Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : D. W., narodený X.X.XXXX, bytom v H., N. XXX/XX, o zaplatenie 269 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. októbra 2017 sp.zn. 9C 348/2015

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 81,45 € s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 81,45 € s 8,15% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 30%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví č.k. 9C 348/2015-58 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 94,36 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 22.9.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 269 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 2.11.2012 do zaplatenia titulom pôžičky, poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 21.6.2011.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 21.6.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku (finančné plnenie) vo výške 289 €. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 37 mesačných splátkach vo výške 10,29 €. Žalovaný uhradil sumu 194,64 € (správne 143,19 € - poznámka odvolacieho súdu). Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, listom zo dňa 25.10.2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, do troch dní od doručenia upomienky. Zásielku doručoval žalovanému na adresu uvedenú v zmluve (H., N. XXX/XX), na ktorej adrese podľa správy poštového doručovateľa žalovaný je neznámy a z tohto dôvodu zásielka bola 29.10.2012 vrátená právnemu predchodcovi žalobcu.

4. Právne súd posúdil vec podľa ustanovení §§ 52 a 53 Občianskeho zákonníka a §§ 9 ods. 1, 2 písm. k/, 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

5. Konštatoval, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, a preto skúmal, či táto má náležitosti v zmysle zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, dospel k záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a zaviazal preto žalovaného iba na zaplatenie rozdielu istiny, vychádzajúc z poskytnutého finančného plnenia 289 € a uhradených splátok vo výške 194,64 €.

6. Zaviazal teda žalovaného na zaplatenie istiny 94,34 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 85/1995 Z.z., a to od 22.9.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému, až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že predžalobnú upomienku doručil žalovanému pred týmto dátumom.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba čo do istiny 81,45 € s príslušenstvom, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu (odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 81,45 € s príslušenstvom a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní nenamietal právne posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak namietal nesprávne matematické vyčíslenie dlžnej sumy. Poukázal na to, že súd nesprávne vychádzal zo sumy pôžičky vo výške 289 €, keďže v tejto sume nie je zohľadnená akontácia vo výške 30 €, pričom jej úhrada je zohľadnená v platbách v celkovej výške 143,19 €. Zo zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 319 €. Nakoľko žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 30 €, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma vo výške 289 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný celkovo uhradil sumu 143,19 €, to znamená akontáciu vo výške 30 € a 11 splátok po 10,29 €. Nesprávne preto súd ustálil sumu uhradenú žalovaným vo výške 194,64 €. Žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 319 €, a nie v sume 289 €. Suma 289 € predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia vo výške 30 €, ktorá je však zahrnutá medzi platbami v sume 143,19 €. Vychádzajúc z poskytnutej pôžičky 319 € a vykonanými úhradami 143,19 €, rozdiel predstavuje 175,81 €. Keďže súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 94,34 €, je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 81,45 € s príslušenstvom, z ktorého dôvodu v tejto časti žalobca podal odvolanie.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho konania bol iba výrok o zamietnutí žaloby čo do sumy 81,45 € titulom istiny úveru s príslušenstvom.

12. V tomto výroku neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil v zmysle ust. § 388 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. júla 2018 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3. júla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Žalobca v odvolaní dôvodne namieta, že okresný súd nesprávne vyčíslil rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky bez úrokov a bez poplatkov a sumou uhradenou žalovaným.

15. Ako totiž vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2011, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku na nákup spotrebného tovaru - práčky Whirlpool AWE 7620 za kúpnu cenu 319 €. Z tejto sumy 30 € predstavovala akontácia, ktorá bola zaplatená žalovaným pri prevzatí tovaru. Po započítaní akontácie pôžička (finančné plnenie) právneho predchodcu predstavovala 289 €.

16. Ako vyplýva z bodu 3, 4 písm. a/ podmienok poskytnutia pôžičky, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností klient a spoločnosť podpísaním zmluvy potvrdzujú, že čiastka pôžičky je totožná s kúpnou cenou zaplatenou právnym predchodcom žalobcu predávajúcemu.

17. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplynulo, že žalovaný uhradil žalobcovi akontáciu vo výške 30 € a následne mu uhradil ešte 11 splátok po 10,29 €, spolu 143,19 €. Zaplatené úhrady vo výške 143,19 € teda zahŕňajú aj akontáciu vo výške 30 €, a preto na splatenie poskytnutej pôžičky žalovaný takto zaplatil 113,19 € (11 splátok po 10,29 €).

18. Pokiaľ teda súd vychádzal zo sumy pôžičky 289 €, bolo potrebné od tejto sumy odpočítať iba sumu 113,19 € (11 x 10,29 €) a neuhradená suma pôžičky takto predstavuje 175,81 €.

19. K rovnakému výsledku je možné dospieť aj vychádzajúc z celkovej čiastky pôžičky 319 €, predstavujúcej akontáciu a finančné plnenie, po odpočítaní uhradenej sumy 143,19 €, predstavujúcej akontáciu 30 € a splátky vo výške 113,19 € (319 € - 143,19 €).

20. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal zo sumy poskytnutej pôžičky 289 €, teda sumy zníženej o akontáciu, vecne nesprávne rozhodol, ak do sumy uhradenej započítal aj sumu zodpovedajúcu akontácii, t.j. 30 €.

21. Z vyššie uvedených dôvodov, za predpokladu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 175,81 € ako rozdielu medzi skutočne poskytnutým plnením zo strany žalobcu vo výške 319 € a sumou žalovaným už uhradenou 143,19 €.

22. Nakoľko súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba sumu 94,36 €, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku zmenil tak, že uložil žalovanému (ešte) zaplatiť žalobcovi sumu 81,45 € (175,81 € - 94,36 €).

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 10c nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. V prejednávanej veci záväzkový vzťah vznikol zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.6.2011, teda pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

28. Podľa § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy žalobcovi zo dňa 25.10.2012 na úhradu všetkých dohodnutých splátok pôžičky jednorázovo do troch dní od doručenia tejto upomienky, preto je potrebné vychádzať z termínu konečnej splatnosti pôžičky, dohodnutého v zmluve o pôžičke, t.j. júl 2014.

30. Vychádzajúc zo záveru, že pôžička bola splatná najneskôr do 31.7.2014, žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením všetkých nezaplatených splátok dňom 1.8.2014, od ktorého dátumu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 81,45 € (iba táto suma a príslušenstvo z nej boli predmetom odvolacieho konania - poznámka odvolacieho súdu) od 1.8.2014 do zaplatenia, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania predstavovala 0,15%, teda po zvýšení o 8 percentuálnych bodov úrok z omeškania predstavuje 8,15%.

31. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 269 €, z ktorej mu bola po rozhodnutí odvolacieho súdu priznaná suma 175,81 € a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Úspech žalobcu tak predstavuje 65% a jeho neúspech 35%, teda celkový úspech žalobcu v konaní predstavuje 30% a v tomto rozsahu má proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania, teda trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 30%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .