zo dňa 13.06.2016 žalovanú vyzval na úhradu nedoplatku za obdobie nájmu, nie za celý rok. Právny predchodca žalobcu doložil nasledovné listinné dôkazy: printscreen obrazovky mobilného telefónu so zobrazením textových správ, odoslaný mail, potvrdenie o odoslaní a prijatí, predpis mesačnej zálohovej úhrady za byt, SMS, e-maily. Žalovaná v následnom vyjadrení zo dňa 10.10.2016 uviedla, že trvá na tom, že nájomný vzťah začal reálne až 01.07.2015. Zároveň trvala na tom, že svoj dlh za obdobie od júla 2015 do decembra 2015 uhradila v plnej miere t. j. v sume 114,03 eur, čo je podľa jej názoru reálna výška nedoplatku. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu. Zároveň predložila súdu prvú výzvu právneho predchodcu žalovaného, ktorú zaslal žalovanej a z ktorej vyplýva, že aj on za začiatok nájmu považoval 01.07.2015. Ďalej predložila aj prílohu č. 1 k vyhláške 630/05 Z. z., podľa ktorej postupovala pri výpočte sumy, ktorú podľa nej mala pôvodnému žalobcovi zaplatiť. Uviedla, že na začiatku nájmu nebol robený odpočet vodomerov, hoci byt tieto má. Merače tepla v byte neboli, preto robila výpočet daného tepla podľa uvedenej prílohy vyhlášky. Tiež tvrdila, že na nájomnom za byt v roku 2015 zaplatila za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015 6x po 320,- eur. V skutočnosti zmluvu podpisovala 26.06.2015 - v ten istý deň uhradila právnemu predchodcovi žalobcu i prvú splátku nájomného - s tým, že v byte bývala až od 01.07.2015, nakoľko v 6/2015 v byte bývala ešte H. Y. (táto jej 01.07.2015 odovzdala kľúče od bytu). Právny predchodca žalobcu jej tvrdil, že zmluva musí byť datovaná od 01.06.2015. Žalovaná bola v tom momente v zlej situácii, nakoľko potrebovala súrne byt a právny predchodca žalobcu jej povedal, že jej ako kamarát pomôže. On ju oklamal tým, že tvrdil, že na daný byt je veľa záujemcov, ona sa tým pádom musela rýchlo rozhodnúť. Aj keď chcela, aby zmluva bola uzatvorená od 01.07.2015, t.j. od kedy aj v byte fyzicky bývala, právny predchodca žalobcu jej tvrdil, že to musí byť od 01.06.2015, od tejto požiadavky nechcel ustúpiť a ona sa už s ním nevládala o tomto hádať.

4. Uznesením č. k. 9C/74/2016-46 zo dňa 12.10.2016 súd pripustil, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu R.. Y. F. vstúpil nový žalobca - I., nakoľko z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na občianske združenie L. - súčasného žalobcu, a to v celej žalovanej sume.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol nájomný vzťah na základe Zmluvy o nájme bytu datovanej 01.06.2015. Na základe

tejto zmluvy prenajal právny predchodca žalobcu žalovanej byt č. XX vo vchode X, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. T. F.. Žalovaná sa zaviazala vždy k 17-temu dňu v mesiaci vopred platiť právnemu predchodcovi žalobcu nájomné vo výške 320,- eur mesačne. Podľa čl. V. nájomnej zmluvy, „Plnenia poskytované s užívaním bytu sú: teplo, úžitková voda, studená voda, osvetlenie spoločných priestorov, fond opráv, výkon správy a dažďová voda. V prípade, že dôjde počas doby nájmu k vzniku nedoplatkov na úhradách na plneniach poskytovaných s užívaním bytu je nájomca tieto nedoplatky povinný uhradiť prenajímateľovi do troch dní od predloženia vyúčtovania...“ Daný byt užívala žalovaná v roku 2015 v období od 01.07.2015 do 31.12.2015 (hoci podľa nájomnej zmluvy, ako aj podľa vyjadrenia žalobcu to bolo od 01.06.2015). Uvedená skutočnosť však vyplýva z listu - Výzva na zaplatenie nájmu a zmluvnej pokuty - zo dňa 03.02.2016, v ktorom právny predchodca jednoznačne uvádza, že „nájomca začal byt užívať od 01.07.2015“. Rovnako tak z tabuľky zobrazujúcej dátumy úhrad nájomného, ktorá je súčasťou danej výzvy, vyplýva, že sám právny predchodca žalobcu za prvé obdobie, za ktoré mala žalovaná zaplatiť nájomné, považuje obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015. Podľa tohto listinného dôkazu žalovaná zaplatila nájom za dané obdobie vo výške 1.600,- eur (5 x 320,- eur ). Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015 vyplýva, že správca vyúčtoval nedoplatok na nákladoch spojených s užívaním vyššie uvedeného bytu, ktorý žalovaná užívala v období od 01.07.2015 do 31.12.2015 titulom nájomnej zmluvy, vo výške 225,74 eur. Z uvedeného vyúčtovania tiež vyplýva, že skutočné náklady boli nasledovné: a/ ústredné kúrenie vo výške 820,9876 eur, b/ teplá voda vo výške 272,6233 eur, c/ osvetlenie vo výške 3,5195 eur, d/ studená voda vo výške 100,8656 eur, e/výkon správy vo výške 63,- eur, f/ fond opráv vo výške 271,32 eur, g/ zrážková voda vo výške 13,4193 eur, teda celkovo 1545,7353 eur. Na preddavkoch bolo zaplatených celkovo 1320,- eur. Z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2015 vyplýva stav merača studenej a teplej vody len ku dňu 01.01.2015 a 31.12.2015. Výpočet položky „ohrev teplej vody“ vychádza z reálne spotrebovanej teplej vody. Výpočet spotreby tepla vychádza z podlahovej plochy bytu. Z prehľadu platieb za rok 2015 vyplýva, že počas celého roka 2015 bola správcovi platená titulom preddavku suma 110,- eur mesačne. Rovnaká skutočnosť vyplýva i z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného od 01.10.2014 vypracovaného spoločnosťou K.. Dňa 16.06.2016 bol žalovanej doručený spolu s vyúčtovaním za rok 2015 aj list od právneho predchodcu žalobcu zo dňa 13.06.2016, označeného ako „Oznámenie o nedoplatku a výzva na úhradu“, podľa ktorého právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k zaplateniu sumy 225,74 eur vyplývajúcu z vyúčtovania na účet XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od doručenia výzvy. Z listinného dôkazu - pohyby na účte - predloženého žalovanou mal súd za preukázané, že dňa 13.07.2016 žalovaná zaslala právnemu predchodcovi žalobcu (na účet L.) sumu 114,03 eur s poznámkou „F....“.

6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 685 ods. 1 veta prvá, § 696 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, § 5 ods. 5 Vyhlášky úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., s odkazom na ktoré žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu a realizácii nájomnej zmluvy, kedy právny predchodca žalobcu prenajal žalovanej byt, v zmysle zmluvy od 01.06.2015, z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že napriek tomu, že zmluvne bol dohodnutý začiatok nájmu od 01.06.2015, žalovaná reálne užívala byt až od 01.07. 2015, o ktorej skutočnosti tvrdenej žalovanou svedčí list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 03.02.2016, ktorý žalovaná predložila v konaní. To, že žalovaná byt užívala v období od 01.07.2015 do 31.12.2015 tak nebolo medzi stranami sporné. V zmluve bolo dohodnuté platenie nájomného vo výške 320,- eur mesačne, pričom z prehľadu platieb čl. 5 spisu vyplýva, že mesačný predpis úhrad spojených s užívaním bytu v roku 2015 bol 110,- eur. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 225,74 eur, titulom nedoplatku na nákladoch spojených s prenajatým bytom. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 11.05.2016 predloženého žalobcom, vypracovaného K. vyplýva, že uvedený nedoplatok vo výške 225,74 eur vznikol za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 (hoci žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že sa nejedná o čiastku za celý rok 2015). Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná byt skutočne užívala v roku 2015 v období od 01.07.2015 do 31.12.2015, kedy na preddavkoch uhradila 550,- eur, čo vyplýva z listu zo dňa 03.02.2016, ktorým právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie nájmu a zmluvnej pokuty (čl. 67 spisu). Rovnako bolo preukázané, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu titulom vyúčtovania sumu 114,03 eur, a to dňa 13.07.2016. Spolu teda žalovaná zaplatila sumu 664,03 eur. Je všeobecne známe, že v obytných domoch sa osobitným vodomerom meria spotreba studenej vody a osobitne spotreba teplej vody dodávanej do bytu. Pre spravodlivé určenie výšky spotreby teplej a studenej vody, je preto nevyhnutné poznať stav oboch týchto vodomerov na začiatku nájmu a ku koncu účtovacieho obdobia (pokiaľ nájomný vzťah s jedným nájomcom netrvá celý kalendárny rok). Podľa tvrdenia žalovanej, na začiatku nájmu sa nerobil odpočet vodomerov, hoci

byt tieto merače má, v konaní neboli zo strany žalobcu produkované dôkazy preukazujúce opak. Z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2015 nie je možné zistiť, v akom objeme žalovaná spotrebovala za obdobie 01.07.2015 do 31.12.2015 studenú vodu a teplú vodu a keďže právny predchodca žalobcu neurobil na začiatku nájmu, t. j. k 01.07.2015, a k 31.12.2015 odpočet vodomeru, žalobca v konaní nepreukázal, či a koľko má žalovaná zaplatiť titulom nedoplatku na studenej a teplej vode (pričom aj výpočet spotreby ohrevu teplej vody je závislý na údaji o reálne odobratej teplej vode - viď príloha k vyúčtovaniu za rok 2015). Ďalšou zložkou vyúčtovania za rok 2015 bolo ústredné kúrenie. Vzhľadom k tomu, že byt nemal v roku 2015 určené meradlá tepla, pričom žalovaná v danom byte bývala od 01.07.2015 do 31.12.2015, podľa názoru súdu je potrebné pri zistení toho, aká suma zo spotrebovaného tepla v roku 2015 pripadá na toto obdobie, vychádzať z vyhlášky č. 630/2005 Z. z. , konkrétne z § 5 ods. 5. Pretože žalovaná byt užívala v mesiacoch 7-12/2015 (teda presne 6 mesiacov), podľa prílohy č. 1 uvedenej vyhlášky na ňu pripadá 41,30 % nákladov z reálne spotrebovaného tepla v byte, a preto treba vychádzať z toho, že žalovaná spotrebovala teplo v hodnote 339,0679 eur (41,30 % zo sumy 820,9876 eur ). Podľa vyúčtovania nákladov je zrejmé aj to, že za celý rok 2015 boli skutočné náklady na: a/ osvetlenie spoločných priestorov vo výške 3,5195 eur, b/ výkon správy vo výške 63,- eur, c/ fond opráv vo výške 271,32 eur, a d/ zrážkovú vodu vo výške 13,4193 eur . Keďže žalovaná byt užívala v období od 01.07.2015 do 31.12.2015, t. j. presne polovicu roka, súd dospel k záveru, že táto bola povinná zaplatiť polovicu týchto nákladov, teda na a/ osvetlenie sumu 1,7598 eur, b/ výkon správy sumu 31,50 eur, c/ fond opráv sumu 135,66 eur, d/ zrážkovú vodu sumu 6,7097 eur. Z vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaná mala titulom skutočných nákladov spojených s užívaním bytu zaplatiť celkovo 514,6974 eur (žalobca nepreukázal skutočný odber studenej a teplej vody), pričom reálne na preddavkoch zaplatila 5 x 110,- eur, t. j. 550,- eur, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nevykonal výsluchy svedkov C. F. a H. Y., nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchmi týchto svedkov zistené, boli preukázané inými dôkazmi. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní plne úspešná.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe bude vyhovené a žalovaná bude zaviazaná nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%. Vychádzajúc z obsahu odvolania, i keď to žalobca týmto spôsobom právne nekvalifikoval, žalobca uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ , a v konečnom dôsledku tiež nesprávnosť skutkových a právnych záverov, ako dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadal v tom, že na pojednávanie nebol predvolaný, nemohol vykonávať svoje procesné práva, neboli mu doručované žiadne listiny od žalovanej, aby sa k týmto mohol vyjadriť. Súd rozhodol len na základe tvrdení žalovanej, ktoré žalobca považuje za klamlivé, zavádzajúce. Namietal tiež nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to výsluch svedkov C. F. a H. Y., ktorí mali potvrdiť, odkedy mala žalovaná byť v prenájme, ako aj to, že žalovaná klame a zavádza. Podľa jeho názoru žalovaná netrvala na výsluchu týchto svedkov preto, lebo sa bála, že ich výpoveď jej poškodí a vyvráti jej tvrdenia. Súd nevzal do úvahy e-mail zo dňa 12.08.2016, ktorým pôvodný veriteľ zaslal žalovanej podrobné vyúčtovanie za obdobie nájmu, sumárnu analýzu platieb, ktoré bolo prílohou tohto e-mailu, pritn screeny obrazovky telefónu a sms správy žalovanej, ktoré adresovala žalobcovi, kde podmieňuje zaplatenie dlhu svojimi nezmyselnými požiadavkami. Táto si bola dlhu vedomá, hodlala ho však zaplatiť až po splnení jej požiadaviek, tiež sa súd nevysporiadal s vyjadreniami pôvodného žalovaného zo dňa 15.08.2016. Žalovaná zavádzala o okolnostiach vzniku nájomnej zmluvy. Sama žiadala o začatie nájmu dňom 01.06.2015, nakoľko chcela byt zariadiť a upraviť. Súd nevzal do úvahy logiku a zmysel zálohových platieb. Princíp zálohových platieb za byt spočíva v tom, že vlastník bytu si v mesačných platbách predpláca určitý objem médií, vodu teplo a pod., ako to bolo aj v prípade žalovanej, pričom rozdiel medzi zálohami a výsledným spotrebovaním bola povinná uhradiť. Dlžná suma nie je za celý rok 2015, ale len za obdobie nájmu v roku 2015. K tomuto predložil vyúčtovanie a sumárnu analýzu platieb. Súd povýšil dôkaz vyprodukovaný žalovanou nad dôkaz vyprodukovaný oprávnenou osobu. Žalovaná predložila súdu akési vlastné vyúčtovanie, ktoré nebolo podložené žiadnymi odpočtami, zmluvou o výkone správy, ani ničím iným, čo by ju oprávňovalo vyúčtovanie vykonať. Poukázal na ust. § 8a ZVB, v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31.05. nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti a zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé

byty a nebytové priestory v dome. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa dostal do omeškania s predložením vyúčtovania, je to nezmysel. Namietal tiež rozhodnutie v časti náhrady trov konania, dôvodiac, že sa domáhal zaplatenia sumy 225,74 eur s príslušenstvom, pričom dňa 13.07.2016, teda po podaní žaloby, žalovaná zaplatila pôvodnému žalovanému sumu 114,03 eur, teda v tejto časti bola žaloba dôvodnou, preto nebol dôvod priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bola úspešnou len čiastočne.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať nahradiť jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Pokiaľ žalobca namieta, že boli porušené jeho procesné práva tým, že nebol predvolaný na pojednávanie, tak zákonná sudkyňa na pojednávaní vo veci samej konštatovala, že žalobca mal vykázané doručenie, preto tieto jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, racionálne boli zhodnotené predložené dôkazy stranami sporu, žalovaná vypovedala pravdivo a vyjadrenia žalobcu v odvolaní v tomto smere sa jej výsostne dotýkajú. Žalobca nesprávne uvádza, že žalovaná netrvala na výsluchoch svedkov C. F. a H. Y.. Súd sám skonštatoval, že ich výsluch nevykoná, nakoľko okolnosti, ktoré mali byť preukázané ich výsluchom, boli preukázané inými dôkazmi. Žalobca a tiež pôvodný žalobca neustále poukazovali na účel zálohových platieb. Odmietajú však riešiť otázku spočívajúcu v tom, akým spôsobom majú byť tieto platby a s nimi spojené nedoplatky riešené v prípade, ak nájomca užíva byt iba časť roka. V tomto prípade nebol zo strany žalobcu, či jeho právneho predchodcu, vykonaný žiaden odpočet plynomerov, elektromerov ani iných meračov v čase, ako žalovaná začala byt užívať. Z odôvodnenia rozhodnutia naviac vyplýva, že zaplatila viac, ako v skutočnosti mala. Napriek tomu pôvodný žalobca požadoval nedoplatky na úhradách nákladov za celý rok. Pôvodný žalobca nesprávnym spôsobom vyúčtoval nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu, preto bola jeho žaloba v súlade s právnymi predpismi zamietnutá.

9. Žalobca vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej opakovane tvrdil, že žalovaná nevypovedala pravdivo a úmyselne zamlčala dôkazy svedčiace proti nej. Takýmto dôkazom bol e-mail zo dňa 12.08.2016 zaslaný žalovanej. Zavádza v tom, že neboli vykonané odpisy vody, sama pritom bola prítomná. Žalovaná s úmyslom vyhnúť sa plateniu úmyselne zamlčala existenciu týchto listín a uviedla súdu nepravdivé skutočnosti, ktoré jej privodili prospech v spore. Zavádzajúce je tvrdenie, že sa nevykonal odpočet plynomerov a elektromerov. Tiež nie je pravdou, že žalobca požaduje nedoplatky za celý rok. Požaduje ich iba za obdobie nájmu. Nad rámec odvolacích námietok produkovaných v zákonom stanovenej lehote v podanom odvolaní, namieta tiež aplikáciu vyhlášky URSO č. 630/2005 na daný prípad a tiež nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

10. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike na stanovisko žalobcu uviedla, že skutočnosti ním uvádzané považuje za nepodložené a irelevantné. Napriek tomu, že žalovaná chcela s pôvodným žalobcom realizovať odpisy stavu vody, elektriny a plynu, tieto žalobca nevykonal. Sám žalobca poukazuje na posledné vyúčtovanie za rok 2016, kde bol vyčíslený nedoplatok na sumu 225,74 eur, pričom nedoplatok za obdobie 2016, kedy byt užívala žalovaná, bol vyčíslený na sumu 42,60 eur. Takýmto vyčíslením pôvodný žalobca pripustil, že vymáhanie nedoplatku bolo v tomto konaní realizované nesprávnym spôsobom a nepriamo pripustil, že ním vyčíslený nárok bol chybný.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri

všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a existenciu takýchto vád odvolateľ ani nenamietal.

17. Posúdením obsahu odvolania podaného v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ , ktoré vzhliadal v nesprávnom hodnotení dôkazov s následkom nesprávne vyvodených právnych záverov, v nedostatočne zistenom skutkovom stave v dôsledku nevykonania navrhovaných výsluchov svedkov (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a v konečnom dôsledku v zmysle nich uplatňoval dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu vzhliadal v tom, že pojednávania prebehli v jeho neprítomnosti, na tieto nebol predvolaný, nemohol na nich teda realizovať svoje procesné práva, neboli mu doručené listiny od žalovanej, aby sa k nim mohol vyjadriť.

18. Odvolací súd prioritne skúmal dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky, spôsobilej mať za následok naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

19. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 389 ods. 1 písm. b/ , je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vyjadriť sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci, právo na doručenie vyjadrení protistrany, právo byť predvolaný riadne a včas na pojednávanie.

20. Odvolací súd z hľadiska uplatnených námietok predovšetkým teda skúmal, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ .

21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvým písomným podaním žalovanej vo veci samej bol odpor podaný voči platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie (č.l. 16 spisu), v prílohe ktorého bolo vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, ktoré ako nerozporuje samotný žalobca, bolo vystavené samotným právnym predchodcom žalobcom. Predmetný odpor ako vyplýva z obsahu podanej doručenky ( pripojenej na rubovej strane č.l. 22) spolu s výzvou na vyjadrenie, bol doručený dňa 03.08.2016 (doručenka s výhradou označenou do vlastných rúk) právnemu predchodcovi žalobcu R.. Y. F., ktorý v tom čase bol stranou sporu v procesnom postavení žalobcu, na ktorý odpor tiež aj vtedajší žalobca reagoval, a to písomným vyjadrením k odporu, nachádzajúcim sa na č.l. 25 spisu. Stanovisko žalovanej k vyjadreniu žalobcu k ňou podanému odporu, je založené na č.l. 40 spisu, ktoré spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tomuto stanovisku, bolo doručené, ako vyplýva z poštovej doručenky na rubovej strane čl. 59 spisu, terajšiemu žalobcovi dňa

20.01.2017. Predvolanie na pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie ako prvé nariadil na prejednanie veci na deň 28.02.2017, prevzal žalobca ako vyplýva z poštovej doručenky na č.l. 60 spisu (adresované do vlastných rúk) dňa 10.02.2017, z čoho vyplýva, že bola vo vzťahu k nemu tiež dodržaná lehota na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 . Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.02.2017, tesne pred začatím pojednávania bola súdu doručená žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, ktorú súd prvej inštancie akceptoval a odročil pojednávanie na deň 23.03.2017, predvolanie na ktoré pojednávanie adresované do vlastných rúk žalobcovi (ako vyplýva z pripojenej doručenky na rubovej strane č.l. 62 spisu), prevzal tento dňa 16.03.2017, pričom jednoznačne aj v tomto prípade, bola vo vzťahu k nemu zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 CSP. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.03.2017, žalobca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostavil, svoju účasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, preto súd prvej inštancie konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

22. Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu, pretože súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že strany dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Ako vyplýva z ust. § 107 ods. 1 písm. a/ CSP, doručujúcim orgánom je tiež poštový podnik, prostredníctvom ktorého ako vyplýva z obsahu spisového materiálu súd prvej inštancie tiež žalobcom namietané písomnosti, ktoré je potrebné v zmysle § 111 ods. 2 doručovať do vlastných rúk, tiež doručoval. Písomnosti určené do vlastných rúk sa doručujú prostredníctvom doručenky, pričom doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Pri doručovaní prostredníctvom L.., sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak.

23. Ako je v posudzovanej veci zrejmé zo skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nepochybil, keď vychádzajúc z údajov na dotknutých doručenkách, žalobcovi doručované listiny (podaný odpor, výzvu na vyjadrenie, vyjadrenia žalovanej, ako aj predvolania žalobcu na pojednávania) posúdil ako účinne a v súlade so zákonom žalobcovi doručené. Z poštových doručeniek totiž vyplýva, že tieto zásielky boli doručované žalobcovi prostredníctvom jedného z doručujúcich orgánov v zmysle CSP, a to L.. a z údajov na nich vyplýva, že tieto aj žalobca (či jeho právny predchodca) prevzal, teda nepochybne vo vzťahu k nemu nastali účinky ich doručenia a žalobcom produkované odvolacie námietky, že v tomto smere ním tvrdeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie, malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, nie sú dôvodnými. Žalobca tak mal jednoznačne možnosť na vyjadrenia žalovanej reagovať produkovaním ďalších skutkových tvrdení, či dôkazných návrhov, pokiaľ to však v dostatočnom rozsahu nevyužil a v konečnom dôsledku to nevyužil ani priamo na súdom prvej inštancie poslednom nariadenom pojednávaní, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil, na ktorom súd prvej inštancie všetky rozhodujúce listinné dôkazy, ako aj vyjadrenia tiež aj oboznamoval, bol to on sám, nie súd prvej inštancie, ktorý sa pripravil o možnosť týmto spôsobom realizovať svoje procesné práva.

24. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám konať pred súdom, resp. od 01. 06. 2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

25. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu smerujú tiež proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a v konečnom dôsledku v uplatnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ (nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov).

26. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

27. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

28. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. K naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ tak môže dôjsť vtedy, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, keďže tým sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, ktorá jeho vykonanie navrhla, čo sa môže nespravodlivo premietnuť v neunesení jej dôkazného bremena.

29. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku, v dôsledku čoho žalobe nevyhovel a vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore, tejto priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 .

30. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne a presvedčivo odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

32. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k vyššie uvedeným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

33. Predmetom konania bolo žalobcom nárokované zaplatenie sumy 225,74 eur, titulom nedoplatku na nákladoch spojených s prenajatým bytom, vyúčtované a zaslané žalovanej právnym predchodcom žalobcu (vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu zo dňa 11.05.2016), vychádzajúc z obsahu ktorého (predloženého ako dôkaz samotným žalobcom v konaní), uvedený nedoplatok vo výške 225,74 eur vznikol za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015.

34. Žalobca napriek obsahu ním samotným predloženého dôkazu tvrdil, že ide o vyúčtovanie nákladov len za obdobie trvania nájmu bytu žalobkyňou, vymedzeného nimi uzatvorenou zmluvou, teda od 01.06.2015 do 31.12.2015, ale tiež to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že byt reálne začala užívať až od 01.07.2016. Na preukázanie týchto svojich tvrdení nielenže žiaden relevantný dôkaz nevyprodukoval, ale tieto jeho tvrdenia sú v zásadnom rozpore s listinami (dôkazmi), ktoré on sám, resp. jeho právny predchodca žalovanej zaslal, teda nesie zodpovednostné následky za ich obsah. Jedným z nich je už spomínané vyúčtovanie, z ktorého vyplýva opak jeho tvrdenia o období, za ktoré mali v ňom uvádzané náklady spojené s užívaním bytu vzniknúť a druhým je list jeho právneho predchodcu zo dňa 03.02.2016, v ktorom on sám vymedzuje dobu trvania nájmu a reálneho užívania bytu žalovanou od 01.07.2016 ( čo bol tiež dostatočný dôvod na to, aby súd žalovanou navrhovaný dôkaz - výsluch svedkov na okolnosť počiatku užívania bytu ako nadbytočný nevykonal). Pokiaľ teda samotný žalobca spochybňuje vierohodnosť ním samotným (resp. jeho právnym predchodcom) uvádzaných skutočností plynúcich z týchto listín, nemožno vytknúť súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie naviac aj z tohto dôvodu, nezaložil výlučne na jeho skutkových tvrdeniach, ktoré nie sú z jeho strany podložené žiadnymi dôkazmi a ktorý postup by naviac nebol súladný s ust. § 191 CSP.

35. Nedôvodne žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevzal pri rozhodovaní do úvahy zmysel a účel zálohových platieb, pričom rozdiel medzi nimi a skutočnou spotrebou má povinnosť nájomca uhradiť a to na základe vyúčtovania, ktoré je povinný správca v zmysle § 8a ZVB vlastníkom bytov predložiť, pretože na spochybňovaní týchto inštitútov súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil, tieto otázky nemal dôvod ani posudzovať, keďže zo strany žalovanej v základe takáto povinnosť spochybňovaná nebola.

36. Predmetom posudzovania súdom bolo, či žalobcom vyúčtované náklady, uplatnené voči žalovanej žalobou, reálne korešpondujú s nákladmi a spotrebou vo vzťahu k jednotlivým zložkám vyúčtovania za obdobie, v ktorom žalovaná byt reálne užívala.

37. Predovšetkým nedôvodne vo vzťahu k tejto otázke žalobca namieta, že súd prvej inštancie pri jej posudzovaní vychádzal z vyúčtovania predloženého žalovanou, ktorá nebola oprávnená vyúčtovanie vykonať, ktorý dôkaz podľa jeho tvrdenia mal súd povýšiť nad dôkaz vyprodukovaný oprávnenou osobou. Pokiaľ sa žalobca dostatočne oboznámil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, musí byť jemu samotnému zrejmé, že tieto námietky rovnako nemajú oporu v skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie. Súd prvej inštancie predovšetkým nikdy žalobkyňou predložený prepočet nákladov neposúdil ako vyúčtovanie, spôsobilé nahradiť vyúčtovanie správcu ako oprávneného subjektu a tiež údaje v ňom uvedené nevzal bez ďalšieho ako základ pre svoje rozhodnutie. Naopak, starostlivo v zmysle princípu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, vyhodnocoval vo vzťahu k jednotlivým zložkám nákladov stranami produkované dôkazy, keďže výška vyúčtovania vo vzťahu k nim bola spornou. Keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenie (spochybňujúce naviac obsah ním samotným predloženého dôkazu - vyúčtovania) o tom, že jednotlivé zložky nákladov sú korešpondujúce len s obdobím trvania nájmu bytu a nepredložil tiež žiadny dôkaz na svoje tvrdenie, že na začiatku nájmu boli robené odpočty vodomerov (napr. zápis z takýchto odpočtov podpísaný žalovanou) za účelom zistenia spotreby studenej vody a teplej vody dodávanej do bytu, z ktorých by bolo možné preukázateľne zistiť, v akom objeme žalovaná za rozhodné obdobie studenú a teplú vodu spotrebovala, s touto uplatňovanou zložkou sa v celom rozsahu správne vysporiadal ako nedôvodnou súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne identifikuje. Rovnako nemožno súdu prvej inštancie nič vytknúť z hľadiska vecnej správnosti jeho záverov vo vzťahu k ďalšej zložke vyúčtovania za rok 2015, ktorou bolo ústredné kúrenie, kde pri výške sumy pripadajúcej na rozhodné obdobie (rovnako pre absenciu preukázania odpočtov), vychádzal z Vyhlášky č. 630/2005 Z.z. (§ 5 ods. 5) platnej a účinnej v čase trvania nájomného vzťahu, ako aj realizácie samotného vyúčtovania, pričom v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na ods. 23. odôvodnenia a v nadväznosti na to tiež za správne považuje posúdenie zostávajúcich nákladov v zmysle ods. 24. odôvodnenia.

38. Je potrebné si uvedomiť, že v sporovom konaní, o ktoré ide tiež v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok má žalobca, ktorý ho v posudzovanej veci vo vzťahu k sporným skutočnostiam neuniesol, pričom ani ním uvádzané dôkazy z hľadiska ich obsahu a výpovednej hodnoty (print screen obrazovka telefónu, sms správy, či e-mailová komunikácia) nie sú spôsobilými k odlišnému, v prospech žalobcu indikujúcemu záveru.

39. Pokiaľ žalobca namietal tiež nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to menovite výsluch svedkov C. F. a H. Y., z hľadiska naplnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, tak ani v tomto smere jeho odvolanie nie je dôvodným, pretože zrejme žalobca nie je zorientovaný v tom, že tieto dôkazy navrhovala na preukázanie svojich konkrétnych tvrdení o dobe nájmu žalovaná a ich nevykonanie teda len vo vzťahu k nej, by bolo spôsobilým priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, či sťažiť jej dôkaznú pozíciu ako strany sporu, ktorá ich vykonanie navrhla, a teda aj negatívne sa premietnuť vo vzťahu k nej v neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k produkovaným tvrdeniam, rozhodne však nie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol, tiež ani pred súdom prvej inštancie netvrdil, že jeho vykonaním by mohli byť preukázané skutočnosti, ktoré v priebehu sporu on.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, za správny považuje teda odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal, že žalovaná mala titulom skutočných nákladov spojených s užívaním bytu zaplatiť celkovom 514,6974 eur, za súčasného správneho záveru, že žalobca nepreukázal skutočný odber studenej a teplej vody, vo vzťahu k zostávajúcim nákladom, že ich vyúčtovanie sa reálne vzťahovalo len k obdobiu užívania bytu žalovanou a keďže táto reálne na preddavkoch zaplatila čiastku 550,- eur, nebolo možné za danej dôkaznej situácie rozhodnúť inak, ako žalobu pre jej nedôvodnosť zamietnuť.

41. V konečnom dôsledku nedôvodne žalobca tiež namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania tvrdiac, že žalovaná nemala v spore plný úspech, keďže časť žalovanej sumy zaplatila po podaní žaloby, z ktorého dôvodu jej nemôže prislúchať právo na ich plnú náhradu. Táto skutočnosť (že žalovaná zaplatila sumu 114,03 eur po podaní žaloby) síce nie je spornou, avšak nepremietla sa do procesného postupu žalobcu, ktorý ako jediný vzhľadom k svojmu procesnému postaveniu je oprávnený vymedziť predmet konania. Keďže žalobca procesne nereagoval na čiastočné plnenie žalovanej po podaní žaloby, teda nevyužil svoje dispozičné oprávnenie a o túto čiastku, ktorú žalovaná po podaní žaloby zaplatila, svoj nárok neobmedzil ( § 144, § 145 ods. 2 , tento bol naďalej predmetom rozhodovania súdu v plnej výške tak, ako bol uplatnený v pôvodnej žalobe, z ktorého dôvodu v dôsledku jeho generálneho zamietnutia, je správnym záver súdu prvej inštancie, že žalovaná ako plne úspešná v spore, má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

42. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania, tak nebolo možné ani v tomto smere považovať za opodstatnené. 43. Pokiaľ v konečnom dôsledku žalobca po uplynutí lehoty na podanie odvolania vo svojej odvolacej replike k stanovisku žalovanej na ním podané odvolanie, produkoval ďalšie, nové skutkové tvrdenia, v ktorých vzhliadal naplnenie odvolacích dôvodov vo vzťahu k namietanej vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, tieto neboli spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska ustanovenia § 365 ods. 3 CSP, vychádzajúc z ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie, možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čím je vyjadrená zákonná koncentrácia konania uplatňovaná prirodzene aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu malo predchádzať. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, tak v tomto smere odvolanie rozširovať nemožno.

44. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že každý súd pri svojom rozhodovaní by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Z hľadiska vyššie uvedených princípov podľa názoru odvolacieho súdu, aj nastolenú otázku (ne)dôvodnosti uplatneného nároku, súd prvej inštancie posudzoval.

45. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%, vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

47. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .